Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10Cbs-4-2003.pdf
PDF · 92.95 KB
No categories available
10Cbs/4/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Glončákovej a členov senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO 35 792 752, Pribinova 25 , Bratislava, zast. Šiška and Partners s. r. o., Bratislava, proti žalovanej E. A., B. Q. X/A, B., o 104 487,65 Eur /3 147 795,- Sk/ s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 8 602,- Eur spolu so 14 % p. a. úroku od 02. 12. 2002 do zaplatenia, zastavuje.
Žalovaná je povinná zaplatiť 95 617,88 Eur spolu so 14 % p. a. úrokom od 02. 12. 2002 do zaplatenia žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť 35 157,11 Eur na náhradu trov konania žalobcovi, k rukám práv. zást. žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť 2 043,66 Eur na náhradu podaného znaleckého posudku, na účet súdu: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Q., variabilný symbol: XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 13. 06. 2012, č. k. 2 Obo 66/2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 06. 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 06. 2012 je potrebné skúmať:
- či pre vyplatenie jednotlivých nárokov žalovanej boli právne relevantným spôsobom splnené podmienky
- či mzdové nároky boli právne relevantným spôsobom schválené a či o odmene konateľa a jej vyplatení rozhodlo predstavenstvo spoločníka žalobcu, vykonávajúce pôsobnosť valného zhromaždenia
Žalobca si žalobou došlou dňa 18. 12. 2009 uplatnil právo na zaplatenie 3 147 795,- Sk spolu so 14 % p. a. úroku od 02. 12. 2002 do zaplatenia, z titulu náhrady škody podľa ust. § 373 Obch. zákonníka.
Žalobca k predmetu sporu, v priebehu konania podal niekoľko podrobných písomných vyjadrení z ktorých okrem iného vyplýva, že žalovaná bola honorovaná jednak mzdou (ako zamestnankyňa - výkonná riaditeľka žalobcu) a to na základe manažérskej (pracovnej) zmluvy zo dňa 26.04.2001 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 18.10.2001 a dodatok č. 2 zo dňa 27.12.2001 z ktorej vyplýva nárok žalovanej na
pevnú mesačnú mzdu v sume 55.000 SKK za obdobie od 01.10.2001 do 31.12.2001 a v sume 70.000 CZK v prepočte na SKK za mesiac, v ktorom vznikol nárok za obdobie od 01.01.2002 do 30.06.2002. V tejto zmluve je tiež upravená pohyblivá mesačná mzda žalovanej, avšak len za splnenia podmienok stanovených v čl. 3 manažérskej zmluvy.
Z rozhodnutia konateľa žalobcu zo dňa 01.06.2002 v spojení s uznesením valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 01.06.2001 vyplýva nárok žalovanej na vyplatenie mimoriadnej odmeny od 01.06.2001 do 31.12.2001 len za splnenia podmienky neprekročenia stanovenej percentuálnej hranice.
Zo zápisnice zasadnutia predstavenstva jediného spoločníka žalobcu zo dňa 10.01.2002 vyplýva nárok žalovanej na ročnú odmenu za rok 2001 vo výške jednej jej pevnej mesačnej mzdy. Táto ročná odmena bola žalovanej riadne schválená predstavenstvom jediného spoločníka žalobcu 10.01.2002.
Žalobca ďalej poukázal na dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 20.05.2002 z ktorej vyplýva nárok žalovanej na jednorazové vyplatenie odstupného vo výške dvojnásobku jej hrubého platu.
Žalovanej vznikol nárok na odmenu (ako konateľky žalobcu), vychádzajúc zo zápisu z predstavenstva jediného spoločníka žalobcu zo dňa 30.11.2011, z ktorého vyplýva nárok žalovanej na mesačnú odmenu za výkon funkcie konateľky u žalobcu v sume 1.500 Eur za mesiace december 2001 a január 2002. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že zo zasadania predstavenstva zo dňa 30.11.2001 nevyplýva nárok žalovanej na výplatu tejto odmeny za mesiace predchádzajúce mesiacu december 2001.
Zo zápisnice zasadnutia predstavenstva jediného spoločníka žalobcu zo dňa 31.01.2002 vyplýva nárok žalovanej na mesačnú odmenu za výkon funkcie konateľa u žalobcu v sume 15.000 CZK v prepočte na SKK. V tomto zápise nie je upravený nárok žalovanej na výplatu tejto odmeny za mesiace predchádzajúce mesiacu február 2002.
Žalovaná v priebehu konania, tak ako aj žalobca, predkladala súdu podrobné písomné vyjadrenia, s tým, že tieto boli zhrnuté, okrem iného aj vo vyjadrení zo dňa 26. 09. 2012 v ktorom, okrem iného sa žalovaná vyjadrila k právnej argumentácii žalobcu s tým, že žalobca nepreukázal jeho nárok na náhradu škody podľa ust. § 373 a ust. § 135a ods. 2 Obch. zákonníka. Podľa žalovanej, z predložených dokladov a listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaná konala vždy s maximálnou odbornou starostlivosťou a v súlade s pokynmi spoločníka žalobcu. Ako dôkaz predložila zápisy z rokovaní za obdobie od 29. 08. 2001 do 25. 04. 2002. Ďalej žalovaná zdôraznila, že okrem účasti na pracovných rokovaniach bola v neustálom kontakte s riadiacimi pracovníkmi spoločníka žalobcu, ktorý jej dával pokyny a kontroloval ňou predkladané informácie a doklady. Podľa žalovanej o spôsobe odmeňovania a výške odmeny nemohla v žiadnom prípade rozhodnúť sama a je nemožné, aby bez súhlasu spoločníka žalobcu čokoľvek nad rámec ním priznaných nárokov si vyplatila. Žalobca jej prácu podľa predložených listinných dôkazov hodnotil vždy kladne. Výška mzdy ako i spôsob jej vyplácania bol jednoznačne vypracovaný spoločníkom žalobcu a podľa tohto spôsobu výpočtov mzdy jej bola účtovníčkou mzda aj vypočítaná.
Žalovaná namieta, že by boli pravdivé tvrdenia žalobcu v tom smere, že zo zápisu z predstavenstva spoločníka žalobcu zo dňa 30. 11. 2001 by vyplýval nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa v sume 1.500 Eur od 01.01.2002. Nie je tiež zrejmé, že odmena za výkon funkcie člena štatutárneho orgánu sesterskej spoločnosti v Maďarsku mohla byť vyplácaná výlučne len z prostriedkov tejto sesterskej spoločnosti žalobcu. Žalovaná namietala opravené výplatné listiny za mesiace október 2001 až júl 2002, ktoré podľa jej názoru sú absolútne irelevantné.
Žalovaná navrhla, aby súd opätovne vypočul svedkov p. C. a p. F.. Súd návrhu žalovanej nevyhovel vzhľadom k tomu, že obidve navrhované svedkyne boli vypočuté v prejednávanej veci dňa 05. 05. 2004, za prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu. Zo strany žalovanej nebolo preukázané, že by došlo k objaveniu nových skutočností, o ktorých vedomosti by mohli mať svedkyne a ich novým výsluchom by mohlo dôjsť k objasneniu nejakých skutočností, ktoré v čase ich výsluchu neboli známe. Zo svedeckých výpovedí vykonaných dňa 05. 05. 2004 má súd za preukázané, že boli externými mzdovými účtovníčkami žalobcu. Mzdy zamestnancov spracovávali na základe podkladov od žalovanej. Po spracovaní miezd vypísali hromadný bankový príkaz na úhradu vyplatenia miezd zamestnancom. Odstupom 10 rokov by výpoveď navrhovaných svedkýň, podľa názoru súdu, nijakým spôsobom neriešila
vierohodne vec v prospech ktorejkoľvek strany sporu. Žalovaná podaním zo dňa 11. 11. 2014 navrhla doplniť znalecké dokazovanie. Žalovaná tvrdí, že znalec vychádzal z falzifikátov a preto navrhuje doplniť znalecké dokazovanie o originály podpísané konateľom spoločnosti. Súd tento návrh vyhodnotil, ako účelový na predĺženie súdneho konania. Súd ustanovil znalca, ktorému mali poskytnúť súčinnosť obidve strany sporu. Súd akceptoval pripomienky k vypracovanému znaleckému posudku tak, že rozhodol o doplnení znaleckého dokazovania. Súd vykonal výsluch znalca za prítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne, tzn. žalovaná v priebehu od rozhodnutia vykonať znalecké dokazovanie mala možnosť navrhované dokazovanie zo dňa 11. 11. 2014 si uplatniť v čase spracovávania znaleckého posudku. Priloženými dokladmi k tomuto návrhu žalovaná nepreukázala, že by znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z falzifikátov dokladov žalobcu. Z týchto dôvodov súd návrh žalovanej na doplnenie dokazovania zamietol.
Súd z predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom sporu je náhrada škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi zlým výpočtom mzdových náležitostí, a následne ich preplatením žalovanej. Súd má za preukázané, že systém vyplácania miezd u žalobcu v žalovanom období, t. j. mesiace október 2001 až jún 2002 bol spracovávaný externou formou na základe podkladov dodaných priamo žalovanou. Súd z vykonaného dokazovania prisvedčil žalobcovi v tom, že účtovníčky nemohli poznať interné predpisy žalobcu, ich obsah neposudzovali a preto nemohli poznať jednotlivé oprávnené zložky mzdy žalovanej, a boli odkázaní len na informácie, resp. údaje poskytované žalovanou. Externé mzdové účtovníčky v rámci účtovného spracovania miezd zamestnancov žalobcu pripravili hromadný bankový príkaz na úhradu na vyplatenie miezd jednotlivých zamestnancov žalobcu a na odvedenie preddavkov na daň z príjmu za všetkých zamestnancov v príslušnom mesiaci. Spracovanú mzdovú agendu účtovníčky odovzdávali žalovanej. Bankové príkazy podpisovala a osobne odniesla do banky žalovaná.
Zo strany žalovanej nebolo preukázané, že by predkladala finančnému riaditeľovi žalobcu hlásenia, na základe ktorých boli spracovávané mzdy zamestnancov. Podľa žalobcu to bol práve finančný riaditeľ, ktorý spracovával a predkladal žalovanej, ako konateľke, výkaz o obchodnej činnosti žalobcu, slúžiaci pre hodnotenie výsledkov spoločnosti, zároveň slúžiaci ako podklad pre vyhodnotenie niektorých kritérií pre odmeny žalovanej. Súd na základe doplneného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná, ako konateľka žalobcu svojim nesprávnym postupom spočívajúcom v zadávaní podkladov k vypracovaniu mzdových nárokov, vrátane odmien, spôsobila škodu spoločnosti žalobcu v zmysle ust. § 373 Obch. zákonníka a to nesprávnym postupom pri zadávaní podkladov k výpočtu miezd a odmenám pre seba, ktoré boli nad rámec prijatých zásad priznávania jej finančných nárokov, ako k tomu dospel znalec ustanovený súdom. Žalovaná na svoju obranu uvádzala a dokazovala, že plnila úlohy a konala v záujme žalobcu. Súd v doterajšom dokazovaní nezistil rozpory v jej odbornej starostlivosti v súvislosti so zabezpečovaním úloh spoločnosti žalobcu. Toto ani nie je žalobcom napádané. Rozpor nastal v riešení výkladu vyplácania miezd a odmien žalovanej, a to nielen k spôsobu výpočtu mzdy, a ďalších finančných nárokov žalovanej, ale aj k ich reálnemu prepočtu. Z tohto dôvodu, súd uznesením zo dňa 01.03.2013 rozhodol o ustanovení znalkyne D.. E.. A.Á. z odboru ekonómia a manažment na vypracovanie znaleckého posudku.
Súd zo záverov znaleckého posudku č. 1/2013 vypracovaného dňa 28.06.2013 znalkyňou D.. E. A. zistil, že celková škoda predstavuje sumu 2.680.206 Sk, t.j. 88.966,54 Eur, Suma bola vypočítaná ako rozdiel medzi vyplatenou a vyčíslenou čistou mzdou žalovanej a ako rozdiel medzi odvedenou a vyčíslenou daňou.
Na základe vyjadrení zo strany žalobcu a žalovanej k vypracovanému znaleckému posudku, súd rozhodol o doplnení znaleckého dokazovania. Znalkyňa D.. E.. A. vypracovala znalecký posudok č. 1/2014, ako dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2013.
Súd zo záverov znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 18.02.2014 vypracovaného znalkyňou D.. E. A. zistil nasledovné: celková škoda (výška neoprávnenej mzdy žalovanej) spoločnosti žalobcu je vypočítaná ako rozdiel čistá mzda + rozdiel: daň - pripočítateľná položka ku mzde - zrážky zo mzdy /neoprávnená hrubá mzda - celková škoda (1.668.537+1.137.512-3.985 = 2.802.064 Sk t.j. 93.011,50 Eur čistá mzda, t.j. rozdiel medzi vyplatenou a vyčíslenou čistou mzdou je 1.668.537 Sk t.j. 55.385,29 Eur daň t.j. rozdiel medzi vyplatenou a vyčíslenou daňou 1.137.512 Sk t.j. 37.758,49 Eur.
Súd zo záverov znaleckého posudku č. 1/2014, dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2013, vypracovaného znalcom D.. E.. A. vychádzal pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu na náhradu škody v zmysle ust. § 373 Obch. zákonníka. Žalobcovi vznikla škoda tým, že žalovaná v pozícií konateľky spoločnosti zadávala podklady k vypracovaniu miezd a ďalších finančných nárokov pre seba a ostatných zamestnancov s tým, že pri výpočte jej odmeny zadávala väčšiu sumu, než na akú podľa pravidiel odmeňovania mala nárok. Suma na výplatu miezd sa zadávala jedným hromadným príkazom do banky, ktorý podpisovala žalovaná, a žalobca až následnou kontrolou zistil tieto nezrovnalosti, čo bolo dôvodom na podanie žaloby. Nezrovnalosti v tejto oblasti žalobca zistil na základe vykonaného auditu v roku 2002.
Podľa ust. § 373 Obch. zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Súd má za preukázané, že odmena pre žalovanú v sume 1 500,- Eur bola stanovená na zasadnutí predstavenstva spoločníka žalobcu dňa 30. 11. 2001. Na rokovaní predstavenstva žalobcu dňa 31. 01. 2002 bol schválený systém odmeňovania štatutárnych orgánov a výkonného manažmentu okrem iných aj pre Slovensko.
Rozhodnutím jediného spoločníka žalobcu zo dňa 16. 10. 2001 bola žalovaná vymenovaná do funkcie konateľa žalobcu. Pracovno-právny vzťah vznikol na základe manažérskej zmluvy zo dňa 26. 04. 2001. Manažérska zmluva bola súdom vyhodnotená ako pracovná zmluva, keďže z označenia zmluvných strán jednoznačne vyplýva, že ide o zamestnanca vo vzťahu k žalovanej.
Žalovaná, ako konateľka žalobcu porušila pravidlá odmeňovania tým, že si určila a vyplatila mzdy a odmeny v neoprávnenej výške, čo bolo preukázané vyššie uvedeným znaleckým posudkom a jeho dodatkom. Súd pri svojom hodnotení dôkazov dospel k záveru, že nebolo spochybnené pracovné úsilie žalovanej, jej komunikácia, konzultácie, atď. so zástupcami spoločníka žalobcu. Z vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že vznikol rozdiel medzi sumou, ktorú zadala k preplateniu svojich mesačných mzdových náležitostí a sumou, ktorú si podľa špecifikácie žalobcu žalovaná mala zadať k preplateniu v spornom období. Zo strany žalovanej nebolo preukázané, že by zadávanie podkladov k výpočtu jej mzdy a odmien bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť v zmysle ust. § 373 Obch. zákonníka. Pri prepočte kurzových rozdielov, ktoré namietal žalobca, súd vychádzal z prepočtu ku dňom tak, ako boli uvedené v znaleckom posudku, t. j. ku dňu ich výpočtu a nie ku dňu rozhodnutia spoločníka žalobcu o prijatí súvisiaceho s priznaním mzdy a odmeny pre žalovanú. Súd v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na úrok z omeškania.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd uznal právny nárok žalobcu podľa ust. § 373 Obch. zákonníka, v sume 95 617,88 Eur za oprávnený spolu so 14 % p. a. úrokom z omeškanie od 02. 12. 2002 do zaplatenia žalobcovi. Súd konanie v časti o zaplatenie 8 602,- Eur spolu so 14 % úrokom z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 OSP. Argumentáciu žalovanej, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby, pretože žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a tvrdenie žalovanej, že žalobca vychádzal z iných účtovných dokladov než aké má žalovaná, čo nijakým spôsobom nepreukázala, súd nevyhodnotil, ako vážny dôvod nesúhlasu, ktorý by v zmysle ust. § 96 ods. 2 OSP malo za následok nezastavenie konania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Výrok o náhrade trov konania v časti o zaplatenie 8.602 Eur spolu s úrokom z omeškania sa zakladá na ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Žiaden z účastníkov konania v tejto časti nemá nárok na náhradu trov konania.
V zostávajúcich častiach sa výrok na náhradu trov konania zakladá na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobca mal v tejto časti vo veci len nepatrný neúspech a preto sa mu priznáva plná náhrada trov konania. Tieto náklady predstavujú úhradu súdnych poplatkov v celkovej sume 16.771,65 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 24 úkonov právnej pomoci po 612,45 Eur (pojednávanie dňa 05.05.2004, dňa 06.10.2004, prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 25.01.2007, dňa 08.03.2007, dňa 13.11.2008, dňa 27.05.2010, dňa 17.09.2012, dňa 26.09.2012, dňa 31.10.2012, dňa 02.07.2014 a dňa 12.11.2014, písomné vyjadrenia zo dňa 05.02.2007, zo dňa
26.02.2007, zo dňa 17.10.2012, zo dňa 19.11.2012, zo dňa 27.12.2012, zo dňa 31.07.2013, zo dňa 10.09.2013, zo dňa 19.03.2014, zo dňa 21.07.2014, odvolania zo dňa 11.05.2007, zo dňa 30.12.2008, zo dňa 01.07.2010, za 3 úkony právnej pomoci po 153,11 Eur - účasť na pojednávaní dňa 22.02.2007, dňa 17.06.2010, dňa 30.04.2014, za 1 úkon právnej pomoci v sume 306,23 Eur za účasť na pojednávaní dňa 15.03.2007 spolu s náhradou paušálu po 4,51 Eur za 2 úkony, po 5,91 Eur za 8 úkonov, po 6,31 Eur za 1 úkon, po 7,21 Eur za 3 úkony, po 7,63 Eur za 6 úkonov, po 7,81 Eur za 2 úkony, po 8,04 Eur za 5 úkonov, spolu s 19% DPH.
Súd uznesením zo dňa 22.07.2013 priznal znalcovi podľa vyhl. č. 491/2004 Z.z. znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2013 v celkovej sume 1 501,82 Eur. Po doplnení znaleckého dokazovania, podľa znaleckého posudku č. 1/2014 súd v zmysle vyhl. č. 491/2004 Z.z. priznal znalcovi znalečné v sume 541,84 Eur. Znalečné boli znalcovi uhradené z účtu súdu. Vychádzajúc z výsledku sporu obsiahnutého vo výroku tohto rozsudku bola náhradou trov znaleckého dokazovania zaviazaná žalovaná.
Záverom súd poznamenáva, že žalovaná požiadala o odročenie termínu pojednávania podaním zo dňa 07. 11. 2014. Dôvodom odročenia pojednávania je jej práceneschopnosť, k čomu bolo doložené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. K tomuto potvrdeniu nebolo podľa ust. § 119 ods. 3 OSP vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní, a preto sa uskutočnilo pojednávanie dňa 12. 11. 2014 bez účasti žalovanej. Žalovaná neoznámila súdu elektronickú adresu, telefax, ani č. telefónu, na ktoré by podľa ust. § 119 ods. 2 písm. c/ OSP súd žalovanej oznámil, ako návrh na odročenie pojednávania posúdil.
Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 OSP uviesť v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné odôvodniť podľa ust. § 205 ods. 2 OSP. Ak žalovaný nevydá dobrovoľne povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, je možné podať návrh na výkon exekúcie.