Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-104-2022.pdf
PDF · 282.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/104/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. januára 2023 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
P. J. R. Z. T. Z. C. I., nar. XX. X. XXXX R. H., Č. S., trvale bytom Mesto U., adresa na doručovanie písomností H. X, A. E., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v období od presne nezisteného dňa koncom roka 2021 do 10. 6. 2022, s výnimkou obdobia od 31. 1. 2022 do 31. 3. 2022, kedy bola spolu s matkou v CDR v A. H., v byte na ulici H. X, A. E. opakovane spôsoboval svojej dcére mal. S.. J.., nar. X. X. XXXX, fyzické a psychické utrpenie tým, že ju bil varechou po zadku tak, že mala modriny, tiež ju dvakrát až trikrát strhol za vlasy na zem, kde ju kopol nohou, viackrát ju na zemi kopal, nútil ju kľačať v kúte s knihou nad hlavou alebo varechou pod kolenami za rôzne nedostatky, aj za to, že nezjedla to, čo má na tanieri, v priebehu jedného týždňa, začiatkom júna 2022 ju trikrát zobudil už o pol piatej, aby šla vyčistiť fritézu, zadal jej úlohy, aby cez deň upratala v kúpeľni vaňu, umývadlo a iné, nadával jej, že je hnusoba a vychrtlina, viackrát jej odoprel užitie liekov, vyhrážal sa jej, že nepôjde do škôlky, naposledy ju zbil dňa 10. 6. 2022 v čase asi o 18.30 hod., kedy ju viackrát udrel varechou po zadku, potom ju chytil za vlasy, zhodil ju na zem, kde do nej kopol, dal jej do postele jej vlastné zvratky, v ktorých musela spať; v období od presne nezisteného dňa posledného pol roka do 10. 6. 2022, s výnimkou obdobia od 31. 1. 2022 do 31. 3. 2022, kedy spolu s maloletými deťmi odišla zo spoločnej domácnosti do CDR v A. H., v byte na ulici H. X, A. E. opakovane spôsoboval svojej manželke D. J., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Mesto A. E., fyzické a psychické utrpenie tým, že ju vyháňal z bytu, nútil ju spávať na stoličke v kuchyni, na ktorej pod vplyvom liekov zaspala, keď ju niekoľkokrát nachytal, ako leží na zemi prikrytá dekou, vyčítal jej, prečo nespí na tej stoličke, nútil ju, aby si vykonávanie domácich prác podľa jeho pokynu nahrávala na mobil,
t e d a
blízkej osobe spôsobil psychické a fyzické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, alebo iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu alebo spánku a odopieraním zdravotnej starostlivosti, výchovy alebo vzdelávania,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň mu u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona obžalovaný j e p o v i n n ý strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona mu súd u k l a d á ambulantné ochranné psychiatrické liečenie.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú mal. S.. J.., nar. X. X. XXXX v A. E., trvale bytom Mesto A. E., o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 5. 12. 2022 na Okresný súd Liptovský Mikuláš obžalobu na P. J. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnej obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný trval na svojej výpovedi z prípravného konania, kde sa rovnako ako na hlavnom pojednávaní podrobne vyjadril ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V prípravnom konaní dňa 11. 6. 2022 vypovedal, že nebol jediný, kto bil dcéru S.. Začala s tým manželka, trhala ju za ruku, za biceps. Bila ju, keď si dcéra zobrala cereálie, ona spala a dcéra bola hladná. Už dávno skončilo, keď dcéru dával kľačať s knihou nad hlavou, už minimálne 4 mesiace ju tak nedal kľačať. Kľačať do kúta ju ešte dáva. Ku spaniu manželky na stoličke v kuchyni vypovedal, že chápe, že berie silné lieky. Povedal jej, nech urobí len základ v domácnosti, nech dá sebe, aj malej a malému jesť, nech sa o nich postará. Posledné 3 dni, keď bol v robote, išla ráno spať, zobudila sa chvíľu predtým ako prišiel z roboty. Povedala, že nestihla spraviť malému príkrm, bol hladný od rána, ako odišiel do práce až dovtedy, kým prišiel. Spanie v kuchyni bolo tak, že jej povedal, nech si ide k nemu ľahnúť, keď dá malému jesť. Manželka zaspala v kuchyni ešte predtým, ako mu dala jesť. Zaspávala aj počas podávania jedla. Pod psychickým rozpoložením bol už v zúfalstve, povedal jej, keď začala spať v kuchyni, aby tam ostala spať celú noc s tým, že po ňu v noci prišiel. Toto bolo zopár krát. Keď ho popýtala, či môže spať v obývačke na gauči, tak jej to povolil. Toto netrvalo pol roka v kuse, ako uvádza jeho manželka, ale bolo to len pár dní, že manželku nechal spať v kuchyni. Vždy sa snažil pomôcť aj s varením a inými vecami, okrem umývania oblokov a podláh. Snažil sa veci okolo detí nechať na manželku, nemal problém, keď bolo potrebné niečo pomôcť okolo nich. Posledné dni varila tak, že mu uvarila klobásu alebo vajcovú polievku. Vypovedal, že dcéru bíjava varechou po zadku. Naposledy dcéru zbil včera. Dcéru zvalil na zem pri bitke varechou len raz. Včera, keď dcéru bil po zadku, sa dcéra sama dala na zem. On ju nezvalil. Od nervov do nej kopol. Snaží sa deti vychovávať dobre, aj keď vie, že robí veľa chýb. K budeniu dcéry o pol piatej za účelom upratovania domácnosti vypovedal, že ju budieval, aby sa išla najesť, pretože žena doobedu stále spala a popri tom, keď zje, nech začne čistiť fritézu, aby nezaspali. Manželka viackrát zaspala a doniesla dcéru do škôlky neskoro a niekedy vôbec, aj po ňu chodievala neskoro, keď nebol doma a mal poobedné. Naposledy malá sama povedala, že bude veľa pomáhať, preto jej kázal umyť aj iné veci, napríklad umývadlo, vaňu, riad, aby tým pomohla mame. Ďalej vypovedal, že žene povedal, aby dcére dala lieky do ôsmej, chcel ju
naučiť na režim, aby dcéra spala do ôsmej. Keď to manželka nestihla, povedal jej, že teraz jej už nemá dávať. Dcéra sa odkopávala, niekedy povedala, že ani nechce lieky jesť. Povedal to zo zúfalstva, aby mala režim. Nevyhrážal sa jej, že nepôjde do škôlky, ale chcel, aby sa najedla, tak jej povedal, že ak nezje raňajky, tak nepôjde do škôlky. No vždy išla do škôlky, chcel, aby bola v škôlke načas. K tvrdeniam manželky, že ju fackal, sácal, vyháňal z bytu, uviedol, že manželku v poslednom období nijako fyzicky nezbil, ani jej neublížil, naposledy to bolo v roku 2018, keď mala zlomenú kľúčnu kosť. Minulý rok 2021 chcel vyskúšať, že keď manželka zbije malú, tak aj jej dal po zadku tiež varechou. Teraz to už rieši tak, že keď manželka bije dcéru, alebo keď sa niečo deje, tak si ju zavolá k sebe, prípadne aj dcéru a opýta sa, čo sa dialo. K tvrdeniam, že si mala nahrávať svoje domáce práce mobilom, aby ju videl, či niečo doma spravila, uviedol, že jej včera kázal, aby si nahrala do mobilu, či umyla podlahu, pretože mu v posledných dňoch klamala, že umývala. Ďalej dodal, že 10. 6. 2022 ráno, keď jej to kázal, išiel do práce, ona išla spať. Povedala mu, že sa zobudila o pol desiatej. Odvtedy nestihla ani malej, ani malému dať jesť, ani sebe. Malému dala jesť až o jednej poobede v poliklinike a s dcérou sa potom bola najesť v meste. Domov sa vrátila až neskoršie poobede, nevie presne kedy, nebol doma, bol pomôcť rodičom. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 4. 1. 2023 vypovedal, že s manželkou sa spoznali v roku 2015 na kresťanskej mládežníckej akcii. Vymenili si telefónne čísla a začali sa stretávať. Po čase mu povedala, že užíva lieky na psychiku, ale bližšie sa jej na to nepýtal, lebo bol zaľúbený. Všimol si, že berie nejaké tabletky, ale neprikladal tomu dôležitosť, až po tom, čo sa narodila dcéra a nebolo postarané o dieťa, o domácnosť, sa pýtal, čo to je. Povedala mu, že má nábeh na schizofréniu, po týchto tabletkách bola ospalá. Neskôr ich na radu súrodencov a raz aj malej dcéry prestala užívať, v dôsledku čoho mala stavy, ktorým nerozumel. Raz sa dokonca stalo, keď bol s mamou u lekára, prišiel domov, všade bol neporiadok, manželka stála nahá v okne, z ktorého ju stiahol dole, obliekol, pomáhali mu rodičia. Zavolal sanitku, ktorá ju odviezla na hospitalizáciu, bolo to vo februári 2021. Potom v decembri 2021 na Štedrý deň zavolal sanitku, kedy mala tiež podobný stav. Počas hospitalizácie telefonoval do nemocnice, zaujímal sa o jej stav, aj ako dlho tam bude. Musel sa naučiť, ako prebaliť malé dieťa, postarať sa o neho a domácnosť. Z nemocnice ju pustili na reverz na jeho zodpovednosť, pretože chcel, aby Nový rok strávila s rodinou. Veci, ktoré sú mu kladné za vinu, sa nestali tak, ako mu je to kladené.
Po uzavretí manželstva 13. 8. 2016 asi rok bývali v Holíči, potom sa asi v roku 2017 presťahovali do Liptovského Mikuláša. Nepamätal si, či sa sťahovali pred alebo po narodení dcéry, asi už bola na svete. Ani to zranenie v roku 2018 sa nestalo tak, ako sa mu kladie za vinu, pretože raz tvrdila, že mala vykĺbené rameno, inokedy zlomenú kľúčnu kosť. Začala častejšie odchádzať z domu. Jej choroba sa prejavila tak, že keď užívala tabletky, bola normálna osoba. Keď ich neužila, mala vidiny. Jej stav sa zmenil, až keď sa narodila dcéra, viac spala. Predtým to tak neregistroval, hoci je pravdou, že ju musel budiť do práce, keď ešte bývala v Holíči a on býval v Liptovskom Mikuláši, aby do práce nezaspala. Problémy však začali až po narodení dcéry napríklad, neužila tabletky, čo mi aj povedala. Bola vtedy ospalá, keď ich užila, bola v poriadku, bola len trochu malátnejšia, ale vedela zariadiť veci. Keď sa to opakovalo častejšie, že bola ospalá a nestarala sa o rodinu, na ňu začal kričať, že prvoradé je, aby bolo o deti postarané. Keď sa hádali, tak len slovne. Ďalším konfliktom sa vyhýbal tým, že odišiel spať do auta pred bytovku. Sľúbila mu, že lieky bude brať, aby zvládala starostlivosť o dieťa a domácnosť. Miluje svoju rodinu. Veľa vo väzbe rozmýšľal. Voči manželke za celú dobu manželstva nikdy žiadnu formu fyzického trestu nepoužil, len ju za tú dobu dvakrát udrel varechou po zadku, aby vedela, čo má v domácnosti robiť. Vo vzťahu k dcére, túto asi päť až šesťkrát udrel varechou po zadku, ale určite nie na dennom poriadku. To je vylúčené, pretože s malou chodil vonku, aj ku sestre. Stalo sa, že dcéru dal kľačať do kúta na chvíľku, nanajvýš na 4 až 5 minút, niekedy to bolo dva až trikrát za týždeň a niekedy ani raz za týždeň. Vôbec dcére nenadával, ani nedával jesť zvratky. Pokiaľ vo svojej výpovedi pri rozhodovaní o väzbe uvádzal čas kľačania inak, tak ho nekontroloval a nemeral. Podľa neho to bolo 4 až 5 minút a intenzita tak, ako uviedol teraz. Manželke nikdy nezakazoval, aby spala v posteli. Len jej povedal, že keď už zaspala na stoličke, tak nech si tam spí, keď nechce spať v posteli. Čakal vtedy, že mu povie, že si ide ku nemu ľahnúť. Chcel docieliť to, aby na nasledujúcu noc spala v posteli, nie na stoličke. To o strihaní vlasov dcére, sa stalo len raz, že povedal, že ju ostrihá, lebo mala riedke vlasy a myslel to zo srandy, pretože sa chodila normálne strihať do kaderníctva. Kopnutie sa nestalo, len ju odsunul, a to raz 9. 6. K lekárovi manželke nezakazoval chodiť, dokonca išiel k lekárovi s ňou. Nepamätal si na to, že by manželke niekedy povedal, že nemá ísť k lekárovi. Je pravdou, že chodili na stretnutia rodinného kruhu na úrad práce. Ak tam aj manželka povedala, že si musí zaslúžiť jesť, jej tvrdenie je absolútne smiešne a nesúhlasí s tým. Úrad práce sa začal o rodinu zaujímať z podnetu jeho otca, ktorý sa nemohol pozerať na to, ako pre správanie manželky trpí dcéra a šiel na sociálku. Posledný incident s dcérou bol 10. 6., keď odmietla jesť. Chcel jej za to dať po zadku. Išla z kúpeľne, zakopla, spadla a
on o ňu zakopol, respektíve ju odsunul, nie kopol do nej. Určite ju nikdy nechytil za vlasy a nešmaril o zem. Pokiaľ k tomu, či svoju dcéru bil varechou po zadku, či ju stále bije varechou, prípadne kedy ju naposledy takto zbil a k okolnostiam kopnutia vypovedal pri svojej skoršej výpovedi odlišne, na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vtedy v strese, nebolo to kopnutie, ale odsunutie. Nikdy nikomu nechcel ublížiť. Nepoprel, že dal dcére pár krát varechou, ale len po zadku ako dôsledok, že ho nahnevala. Nikdy to nebolo tak, že by sa nudil, tak ju udrel. Dieťa predsa nenahnevá každý deň a nebolo to ani silno, ani často, môže byť tak 5-6 krát v roku 2022. Pokiaľ kľačala v kúte, tak v obývačke alebo v kuchyni a knihu nad hlavou držala chvíľu, ale to už bolo dávnejšie, a to asi 4 až 5 mesiacov predtým, ako ho zobrali policajti. Nahrávanie na mobil bolo len raz, kedy mu manželka povedala, že umyla doma podlahu, ale bola tam špina. Tvrdila, že sa to nedá umyť, keď to skúsil zotrieť, išlo to dole, tak jej povedal, aby si to nahrala, keď to bude umývať. Manželka odchádzala z domu aj s dcérou pravidelne a častejšie. Vždy sa vrátila. Nevie, prečo odchádzala, bol vtedy v práci. Telefonoval jej, nedvíhala, keď zdvihla, rozprávali sa. Išiel za ňou a keď si to vysvetlili, sama sa vrátila. Možno to bolo kvôli hádkam, tie určite boli. Príčinou hádok bolo, že sa nestarala o rodinu. Ona od problémov vždy utekala, nechcela ich riešiť. Odišla takto aj dvakrát do roka. Preč bola niekedy aj dva mesiace. Nespomínal si, kedy a ako dlho bola preč. Prvýkrát takto odišla preč asi začiatkom roka 2018. Naposledy odišla zo spoločnej domácnosti začiatkom roka 2022 na návrh sociálky, aby ju naučili starať sa o rodinu. Bola preč dva mesiace. Počas prvého mesiaca bola na dva, tri dni doma, ale povedali, že sa tam má ešte vrátiť. Tak išla na ďalší mesiac. Bola v CDR Liptovská Porúbka.
Na incident, kedy bola nahá v okne, si nepamätala, pretože neužívala tabletky. Mala vtedy aj bludné predstavy, vidiny, nevedela, čo hovorí, bola agresívna. Všetkých škrabala, preto zavolali sanitku. Vo vzťahu k dcére používala varechu aj manželka. Keď bol problém v škôlke, keď mala dcéra modrinu na líci, bolo to v roku 2021. Všetko vtedy vzal na seba, aj keď ju zbila manželka. Nechcel, aby mala z toho zle. Na návštevy lekárov s dcérou chodil on, pretože manželka nebola schopná s ňou ísť. K budeniu ráno o 05.00 hod. to nebolo tak, že by ju vyslovene budil, ale pred odchodom do práce ju prebudil preto, aby sa najedli, pretože dcéra išla do materskej školy hladná, lebo manželka jej nedala raňajky alebo do škôlky nešla vôbec. Keď manželka neužila lieky, bola chvíľu v pohode, ale keď ich neužívala po dlhšiu dobu, mala vidiny, rozhadzovala veci, vykrikovala nezmysly, to sa stalo dvakrát vo februári a decembri 2021, keď išla na hospitalizáciu. V decembri 2021 chcela ísť tiež do okna, zabránil tomu. Užívala lieky Olanzapin a Arisppa, ten jej zrušili a Diazepam. Asi mesiac na začiatku alebo v priebehu roka 2021 na odporúčanie psychiatričky dohliadal na užívanie liekov manželkou, dlhodobo to nesledoval. Spoľahol sa na ňu, že ich užíva.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej D. J., svedkýň E.. I. A., E. I., L. J., znalcov H.. D. C., H.. W. R., E.. E. E., H.., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka E. U., listinných dôkazov a vykonaním obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu poškodenej D. J..
Poškodená D. J. v prípravnom konaní dňa 11. 6. 2022 vypovedala, že v tom čase bývala v Pálkovom centre v Liptovskom Mikuláši. Uviedla, že v roku 2017 krátko po svadbe bývali v Holíči. Ešte keď bola tehotná, vyhnal ju z bytu, aby šla preč, ušla do pivnice, z ktorej ju duril. Utekala zadnými dvermi von, vtedy jej dal prvýkrát facku a spadla. Potom sa k nemu vrátila. Nepodala trestné oznámenie. Odsťahovali z Holíča do Liptovského Mikuláša. Bývali v Ondrašovej. Malá už bola svete. Bolo dobre. Potom jedného dňa nenavarila, bolo jej zle, sedela na gauči, šla na ňu zimnica. Ospravedlnila sa mu, že nič neporobila, chcela mu to vysvetliť, kričal na ňu. Chytil nervy, chytil ju za ruku, sotil ju do dverí, zlomila si kľúčnu kosť. On sa išiel kúpať, ju to bolelo, kričala, nepočul ju, tak šla ku susede, ktorá sa jej pýtala, či má zavolať políciu. Rozhodla sa a zavolala políciu. Časom to trestné oznámenie stiahla. Bývala v azylovom dome. Potom jej pridelili mestský byt v Holíči, kde manžel chodil za ňou. Sľuboval, že sa polepší, preto sa k nemu vrátila do Liptovského Mikuláša, kde bývajú na ulici H. X. Medzitým dvakrát odišla, raz keď jej zlomil kľúčnu kosť a potom znovu. Keď druhýkrát odišla, už presne nevedela, prečo odišla. Keď bývali na H., dával jej po zadku varechou, keď niečo nebolo porobené alebo niečo nedodržala, teda poriadky alebo navarené a podobne. Bolo to možno od 2021 a trvalo to chvíľku, ani pol roka to netrvalo, nevedela presne. Potom povedal, že nebude biť ju, ale S. bude dostávať namiesto nej. Facku jej dal asi dvakrát, asi v roku 2016 až 2017, keď bývali v Holíči. Manžel ju sotil len raz, a to v tom roku 2018. Manžel jej nenadával. Keď neporobila veci, ktoré mala, keď šla spať, kázal jej nejaké domáce práce, napr. umyť riad, zem a podobne. Sadala si na stoličku a zaspávala. Zaspávala preto, lebo užíva lieky na psychiku. Povedal jej, že keď zaspí na stoličke, bude tam spať, že kde zaspí, tam bude spať. Nevie povedať, koľko to trvalo, možno pol roka alebo rok. Nebolo to denne, len keď niečo neporobila, alebo keď nechcel, aby
spala v posteli, tak ju vyhnal spať na stoličku do kuchyne. Toto sa dialo zhruba raz až dvakrát za mesiac. Keď manžel zaspal, ľahla si na zem a prikryla sa dekou. Stalo sa aj to, že ju našiel takto spať na zemi, vynadal jej a povedal, že buď si má sadnúť na stoličku, alebo jej niekedy povedal, aby si ľahla na gauč do obývačky. Keď ju našiel, tak zvýšeným hlasom prísne povedal, prečo ho neposlúchla, ale nenadával jej žiadnymi nadávkami. Svojho manžela chce počúvať, nerobí mu napriek, no niekedy vládze viac, niekedy menej. Užíva tie lieky, ktoré ju utlmujú. Manžel sa jej nikdy ničím nevyhrážal, taktiež voči nej nepáchal sexuálne násilie, nenútil ju robiť nič, s čím by nesúhlasila.
K dcére S. uviedla, že chodí do Materskej školy Agátik na Podbrezinách v Liptovskom Mikuláši. Manžel dcéru S. dal prvýkrát kľačať na zem asi keď mala 3 roky. Začalo to s jedlom. Jeho vytáčalo, že dlho jedla alebo nejedla toľko, koľko by mala. Dával ju kľačať na zem, pár krát ju nechal kľačať aj s knižkou, pričom musela držať knižku nad hlavou. Kľačala len bez knižky a mala pritom vystreté ruky pred sebou. V poslednej dobe ju nechával párkrát kľačať na vareche pod kolenami. Keď ju nenechal kľačať, tak ju vtedy väčšinou zbil varechou po zadku. Aj ona bila S. po zadku. Najprv S. bili rukou po zadku a neskôr ju bili varechou. Predtým nevedela, že to je trestné, keď sa bije dieťa po zadku. Veľa krát to bolo na jeho podnet. Povedal, že „aj mama ti dá, aj mama ťa zbije“, aby nebol len on za toho zlého. Poslednú dobu to bolo stále, bolo to často, aj dva až trikrát do týždňa. Viac ju bil manžel. Naposledy ju ona nebila, keď ju manžel zbil. Tento rok S. aj ona zopár krát zbila varechou po zadku, no nikdy nie tak, že by mala modriny. Manžel ju zbil aj tak, že dcéra mala modriny. Možno aj tento mesiac, ona dcéru zbila po zadku včera. Manžel dcéru po bitke varechou chytil za vlasy, hodil ju o zem, potom vstala, po chvíľke do nej kopol a ona spadla na zem. Na ošetrení s ňou nebola, nemala žiadne modriny, kopol ju do brucha. Toto sa stalo možno dva, tri krát, že dcéru takto chytil za vlasy a hodil ju na zem. Už aj v minulosti kopal manžel do dcéry, to kopanie bolo častejšie, nebolo toho veľa, ale viackrát. Nepamätala si koľko krát. Ona dcéru nikdy nehodila o zem, ani do nej nekopla. Raz ju aj ona sotila, keď bola nahnevaná a ona spadla na zem. Tiež sa často vyhrážal, že ju ostrihá dohola za klamstvo, keď niekedy klamala. Tento týždeň začal dcéru budiť o pol piatej, lebo chcel, aby sa najedla a potom jej povedal, aby šla robiť fritézu s ňou. Povedala, že ona to spraví, no on povedal, že nie, že jej musí pomôcť. To bolo tento týždeň asi trikrát. Musela umývať aj riady, kúpeľňu, umývať vaňu a umývadlo a stolík. To jej dával robiť cez deň, nie ráno. 1. 6. 2022 mala narodeniny, mala urobiť tortu, čo nestihla. Manžel zobudil po desiatej večer S., aby išla pomôcť urobiť tú tortu, ju to bavilo. Tento rok asi v marci alebo v apríli lekárka dcére predpísala lieky. Manžel povedal, že nebude užívať lieky, keď sa odkopáva. Dcére našli nejaký vírus, kašľala, smrkala, preto mala predpísané lieky. Manžel povedal, že keď nestihne dcéru okúpať a dať najesť do ôsmej, tak musí ísť spať, že je neskoro a už jej nemá dávať lieky. Toto sa stalo viackrát. Taktiež sa dcére viackrát v poslednej dobe vyhrážal, že nepôjde do škôlky, ale už nevedela povedať prečo. Aj včera, aj v minulosti sa snažila manželovi zabrániť, aby dcéru zbil, povedala mu, aby ju nechal na pokoji, on jej vždy povedal, aby sa mu nestarala do výchovy a išla preč. Ona vždy odišla. Včera ju chcel aj ostrihať, no postavila sa pred ňu a nakoniec ju neostrihal. Manžel dcéru trestal za to, že ho neposlúchla, že klamala, že dlho jedla alebo si nepýtala jesť. Ona dcéru bila za klamanie, alebo ak niečo neposlúchla. Nikdy ju nebila za jedlo, snažila sa ju motivovať, aby jedla. Povedala jej, že keď rýchlo spapá, pôjdu von alebo dostane sladkosť. Dcéra sa jej manžela bojí, viackrát jej povedala, že sa bojí otca. Teraz keď sú odídené, cíti sa dobre, niekedy aj ona mala z manžela strach, keď bol nahnevaný až vytočený, ako napríklad včera. Dcéra po včerajšku modriny nemá. Manžel alkohol nepije, občas si dá pivo, nedroguje, nefajčí. Tresty dcére alebo jej nikdy neboli pod vplyvom alkoholu, vždy bol triezvy. Keď dcére dával jesť, tak jej dával nasilu. Napríklad, keď jedla rožok a nestihla do času, ktorý jej určil, tak jej dal ďalší rožok, keď sa z toho jedla povracala, tak musela jesť aj tie svoje zvratky a povedal jej ešte „keď si prasa, budeš jesť ako prasa“. Ešte nedávno jej spravil to, že nevie, či to mala zvratky z jedla, chytil a hodil jej to do postele. Povedal, nech spí tak. Potom jej ešte povedal, aby si prezliekla obliečky. Keď jej hodil tie zvratky do postele, tak v tom spala celú noc. Dcére nadával, že je hnusoba a vychrtlina. Povedal, že ju nebude oslovovať menom, ale hnusoba a vychrtlina, čo trvá od tohto roka, asi pred pár mesiacmi.
Poškodená pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 2. 8. 2022 vypovedala, že jej manžel nie je tyran, že by spôsoboval násilie dcére. Snažil sa ju vychovávať ako otec. Učil ju správať sa normálne. Aj keď bol viackrát nahnevaný, dokázal sa ovládať. Nie vždy sa stalo, že by ju zbil. Keď mal nervy, keď sa to stalo, ten posledný krát, incident, kedy na neho podala trestné oznámenie, mohla za to tak trochu aj ona, pretože sa dohodli, že bude porobené, navarené, čo nesplnila. Bola dlhšie vonku. Manžel jej telefonoval, kde je tak dlho. Po príchode domov doma nebol. Potom prišiel, nahneval sa. Už si presne nepamätala, ako sa to stalo. Nemyslí si, že by si zaslúžil, aby bol vo väzení, aby bol odsúdený. Keď sa rozprávala s pani zo sociálky, tak jej rozprávala, že nechce, aby bol odsúdený. Aj manželovi rozprávala,
aby sa trochu ukľudnil a ovládal, keď bol nahnevaný, aby dcére niečo neurobil. Viackrát si dal povedať a ovládol sa. Keď sa stal ten incident, bola taká rozrušená, nevedela, kam má ísť s deťmi. Užíva lieky, preto je aj nervózna. Psychika je ovplyvnená aj podľa počasia. Bola podráždená, to ho tiež nahnevalo alebo mrzelo a komunikácia bola pomalšia. Chýbala komunikácia a vysvetlenie, pretože vždy, keď bol nejaký problém, neriešila to, vždy utekala do rôznych zariadení. Keď sa niečo stalo, problémy spoločne neriešili. Chodievali aj do zboru, do spoločenstva. Ako veriaci vedel, čo je dobre a čo zlé. Snažil sa len dcéru vychovávať. Nehovorí, že to bolo vždy správne, keď mu rupli nervy, keď už neposlúchala, tak dostala. Niežeby to robil stále. Ďalej vypovedala, že má citový vzťah k manželovi, chýba jej, má ho rada. Má aj obavy, že keď sa k nemu vráti, čo sa stane. Nechce stále utekať. Počas života s manželom, bol starostlivý, staral sa o rodinu, o ňu. Chodil do práce, snažil sa, aby bolo v rodine dobre. Cíti svoj podiel viny na tom, keď sa na niečom dohodli a ona to nesplnila. Dcéru hodnotila ako hyperaktívnejšiu, nie je zlá, problémová, ale snaží sa na seba upútať pozornosť a je tvrdohlavá. Vyžaduje viac rodičovskej pozornosti, aj teraz ešte viac, keď je narodený malý syn. V deň, keď podala trestné oznámenie, bola s dcérou na ihrisku, v obchode, potom vonku. Keď kŕmila malého, pobalila sa a ušla. Šla do charity, nemala telefón. Odtiaľ telefonovala sociálnej pracovníčke. Nechcela podávať trestné oznámenie, ale sociálna pracovníčka jej vravela, že je to trestné, že môže byť aj ona spoluvinník, keby ho nepodala. Povedala jej, aby sa to neopakovalo, pretože sa môže stať aj niečo horšie a aj ona by mohla byť za to poťahovaná, keby bola ticho. Ak by aj nechcela, ona by podala trestné oznámenie. Sociálnu pracovníčku pozná len z charity ani nie rok. Za dva alebo tri mesiace bola u nich dvakrát do týždňa. Naposledy tam bola v júni, nevie presný dátum. Manžel bol niekedy doma, niekedy sa minuli. Veľa s ním nehovorila. Vravela jej, že nechce vzťah rozbúrať, aby bola bez manžela a deti bez neho. Povedala, že tomu rozumie a bude sa snažiť jej v tom nejako pomôcť, záleží na tom, ako sa rozhodne. Ďalej uviedla, že trpí schizofréniou, čo niekedy ovplyvňuje jej sústredenosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 4. 1. 2023 vypovedala, že s manželom sa zoznámili na kresťanskom stretnutí v roku 2015 v Spišskej Novej Vsi, potom sa začali stretávať. Zosobášili sa v roku 2016. Najprv bývali v Holíči, tam ju raz vyhnal z bytu. Neskôr, dcéra už bola narodená, sa presťahovali do Liptovského Mikuláša. Žili najprv dobre, neboli medzi nimi problémy. Neskôr sa medzi nimi začali nezhody. Stalo sa raz, že nenavarila, išla na ňu choroba, bolo jej zle, chcela mu to vysvetliť, no manžel sa nahneval, tak ju sotil do dverí. Zlomila si kľúčnu kosť. Išiel sa kúpať, kričala na neho, aj od bolesti, on ju nepočul, šla ku susede, ktorá zavolala políciu. Od manžela odišla aj vtedy, aj potom neskôr viackrát, bývala v Holíči, najprv v azylovom dome a potom v mestskom byte. Manžel chodieval za ňou. Asi po troch mesiacoch sa vrátila do Liptovského Mikuláša, kde sa nasťahovali na Podbreziny. Od manžela odišla asi štyrikrát. Väčšinou sa vrátila do Holíča. Keď od neho odišla druhýkrát, nepamätala si, prečo to bolo. Potom sa k nemu vrátila v decembri 2020. Vo februári 2021 bola hospitalizovaná na psychiatrii. Lieky užívala dlhšie aj predtým. Už keď sa zoznámili, hovorila mu, akú má chorobu, ale nevravela, aké lieky užíva. Začala užívať iné lieky. Neskôr, keď bola tehotná so synom, mala oslabenú liečbu. V novembri 2021 sa narodil syn Q.. V decembri 2021 znovu išla do nemocnice, pretože to nezvládala, teda seba a svoje stavy úzkosti, mala samovražedné sklony. Bála sa, aby neublížila sebe aj okoliu, nevedela, čo robí.
S dcérou začali problémy asi keď začala chodiť do škôlky v septembri 2021. Klamala im, schovávala jedlo, manžel navrhol, že jej za to musia dať nejaké tresty, a to dať jej varechou po zadku alebo kľačať do kúta. Z nemocnice sa v decembri 2021 vrátila asi po týždni a bola doma, až kým manžela zadržali policajti. Medzitým bola z domu preč len raz, kedy z úradu práce navrhli pre ňu pomoc, aby si osvojila rodičovské zručnosti, preto bola aj s deťmi v Porúbke. Bola tam mesiac aj niečo. Asi v marci sa vrátila domov. Každý víkend s deťmi chodila domov. Za to obdobie, čo sa vrátili, bolo chvíľku dobre, ale hádali sa už častejšie, každý deň. Okrem hádok jej povedal, aby išla spávať, kde zaspávala, teda na stoličke, kde sa nedalo vydržať, tak si ľahla na zem. Keď to manžel videl, pýtal sa, prečo nespí na stoličke, hovoril, že keď sa jej lepšie spí na záchode alebo stoličke, nech spí tam. Povedal jej to viackrát. Nepamätala si koľkokrát. Toto sa mohlo stať v marci, máji a júni 2022. Aj predtým sa stalo, že zaspala na stoličke, ale nepovedal jej, že tam má ostať.
Vo vzťahu k dcére sa stalo, keď nechcela jesť alebo zjedla málo, že jej prišlo zle, naťahovalo ju, manžel povedal, že aj keď to vyvracala, má to zjesť. Nedala to predtým do výpovede, lebo nemala odvahu, ale bolo jej povedané, že má povedať všetko, aj keď si na to neskôr spomenie. Nepamätala si, ako to bolo predtým, ako sa vrátila z nemocnice. Myslí si, že sa to začalo zhoršovať nejako v decembri 2021. U dcéry sa varecha a kľačanie opakovalo až do času zadržania manžela, ale najviac si pamätá akurát na jún, čo sa dialo. Boli vtedy na ihrisku, kde sa zdržali. Po návrate domov, tam manžel nebol. Keď prišiel, pýtal sa, kde boli, či má poriadené, povedala, že nie, tak jej povedal, aby išla umývať 50-krát podlahu.
Dávala jesť malému, S. mala ísť tiež jesť. Dal ju kľačať do kúta. Ešte sa tam toho dialo viac, ale už si nepamätala, ako sa to odohralo, pretože je to 7 mesiacov, ale bolo tam toho viac. Nevedela, či to bolo vtedy, ale chytil ju za vlasy a kopol do nej. Išla vtedy k susede, ktorá ju zaviezla do charity a tieto veci riešila s pani A.. Dcére tiež nadával, niekedy do vychrtlín a tak. Bolo tam aj niečo s liekmi, ale už si nepamätala, čo. Konanie, ktoré bolo voči nim na okresnom úrade, dostali pokutu. Bolo tam napísané, že malá je taká živá.
V júni pociťovala psychický tlak z toho, ako sa ku nej správal. Bol nervózny a výbušnejší. Dcéra dostávala výchovné tresty varechou a kľačanie, varechou to bolo niekedy silnejšie, inokedy slabšie. Plakala kvôli tomu každý večer, furt ako chodila do škôlky. Tiež jej povedal, aby jej dala po zadku, aby ju počúvala. Tiež nevedela ovládať svoj hnev, ale dala jej po zadku alebo nakričala na ňu. Kľačanie s knihou v ruke, si už nepamätala, tá kniha nebola veľká. Chvíľu ju držala v rukách nad hlavou a potom s rukami pred sebou. To nebolo často. Dcéra tiež kľačala na vareche, tú mala pod kolenami, plakala pri tom. Bola smutná. Z varechy mala modriny na zadku a líci. Plakala aj zo strachu, určite mala aj bolesť. Dôvodom bitky bolo to, že nejedla. Oboch trápilo, že je chudá a tiež, že klamala. Ako ju chytil za vlasy, si presne nepamätala. Tiež dostala od manžela varechou po zadku, už si presne nepamätala, ako to bolo. Bola smutná, cítila strach. Netrvalo to až tak dlho, ako u S.. Mohla dostať 10-20 úderov. Štípalo to, presne si to nepamätala, kedy to bolo, ale netrvalo to dlho, tak ako pri S.. Tiež ju vyháňal z bytu, aj v Holíči, aj v Liptovskom Mikuláši. Pamätala si jeden deň, bolo to nadránom, skoro ráno, tak, že ju aj na chvíľu vyhodil z bytu. Mala veci, ktoré dostala v igelitke a tieto jej vyhodil von. Možno hodinu alebo dve bola z bytu. Viackrát ju vyhodil z bytu, koľkokrát a za aké obdobie, nevedela. Zo spoločného bývania odišla viackrát, vrátila sa. Dala mu šancu začať odznova. Keď odišla, najprv jej volal, nedvíhala. Potom mu zavolala ona. Pri domácich prácach jej pomáhal manžel. Keď sa vrátila prvýkrát z nemocnice, dozvedela sa, že je tehotná, vtedy to bolo inak, chodili vonku na prechádzky.
Lieky na svoju chorobu berie od roku 2009. Teraz ich berie pravidelne večer, predtým ich užívala ráno a večer. Počas tehotenstva ich užívala ráno, na obed, večer. Nepamätala si už na podnet manžela trestať S., bolo to predtým, ako sa narodil syn. Nevedela si vysvetliť, prečo mala S. v teste väčšiu obavu z nej, nie z otca. Po januári 2021 z domu neodišla kvôli manželovi. Do Porúbky išla preto, aby si osvojila rodičovské zručnosti, teda, režim dňa, aby sa starala o deti, naučila sa variť a starať sa o domácnosť. Dovtedy jej s tým pomáhal manžel. Vo februári 2021 bola hospitalizovaná, lebo neužívala lieky, preto, lebo sa nevedela vyrovnať so svojou chorobou. Neužívala ich asi necelý mesiac. Bola unavená, nervózna, podráždenejšia. Problém, kedy bola v okne, nastal, lebo neužívala lieky. Manžel nebol spokojný s tým, že lieky neužívala a dohováral jej. Policajti za ňou v charite neboli. Do centre v Liptovskom Mikuláši pre ňu prišli na výsluch, bola by prišla aj sama. Teraz býva v charite v Rabči. Nevie, prečo ju z charity v Liptovskom Mikuláši poslali preč, mala tam byť do septembra, kedy jej končila zmluva. Nevie o tom, že by jej mali vziať S.. Po uložení pokuty, pár krát S. trestala aj ona, ale viackrát manžel. Manžel dcére povedal, aby jej pomáhala s kúpeľňou, mala umývať umývadlo a vaňu, ale ona jej pomáhala s riadmi sama, bola šikovná.
Súd, okrem výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, vykonal aj obrazovo-zvukový záznam z výsluchov zo dňa 11. 6. 2022 a dňa 2. 8. 2022 ako dôkaz na technickom zariadení.
Svedkyňa L. J., matka obžalovaného v prípravnom konaní dňa 21. 7. 2022 vypovedala, že býva na adrese ulica H. XXX/X, A. E., v jednom vchode v bytovke býval na X. H. aj jej syn spolu s manželkou D. J. a svojimi dvoma deťmi S. a Q.. Ona s manželom býva na X. poschodí. Podľa nej všetko, čo sa stalo, je omyl, pretože v ich rodine sa všetko dialo tak, ako aj v iných bežných rodinách. Občas boli bežné problémy, napr. keď syn prišiel z roboty, nebolo doma navarené, možno poupratované, aj keď u každého poriadok vyznie inak. Oni chodili k nim a naopak. Pred nimi sa nikdy nehádali. Vnučka taktiež bežne chodila k nim. Večer už nechodila, schody neboli osvetlené. Mali bežné vzťahy. D. ku nej bežne chodila na kávu a ona tiež k nim, chodila k nej a k vnúčatám, aj keď jej syn nebol doma. Mali normálny dobrý vzťah. Nevadili sa. Keď prišla vnučka k nim, išla sa pohrať, nikdy sa pred ňou alebo pred jej manželom na nič nesťažovala. Skôr sa sťažovala, že nemôže mať sladké, lebo ešte nejedla. Ďalej uviedla, že vnučku stačí trošku chytiť a už má modrinu, ako bežné dieťa. Nikdy sa nesťažovala, takže modriny nevie priradiť k nejakému týraniu. Nikdy si nevšimla, že by ju jej syn alebo nevesta zbili. Bola by si to všimla, pretože bola u nich alebo oni u nej skoro denne. Ani nevesta D. sa jej nikdy nesťažovala, keď sa niekedy povadili, nevšimla si na nej žiadne zranenia. Nevedela o tom, že by nevesta podávala na jej syna nejaké trestné oznámenie, keď bývali ešte v Holíči. O tom, keď bývali spolu v Ondrašovej vie, že D. odišla niekde preč
od jej syna, nevie prečo, ani čo sa stalo. Podľa nej sa jej syn a nevesta majú stále radi aj napriek tomu, čo sa stalo. Keď bola pozrieť vnúčatá, D. jej povedala, že ju mrzí, čo sa stalo. Myslí si, že keby sa radi nemali, tak ju to nemrzí.
Na hladnom pojednávaní dňa 4. 1. 2023 svedkyňa vypovedala, že mala kľúčik od synovho bytu, takže mohla prísť kedykoľvek a otvoriť si sama, už odkedy tam bývali. Choroba nevesty sa prejavovala slabou starostlivosťou o deti, o domácnosť, správala sa nevyspytateľne, chodila po byte nahá. Keď od syna odchádzala, nerozumela jej odchodom. Nechala list na rozlúčku, nevie, čo tam bolo popísané, niečo ako, že nevládze. Dohliadali na ňu, aby užívala lieky, buď syn, alebo ona na striedačku. Ak sa stalo, že robili naraz, tak sa snažil dohliadnuť jej manžel, ktorého D. nerešpektovala. On inicioval úrad práce, pretože nebolo postarané o deti. To, že bol v byte neporiadok, by ju netrápilo, ale deťom nedala ani len najesť. Správala sa zvláštne, pobehovala po izbe, človek mal pocit, že nie je príčetná. Vnučka S. je taká, že keď sa s ňou človek rozpráva, má pocit, že sa rozpráva s dospelým. V ich bytovke začali bývať, až keď mala približne 4 roky a syn ich priviedol z Holíča, kam nevesta od neho odišla z predchádzajúceho bývania z Liptovskej Ondrašovej. Po tom, ako bol syn zobratý do väzby, mal jej manžel telefonát od pani K. z úradu práce, či by si deti na nejaký čas nemohli zobrať ku sebe. V tom čase bola nevesta s nimi v Pálkovom centre, bol tam nejaký incident, ale nepovedali im konkrétne, čo sa stalo, len to, že s ňou chceli rýchlo ukončiť zmluvu, aj keď predtým sa vyjadrili, že tam bude dlho bývať. Pokiaľ by súhlasili, zrejme by im vnúčatá dali do starostlivosti. Deti k sebe nevzali, pretože si mysleli, že syna by kvôli tomu nepustili z väzby, lebo by nemohol bývať u nich. Nevedeli, ako sa to v takých prípadoch rieši. Deti sú nakoniec s D.. Odkedy bývali na Podbrezinách, na návštevy k nim chodili denne alebo oni k nim. D. situáciu riešiť nechcela, hoci jej ponúkla pomôcť s deťmi, kým si potrebovala napríklad pospať alebo niečo urobiť. Musela by tam byť celú synovu zmenu a dávať na ňu pozor, pretože keď sa zavreli dvere na byte, išla spať.
Svedkyňa E.. I. A. v prípravnom konaní dňa 6. 9. 2022 vypovedala, že tak ako uviedla v záverečnej správe pre ÚPSVaR, oddelenie sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ju dňa 10. 6. 2022 vo večerných hodinách v čase mimo jej pracovnej doby telefonicky z telefónu riaditeľky Domu Charitas sv. Kláry (DCHSK) E.. T., kontaktovala pani J. a oznámila, že manžel zbil S., jej zobral mobil a ona utiekla do charity, aby jej mohla zavolať, pretože vedela, že riaditeľka má na ňu telefónne číslo. Pani J. sa snažila v telefóne upokojiť, povedala jej, aby na ňu počkala. Následne ju vyzdvihla v DCHSK, kde jej začala opisovať situáciu, čo sa stalo. Bola rozrušená, chvíľami sa triasla a plakala. Ubezpečila ju, že napriek ťažkej situácií koná správne. Dôležité je, že sa rozhodla vyhľadať pomoc. Chvíľami bola rozhodnutá ísť na políciu a podať na manžela trestné oznámenie, spomínala aj priateľku z detského domova, ktorá je údajne psychologička, u ktorej by mohla prespať v Ružomberku. Keďže nechala deti otcovi, ktorý podľa jej slov, v ten deň fyzicky napadol maloletú S., vysvetlila jej, že za priateľkou nemôže ísť. Ak sa aj rozhodne inak a nepôjde na políciu, zavezú ju domov s tým, že je jej povinnosťou, keďže sa jedná o maloleté deti, toto nahlásiť polícii. J. sa rozhodla ísť na políciu. Svedkyňa kontaktovala ÚPSVaR, nahlásila skutočnosť, že ju kontaktovala matka, s ktorou pracujú na základe odporúčania. Opísala situáciu, v ktorej sa údajne ocitla matka, dohodli sa, ako budú postupovať. Matku odprevadila na políciu, kde ju prevzala E.. C. z ÚPSVaR. Ďalej vypovedala, že J. pozná už niekoľko rokov, pracovala ako sociálna pracovníčka a vychovávateľka v krízovom stredisku v DCHSK, vedľa ktorého sa nachádza Dom sv. Prozreteľnosti, v ktorom bola určitý čas ubytovaná J. s malou S.. V tom čase s ňou prichádzala do kontaktu veľmi málo. Umiestnená tam bola preto, že v tom čase odišla od manžela, po dôvodoch ona nepátrala, pretože ju nemala na starosti. Opätovne sa stretli až na základe odporúčania ÚPSVaR, kde manželia J. súhlasili s vykonávaním opatrení. V ten večer manžela J. nekontaktovala, J. bola v zlom psychickom stave. Má vedomosť o tom, že je schizofrenička. Poslednú vedomosť o tom, kde sa nachádza J.Á. s deťmi mala tú, že bola v Pálkovom centre. Otec bol zadržaný políciou a oni s rodinou spoluprácu ukončili s tým, že matku si na polícii prevzala pani C., ich práca v podstate skončila. Umiestňovanie matky s deťmi zabezpečovala pracovníčka úradu práce. Po zadržaní otca jej úloha skončila. V ten večer matka bola rozrušená, opisovala jej, čo sa u nich stalo. Otec dal údajne na starosť maloletej S. upratovanie kúpeľne a tým, že nebola uprataná a matka chcela S. pomôcť, prišlo u nich doma ku konfliktu. Povedala, že S. udrel varechou a kopol do nej. Na druhý deň, ju tiež kontaktovala J., kde jej túto situáciu zopakovala a ona jej odporúčala, aby kontaktovala zamestnancov Pálkovho centra, aby bola maloletá vyšetrená. Nemala vedomosť, na základe čoho úrad práce dal podnet na šetrenie v rodine, s rodinou spolupracovala asi od mája do júna 2022. Cieľom bolo rozvíjať rodičovské zručnosti pri starostlivosti o maloleté deti. Mali dohodnuté stretnutie s otcom za účelom poskytnutia sociálneho
poradenstva ohľadom nárokov na maloletú S., čo môže od 4 ročného dieťaťa žiadať a čo už nie. K tomu už nedošlo, pretože otec bol zadržaný políciou.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala a dodala, že do terénu chodila s pani H., ako psychologička v rámci rodiny pôsobila pani E.. Začiatok spolupráce s rodinou hodnotila ako dobrý, aj s otcom, aj s matkou. Otec mal záujem situáciu v rodine riešiť. 10. 6. najprv kontaktovali oni ju, neskôr ju telefonicky kontaktoval obžalovaný, že došlo ku konfliktu a jeho manželka odišla preč z domu. Pri stretnutí 9. 6. pani J. bola rozrušená, podráždená, nevyspatá, komunikácia s ňou bola ťažká. Pôsobila úplne odlišne v porovnaní s 12. 5., kedy sa stretli a vyzerala veľmi spokojná. Tým, že doma prichádzalo ku konfliktom a pani J. mala nastavené lieky, keď si jej dcéra vyžadovala pozornosť a matka robila niečo iné, tak reagovala podráždene a krikom. Okrem iného, sama im povedala, že aj manžel sa jej pýtal, či ona nemá dcéru prečo udrieť. Od nej vie aj o situácii, keď zabránila nejakému útoku na maloletú zo strany otca tým, že sa pred ňu postavila. Po udalostiach ju ešte kontaktovala 11. 6. dvakrát, keď riešili vyšetrenie maloletej. Nepopisovala svoje pocity po zadržaní manžela, no zároveň sa vyjadrila, že keby mohla vziať oznámenie späť, tak to urobí. Pri začiatkoch práce s rodinou, mali informácie o podnete materskej školy. O iných udalostiach podobného typu z rodinného prostredia, v tom čase nemali vedomosť. Jej pracovné zaradenie v centre pre deti a rodiny je sociálny pracovník. Má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore sociálnej práce. S rodinou pracovali od 6. 5. do 10. 6. 2022 na základe odporúčania ÚPSVaR. Nevie o tom, že v roku 2021 bolo robené znalecké dokazovanie vo vzťahu k maloletej, nie sú šetriaci orgán. Nemá ani vedomosť o tom, že by mala maloletá S. problém s matkou. Za to obdobie sa s otcom stretli dvakrát. Šetrenie v rodine a stretávanie prispôsobovali požiadavkám matky, otec pracoval na zmeny. Pani J. sa rozhodla podať trestné oznámenie sama. Nebola ho s ňou podať, len ju tam odprevadila a taktiež jej povedala, že ak ho nepodá, je jej občianskou povinnosťou ho podať namiesto nej.
Svedkyňa E. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že S. J. k nim do materskej školy nastúpila v septembri 2021. U S. adaptácia v MŠ prebiehala veľmi dobre, bola veľmi komunikatívna, nemala problém nadviazať kontakt ani s deťmi, ani s dospelými. Aj si ju deti obľúbili, takisto aj personál, pretože S. je milé dievčatko. Na svoj vek možno trošku mentálne, ako keby vyspelejšie po tej citovej stránke, ako ostatné deti. Adaptácia aj komunikácia prebiehala úplne v poriadku. Nepostrehli približne ten prvý mesiac, že by sa boli prejavovali nejaké problémy, ani nejaké extra zmeny, až v októbri ju zavolali kolegyne na triedu, že S. má rozsiahle modriny na líčku, aj na zadnej časti tela, na zadočku, asi aj na stehne. Zdôverila sa pani učiteľkám a potom aj jej, lebo hneď zišla do triedy a zopakovala to isté, čo pani učiteľkám, že bola bitá. Je pravdou, že stane sa, že u detí postrehnú nejaké modriny, ktoré môžu vyplývať z toho, že dieťa spadlo alebo rodič výchovnú dá na zadok, nestáva sa to často, ale toto bolo niečo mimoriadne. Modriny boli dosť rozsiahle a hlavne na líčku. Povedala, že tata ju bil, a že varechou. Povedala, že aj po tom líčku dostala varechou. Vraví len to, čo vravelo dieťa, modrina na líčku bola. Boli zhrozené, niečo také za 43 rokov pedagogickej a 33 rokov riaditeľskej činnosti naozaj nezažila. Dieťa samovoľne aj rozprávalo určité momenty, že aj mama ju bije, aj od otca, lebo nechce jesť, je trestaná za to, že nechce jesť alebo pomaly je a klame. Takýchto situácií bolo niekoľko. Hneď kontaktovala pána J. telefonicky, či je to pravda, vlastne to nepoprel. Povedal, že mu rupli nervy, že klame a nechce jesť. Vravela, že toto nie je ani výchovný prostriedok, ani nič podobné, že dieťa sa vychováva iným spôsobom. Nikdy nedosiahne to, nenaučí dieťa jesť tak, že ho bude biť, lebo dieťa už má averziu voči jedlu, pretože aj oni postrehli, že dieťa má problém s prijímaním stravy. Usúdili, že môže to mať aj dôsledok za to, že je trestaná za to, že neje. Môže mať taký odpor k tomu, že ju niekto núti jesť. Snažila sa to otcovi vysvetliť a zároveň ho upozornila, že pokiaľ zistia akýkoľvek fyzický alebo psychický nátlak na dieťa, že upovedomí aj sociálnu kuratelu, aj orgány činné v trestnom konaní. Sľuboval, že sa to už nikdy nestane. Aj dieťa povedalo, že aj mama ju bije. Po tom ospravedlnení sľuboval, že sa to viac nestane. Vyzvala aj pani učiteľky, aby S. pozorovali, robili si zápisky, keď dieťa prišlo do škôlky, lebo sa stalo občas, že aj neprišla, aj bez udania dôvodu. Mali pocit, že následne, keď niekoľko dní nebola, ale to je len domnienka, nie skutočnosť, že tým, že mala tie modriny a keď sa vrátila do škôlky, zistili, že boli miznúce modriny. Postrehli to, ale boli to veľmi slabé známky násilia, potom upovedomila aj sociálnu kuratelu, okamžite prišli na šetrenie. Pri prvom šetrení nebola, ale vie z rozprávania kolegýň, že S. rozprávala o pomeroch, ako sa doma riešia problémy, hlavne to, že vníma fyzicky, že dostáva bitku. Nemali žiadnu informáciu o tom ako MŠ, že problémy boli, nemali ani dôvod pozorovať dieťa predtým, ako sa stali tieto udalosti. V určitej situácii aj matka povedala a priznala, že ju zbili, lebo „nám rupli nervy, pretože pomaly jedáva a viacej klame, tak sme ju vytrepali“. Zároveň sa im pani J. zdôverila, v akom prostredí vyrastala, že to v živote nemala ľahké. Rodičia iniciovali stretnutie, brali to ako pokus, že požiadali o pomoc, čo kvitovali, že
majú záujem problém riešiť. Potrebovali, ako keby poradiť. Obaja prišli na stretnutie, aj sa porozprávali, všetko nasvedčovalo tomu, že majú záujem tento problém riešiť, aj sľubovali. Snažila sa dohovárať aj ako riaditeľka, aj ako osoba, ktorá má deti, aj ľudsky pôsobiť, že nie je cesta násilia, čo sa týka detí, lebo tie môžu mať následky až do konca života, pokiaľ zažívajú takéto situácie. Rodičia sľúbili obidvaja, že urobia nápravu, že ju nebudú trestať fyzicky ani psychicky, ale žiaľ toto sa nenaplnilo. Stretnutie sa udialo 1. 12. 2021. Potom sa narodilo v rodine dieťatko. S. nechodila do škôlky od 10. 12. 2021 do 7. 1. 2022, údajne bola chorá, následne boli prázdniny. Po nástupe v januári 2022 sa u dieťaťa prejavili určité zmeny v správaní. Keď sa pani učiteľka rozprávala s pani J., bola veľmi roztržitá, apatická, veľmi sa bála, aby neprišla o deti. Svojho muža ľúbi a bojí sa, aby neostala s deťmi sama. Pri učiteľke sa aj rozplakala. Ten strach sa prenášal aj na S., dievčatko bolo veľmi milé, zraniteľné. Pri hre bola spokojná, do MŠ chodila veľmi rada. Mala pekný vzťah aj k pani učiteľkám, veľmi rada sa rozprávala. Evidentne mala deficit prejavenej lásky a objatia. Vedeli, že rodina žije v zlej situácii, v jednoizbovom byte, možno aj to malo za následok stupňovanie problémov. Boli znepokojené tým, ako dieťa malo modriny, že z jej pohľadu bolo nielen psychicky, ale aj fyzicky týrané. Mala prerušenú dochádzku do MŠ od 31. 1. 2022 do 22. 5. 2022, medzitým bola v nejakom centre. Opätovne sa do kolektívu začlenila bezproblémovo. Častejšie oproti minulosti sa hrávala sama. Do MŠ prichádzala aj odchádzala v sprievode matky, až na jednu výnimku, keď ju doniesol otec. Po príchode bola často v strese, prípadne prišla s plačom, pretože pani J. brala asi nejaké lieky, oni zaspávali, prichádzala neskoro. Aj kolegyne ju na to upozorňovali, že neskorými príchodmi narúša ich edukačné činnosti. Dochádzka v mesiaci máj nebola pravidelná. Neprítomnosť dieťaťa nebola vopred oznámená. U S. zistili, že stále sa ako keby niečoho bála. Bývali v blízkosti MŠ, bola stále v strachu. Keď mala inak učesané vlasy, kolegyňa ju učesala, lebo nemala vlásky učesané, najprv sa vytešovala, chodila sa do zrkadla pozerať. Keď išli von, gumičky si dala dole, keď sa jej pani učiteľka opýtala, prečo, najprv nechcela povedať a potom učiteľky našli tie gumičky za záchodom hodené, pýtali sa, prečo sú tam, povedala, že ona sa bojí, lebo keby tato videl, že má inak vlasy, tak by sa hneval. Pravdou je ešte aj to, že povedala, že deti sa fotili, že tato nechcel, aby sa fotila. Bála sa urobiť čokoľvek, za čo by sa následne tato hneval. Tým, ako sa otca bála, že musela doma dlho kľačať, kričal, a že sa vyhrážal, že pôjde do detského domova. To povedala jej osobne. Keď sa jej pýtala, prečo by mala ísť do detského domova, ona povedala, asi preto, že som zlá. To dieťa malo vedomie, že stále robí niečo zle. 26. 5. 2022 mali besiedku ku Dňu matiek a na prekvapenie všetkých na besiedku prišiel iba otec. S. z toho bola veľmi smutná a sklamaná. Na druhý deň pani J. povedala, že ju manžel nepustil, plakala pri tom, zdôverila sa, že ju manžel trestal, karhal, bil. S. musela nasilu jesť, z čoho sa pozvracala a údajne tie zvratky potom musela zjesť. Netuší, či to mohla byť pravda, ale aj dieťa to povedalo. Dlhodobo tá situácia bola napätá, je pravdou, že aj mama ju bila. Mali pocit skôr, že zrejme trpí psychickým onemocnením, evidentne užívala nejaké lieky, pretože reflexy pri komunikácii s ňou boli spomalené, nesústredené, bola zvláštna v určitých situáciách.
Keď sa 7. 1. S. vrátila, bola nevyspatá, pripisovali to tomu, že sa im narodilo dieťa, vravela, že pomáhala kŕmiť bračeka, keď sa pýtali, čo robila mamina, že spala. Od dieťaťa vedeli, že rodičia sa hádajú, že otec kričí. Na informáciu, či otec bije mamu, si nespomínala, ale dcéru otec bil. Prerušili dochádzku, lebo išli do centra do Liptovskej Porúbky, ona ju len odhlásila. Dochádzku obnovila v máji. S. sa tešila, že sa vrátila, akurát sa častejšie hrávala sama, bola utiahnutejšia. Tieto informácie o jedení zvratkov od dieťaťa dozvedeli až tento rok, v máji 2022, aj to, že musela kľačať s knihou na hlave. Pokiaľ je v správe zo dňa 17. 8. 2022 uvedený dátum, že do MŠ nastúpila 22. 5. 2022 ide o preklep, pretože nastúpila 2. 5. 2022 a následne v období do 10. 6. 2022 chýbala v MŠ v dňoch 10. 5. 2022, 12. 5. 2022, 16. 5. 2022, 23. 5. 2022, 24. 5. 2022, 3. 6. 2022, 6. 6. 2022, 7. 6. 2022 a po tomto dátume už nebola S. v MŠ a matka prišla vyzdvihnúť jej veci na konci júna. Kolegyne začali mať obavy, že takéto agresívne správanie sa prejavuje voči dieťaťu, nemôže povedať, že by útočil na učiteľky, ale spôsob komunikácie p. J. bol taký, že kolegyne sa začali báť. Uzamykajú triedy aj tak, ale v tom čase, kolegyne sa jej zdôverili, že majú obavy, lebo zrejme je to povaha nevyspytateľná. Nemôže povedať, že na nich zaútočil. Snažili sa, aby neboli samé, keď prišiel pán J.. V máji a júni bol pre dcéru v škôlke raz. Táto obava však vyplývala z ich predchádzajúcich skúseností z roku 2021. Nemala vedomosť o výsledku trestného oznámenia podaného v roku 2021, ani o výsledku znaleckého dokazovania, žiadne výsledky nedostali. Oceňovala, keď otec inicioval stretnutie a snahu, že to chce riešiť. Mali obavu, niežeby im mohol otec niečo urobiť, ale vychádzali z toho, čo im povedalo dieťa. Na besiedke ku Dňu matiek bola S. sklamaná, že ako jediná tam nemá mamu. Od matky a neskôr aj od dcéry mala vedomosť, že jej otec nedovolil ísť na besiedku.
Postupom podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu svedka E. U. z prípravného konania zo dňa1. 8. 2022, ktorý vypovedal, že pracuje ako
pastor v neziskovej organizácii Kresťanská misia Emanuel, asi jedenkrát do týždňa sa stretávajú na bohoslužbách, vedie skupinku ľudí vo farnosti v okrese Poprad a Liptovský Mikuláš, aj s veriacimi z okresu Liptovský Mikuláš sa stretáva v Poprade. Na jednom zo stretnutí asi pred piatimi rokmi spoznal veriaceho P. J. z Liptovského Mikuláša. Pokiaľ ho pri stretnutiach niekto požiadal, dáva aj rady, čo sa týka manželstva v duchovných veciach. D. J. spoznal neskôr, ako P. J., najskôr ako partnerku, zobrali sa a sú manželia. Pozná ich len z bohoslužieb, majú spolu dve deti, dcéru, asi 4-5 ročnú a chlapca. V rodine nezaznamenal nijaký problém, okrem jedného, asi pol roka dozadu, kedy za ním prišli obaja, že majú problém, keď je P. v práci, deti sú doma s D., ktorá užíva lieky, po ktorých je ospalá a o deti nie je postarané. Poradil im nech D. obmedzí tieto lieky. Ponúkla sa aj mama P. J., že k nim občas zájde pozrieť na deti a na D.. Asi mesiac po tomto sedení sa ich pýtal, povedali mu, že už je to lepšie, od tej doby sa o tom nerozprávali. Podľa jeho názoru žili ako normálna rodina, že zo strany obvineného dochádza k fyzickým, prípadne aj psychickým trestom jeho dcéry a jeho manželky nič nevedel, ani to nezaregistroval. Nenapadlo by ho ani v zlom sne, že by P. J. bol takýto voči svojím blízkym a podľa neho ide o omyl. Znaleckým posudkom H.. D. C., znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, č. 22/2022 zo dňa 12. 8. 2022 a výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že u maloletej S.. J.. sa intelekt vyvíja orientačne v pásme podpriemeru, pamäťové schopnosti sú názorné, zapamätanie mechanické, krátke, výbavnosť pamäťových stôp je skôr mimovoľná. Myslenie je názorové, nerozumie ešte zložitosti sveta, koncentrácia pozornosti je oslabená. Prítomná je nesústredenosť. Motorický vývin je adekvátny veku. Úzkostlivosť sa oproti vyšetreniu spred trištvrte roka zvýšila, aktuálne už je prítomný zvýšený strach z otca z dôvodu fyzických trestov. U D. J. je intelekt v pásme mentálnej subnormy, pamäťové schopnosti sú v pásme mentálnej retardácie. Osobnosť je disharmonicky štruktúrovaná. Paranoidná schizofrénia je aktuálne kompenzovaná, depresivita minimálna. Zvýšená je intrapsychická tenzia, disimulačné tendencie, agresivita nie je akcentovaná. Ku schopnosti správne vnímať, zapamätať si a následne správne reprodukovať prežité udalosti, znalec k osobe maloletej S.. J.. uviedol, že vzhľadom k predškolskému veku je ešte schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti nedostatočná. U D. J. je schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti vzhľadom k psychickému ochoreniu a nízkym pamäťovým schopnostiam oslabená. Čo sa týka dispozícií k fantazijnému spracovaniu a prezentovaných údajov u maloletej S.. J.. je vzhľadom k jej veku prítomné prelínanie reality s fantazijným spracovaním, čo je v tomto vývojovom stupni prirodzené. U D. J. vzhľadom k jej psychickému ochoreniu môže dochádzať k fantazijnému spracovaniu prežitých udalostí. Ku existencii sklonov k vymýšľaniu si a k účelovému spracovaniu skutočností znalec uviedol, že u maloletej S.. J.. v tomto období sú sklony k vymýšľaniu prirodzené a u D. J. sú prítomné disimulačné tendencie, teda môže dochádzať k účelovému spracovaniu skutočností. Ďalej znalec uviedol, že u maloletej S.. J.. aj u D. J. je prítomná zvýšená úzkostlivosť, ktorá súvisí s uvedeným skutkom. U maloletej S.. J.. sa prejavujú príznaky syndrómu týrania, zvýšená úzkostlivosť vo vzťahu k otcovi, vyhýbanie sa mu, odmietanie spoločného bývania s ním. U D. J. je prítomná zvýšená úzkostlivosť vo vzťahu k obžalovanému, odmietanie spoločného bývania, hoci príznaky psychotraumatizácie neboli v teste MINI- DIPS jednoznačne preukázané, pravdepodobne z dôvodu disimulačných tendencií, celkový klinický obraz poukazuje na príznaky syndrómu týrania. Znalec na otázku, aby ustálil začiatok obdobia, kedy k prejavom syndrómu týrania došlo a konaním akých osôb mohlo byť spôsobené uviedol, že u maloletej R. S. boli prejavy syndrómu týrania pravdepodobne prítomné koncom roka 2021 do 10. 6. 2022 osobou obvineného P. J., pred týmto dátumom príznaky psychotraumatizácie u maloletej predchádzajúcim znaleckým vyšetrením nezistil. U D. J. od roku 2018 do od 10. 6. 2022 boli prejavy syndrómu týrania pravdepodobne prítomné osobou obvineného P. J.. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že poškodené bývajú v azylovom dome, obmedzuje ich to v obvyklom spôsobe života, avšak nevedel sa vyjadriť, dokedy. Správanie sa obžalovaného na poškodené malo z psychologického hľadiska vplyv taký, že u maloletej sa rozvinula zvýšená úzkostlivosť a u D. J. malo konanie obžalovaného takisto negatívny dopad, ktorý jej narušil bežné fungovanie v obvyklom spôsobe života.
Na hlavnom pojednávaní znalec v plnom rozsahu zotrval na svojich záveroch s tým, že pri D. J. a určení, že je týraná od roku 2018, vychádzal z podkladov od vyšetrovateľa, vlastného vyšetrenia a obdobia, ktoré uviedla vo výpovediach. Uviedol, že týranie je pravdepodobné, sú príznaky traumatizácie. Číslo, ktoré uviedol bolo orientačné, ktoré mal z podkladov od vyšetrovateľa, kvôli špecifickej vierohodnosti jednoznačne nedokáže povedať odkedy, a ako dlho boli zistené príznaky syndrómu alebo psychotraumatizácie, preto v záveroch uvádza „pravdepodobne“. K predošlému znaleckému dokazovaniu v konaní pod ČVS:ORP-408/1-VYS-LM-2021, kde vypracoval znalecký posudok pod č. 27/2021, pretože maloletú S.. J.. vyšetroval aj v roku 2021 v súvislosti s konaním, ktoré bolo kladené
za vinu obom rodičom, kedy u maloletej nezistil syndróm týrania, v roku 2022 ho už zistil, príčinou týchto rozdielov môže byť vývoj dieťaťa, pravdepodobne dochádzalo k psychickým náporom, fyzickým trestom a dieťa sa už reálne začalo báť otca, vyslovene povedala, že sa otca bojí, nechce s ním bývať. Klinický obraz je, že dieťa si nevymýšľa, môže síce mať fantázie a skresľuje si nejaké skutočnosti, ale u nej bola prítomná živá emócia, že otca vyslovene odmietala. Psychotraumatizácia je proces. Obaja rodičia sa nesprávali výchovne dobre. Pri maloletej skúmal príznak psychotraumatizácie pri obidvoch rodičoch. Schizofrénia spôsobuje, že človek môže byť týraný, ale zároveň aj spôsobovať týranie dieťaťu, nevylučuje sa to. Ľudia, ktorí trpia schizofréniou, neliečia sa, deťom robia stresovú atmosféru, vedia mu ublížiť. Nemal vedomosť, že poškodená D. J. bola hospitalizovaná na psychiatrii, objavilo by sa to v posudku. Paranoidná schizofrénia u nej do veľkej miery ovplyvňuje prežívanie a následne aj vnímanie reality, avšak v období vyšetrenia bola kompenzovaná, brala depotné injekcie, kontakt s realitou bol zachovaný a v tom období nebola mimo. Informáciu o tom, že chodí na depotné injekcie mal od nej, tieto slúžia na to, že držia človeka v kompenzovanom stave. K následkom psychotraumatizácie patrí zhoršená kvalita života, je zraniteľnejší na psychické ochorenia, môže sa prejaviť depresia, môže mať poruchy spánku, celkovo je bojazlivejší, ohrozí to kvalitu života. K tomuto syndrómu neexistuje bodové ohodnotenie a stanovenie náhrady za bolesť, k čomu sa vyjadril už v prípravnom konaní na žiadosť vyšetrovateľa (e-mail na č. l. 175). Neexistujú také tabuľky, ani bodovanie v týchto záležitostiach v psychológii, aspoň on o tom nemá vedomosť. Následky zisteného syndrómu u maloletej počas jej ďalšieho života, sa dajú zistiť až po čase, po rokoch, či bude mať nejaký vplyv alebo nie, momentálne sa to nedá určiť. Nemusí to mať dopad na ďalší život maloletej S.. J..
Znaleckým posudkom H.. W. R., znalkyne z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, č. 26/2022 zo dňa 27. 9. 2022 a výsluchom znalkyne na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že znalecké vyšetrenie bolo realizované na podnet znalkyne z odboru psychiatra. Zo záverov psychologického vyšetrenia vyplýva, že intelektové schopnosti obžalovaného boli namerané do pásma podpriemeru, jeho mentálna vyspelosť nie je dostatočne silná na to, aby zregulovala silné afekty zlosti, hnevu. Jedná sa o mentálne nedostačivý typ páchateľa, čomu zodpovedá aj jednoduchosť poruchového správania. Osobnosť obžalovaného je v základe jednoduchá, mentálne podpriemerná, s nevyváženosťou niektorých čŕt, rysov, hlavne, čo sa týka emočnej lability, impulzivity a slabšej morálnej vyspelosti. Jeho sebahodnota je neadekvátna s pocitmi menejcennosti. Jeho poruchové správanie spočíva v kompenzácii sebahodnoty. Práve tým, že má potrebu kontroly nad druhými, aby dosiahol vzťahovú oblasť, takú, akú on potrebuje. Je to človek introvertný, s potrebou emočného prijatia, nie je schopný dosahovať ju prirodzeným spôsobom. Ťažšie odhaduje pocity druhých, je menej empatický, viac egocentrický. Táto jeho osobnostná štruktúra vyplýva jednak z psychologického vyšetrenia, jednak z jeho anamnézy, z pohľadu znalkyne aj z dogmatickej prísnej náboženskej výchovy, ktorú si on internalizoval, ako spôsoby výchovy a správania sa k druhému človeku, k manželke alebo k deťom. Práve prísna výchova trestami, ktoré sú morálne prekračujúce hranice, má obžalovaný zvnútornené ako prirodzené a správne. Ľudia, ktorí sú mentálne menej vyspelí, sú viac ovplyvniteľní, viac prijímajú príkazy autority. Keďže od detstva bolo aj zistené, že mal nábeh na detskú mozgovú obrnu, boli organické oslabenia, prijímal to, v čom vyrastal ako normálne a presúval to na vlastnú rodinu. Jeho osobnosť formovala výchova, jednoduchosť, kde prijímal to, v čom vyrastal. Udával, že bol šikanovaný, jeho osobnosť bola neurotizovaná od malička. Tým, že je jednoduchý, prijal to, v čom vyrastal, ako normálne a to si preniesol do ďalšej rodiny. Celkovo jeho emocionalita je nezrelá, nevyzretá, má aj črty egocentrizmu, je labilnejšia, je menej empatický. Morálna vyspelosť je slabšia. Správanie, ktoré vnímame ako poruchové, si obžalovaný subjektivisticky vysvetľuje ako správne. Na druhej strane, tým, že je labilný a prah pre výbušné reagovanie je nižší, po vybití, je schopný prežívať pocity viny a výčitky svedomia. Z psychologického hľadiska sa nejedná o anetického, bezcitného, agresívneho, poruchového jedinca, o poruchovú osobnosť, skôr ide o tzv. afektívnu agresivitu, to znamená, že reaguje v zlosti, pri výbuchu, jeho kapacita pre sebareguláciu, pre ovládanie je znížená, nedokáže vždy úspešne agresivitu potlačiť. Za bežných, neutrálnych podmienok je schopný fungovať relatívne adekvátne v rámci svojich mentálnych schopností. Z psychologického hľadiska sa to nazýva zúžený stav vedomia, ktorý sa objavuje najmä pri frustrácii, pri hneve, pri únave alebo v stave intoxikácie, vtedy je agresivita ľahšie aktivovateľná. Úlohou znalkyne bolo posudzovať len jeho osobnosť v komplexe celej rodinnej situácie. Človek, ktorý je mentálne jednoduchší, labilnejší, neurotický, žije s manželkou, ktorá trpí nejakým duševným ochorením, je medikovaná, nespĺňala jeho požiadavky, celé rodinné prostredie prežíval ako frustrujúce. Frustrácia uňho ľahšie vyvolala výbuchy zlosti. Zároveň považoval za správne ich vychovávať, meniť, budovať si rodinu tými spôsobmi, ktoré mal zvnútornené z primárnej rodiny. V závere je mentálne jednoduchší, emočne labilnejší, nezrelý, sú prítomné črty egocentrizmu, zníženej empatie,
to znamená, že vníma veci cez seba, morálne je menej vyspelý. Prirodzene očakávané normálne správanie vo vzťahu má tie hranice posunuté a zároveň pri frustrácii sa u neho ľahšie agresívne, výbušné správanie objaví. Tendencie k zavádzaniu alebo klamstvu vyplývajú z jeho osobnosti, a z jeho mentálnej kapacity, je schopný jednoduchej lži, nemá kapacitu na vykonštruované klamstvo. Znalkyňa vychádzala aj z toho, že človek v pozícii obžalovaného, má prirodzene tendenciu svoje správanie zľahčovať alebo racionalizovať. Nebolo zistené, že by obžalovaný bol vyslovene typ človeka, ktorý by účelovo klamal alebo si vymýšľal v neprospech alebo z motivácie pomsty voči manželke alebo voči dieťaťu. Za dôležitú považovala práve motiváciu k vyšetrovanému trestnému činu. Vyšetrením nebolo zistené, že by išlo o človeka, ktorý by cielene devalvoval druhého, ponižoval, trestal kvôli tomu, aby ho ničil, motivácia bola jednoduchá, vyplývajúca z jeho osobnosti. Prostredie, v ktorom obžalovaný žil od uzavretia manželstva, teda so schizofrénnym človekom so schizofrénnym ochorením, bolo náročné a frustrujúce aj pre neho, aj pre pacienta. Ochorenie manželky v obžalovanom zvyšovalo stresové prežívanie, bol vychovaný tak, že niečo musí byť presne, tak ako má byť. Aj keď poškodenú nevyšetrovala, človek, ktorý trpí schizofréniou, je medikovaný, má vedľajšie účinky, je unavený, spavý, nedokáže sa postarať o rodinu, také prostredie mohlo byť frustrujúce, život s človekom, ktorý má schizofréniu je frustrujúci. Ak by žil v inom prostredí, nie takom frustrujúcom, hoci je jednoduchší, je labilnejší, má väčšiu tendenciu vybuchnúť, prejavy by neboli takéto. Mentálne rezervy obžalovaného nie sú natoľko dostatočné, aby postačovala samotná psychoterapia, kombinácia a psychofarmakoterapie a terapeutickej intervencie, by mohla jeho prejavy určite korigovať, z celkového pohľadu je potrebná intervencia do rodinného vzájomného fungovania, pracovať s rodičmi, aby to nemalo následný vplyv na vývin detí. Psychologická terapia by mala význam aj v kombinácii s farmakoterapiou, pretože temperament, ktorý je vrodený (emočná reaktivita, reaktivita neurovegetatívneho systému) je niečo, čo je dané. Pri poruchách správania, aké boli popísané u obžalovaného, by tieto farmakoterapia stlmila a absolvovanie psychoterapie na reguláciu správania a sebaovládania by malo význam. Znalkyňa sa vyjadrila aj k možnosti bodovo ohodnotiť následky pri syndróme týrania s tým, že syndróm týranej osoby nie je diagnostická jednotka, ide o pojem, ktorý zahŕňa súbor príznakov a zmien, z psychologického hľadiska sa v praxi neboduje, avšak obodovať ho môže psychiater len v rámci stanovenej diagnózy, ak by bola preukázaná aj posttraumatická stresová porucha.
Znaleckým posudkom E.. E. E., H.., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikomácie, gerontopsychiatria), č. 60/2022 zo dňa 30. 10. 2022 a výsluchom znalkyne na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou alebo poruchou v pravom slova zmysle, vyšetrenie preukázalo diagnózu duševnú zaostalosť - mentálna subnorma, podľa starej klasifikácie oligofrénia (slaboduchosť), s ľahkým organickým poškodením mozgu, diagnóza F.70. Pri jej vzniku sa predpokladá neukončenie vývinu intelektu, sám uvádza, že v detskom veku pravdepodobne prekonal detskú mozgovú obrnu, to sú dôsledky. Jedinci s takouto mentálnou subnormou môžu vykonávať bežné činnosti, vedia sa o seba postarať, vedia sa zamestnať, ale tento stav duševnej zaostalosti je trvalý a nevyliečiteľný. K posúdeniu osobnosti obžalovaného so zameraním na sklony k agresivite, odkázala na zodpovedanie otázky znalkyňou H.. R.. Agresivita je u neho ľahšie aktivovateľná, má sťaženú schopnosť odolať impulzom, zvládať frustráciu. Takého konania sa dopúšťal aj v minulosti, opakovane, v minulosti sa manželka odsťahovala do charity , kde ju chodil odprosovať, bol si vedomý toho, že koná nezákonne, trestne alebo zle, že takéto správanie nie je dovolené, napriek tomu sa z toho nepoučil. Je výbušný, ale nie je deštruktívny anetický psychopat, je to afektívna záležitosť, nie deštruktívna, anetická agresia. Obžalovaný netrpí psychiatrickým ochorením v pravom slova zmysle, netrpí psychózou, ani závažným organickým poškodením mozgu, ani v čase posudzovaného skutku, teda jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti aj v období, kedy skutok prebiehal, neboli chorobne zmenené. Jeho pobyt na slobode zo psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Jeho psychický stav si nevyžaduje nariadiť ochranné ústavné liečenie, aj keď netrpí psychózou, v takýchto prípadoch sa málokedy dáva psychiatrická intervencia, vzhľadom na to, že je impulzívny, emočne nestabilný, mentálne subnormný, ľahko vzplanie, vybuchuje, odporučila, za účelom skôr preventívnym, než terapeutickým, uložiť mu ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu, kde by bol jednak v interakcii s psychiatrom, zároveň by mohol byť privolaný psychológ, by sa mohli riešiť nejaké problémy, prípadne v súčinnosti s manželkou, v rámci rodinnej terapie. Pri psychózach psychoterapia nie je indikovaná, ale ambulantná psychiatrická liečba by mohla byť dobrá na to, že v pre neho náročných napätých situáciách, by ho mal ambulantný psychiater poučiť, viesť, stanoviť medikáciu, užívať lieky na tlmenie iritability a afektivity u neho. Hlavne by sa mohol podeliť, porozprávať, mal by intervenciu, usmernenie, rady ako postupovať ďalej. Je tu pravdepodobnosť, pokiaľ bude frustrovaný do budúcna, bude vystavovaný takýmto situáciám. Poukázala na absurdné situácie v rámci fungovania rodiny (výchova detí bola na ňom, kojenec od rána do návratu otca z roboty, nedostal jesť, ale taktiež,
na jeho správanie, aby dcérka, keď nezje svoju porciu a vyvracia ju, aby jedla tie zvratky) a potrebu pracovať s rodinou. V opačnom prípade budú ohrozené deti, pretože rodina je zaťažená predispozíciou oboch rodičov - mentálne subnormný jedinec a psychoticky chorá manželka. Je predpoklad, ak bude v budúcnosti vystavovaný takýmto záťažovým situáciám, ako bol, že sa jeho správanie bude opakovať, lebo vzorec má naučený, on tak vyrastal a toto považuje za správne, potrebné. Aj napriek tomu, že u obžalovaného je znížená frustračná tolerancia, nemá rád záťaže, problémy, rád všetko vidí priamočiaro, nevie sa dobre ovládať, má racionálnu, mentálnu kapacitu v rozpätí mentálnej subnormy, je možné, že v rámci toho, čo sa ešte môže naučiť alebo získať, sa to môže zlepšiť možno psychoterapiou, nácvikom vedenia rodiny, sociálnymi pracovníkmi, ale s rodinou treba pracovať.
Z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Zo správ a písomných podkladov ÚPSVaR Liptovský Mikuláš vyplýva, že rodina P. J. a D. J. je v dlhodobej evidencii úradu, po podnete starého otca zo dňa 2. 7. 2021 sa začali vykonávať opatrenia sociálno-právnej ochrany detí. V dňoch 2. 7. 2021, 13. 7. 2021 prebehli dve osobné šetrenia v rodine, kedy bolo zistené, že matka má pod vplyvom liekov, ktoré užíva problém s ranným vstávaním, následným zaopatrením maloletej S.. Dňa 15. 7. 2021 sa realizovalo stretnutie rodinného kruhu za účelom riešenie vzniknutej situácie v rodine. S rodinou bol vypracovaný plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou s cieľom zabezpečenia prostredia na riadnu starostlivosť o maloletú S. a vytvorenie stabilného prostredia. Šetrenia v rodine boli vykonané v dňoch 11. 8., 27. 8., 14. 9., 27. 9., 14. 10., 26. 10. 2021, počas nich matka opakovane uvádzala, že sa cíti z liekov unavená. Domácnosť bola v poriadku, v čistote. Rodičia sa zúčastnili stretnutia na referáte poradensko-psychologických služieb. Dňa 9. 11. 2021 úrad kontaktovala riaditeľka materskej školy, oznámila neprimerané telesné tresty od rodičov, čo sa riešilo dňa 16. 11. 2021 trestným oznámením zo strany úradu. Výsledkom trestného konania ČVS:ORP-408/1- VYS-LM-2021 bolo uznesenie zo dňa 10. 12. 2021, ktorým bol skutok postúpený na priestupkové konanie D. J. dňa 14. 11. 2021 porodila maloletého Q. J., ktorého kŕmila len pod dohľadom sestier, vyžaduje starostlivosť aj v domácom prostredí (záznam z telefonického rozhovoru s pôrodníckym oddelením 18. 11. 2021). Úrad naďalej vykonával osobné šetrenie v rodine cca jedenkrát týždenne so zameraním na odstránenie negatívneho správania sa rodičov k maloletej. Počas šetrení bola domácnosť v čistote, v poriadku. Matka uviedla, že starostlivosť o maloleté deti zvláda. Maloletá neavizovala žiadne problémy, nejavila známky telesného trestania zo strany otca. Obaja rodičia sa vyjadrovali, že si uvedomujú svoje nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú. Snažia sa pracovať na úprave správania k maloletej. Dňa 26. 1. 2022 kontaktovala D. J. úrad a vyjadrila sa, že po psychickej stránke sa cíti veľmi zle, nezvláda starostlivosť o maloleté deti. Po vykonaní sociálneho šetrenia v mieste bydliska, matka avizovala neistotu v rodičovských zručnostiach, jej bol opakovane ponúknutý dobrovoľný pobyt v Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok (CDR Liptovská Porúbka), s čím rodičia súhlasili. Dňa 27. 1. 2022 bola matka s maloletými deťmi na základe odporúčania ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, umiestnená v zariadení na základe dohody o výkone opatrení pobytovou formou v období od 31. 1. 2022 do 30. 4. 2022. Dňa 5. 4. 2022 sa na úrade práce uskutočnila prípadová konferencia (zápisnica). Zo záverečných správ pobytu matky maloletých detí v CDR vyplýva, že odporúčajú deti a ich rodinu zaradiť do programu centra ambulantnou a terénnou formou, s čím rodičia súhlasili. Od dňa 25. 4. 2022 CDR začal vykonávať opatrenia ambulantnou a terénnou formou. Dňa 20. 5. 2022 poskytlo centrum úradu záznam z telefonického rozhovoru s matkou, v ktorom sa matka pracovníčke zdôverila a popísala neprimerané správanie manžela P. J. smerom k nej a maloletej. Matka dňa 10. 6. 2022 podala na OR PZ Liptovský Mikuláš trestné oznámenie na manžela P. J., ktorý mal v ten deň fyzicky zaútočiť na maloletú S.. Následne bola s maloletými deťmi umiestnená do CSS Anima, Pálkovo centrum v Liptovskom Mikuláši a dňa 13. 6. 2022 požiadala o ukončenie spolupráce pri vykonávaní opatrenia v CDR. Poukázali na to, že z ich pohľadu bola matka submisívnej povahy, pôsobila utiahnutým dojmom, slovo preberal otec maloletých detí. Autoritatívne správanie otca avizovala Materská škola Agátik (záznam z telefonického hovoru dňa 9. 11. 2021 riaditeľka E. I.), obvodná lekárka maloletých detí E. P. neavizovala nedostatky v starostlivosti o maloleté deti zo strany rodičov. Súčasťou tejto správy sú jednotlivé prílohy (podnety, oznámenia, telefonické záznamy, zápisnice zo stretnutí a šetrení v domácom prostredí), ktoré predstavovali podklad pre vypracovanie správy. Zo správy CDR Liptovský Hrádok, spísanej v Liptovskej Porúbke dňa 25. 3. 2022 vyplýva, že pobyt v centre matka s deťmi vykonáva odo dňa 31. 1. 2022, pobyt v tomto zariadení na výkon opatrení im bol predĺžený do 31. 3. 2022. Po dohovore s manželom bola uvoľnená na pobyt do domáceho prostredia, kde bol 22. 3. 2022 a 24. 3. 2022 vykonané vopred ohlásené návštevy v domácom prostredí, Svobodová javila známky podráždenia, reagovala ofenzívne, neustále sa sťažovala na správanie S.. Vyjadrila sa,
že sa nechce vrátiť do zariadenia, nechce absolvovať pobyt v inom zariadení, chce zotrvať v domácom prostredí. Opatrenie čiastočne splnilo svoj účel, matka sa nedokáže o svoje deti postarať sama. Neustále potrebuje, aby ju niekto usmernil, napomenul. Z ďalšej správy zo dňa 25. 4. 2022 vyplýva, že výkon opatrení pobytovou formou bol predĺžený v termíne od 1. 4. do 30. 4. 2022, avšak je zrejmé, že matka spolu s deťmi bola uvoľnená do domáceho prostredia, kde prebral za ňu a deti zodpovednosť jej manžel a jeho matka. Do CDR sa po dátume 31. 3. 2022 už nevrátila. Opatrenie čiastočne splnilo svoj účel. Zo záznamu, ktorý spísala E.. I. A. dňa 20. 5. 2022 vyplýva, že ju kontaktovala D. J., bola rozrušená, už nevie, čo má robiť, potrebuje hovoriť o veci ohľadom S., ktorú už riešili, kde dala podnet materská škola, momentálne je to ešte horšie. S. je od otca údajne čoraz častejšie bitá, ako príklad uviedla, že keď si nepýta jesť, keď dlho je, keď klame, nerešpektuje jeho pravidlá. Potom ju údajne dáva kľačať. V minulosti bil aj ju po zadku, teraz už nie. Matka sa manžela bojí. Zároveň má strach, aby nezačal ubližovať aj malému. Otec bol v tomto čase práce neschopný. Posledné spoločné stretnutie sa uskutočnilo 17. 5. 2022, situácia v rodinnom prostredí bola pokojná. Zo záverečnej správy z Centra pre deti a rodiny Liptovský Hrádok, ktorú spísala dňa 23. 6. 2022 E.. I. A., okrem iného vyplýva, že sociálnym pracovníkom sa pri stretnutí dňa 9. 6. 2022 matka sťažovala, že ráno ju aj s S. údajne manžel zobudil o 04.30 hod. a prikázal im umyť fritézu. Taktiež údajne dostala príkaz umyť podlahu 20 krát, že si má umývanie natáčať. Nahraté videá mu mala neskôr ukázať. V čase, keď je manžel v práci majú údajne zakázané ísť von. Musia počkať na manžela. V prípade, ak to nesplní, obe ich ostrihá dohola. Ak si pôjde ľahnúť, S. prikázal matku obliať do tváre vodou. Popísala jej udalosti zo dňa 10. 6. 2022, kedy ju telefonicky kontaktovala D. J. a následne sa s ňou stretla, bola rozrušená, chvíľami sa striasla, plakala, snažila sa ju upokojiť. Podľa slov matky otec v ten deň fyzicky napadol maloletú S., matku odprevadila na políciu, Následne sa s ňou stretla dňa 13. 6. 2022, kedy jej uviedla, že neboli na vyšetrení, ho S. mala bolesti v okolí bruška. Zo správy z Materskej školy Agátik zo dňa 28. 1. 2022, že po tom, čo S. J. k nim nastúpila v septembri 2021, došlo u nej počas pol roka k niekoľkým zmenám v jej správaní, je menej zhovorčivá, uzavretá, hráva sa sama, má sklony rozkazovať kamarátom, roztržitá, nesústredená. Tieto zmeny nastali najmä po narodení jej bračeka. Je často zakríknutá. Do materskej školy ju nosí, aj pre ňu chodí od januára 2022 výlučne matka. Učiteľke sa zdôverila, že dostáva trest od manžela, keď si neplní domáce povinnosti, pretože musí chodiť s S. do aj zo škôlky, s dieťaťom v kočíku aj v nepriaznivom počasí, fujavice, sneženie, otec je doma. D. J. aj napriek zdravotným ťažkostiam sa v rámci svojich možností snaží, vidno na nej vyčerpanosť, únavu, ustráchaná. S. pri chvíľkach rozhovoru s učiteľkami zvykne rozprávať, že dostane bitku lebo nepočúva, klame. Zdôverila sa aj riaditeľke, že jej otec povedal, že pôjde do detského domova a skonštatovala, že asi preto, že bola zlá. Inokedy povedala, že otec bol rozčúlený, kričal, nech ide do detského domova, kričal aj na mamu, že sa nestará o deti, a že ich neľúbi. S. do materskej školy nechodila v čase od 10. 12. 2021 do 7. 1. 2022, práve po nástupe do materskej školy sa prejavili zmeny v správaní. Učiteľka sa dňa 26. 1. 2022 rozprávala s D. J., ktorá bola roztržitá, miestami apatická, bála sa, aby neprišla o deti, celá sa chvela, bola vystrašená. Strach sa prenáša aj na S.. Z ďalšej správy MŠ Agátik zo dňa 17. 8. 2022 vyplýva, že maloletá mala prerušenú dochádzku od 31. 1. 2022, do škôlky nastúpila 2. 5. 2022, odchádzala a prichádzala v sprievode matky, pri príchode bola často v strese, prípadne prišla s plačom. S. žila ustavične v strachu z čohokoľvek, bála sa povedať čokoľvek, aby sa to otec nedozvedel, lebo by doma potom musela dlho kľačať. Kričal, vyhrážal sa, že pôjde do detského domova. Na besiedku ku Dňu matiek prišiel otec. S. bola smutná, sklamaná. Na druhý deň povedala J. učiteľke, že ju manžel nepustil, veľmi pri tom plakala, zdôverila sa, že ich manžel trestal, karhal, bil, S. musela na silu jesť, pričom sa povracala, údajne tie zvratky potom musela zjesť. Situácia v rodine je dlhodobo zlá, napätá. Podľa vyjadrenia pani J. a S. žijú v neustálom strachu, čo sa prejavovalo aj v zmenách správania dieťaťa. Jej detstvo je poznačené veľmi negatívnymi vplyvmi, najmä zo strany otca. Po predchádzajúcich opatreniach ÚPSVaR a upozorneniach učiteliek, riaditeľky, si J. dával pozor, aby dieťa nemalo veľké modriny, tak zvolil iný druh trestu, kľačanie. Dochádzku u nich ukončila dňom 16. 6. 2022.
Všeobecná lekárka pre deti a dorast E.. E. P., ktorá bola ošetrujúcou pediatričkou maloletej S.. J.. podala správu len za obdobie do 29. 11. 2021, kedy nepozorovala na nej žiadne stopy násilia.
Podľa správy primárky Psychiatrického oddelenia LNsP Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 1. 2023 D. J. trpí paranoidnou schizofréniou, na ktorú je psychiatricky liečená u nich od 29. 1. 2021, predtým bola liečená v Bratislave a Pezinku. Pre túto diagnózu a jej relaps bola hospitalizovaná v dňoch 29. 1. 2021 do 19. 2. 2021 a 24. 12. 2021 do 31. 12. 2021. Na ambulantných psychiatrických kontrolách sa zúčastňovala 17. 3. 2021, 14. 4. 2021, 18. 5. 2021, 26. 5. 2021, 23. 6. 2021, 28. 7. 2021, 18. 8. 2021, 7. 9. 2021, 26.
10. 2021, 7. 12. 2021, 20. 12. 2021 (telefonicky), 27. 1. 2022 (telefonicky), 2. 2022, 1. 3. 2022, 30. 3. 2022, 25. 5. 2022, 20. 7. 2022, 17. 8. 2022, 12. 10. 2022, 8. 11. 2022 informovala mailom o kontrole a injekcii u nového lekára po zmene bydliska. Depotná liečba jej bola podaná pri hospitalizácii dňa 17. 3. 2021, nebola jej podávaná v tehotenstve od 14. 4. 2021, znovu nasadená bola dňa 24. 12. 2021 pri hospitalizácii pre zhoršenie psychického stavu, opätovne bola podaná pri kontrolách v dňoch 4. 2. 2022, 30. 3. 2022, 22. 6. 2022, 14. 9. 2022, 12. 10. 2022. Zo správy tiež vyplýva, že medzi 28. 7. a 18. 8. 2021 bola mimo spoločnej domácnosti v dome sv. Kláry pre hádku s manželom ohľadne starostlivosti o deti a domácnosť s tým, že nevládze a manžel a jeho rodina nechápu jej ochorenie. Psychicky aj po návrate domov bola bez známok zhoršenia stavu. Aj 7. 9. 2021 psychiatričke uvádzala, že je u manžela, nevykrikuje jej, je to v poriadku. Ešte 20. 12. 2021 referovala, že jej pomáha manžel, chodia pomáhať aj jeho sestra a svokra. Pri kontrole dňa 22. 6. 2022 psychiatrička zapísala odpovede pacientky na otázky k správaniu manžela tak, že maloletú trestal niekedy za to, že nepomáhala napr. upratať kúpeľňu, občas možno dostala po líci alebo varechou, ale ona ju bránila, ju neudrel, maloletej niekedy dával varechou na zadok, aj 20-krát. Ona dostávala tresty inak, napr. si nemohla ísť ľahnúť do postele a za trest spala na stoličke v kuchyni, potom ju buď zavolal spať alebo aj nie, vtedy spávala na zemi. Lieky si dávala pravidelne predpisovať a tie, ktoré sa správne zobrazili v liekovej karte si aj vyzdvihla z lekárne.
V trestnej veci vedenej pod ČVS:ORP-408/1-VYS-LM-2021 (trestné stíhanie začaté vo veci dňa 16. 11. 2021, pre skutok najmenej od začiatku októbra 2021 doposiaľ, kvalifikovaný ako zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona) podal znalec H.. D. C., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, dňa 3. 12. 2021 znalecký posudok č. 27/2021, vo vzťahu k poškodenej maloletej S.. J.. nar. X. X. XXXX, z ktorého záverov vyplýva, že na základe vyšetrenia maloletej realizovaného dňa 29. 11. 2021, príznaky stresovej poruchy u maloletej ani syndróm týrania v tom čase nezistil, pričom správanie rodičov aktuálne nemalo výrazne negatívny vplyv na maloletú, no ak by fyzické tresty do budúcna pokračovali, z psychologického hľadiska by sa to považovalo za rizikové a mohlo by to mať pre maloletú do budúcna negatívny efekt. Odporučil rodičom, ak by nevedeli zvládať výchovu, návštevu psychológa, ktorý by ich mohol usmerniť, poradiť iné výchovné prostriedky, ktoré by boli vhodnejšie pre ich maloletú dcéru. Za dôležité považoval aj doliečovanie matky maloletej na jej psychické ochorenie, ak by liečbu nedržiavala, môže dochádzať z jej strany k nevhodným výchovným metódam, ktoré by mohli do budúcna ohroziť fyzické zdravie jej maloletej dcéry S.. J..
Uznesením vyšetrovateľa OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS:ORP-408/1-VYS-LM-2021 zo dňa 10. 12. 2021 bola vec postúpená Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Liptovský Mikuláš, na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. OU-LM-OVVS-2022/002172-004 zo dňa 15. 2. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 3. 2022, boli P. J. a D. J. uznaní za vinných zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. f/ v spojitosti s písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu naplnili tým, že od presne nezisteného času, najmenej od začiatku mesiaca október 2021 doposiaľ, maloletej dcére S. J. spôsobovali fyzické a psychické utrpenie bitím varechou po hlave a zadku, pričom musela následne ticho kľačať v kúte s knihou nad hlavou, v dôsledku čoho bola maloletej učiteľkami MŠ Agátik, Liptovský Mikuláš dňa 11. 10. 2021 spozorovaná modrina na zadku a dňa 8. 11. 2021 jej bola spozorovaná modrina na líci po údere varechou, čím úmyselne narušili spoluobčianske nažívanie hrubým správaním k osobe blízkej, za čo im obom bola uložená pokuta vo výške 50,- Eur každému a povinnosť na náhradu trov štátu. V odôvodnení priestupkový orgán poukázal na ústne pojednávanie zo dňa 8. 2. 2022, oznamovateľkou konania bola zamestnankyňa ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, dokazovanie vykonané vyšetrovateľom OR PZ, znalecký posudok H.. D. C., obvinení z priestupku sa na prejednanie nedostavili.
Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 podľa ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobuje fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odpieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania. Objektom
tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a osôb zverených inej osobe do starostlivosti alebo výchovy (páchateľovi) pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v konkrétnom konaní páchateľa, ktorým blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobuje fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z foriem uvedenou v tomto ustanovení. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (R 20/1984-I). Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona, osobou blízkou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný P. J., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke, preto ho uznal vinným z jeho spáchania.
Hoci obžalovaný spáchanie skutku ako takého od začiatku trestného konania popieral a evidentne jednotlivé útoky, ktorých sa dopustil zľahčoval, ospravedlňoval, či vysvetľoval inak, konanie obžalovaného mal súd preukázané najmä z výpovedí poškodenej D. J., ktorá bola opakovane vypočutá v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní, a popísala charakter správania sa obžalovaného k nej aj k maloletej dcére S.. J... Súd nemal dôvod neveriť jej výpovediam, hoci ich špecifická vierohodnosť bola, ako bolo konštatované znalcom z odboru psychológie oslabená v dôsledku psychického ochorenia a nízkych pamäťových schopností poškodenej D. J.. Podľa znaleckého dokazovania môže u nej vzhľadom ku psychickému ochoreniu dochádzať k fantazijnému spracovaniu prežitých udalostí a boli u nej odhalené disimulačné (zakrývajúce, zapieracie) tendencie, avšak pozitívnym smerom vo vzťahu k obžalovanému, keď chcela chrániť partnera pred trestnými následkami jeho konania. Takéto tendencie sú typické pre obete domáceho násilia, keď po podaní trestného oznámenia si uvedomia, že následkom nevyhnutne nemusí byť len to, že sa páchateľovo konanie už konečne skončí, ale aj to, že je prípadne stíhaný väzobne alebo mu v závislosti od právnej kvalifikácie hrozí trestnoprávny postih v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Práve z týchto dôvodov je o to dôležitejšie vyhodnocovať obsah výpovedí poškodenej D. J. aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, a to najmä výpovedí svedkýň I. A., E.S. I. a tiež listinných dôkazov, v ktorých sa objavuje taktiež bezprostredný popis udalostí po tom, čo ich zažila a uviedla ich napr. svojej ošetrujúcej psychiatričke, učiteľkám v materskej škole, sociálnym pracovníkom, ktorí prichádzali na šetrenie do domáceho prostredia. Výpovede poškodenej vo všetkých štádiách trestného konania preto nie sú jediným usvedčujúcim dôkazom, o ktorý by súd oprel svoje rozhodnutie. Významnými sú aj údaje, ktoré poškodené uviedli pri klinickom rozhovore psychológovi, najmä u maloletej, ktorá v trestnom konaní nebola vypočutá a doslova uviedla, že je rada, že s otcom nebýva, radšej je s mamou, ako s otcom, lebo ju bije často, nechcela by s ním bývať už nikdy, bojí sa otca, bojí sa, že je s otcom, bil ju varechou, kopol ju viackrát, do kúta kľačať, otec bil aj mamu, ju (maloletú) stále bil. Z klinického rozhovoru s poškodenou D. J. vyplynulo, že s obvineným už nechce bývať, S. bil často výchovne, keď bol nahnevaný. Nechcela dať oznámenie, nechce, aby šiel do väzenia, nie je tyran. Snažil sa S. prevychovať, nehovorí, že to bolo správne. Mrzí ju, ako to dopadlo. Jej výpoveď bola čiastočne podporená aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli v tomto konaní vykonané, najmä výpoveďami svedkýň E.. I. A. a E. I., listinnými dôkazmi a závermi znaleckého dokazovania, ku ktorým dospel znalec z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, ktoré jednoznačne preukázalo, aký konkrétny dopad na obe poškodené malo konanie obžalovaného. Znalec na hlavnom pojednávaní poukázal na to, že klinický obraz u oboch javil príznaky psychotraumatizácie zo strany otca a manžela. Je teda preukázané, že D. J. zo strany manžela a maloletá S.. J.. zo strany otca trpeli zvýšenou úzkostlivosťou, tým, že bývajú v azylovom dome sú obmedzené v obvyklom spôsobe života, prejavujú sa u nich znaky syndrómu týrania práve zvýšenou úzkostlivosťou, vyhýbaním sa obžalovanému, odmietaním spoločného bývania. Hoci sa znalec psychológ v znaleckom posudku nevyjadril k tomu, ako pôsobilo priame psychické a fyzické násilie na poškodené a ako ho vnímali. Je možné na základe výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní uzavrieť, že v dôsledku správania obžalovaného pociťovala poškodená psychický tlak (v júni 2022), bola smutná, cítila strach a maloletá
S.. J.. v dôsledku fyzických trestov bitím varechou a kľačania, chytenia za vlasy a kopnutia pociťovala fyzickú bolesť, strach, smútok, čo sa prejavovalo najmä plačom.
Je nepochybné, že k akcelerácii napätia v domácnosti obžalovaného a poškodenej dochádzalo v dôsledku ochorenia poškodenej, kedy striedavo užívala alebo neužívala predpísané lieky, nezvládla starostlivosť o deti a domácnosť, čoho následkom boli rôzne úlohy, ktoré zadával obžalovaný poškodenej a maloletej a rôzne fyzické tresty, ktoré vyvrcholili dňa 10. 6. 2022, do podania trestného oznámenia poškodenou a zadržania obžalovaného. Pritom je zrejmé, že boli vyústením a reakciou na posledný útok obžalovaného, ktorým fyzicky napadol maloletú poškodenú S.. J.. Poškodená D. J. uviedla, že tento konflikt si najlepšie pamätá. Aj keď sa výpovede poškodenej v rôznych štádiách konania úplne nezhodujú, čo je nepochybne spôsobené odstupom času a psychiatrickým ochorením, ktorým trpí, možno aj vytesnením traumatizujúcich spomienok, nejde o také podstatné okolnosti, pre ktoré by bolo možné spochybniť objektivitu a celkovú vierohodnosť výpovede poškodenej D. J., aj keď znalec pripustil, že špecifická vierohodnosť jej výpovede je otázna a v dôsledku jej psychického ochorenia a nízkych pamäťových schopností oslabená. K hodnovernosti výpovede poškodenej je dôležité uviesť aj to, že v čase vyšetrenia u znalca, bol jej psychický stav kompenzovaný depotnými injekciami, čo potvrdila aj správa jej ošetrujúcej psychiatričky E.. D. zo dňa 13. 1. 2023. Z výpovede poškodenej D. J. ako priamej svedkyne správania sa obžalovaného voči nej a voči maloletej dcére vyplynul popis konania obžalovaného, keď už v prípravnom konaní popísala, ako sa vzťah obžalovaného a poškodenej vyvíjal od uzavretia manželstva, prechádzal rôznymi krízami, ktoré poškodená riešila tak, že opakovane odišla aj s maloletou zo spoločnej domácnosti (avšak po januári 2021 kvôli manželovi z domu neodišla) a znovu sa vrátila, vypovedala o tom, že po návrate z prvej hospitalizácie (február 2021), kedy bola tehotná, bol ich vzťah iný, chodili vonku na prechádzky a zmena k horšiemu nastala od konca roku 2021, po jej návrate z druhej hospitalizácie (december 2021), avšak výrazná zmena, keď hádky boli na dennom poriadku nastala až po jej návrate z CDR v Liptovskej Porúbke v marci 2022 („za to obdobie, čo sa vrátili, bolo chvíľku dobre, ale hádali sa už častejšie, každý deň“). K rozhodujúcim okolnostiam, teda správaniu sa obžalovaného vypovedala, že viackrát jej povedal, aby šla spávať, kde zaspávala, teda na stoličke, kde sa nedalo vydržať, ľahla si na zem, mohlo sa to stať v marci, máji a júni 2022. Aj predtým sa stalo, že zaspala na stoličke, ale nepovedal jej, že tam má ostať. Dcére, ak nechcela jesť a naťahovalo ju, povedal, že aj keď to vyvracala, má to zjesť. Bitie varechou a kľačanie sa opakovalo až do jeho zadržania. V júni pociťovala psychický tlak z toho, ako sa ku nej správal. Incident pred jeho zadržaním popísala tak, že jej kázal, aby išla umývať 50-krát podlahu. S. dal kľačať do kúta, asi to bolo vtedy, kedy ju chytil za vlasy a kopol do nej. Dcére tiež nadával do vychrtlín. Dcéra dostávala výchovné tresty varechou a kľačanie, varechou to bolo niekedy silnejšie, inokedy slabšie. Plakala kvôli tomu každý večer. Kľačanie s knihou v ruke prebiehalo tak, že ju chvíľu držala v rukách nad hlavou a potom s rukami pred sebou, nebolo to často. Dcéra tiež kľačala na vareche pod kolenami, plakala pri tom. Z varechy mala modriny na zadku a líci. Plakala aj zo strachu, aj od bolesti. Dôvodom bitky bolo to, že nejedla a klamala. Tiež dostala od manžela varechou po zadku, 10-20 úderov, už si nepamätala, ako a kedy to bolo, netrvalo to dlho, ako u S.. Vyháňal ju z bytu, aj v Holíči, aj v Liptovskom Mikuláši. Viackrát ju vyhodil z bytu, nevedela, ale koľkokrát a za aké obdobie. Pamätala si len na jeden deň, kedy ju z bytu vyhodil na hodinu alebo dve.
Maloletá S.. J.. nebola v konaní vypočutá a svoju výpoveď podala len v rámci klinického rozhovoru so znalcom, psychológom. Na základe tohto rozhovoru a vyšetrenia však mohol znalec posúdiť následky, ktoré na ňu malo konanie obžalovaného, jej otca na jej prežívanie a vyhodnotiť, že aj vzhľadom k jej veku síce schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti je nedostatočná, avšak ako vysvetlil na hlavnom pojednávaní, v rámci klinického vyšetrenia bolo možné pozorovať zvýšené úzkostné nastavenie vo vzťahu k otcovi. Z výpovedí svedkyne E.. I. A. vyplynulo, že vo večerných hodinách 10. 6. 2022 ju kontaktovala poškodená s tým, že manžel zbil S., opísala jej situáciu, tak, že otec dal na starosť maloletej upratovanie kúpeľne, matka chcela maloletej pomôcť, prišlo ku konfliktu. Maloletú udrel varechou a kopol do nej. Na druhý deň jej túto situáciu zopakovala. Bola rozrušená, triasla sa a plakala, bola v zlom psychickom stave. Keďže s rodinou pracovala od 6. 5. do 10. 6. 2022, o iných podobných udalostiach nemala vedomosť.
Svedkyňa E. I. síce vypovedala aj k predošlému obdobiu, avšak relevantná je tá časť jej výpovede, kedy maloletá po 7. 1. 2022 opäť nastúpila do materskej školy a pozorovala na nej určité zmeny v správaní. Následne od 31. 1. 2022 do 2. 5. 2022 opäť nechodila a po nástupe sa častejšie hrávala sama, stále sa
akoby niečoho bála, bola v strachu, často nechcela robiť veci, ktoré boli pre deti jej veku normálne (fotiť sa, nechať si učiteľkou upraviť vlasy), zdôvodnila to tým, že by sa otec hneval. Učiteľkám sa o kľačaní zdôverila nielen ona, ale aj matka s tým, že maloletú trestal, karhal, bil, nútil ju nasilu jesť, z čoho sa pozvracala a údajne tie zvratky potom musela zjesť, aj to, že musela kľačať s knihou nad hlavou. O tomto všetkom sa dozvedeli v máji 2022. Rovnaké okolnosti, ku akým svedkyňa vypovedala, vyplývajú aj zo správ, ktoré MŠ Agátik podala do trestného konania.
Zo zápisu psychiatričky E.. D., ktorý uskutočnila pri kontrole poškodenej dňa 22. 6. 2022 vyplývajú informácie, ktoré jej podala k správaniu manžela - maloletú trestal niekedy za to, že nepomáhala napr. upratať kúpeľňu, občas možno dostala po líci alebo varechou, niekedy maloletej dával varechou na zadok, aj 20-krát. Ona dostávala tresty inak, napr. si nemohla ísť ľahnúť do postele a za trest spala na stoličke v kuchyni, keď ju nezavolal spať, spávala na zemi.
Taktiež zo správ CDR Liptovský Hrádok a ÚPSVaR Liptovský Mikuláš bolo preukázané, že matka sa pracovníčke zdôverila a popísala neprimerané správanie manžela smerom k nej a maloletej, sociálni pracovníci museli riešiť s obžalovaným aj to, aké povinnosti a úlohy môže zadávať 4-ročnému dieťaťu (umývanie kúpeľne). Sociálnej pracovníčke sa poškodená 9. 6. 2022 sťažovala, že ráno ju aj s maloletou manžel zobudil o 04.30 hod., prikázal im umyť fritézu, dostala príkaz umyť podlahu 20-krát, pričom si to mala natáčať a videá ukázať. Preto aj tieto dôkazy, hoci nepriame, o ktorých vedomosť získali od poškodených, patria k ucelenej reťazi usvedčujúcich dôkazov o vine obžalovaného.
Výpoveď svedkyne L. J., matky obžalovaného, musí súd hodnotiť ako jednostranne podanú v prospech jej syna, pretože hovorila len o bežných problémoch, čo sa vylučuje už len tým, že jej syn a nevesta boli stíhaní pre skutok týrania do decembra 2021 vo vzťahu k maloletej dcére, ktorý napokon vyriešil postih v priestupkovom konaní. Už v tom čase musela svedkyňa, ako stará matka maloletej, vedieť, že boli právoplatne postihnutí za konanie, ktoré spočívalo v tom, že na maloletú obaja aplikovali neprimerane prísne fyzické tresty, ktoré zanechali na tele maloletej stopy, boli riešené z podnetu predškolského zariadenia už na jeseň 2021, rôznymi sedeniami na ÚPSVaR Liptovský Mikuláš. Takže jej výpoveď bola výrazne jednostranná, pretože poukazovala len na správanie sa svojej nevesty, ktorá nerešpektovala užívanie liekov, preto dochádzalo k dekompenzácii jej psychického stavu, pre ktorú musela byť hospitalizovaná alebo, ak ich užívala, bola spavá, nestarala sa o deti a domácnosť. Rovnako svedok E. U. vedel len o problémoch s liekmi, ktoré užívala poškodená, o žiadnych ďalších problémoch v rodine nevedel, ani v priebehu vyšetrovania týmto informáciám neveril. V kontexte uvedeného ich výpovede nepriniesli ku skutkovému stavu žiadne relevantné skutočnosti. K výpovediam svedkýň A. a I. je treba dodať, že za významnú okolnosť svedčiacu o ich objektivite možno považovať skutočnosť, že osobu obžalovaného nehodnotili len z negatívneho hľadiska, nevykresľovali ho len v negatívnom svetle, ale oceňovali, že problémy v rodine sa snažil riešiť v súčinnosti s príslušnými orgánmi, aj keď zrejme nie úspešne. V prospech obžalovaného svedčí skutočnosť, na ktorú poukázala aj znalkyňa z odboru psychiatrie, že na jeho osobnosť bol vyvíjaný tlak, na ktorý reagoval adekvátne svojej osobnostnej štruktúre, pretože na ňom veľakrát spočívala starostlivosť o deti, pri ktorých po návrate z práce zistil, že im celý deň matka nedala jesť, že nebola domácnosť uprataná, maloletej zadával povinnosti, ktoré vzhľadom na svoj vek nemohla splniť, nepočúvala, klamala, nechcela jesť, čo u neho vyvolalo výbuchy hnevu a zlosti, ktoré vyústili do fyzických trestov najmä na maloletej S.., čo považoval za bežné výchovné metódy. Uvedené skutočnosti však nie sú ospravedlnením konania obžalovaného, pretože spôsob, akým sa s nimi vysporiadal a jeho konanie vo vzťahu k obom poškodeným ho priviedol do štádia, kedy svojím konaním obom spôsobil zvýšenú úzkostlivosť, vyhýbanie sa mu, odmietanie spoločného bývania a celkovo vyústili do prejavov, ktoré znalec charakterizoval ako príznaky syndrómu týrania. Súd sa stotožňuje s tvrdením, že k páchaniu domáceho násilia a týrania dochádza za zatvorenými dverami a jeho preukazovanie je náročné na dokazovanie. Výpovede poškodených a vyššie uvedených svedkov sú v zhode s ostatnými dôkazmi, ktoré obžalovaného z protiprávneho konania usvedčujú, vrátane záverov znaleckých dokazovaní znalcami z odboru psychológie a psychiatrie. Konanie obžalovaného je potrebné posudzovať komplexne vo všetkých súvislostiach a nepochybne ho možno označiť za vysoko stresogénne aj v intenciách výpovedí poškodenej aj záverov znaleckého dokazovania. Uvedené dopady na ich psychiku nemožno charakterizovať z psychologického hľadiska inak, než ako pociťovanie ťažkého príkoria, ktoré je dôležitou kategóriou pre posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty zločinu tyrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Vykonanými dôkazmi teda považoval súd vinu obžalovaného za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností, zároveň však nedospel k záveru, že by protiprávne konanie zo strany obžalovaného voči poškodeným uskutočňoval závažnejším spôsobom konania, teda, že by k jeho páchaniu dochádzalo po dlhší čas, v dôsledku čoho by bolo nutné kvalifikovať skutok aj podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, tak, ako to navrhla obžaloba. K vylúčeniu záveru o trvaní protiprávneho konania obžalovaného po dlhší čas, viedol súd najmä obsah výpovedí poškodenej a charakter konania obžalovaného. Ako vyplynulo z výpovede znalca H.. C. na hlavnom pojednávaní, že poškodená D. J. mala syndrómom týrania trpieť od roku 2018, tento časový údaj automaticky prevzal z výpovede poškodenej v prípravnom konaní, bez ďalšieho skúmania pri klinickom vyšetrení a rozhovore poškodenej, ktorá mu však tieto okolnosti vôbec neuvádzala. Napokon sám znalec pripustil, že číslo, ktoré uviedol, bolo orientačné, ktoré mal z podkladov od vyšetrovateľa a kvôli špecifickej vierohodnosti jednoznačne nedokáže povedať odkedy, a ako dlho, boli zistené príznaky syndrómu alebo psychotraumatizácie, preto v záveroch uviedol „pravdepodobne“. Ako však vyplynulo z výpovede poškodenej, rok 2018 sa v jej výpovedi objavil len v súvislosti s konaním obžalovaného, pre ktoré bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie, ide teda o to isté konanie, pre ktoré už bolo právoplatne rozhodnuté, tzv. res iudicata. Zo žiadnych dôkazov, ani z výpovede poškodenej nevyplýva žiadne ďalšie konanie, ktoré samo osobe alebo v spojení s ďalšími konaniami mohlo napĺňať charakter konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako psychické alebo fyzické utrpenie - týrania, resp. ťažkého príkoria páchaného na jej osobe po dlhší čas. V jej výpovedi sa objavil rok 2016 a 2017, kedy jej mal obžalovaný dať facku asi dvakrát, keď bývali v Holíči. Manžel ju sotil len raz, a to v tom roku 2018, pričom z uznesenia, ktorým bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie, je zrejmé, že pre toto konanie zo dňa 30. 4. 2018, kedy obžalovaný poškodenú sotil, v dôsledku čoho si zlomila kľúčnu kosť, právne kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví, ide o vec právoplatne rozhodnutú dňom 10. 12. 2018, preto nemôže byť poňatá do skutku týrania a o žiadnych iných konaniach vo vzťahu k obdobiu roka 2018 už poškodená nevypovedala. Následne, keď bývali na Priebežnej, dával jej po zadku varechou, bolo to možno od 2021 a trvalo to chvíľku, ani pol roka, nevedela uviesť, koľkokrát sa to stalo a ako často sa takéto konanie opakovalo. Išlo teda skôr o izolované konania a následne sa vedela vyjadriť až ku konaniu od konca roka 2021, kedy je z jej výpovede zrejmé, že konanie obžalovaného nabralo na intenzite. Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, je treba posudzovať predovšetkým na základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti trestného činu. Kvalifikačný znak po dlhší čas nie je možné vyvodiť iba z mechanického odmerania časového rozdielu (úseku) medzi prvým a posledným zaznamenaným konaním, subsumovateľným pod skutkovú podstatu trestného činu, ale musí byť prítomná aj intenzita konania merateľná frekvenciou čiastkových útokov a ich dopadom na obeť, z ktorej sa dá nepochybne usudzovať trvácnosť protiprávneho konania, v tomto prípade rozhodujúcim a intenzívnym bolo obdobie, ktoré jasne vyplynulo z výpovede poškodenej D. J. na hlavnom pojednávaní, že sa všetko začalo zhoršovať v decembri 2021, po tom, ako sa vrátila z nemocnice (december 2021). Od tohto obdobia sa odvíjali všetky negatívne dopady na osoby poškodených, čo u maloletej S.. J.. nebolo sporné, pretože obdobie, ktoré predchádzalo decembru 2021, bolo predmetom iného trestného konania a následne priestupkové konania. Napokon pokiaľ v samotnej obžalobe bolo tvrdené, že obžalovaný už od roku 2018 takmer denne spôsoboval svojej manželke fyzické a psychické utrpenie tým, že ju fackal, sácal ju, ide o absolútne ničím nepodložené a dokazovaním nepreukázané tvrdenia prokurátora, pretože ani poškodená D. J. sa v žiadnej zo svojich výpovedí nevyjadrila, že by sa takéto niečo malo vo vzťahu ku nej diať na takmer dennej báze a, ako súd uviedol už vyššie, obžalovaný ju sotil raz v r. 2018, dal jej facku dvakrát asi v r. 2016 alebo 2017. Nielen z výpovede poškodenej, ale ani z iného vykonaného dôkazu nevyplýva takmer denné fackanie, sácanie a iné konanie obžalovaného od r. 2018 až do konca roku 2021, ktoré by bolo možné charakterizovať ako ťažké príkorie a zároveň bolo dostatočne intenzívne, nie izolované. Pokiaľ sa týka takmer denného vyháňania z bytu, poškodená uviedla, že sa tak stalo viackrát, ale koľkokrát a za aké obdobie, uviesť nevedela. Útoky teda u oboch poškodených svoju sústavnosť a intenzitu naberali až s koncom roka 2021 a ukončené boli dňa 10. 6. 2022, pričom súd musel zohľadniť aj skutočnosť, že poškodená sa s maloletými deťmi preukázateľne v období od 31. 1. 2022 do 31. 3. 2022 nachádzala na pobyte v CDR v Liptovskej Porúbke, teda mimo spoločnej domácnosti s obžalovaným, mimo bytu na ulici H. X R. A. E., kde dochádzalo inak ku protiprávnemu konaniu obžalovaného.
Skutkovú vetu obžaloby musel súd upraviť tak, aby odzrkadľovala všetky jednotlivé konania obžalovaného, ktoré mu boli preukázané vykonaným dokazovaním a zároveň konanie obžalovaného našlo aj správne vyjadrenie v právnej vete rozsudku, pretože v podanej obžalobe to tak nebolo, napr. „spôsobením rán“ - nebolo preukázané, že by spôsobil nejaké rany na tele poškodených, pričom modriny ako následok úderu alebo kopnutia nemožno považovať vyslovene za rany, pri konaní „odopieraním
stravy“, bol práve preukázaný opak, keďže maloletú S.. J.. aj nasilu nútil jesť, nestalo sa, že by jej stravu odopieral. Preto súd v skutkovej vete ustálil, že obžalovaný v byte na ulici H. X, A. E., v období od presne nezisteného dňa koncom roka 2021 do 10. 6. 2022 (s výnimkou obdobia od 31. 1. 2022 do 31. 3. 2022, kedy bola spolu s matkou v CDR v Liptovskej Porúbke), opakovane spôsoboval svojej dcére mal. S.. J.., fyzické a psychické utrpenie tým, že ju bil varechou po zadku tak, že mala modriny, tiež ju dvakrát až trikrát strhol za vlasy na zem, kde ju kopol nohou, viackrát ju na zemi kopal, nútil ju kľačať v kúte s knihou nad hlavou alebo varechou pod kolenami za rôzne nedostatky, aj za to, že nezjedla to, čo má na tanieri, v priebehu jedného týždňa, začiatkom júna 2022 ju trikrát zobudil už o pol piatej, aby šla vyčistiť fritézu, zadal jej úlohy, aby cez deň upratala v kúpeľni vaňu, umývadlo a iné, nadával jej, že je hnusoba a vychrtlina, viackrát jej odoprel užitie liekov, vyhrážal sa jej, že nepôjde do škôlky, naposledy ju zbil dňa 10. 6. 2022 v čase asi o 18.30 hod., kedy ju viackrát udrel varechou po zadku, potom ju chytil za vlasy, zhodil ju na zem, kde do nej kopol, dal jej do postele jej vlastné zvratky, v ktorých musela spať; a vo vzťahu k jeho manželke D. J., v období od presne nezisteného dňa posledného pol roka do 10. 6. 2022 (s výnimkou obdobia od 31. 1. 2022 do 31. 3. 2022, kedy spolu s maloletými deťmi odišla zo spoločnej domácnosti do CDR v Liptovskej Porúbke) opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým, že ju vyháňal z bytu, nútil ju spávať na stoličke v kuchyni, na ktorej pod vplyvom liekov zaspala, keď ju niekoľkokrát nachytal, ako leží na zemi prikrytá dekou, vyčítal jej, prečo nespí na tej stoličke, nútil ju, aby si vykonávanie domácich prác podľa jeho pokynu nahrávala na mobil, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona.
Spôsob, akým obžalovaný nakladal s poškodenými - bitím (bitím varechou po zadku), kopaním (viackrát ju na zemi kopal), ponižovaním (kľačaním v kúte, dal jej do postele jej vlastné zvratky), pohŕdavým zaobchádzaním (nadával, že je hnusoba a vychrtlina), iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie (strhnutím za vlasy na zem, zadal jej úlohy, aby cez deň upratala v kúpeľni vaňu, umývadlo a iné), bezdôvodným odopieraním oddychu alebo spánku (opakovaným budením o pol piatej, aby šla vyčistiť fritézu, nútil ju spávať na stoličke v kuchyni), vyvolávaním strachu alebo stresu (vyháňal ju z bytu, nútil ju, aby si vykonávanie domácich prác podľa jeho pokynu nahrávala na mobil), odopieraním zdravotnej starostlivosti (viackrát jej odoprel užitie liekov), odopieraním výchovy alebo vzdelávania (vyhrážal sa jej, že nepôjde do škôlky), bezdôvodným odopieraním oddychu alebo spánku (nútil ju spávať na stoličke v kuchyni), je potrebné považovať za spôsob vyznačujúci sa hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti, spôsob vyznačujúci sa určitou mierou trvalosti a súčasne za spôsob, ktorý poškodené vzhľadom na jeho intenzitu, hrubosť a bezohľadnosť pociťovali ako ťažké príkorie, čím došlo k naplneniu skutkovej podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona. Zároveň u osôb poškodených bola splnená podmienka, že vo vzťahu k páchateľovi ide o blízke osoby v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona, keďže v čase skutku boli manželkou a dcérou obžalovaného.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v období rokov 2017-2022 bol riešený v priestupkovom konaní za dva priestupky na úseku cestnej premávky uložením blokovej pokuty vo výške 30,- Eur a napomenutím, za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu bol riešený v konaní č. OU-LM-OVVS-2022/002172. V odpise registra trestov má jeden záznam o schválení zmieru medzi obvineným P. J. a poškodenou D. J. a zastavení trestného stíhania obvineného uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv182/18/5505-14 zo dňa 10. 12. 2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že dňa 30. 4. 2018 v čase asi o 18.00 hod. na adrese S. XXX/X, A. E. v spálni bytu, po predchádzajúcej hádke so svojou manželkou D. J., prechodne bytom S. XXX/X, A. E., túto silno chytil ľavou rukou za jej pravé rameno a následne ju päsťou alebo dlaňou pravej ruky udrel do jej ľavého pleca, pričom D. J. utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, a to zlomeninu kľúčnej kosti s opuchom a s dobou liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života podľa znaleckého posudku 5 týždňov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 12. 2018. Zo správy o povesti z miesta bydliska nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti. Z pracovného posudku zamestnávateľa Savencia Fromage & Dairy SK, a.s., vyplýva, že obžalovaný má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. 12. 2022 ako mliekarenský výrobný operátor. Jeho pracovný výkon je primeraný. Úlohy od priamych nadriadených splnil väčšinou na požadovanej úrovni a v určenom termíne. K práci pristupoval zodpovedne, bol dochvíľny, svedomitý, prispôsobivý. Pracovné postupy, poznatky na výkon práce si osvojoval dostatočne rýchlo. Pracoval v rámci svojich schopností, jeho správanie bolo uspokojivé.
Nemajú vedomosť o nezhodách a spory v kolektíve, neevidujú žiadne sťažnosti na jeho správanie. Evidujú ho ako nekonfliktného a schopného práce v kolektíve, voči pracovnej morálke a osobným vlastnostiam nemajú výhrady. Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Žilina vyplýva, že do výkonu väzby bol dodaný dňa 14. 6. 2022, vykonáva ju v štandardnom režime. Adaptácia na podmienky väzby prebehla bezproblémovo, aj keď predchádzajúcu skúsenosť s väzenským prostredím nemá. Správa sa slušne, pokyny personálu rešpektuje, plní bez pripomienok. Osobnú hygienu, aj čistotu na cele a v osobných veciach dodržiava. Voľný čas trávi počúvaním rádia, hraním spoločenských hier so spolubývajúcimi, účasťou na vychádzkach, návštevou ústavnej knižnice, sledovaním televízie. Zúčastňuje sa kvízov, prednášok, kultúrno-zábavných činností, športových súťaží, ktoré sa organizujú v rámci záujmovej činnosti. Sociálne kontakty udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonovania, návštevy boli zrealizované v októbri, decembri 2022. Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život (spáchanie troch priestupkov za obdobie piatich rokov súd vyhodnotil ako nepravidelné, nepresahujúce mieru bežného vybočenia z inak riadneho vedenia života), priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 8 rokov, súd pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností, pri ktorej sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, mohol ukladať trest v takto upravenej trestnej sadzbe vo výmere od 3 rokov až do 6 rokov a 4 mesiacov.
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, pretože je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne splní svoj účel najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie dostatočne splní podmienečný trest odňatia slobody. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne najmä s poukazom na jeho osobu občana pracovne zaradeného, angažujúceho sa v náboženských spolkoch a do spáchania skutku žijúceho riadny život. Práve výkonom trestu odňatia slobody odloženého na skúšobnú dobu za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení za spolupôsobenia ochranného liečenia sa účinne zavŕši náprava a prevýchova obžalovaného tak, aby sa obdobného konania do budúcna vyvaroval. Nepochybne, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by predstavovalo spravodlivý trest za skutok, pre ktorý bol odsúdený, účelom trestu však nie je len represívne zakročiť voči odsúdenému, tak, aby vedel, že za svoje protiprávne konanie môže očakávať trestný postih, ale aj prevychovať ho tak, aby sa vedel do budúcna protiprávnemu konaniu vyhnúť. O to viac je u obžalovaného takáto funkcia trestu žiadaná, keď sám trpí poruchou osobnosti, ktorá mu dáva len veľmi oklieštený priestor, ako správne reagovať na podnety, ktoré nevie správne spracovať a vyhnúť sa tak tomu, aby po nich konal protiprávne. Uvedené skutočnosti vo vzťahu k osobe obžalovaného vyplynuli z vykonaného znaleckého dokazovania a súd mal dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaného je treba nielen postihnúť trestnoprávne, ale umožniť mu aj správne vedenie do budúcna, či už uloženým ochranným psychiatrickým liečením, ktorým sa správne zvolenou medikáciou a terapeutickým pôsobením, dá prispieť k formovaniu jeho správania do budúcna v spojení s uloženou primeranou povinnosťou podrobiť sa psychoterapii alebo psychologickému poradenstvu. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody ako neprimerane prísne a vzhľadom na osobu obžalovaného aj kontraproduktívne, pretože je na neho potrebné pôsobiť nielen v zmysle trestu ako následku trestného činu, ale aj prevýchovným vedením do budúcna. Keďže výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 3 roky bol podmienečne odložený, súd zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe. Skúšobnú dobu určil na 3 roky, ktorú svojou dĺžkou považuje za primeranú a postačujúcu na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal, že účel
uloženého trestu je u neho možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť riadny život. V priebehu plynutia skúšobnej doby bude obžalovaný povinný podrobiť sa dohľadu a kontrole probačného a mediačného úradníka príslušného súdu v mieste jeho pobytu v pravidelných časových intervaloch tak, ako to určí probačný a mediačný úradník. Ako súčasť probačného dohľadu súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, účelom tejto uloženej povinnosti popri výkone probačného dohľadu je podporiť a zabezpečiť snahu o vedenie riadneho života obžalovaným v skúšobnej dobe a najmä poskytnúť mu psychologické poradenstvo a vedenie odborníkom (psychológom, psychoterapeutom) smerujúce k uvedomeniu si svojho zlyhania v osobných a rodinných vzťahoch a k snahe zamedziť opakovaniu obdobného konania obžalovaným do budúcnosti. Potreba uloženia ochranného psychiatrického ambulantného liečenia bola preukázaná znaleckým posudkom a výsluchom znalkyne E.. E.S. E., H.., z dôvodu zabezpečenia medikamentóznej liečby obžalovaného a zvládania úzkostných stavov, stavov napätia, zlosti, afektívnych prejavov a výbušnosti, aby sa predišlo jeho zlyhávaniu v záťažových situáciách za súčasného využitia psychologickej intervencie, s čím sa súd plne stotožnil. Vzhľadom na uvedené boli splnené na uloženie ochranného opatrenia aj zákonom predpokladané podmienky, keďže obžalovaný spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať.
K uplatnenej náhrade škody spočívajúcej v nemajetkovej ujme uplatnenej opatrovníčkou maloletej poškodenej vo výške 10.000,- Eur, ktorú síce v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila, súd uvádza, že aj napriek vykonanému dokazovaniu nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o tejto ujme. Je zrejmé, že protiprávnym konaním obžalovaného bola maloletej poškodenej nepochybne spôsobená fyzická a psychická ujma, ktorá napokon viedla k tomu, že bol uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Znalec psychológ sa v súčasnosti nevedel vyjadriť k tomu, aké následky správanie obžalovaného zanechalo na maloletej do budúcna a pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo žiaduce, okrem výsluchu maloletej poškodenej, vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania, súd preto maloletú poškodenú odkázal s jej nárokom na civilný proces. Napokon určitú satisfakciu za spôsobenú nemajetkovú ujmu je možné dosiahnuť prostredníctvom zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje postup pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov a v súlade s ustanovením § 15 citovaného zákona je príslušným rozhodovacím orgánom Ministerstvo spravodlivosti SR, nie súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.