Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/136/2014

Potvrdené rozhodnutím 10Sžo/56/2015
„Identifikačné číslo spisu: 6014200948 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014200948.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr. D. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom W., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2014/015610-2/6ĎJ zo dňa 05.05.2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/136/2014-51 zo dňa 12.11.2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/136/2014-51 zo dňa 12. novembra 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: U.. D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXX/XX, XXX XX Q. O., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Námestie Ľu. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2014/015610-2/6ĎJ zo dňa 05. mája 2014, takto

rozhodol:

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2014/015610-2/6ĎJ zo dňa 05.05.2014 zmenil výrok rozhodnutia Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU-VK-OVVS-2013/01776/447 zo dňa 10.12.2013 tak, že za slovami „zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu“ bola zostávajúca časť právnej a skutkovej vety výroku nahradená znením „schválnosťami podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil žalobca tým, že dňa 10.09.2012 doručil spoločnosti Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Banícka 39, Veľký Krtíš, list, ktorým žiadal o prijatie opatrenia voči zamestnankyni Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Q. O., za jej nevhodné správanie voči zákazníkovi U. G. z Q. C., pričom uvedená vec bola zamestnávateľom v roku 2012 prešetrená ako neopodstatnená, avšak v priebehu rokov 2012 a 2013 naďalej doručoval jej zamestnávateľovi listy, ktorými poukazoval na jej nevhodné správanie voči zákazníkovi U. G. z Q. C.“. Napadnutým rozhodnutím odvolací orgán ponechal výrok prvostupňového rozhodnutia v ostatných častiach v platnosti. Za spáchanie uvedeného priestupku správny orgán uložil obvinenému U.. D. W. podľa zákona o priestupkoch sankciu

- pokarhanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu, keď namietal najmä, že skutok bol vyhodnotený po právnej stránke nesprávne, že sa nedopustil skutku tak, ako bol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia; navyše, skutok, z ktorého je obvinený, nie je priestupkom, chýba zavinenie vo forme úmyslu. Namietal, že listami prejavil svoje ústavné právo vyjadriť svoj názor, sledujúc cieľ - nápravu zamestnanca v súvislosti s jeho nevhodným jednaním so zákazníkom. Žalovaný konštatoval, že v predmetnej veci nie sú sporné skutkové okolnosti prípadu, nakoľko sám obvinený sa k písaniu listov priznal. Písaním listov, ktorých obsahom je údajne nevhodné správanie Y. W. voči zákazníkovi U. G. sa obvinený dopustil schválností ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Obvinený na svoj prvý list zo dňa 31.08.2012 dostal odpoveď zamestnávateľa Y. W. v listoch zo dňa 11.09.2012 a 21.09.2012, pričom

hlavne z posledne menovaného vyplýva, že Y. W. neporušila nijaké interné predpisy a nie je dôvod na prijatie žiadnych opatrení voči jej osobe. Napriek uvedenej odpovedi obvinený pokračoval v odosielaní listov zamestnávateľovi Y. W., a to v mesiaci august a september 2013, v ktorých opätovne poukazoval na jej nevhodné správanie. Aj keby obvinený mal racionálne vysvetliteľný dôvod, čo v prípade prvého listu mohlo byť jeho podozrenie z nevhodného správania Y. W., takýto dôvod už nemohol mať pri písaní ďalších listov, keďže zamestnávateľ obvinenému odpísal, že zamestnankyňa neporušila nijaké interné predpisy a nie je dôvod na prijatie žiadnych opatrení voči jej osobe. K otázke naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku odvolací orgán uviedol, že na úmyselné zavinenie postačuje aj nepriamy úmysel vymedzený v § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch, podľa ktorého je priestupok spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Sloboda prejavu zakotvená v Ústave SR nie je neohraničená, ale končí sa tam, kde takýto prejav zasahuje do práv a oprávnených záujmov inej osoby. Prejav osoby, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu inej osoby v zamestnaní, a ktorý jej strpčuje život drobnými priekmi, nemôže požívať právnu ochranu. Na preukázanie viny obvinenému neboli potrebné ďalšie dôkazy, za rozhodujúce považoval žalovaný počet a obsah listov napísaných obvineným.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: 1. Prvostupňový správny orgán porušil o správnom konaní, pretože nezistil spoľahlivo skutkový stav veci a nedodržal ustanovenie cit. zákona, lebo nevykonal navrhované dôkazy, ani sa nevysporiadal s námietkami k vykonaným dôkazom. 2. Trval na tom, že sa nedopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pre neexistenciu zavinenia v podobe úmyslu. 3. Dňa 25.11.2013 žalobca osobne doručil na Okresný úrad Veľký Krtíš návrh, v ktorom navrhol doplniť dokazovanie v predmetnej veci, čo nebolo správnym orgánom vyhodnotené. Odvolací orgán jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu v podstate potvrdil. Prvostupňový správny orgán na základe tých podkladov, ktoré sa nachádzajú v priestupkovom spise, nepreukázal zákonnosť vydania rozhodnutia o uložení sankcie - pokarhanie. V spise sa nenachádza dostatok relevantných dôkazov a na základe tých, ktoré sú v spise založené, je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k spáchaniu priestupku, že vôbec nedošlo ku spáchaniu tak naformulovaného skutku, za ktorý bol obvinený v priestupkovom konaní.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 24.09.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol podľa . Pridržiaval sa právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Ťažiskovo vychádzal správny orgán z výpovedí žalobcu a svedkov Y. W. a N. W., ako aj z korešpondencie žalobcu so zamestnávateľským subjektom Y. W.. Žalobca sa k zaslaniu listov vo svojej výpovedi pred správnym orgánom priznal, hoci spochybňujúc svoj úmysel privodiť nimi Y. W. akúkoľvek ujmu. Obhajoba žalobcu nemohla obstáť, a to v kontexte skutočností uvádzaných Y. W., že v dôsledku listov žalobcu doručených jej zamestnávateľovi, sa k týmto musela opakovane vyjadrovať, aj písomne, pričom v tejto súvislosti mala s nadriadenými tiež pohovor. K zasielaniu predmetných listov žalobcom zamestnávateľovi Y. W. dochádzalo opakovane aj po tom, ako bol žalobca o výsledku vybavenia jeho podnetu písomne upovedomený. Napriek tomu žalobca pokračoval v písaní a doručovaní listov zamestnávateľovi Y. W., v ktorých sa opakovane domáhal prijatia opatrení voči menovanej v tej istej veci, t.j. pre jej údajne nevhodné správanie voči zákazníkovi U. G. pri uplatňovaní reklamácie vodomeru v roku 2009, pričom podľa názoru žalovaného z obsahu týchto listov vyplýva záver, že sa zo strany žalobcu jednalo zjavne o šikanózne konanie, a to aj v kontexte jeho výpovede pred orgánom Policajného zboru vo Veľkom Krtíši dňa 02.10.2013, v ktorom uviedol, že s Y. W. býval v minulosti v jednom bytovom dome a mal s ňou v detstve aj dospelosti konflikty. Schválnosťami sa pre účely zákona o priestupkoch rozumejú najmenej dve alebo viac po sebe nasledujúcich činností, ktorými obvinený sťažuje život inému človeku, pričom sa jedná o zámernú a cielenú činnosť subjektu, ktorý zo zlomyseľnosti, pomsty, alebo iných racionálne nevysvetliteľných príčin a pohnútok vedome strpčuje a sťažuje život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami.

Na prejednanie veci súd nariadil v zmysle pojednávanie.

Žalobca na pojednávaní zotrvával v celom rozsahu na podanej žalobe tvrdiac, že priestupku sa nedopustil, navyše, že nie je priestupkom to, za čo bol uznaný vinným, pretože chýba zložka zavinenia. Písal predmetné listy, lebo vec nešlo vybaviť inak. Nedostal uspokojivé odpovede na žiadosť o prijatie opatrení voči nevhodnému správaniu zamestnankyne, pričom zdôrazňoval, že nežiadal jej postihnutie. Pokiaľ by mu zakázali písať listy, tieto by nepísal. Očakával, že vyhovejú jeho požiadavke. Od U. G. sa dozvedel o nevhodnom správaní Y. W. pri vybavovaní reklamácie, ktorá ho vyhodila krikom a on potom odišiel. U. G. ho nepoveril na takéto konanie, ale on mu povedal, že to vybaví, pričom G. na to kývol rukou, čo on považoval za súhlas, že tak môže urobiť. Uvádzal, že veci sa ujal z morálneho hľadiska, keď sa zastal starého človeka bez právneho vzdelania. Potvrdil, že je síce pravdou, že mu bola doručená trikrát odpoveď na jeho podnety, ale nikdy mu nebola daná odpoveď, či príjmu alebo neprijmú opatrenia voči zamestnankyni Y. W..

Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ako aj na stanovisku k žalobe. Poukázal na to, že nepriamy úmysel bol naplnený, pretože žalobca napriek upovedomeniu o vybavení podnetu, opakovane písal listy, čím zamestnankyňa bola vystavovaná tlaku zo strany zamestnávateľa a v podstate mala obavy o stratu zamestnania. Navyše, žalobca napísal aj na obecný úrad a starostovi, pričom apeloval na riešenie veci. Bol uzrozumený o tom, že takýmto konaním môže strpčovať život tejto zamestnankyni. Má za to, že sa jedná o zámerne cielené vôľové konanie žalobcu, čo z hľadiska právnej teórie je predpokladom pre definovanie schválností pri priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobca okrem listov žiadal aj ospravedlnenie zo strany zamestnankyne a toto všetko u nej vyvolávalo obavy, stres, strpčovalo jej to život. Z obsahu listov možno vyvodiť, že sa jednalo o šikanózne konanie zo strany žalobcu, vedúce k obavám šikanovanej zamestnankyne o stratu zamestnania. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny postup pri vybavovaní reklamácie občana p. G., má za to, že postup pri riešení reklamácií je upravený v , a preto mal menovaný postupovať v zmysle jeho príslušných ustanovení a prípadných nárokov sa domáhať v občianskom súdnom konaní.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa druhej hlavy piatej časti v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto žalobcu podľa zamietol.

Skutkový rámec:

Na základe právoplatného uznesenia OO PZ Veľký Krtíš o odovzdaní veci č. ORP-468/VK-2013 zo dňa 05.10.2013 začal správny orgán priestupkové konanie proti žalobcovi, ktorý bol obvinený zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa o priestupkoch.

Informáciu, že sa Y. W. mala správať nevhodne voči zákazníkovi U. G. v roku 2010 získal žalobca od účastníka konfliktu U. G., ktorý podľa vyjadrenia žalobcu ešte po dvoch rokoch od udalosti mal nepríjemné pocity. Preto sa žalobca rozhodol, že sa na danú vec pozrie. Snažil sa o dohodu so zamestnávateľom Y. W., no zástupca riaditeľa, s ktorým to konzultoval, sa mu vysmial. Keďže ho nezastihol ani po viacerých telefonátoch, dňa 1.09.2013 doručil na závod prvý list, v ktorom žiadal o prešetrenie podaného podnetu. Odpoveď riaditeľa závodu Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., závod 05 Veľký Krtíš, považoval za povrchnú a neúplnú, preto v druhom liste zo dňa 14.09.2012 žiadal o doplnenie a upresnenie odpovede, najmä, či budú voči menovanej prijaté opatrenia za jej správanie voči zákazníkovi. Podľa žalobcu všetky ďalšie listy, ktoré už adresoval Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Banská Bystrica, napísal kvôli upresneniu skutočností uvedených v ich odpovediach. V liste zo dňa 31.01.2013, adresovanom Y. W., Obecnému úradu Q. C. a starostovi tejto obce, vyjadril žalobca svoj názor, že správaním Y. W. voči U. G. došlo z jej strany k neoprávnenému zásahu do zákonom chráneného práva na ochranu jeho osobnosti. Preto žiadal, aby sa pani W. pánovi G. ospravedlnila. Žalobca vo výpovedi pred správnym orgánom uviedol, že po uplynutí lehoty, v ktorej vyzval Y. W. na ospravedlnenie, napísal ďalšiu žiadosť, v ktorej uviedol, že ak budú zistené poznatky od občanov ohľadne agresívneho správania pani W., napr. v rámci susedských vzťahov, môže byť jej správanie voči iným fyzickým osobám riešené komplexne. Vyjadril nespokojnosť s prešetrením jeho podnetu zo strany zamestnávateľa Y. W. a poukázal na to, že zamestnávateľ nemal podnecovať zamestnankyňu na podanie trestného oznámenia na jeho osobu.

Y. W., vypočutá ako svedkyňa v správnom konaní, vyhlásila, že si nepamätá, že by v roku 2010 prišiel p. G. na vrátnicu závodu s tým, že chcel niečo reklamovať alebo nahlasovať. O prvom liste obvineného sa dozvedela od technického námestníka p. T.. Po obdržaní druhého listu sa k predmetnej veci musela vyjadrovať druhýkrát, tentokrát riaditeľovi závodu N. W.. Tretíkrát sa vyjadrovala p. P. O. za prítomnosti p. J. a po pohovore na generálnom riaditeľstve v Banskej Bystrici sa mala aj písomne vyjadriť, čo urobila. Nereagovala na doručenú výzvu žalobcu, aby sa ospravedlnila p. G., pretože žalobca ako fyzická osoba jej nemôže nič nariaďovať. V obave o svoje zamestnanie sa rozhodla podať na žalobcu trestné oznámenie, a to z dôvodu, že ešte aj po roku obvinený zasielal listy jej zamestnávateľovi. Očakávala, že sa obvinený uspokojí s odpoveďami od jej zamestnávateľa, no keď v poslednom liste napísal, že sa o jej správaní chce informovať aj u jej susedov, čím by ešte viac poškodil jej meno, rozhodla sa podať trestné oznámenie.

Svedok F.. N. W., riaditeľ závodu 05 Veľký Krtíš, uviedol, že zo strany pracovníčky Y. W. nedošlo k nijakým konfliktom, ktoré by museli byť riešené v rámci disciplinárneho konania. Svoju prácu vykonávala podľa svojich schopností a vedomostí a nikdy s ňou neboli problémy. Nakoľko pozná zamestnankyňu, nevie si o nej predstaviť, že by sa správala nevhodne a arogantne voči klientom.

Listom doručeným správnemu orgánu dňa 25.11.2013 žalobca oznámil správnemu orgánu, že dňa 03.10.2013 podal trestné oznámenie na Y. W. na Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš za krivé obvinenie.

Podľa o priestupkoch; priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona; priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 51 citovaného zákona; ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ; (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa ; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti je ovládané dispozičnou zásadou. Súd preto posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov tvrdených v žalobe. Súd preskúmaním veci po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žiadne zo žalobných námietok nie sú relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, naopak, zastáva názor, že skutkové okolnosti prípadu boli v dostatočnom rozsahu objasnené pre vyvodenie právneho záveru, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožnil. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca písal listy vyššie uvedené, ktoré smerovali voči ním vnímanému nevhodnému správaniu Y. W., o ktorom sa mal dozvedieť od občana U. G.. Písaním listov sa obvinený dopustil schválností, ako priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Správne poukázal žalovaný na to, že schválnosti možno vymedziť ako úmyselné strpčovanie alebo sťažovanie života inej osoby drobnými priekmi a prekážkami zo zlomyseľnosti alebo inej nevysvetliteľnej racionálnej príčiny, pričom, aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, je potrebné, aby došlo aspoň k dvom schválnostiam, v uvedenom prípade aspoň dvom listom. Žalobca napriek odpovedi zamestnávateľa na jeho prvý list, obsahom ktorej bolo stanovisko, že Y. W. neporušila nijaké interné predpisy, a preto nie je dôvod na prijatie opatrení voči jej osobe, pokračoval v písaní a doručovaní listov zamestnávateľovi Y. W., ale aj Obecnému úradu vo Veľkej Čalomiji, starostovi a samotnej Y. W., v ktorom ju žalobca vyzval ospravedlniť sa za svoje nevhodné správanie U. G.. V konaní nebolo preukázané, že by ho na takéto konanie splnomocnil U. G., ani to, že tento občan súhlasil s konaním žalobcu, ktorý sa sám iniciatívne podujal riešiť veci v jeho záujme. Pokiaľ žalobca poukazoval na slobodu prejavu v zmysle SR, súd má za to, že slobodu prejavu zakotvená v článku 26 SR nemožno vnímať absolútne, bezbreho. Správne poukázal žalovaný na to, že končí tam, kde takýto prejav už zasahuje do práv a oprávnených záujmov inej osoby. Aj podľa názoru súdu prejav osoby, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu inej osoby v zamestnaní, a ktorý jej strpčuje život drobnými priekmi, nemôže požívať právnu ochranu.

K žalobnej námietke, že uvedeným konaním žalobcu sa žalobca nedopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pre neexistenciu zavinenia v podobe úmyslu, súd uvádza, že žalobná námietka je neopodstatnená. Na úmyselné zavinenie postačuje aj nepriamy úmysel. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch ho vymedzuje tak, že priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Žalobca sa neuspokojil s odpoveďou na jeho prvý list a napriek tomu, že zamestnávateľ ho informoval o tom, že nie je dôvod na prijatie žiadnych opatrení voči Y. W., pokračoval v písaní ďalších listov, čím sa dopustil konania, ktoré porušuje záujem chránený zákonom o priestupkoch na pokojnom občianskom spolunažívaní a pre prípad, že tento záujem poruší, bol s tým žalobca uzrozumený.

Súd sa plne stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca si mal vzhľadom na svoje vzdelanie uvedomiť, že jeho konanie bolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu Y. W., nakoľko bola ohrozená jej ľudská dôstojnosť a občianska česť. Tým, že obvinený opakovane podával podnety jej zamestnávateľovi ohľadne prijatia opatrenia voči nej, vyvolal v nej pocit strachu zo straty zamestnania, musela absolvovať trikrát pohovor s nadriadenými v súvislosti s listami obvineného. Žalobca sa teda dopustil schválností, ktorými sťažil život inému občanovi.

Súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku, že správny orgán nedoplnil dokazovanie v zmysle jeho návrhu a nezabezpečil do administratívneho spisu ďalšie dôkazy, ktoré sú podľa žalobcu potrebné na preukázanie skutkového stavu. Aj podľa stanoviska súdu nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie, nakoľko žalobca nepopieral písanie listov. Súd nemal dôvod pochybovať o obsahu písomnej korešpondencie, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš. Napokon žalobca nenamietal nesprávnosť v popise skutkového stavu a ani netvrdil, aké ďalšie skutočnosti by mali byť po doplnení dokazovania preukázané.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v . V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.