Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/111/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Q. J., bytom O., Y. XXX, zastúpený advokátom Mgr. Petrom Miklóssym, so sídlom Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti a rozhodnutia žalovaného zo 23. mája 2014 č. 28300-4/2014-BA, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. mája 2014 č. 28300-4/2014-BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 29. januára 2014 č. 47/2014-BAM-DGP podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 167,78 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania postupu a zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví rozsudku, ktorý potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo: 47/2014-BAM-DGP z 29. 01. 2014, na základe ktorého podľa § 102 a § 103 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobca má nárok na dávku garančného poistenia vo výške 887,30 eur.

Žalobca žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za nesprávne z dôvodu, že je nepreskúmateľné, lebo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa nedá vyvodiť spôsob, akým žalovaný dospel k záveru o priznanej dávke garančného poistenia podľa prvostupňového rozhodnutia, t. j. akým spôsobom bola daná suma vypočítaná, z akých uplatnených nárokov a v akom rozsahu bola táto suma priznaná podľa zákonných nárokov. Ďalej vytkol žalovanému, že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé a nedá sa preskúmať ani dôvod, na základe ktorého žalovaný neuznal nárok žalobcu uplatnený podľa zákona, konkrétne ktoré jeho časti a z akých dôvodov priznal, resp. nepriznal uplatnený nárok. Žalobca tiež poukázal na zjavnú nesprávnosť v dátumoch uvedených v odôvodnení prvostupňového napadnutého rozhodnutia, ktoré majú ohraničovať trojmesačné obdobie, za ktoré bola dávka garančného poistenia priznaná, čo nebolo odstránené ani napadnutým rozhodnutím žalovaného. Žalovaný sa v odôvodnení odvoláva na potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal, ale to nemení nič na nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne aj z dôvodu nesprávnej aplikácie relevantných ustanovení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia v sume vyššej, ako mu bola napadnutým rozhodnutím priznaná a je toho názoru, že priznaná suma dávky garančného poistenia nezodpovedá skutočnému nároku žalobcu na dávku garančného poistenia. Zdôraznil, že len suma základnej mzdy žalobcu za obdobie troch mesiacov prevyšuje sumu priznanú napadnutým rozhodnutím. Ďalej uviedol, že v rozhodujúcom období troch mesiacov, na ktoré je možné dávku garančného poistenia priznať (v jeho prípade počítané spätne odo dňa skončenia pracovného pomeru), žalobcovi vznikol nárok aj na ďalšie pracovnoprávne nároky, ako sú uplatnené cestovné náhrady, uplatnená náhrada mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ako aj súdne trovy a trovy právneho zastúpenia v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojujú prostredníctvom dávky garančného poistenia. Pokiaľ ide o súdne trovy v sume 623,76 eur v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru žalobcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. , v ktorom žalobca uplatnil nároky z pracovného pomeru, je potrebné zvýrazniť, že žalobcovi v tomto súdnom konaní tieto súdne trovy vznikli. Napriek tomu, že meritórne rozhodnutie pred začatím konkurzného konania vydané nebolo (pretože vyhlásením konkurzu na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. sa predmetné súdne konanie zo zákona zrušilo, k čomu bolo žalovanému doložené uznesenie tohto súdu zo dňa 14. 03. 2014), podstatným zostáva, že žalobcovi tieto súdne trovy vznikli a musel ich uhradiť, resp. ich uhradil (súdny poplatok v sume 242,50 eur plus trovy právneho zastúpenia v sume 381,26 eur). V tejto časti nie je podmienkou priznania dávky garančného poistenia právoplatné súdne rozhodnutie o trovách konania. Ak žalobca na súde uplatnil nároky zo svojho pracovného pomeru a ak mu dané trovy vznikli, má nárok na priznanie dávky garančného poistenia.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom stanovisku k žalobe žalovaný správny orgán uviedol, že žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť o dávku garančného poistenia v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 15. októbra 2013, pričom si uplatňoval neuspokojené nároky z pracovného pomeru u zamestnávateľa WINS, s.r.o., so sídlom Šulekova 2, Bratislava. V tlačive - Žiadosť o dávku garančného poistenia zo dňa 09. 10. 2013 žalobca uviedol, že žiada o poskytnutie dávky garančného poistenia za tri mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti. V časti F - „Uplatňované nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ich výška“, žalobca uviedol, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za mesiac apríl 2013 v sume 1.208,87 eur, za mesiac máj 2013 v sume 1.669,67 eur a za mesiac jún 2013 v sume 1.167,24 eur, teda v celkovej sume 4.045,78 eur. Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava vydala v predmetnej veci rozhodnutie č. 47/2014-BAM-DGP zo dňa 29. 01. 2014, v zmysle ktorého žalobca má nárok na dávku garančného poistenia v sume 887,30 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný správny orgán a ktorý prvostupňové rozhodnutie pobočky Bratislava potvrdil ako vecne správne.

Žalovaný uviedol, že Okresnému súdu Bratislava I. bol dňa 30. 08. 2013 podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť WINS, s.r.o. a v zmysle § 12 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa uvedená spoločnosť stala týmto dňom platobne neschopnou. Pracovný vzťah žalobcu v uvedenej spoločnosti trval od 24. mája 2010 do 19. júla 2013 a tento skončil dňa 12. júla 2013 okamžitým skončením pracovného pomeru podľa doloženého dokumentu v spise. Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava listom zo dňa 28. 10. 2013 vyzvala správcu CLC Správcovia, V.O.S., so sídlom v Bratislave, aby predložil vyplnené a potvrdené tlačivo „Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia“ týkajúce sa žalobcu. Na túto výzvu správca doručil uvedené potvrdenie na účely nároku na dávku garančného poistenia 08. 11. 2013, ktoré malo nezrovnalosti týkajúce sa potvrdenia nárokov za mesiac august 2013, preto prvostupňový správny orgán elektronickou poštou vyzval dňa 14. 11. 2013 správcu na opätovné vystavenie a predloženie správne vyplneného potvrdenia zamestnávateľa, na účely nároku na dávku garančného poistenia. Na túto výzvu správca nereagoval, preto pobočka v Bratislave listom zo dňa 10. 12. 2013 opätovne vyzvala správcu na predloženie predmetného dokumentu. Pobočka v Bratislave až dňa 29. 01. 2014 obdržala zo strany správcu potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, v zmysle ktorého boli žalobcovi správcom potvrdené neuspokojené nároky v celkovej sume 887,29 eur.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že z rozhodnutí žalovanej nemožno vyvodiť spôsob, akým žalovaná dospela k záveru o výške priznanej dávky garančného poistenia, resp. akým spôsobom bola určená, žalovaný správny orgán poukázal na ust. § 234 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty, sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, pričom predmetné potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu sú povinní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Žalovaný tiež poukázal na znenie ust. a , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že v odvolacom konaní vo veci nároku na dávku garančného poistenia žalobcu bolo potrebné preskúmať, či žalobcom uplatnené nároky zodpovedajú nárokom, ktoré je možné si uplatniť v zmysle zákona o sociálnom poistení. Z hľadiska posudzovania relevantnosti nárokov uplatnených na účely nároku na dávku garančného poistenia so zreteľom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o sociálnom poistení a zákona o konkurze a reštrukturalizácii je rozhodujúce stanovisko ustanoveného správcu. V odvolacom konaní bolo preukázané, že správca potvrdzujúci nároky žalobcu na účely nároku na dávku garančného poistenia aj opätovne potvrdil skutočnosti, z ktorých vyplýva rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 01. 2014, proti ktorému sa žalobca odvolal. Správca z hľadiska dôvodu a sumy uplatnených nárokov a neuspokojených nárokov žalobcu nepovažoval za opodstatnené všetky z nárokov, ktoré žalobca požadoval uspokojiť prostredníctvom priznanej dávky garančného poistenia a ktoré sú uvedené aj v odvolaní žalobcu.

K námietke žalobcu na nesprávne ohraničenie trojmesačného obdobia, uviedol, že vyplýva z aplikácie § 234 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zo strany správcu, ktorý musel zohľadniť skutočnosť, že žalobca skončil pracovnoprávny vzťah dňa 19. júla 2013. Z uvedeného vyplýva, že trojmesačné obdobie, ktoré možno pokryť výplatou dávky garančného poistenia, so zreteľom na žalobcom uplatnený nárok, teda obdobím od 20. apríla 2013 do 19. júla 2013. Pokiaľ ide o námietku v súvislosti so vzniknutými súdnymi trovami, v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovnoprávneho pomeru vo výške 623,76 eur, uviedol, že za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci požiadal útvar opravných prostriedkov poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie listom zo dňa 24. 04. 2014 právneho zástupcu žalobcu o vyjadrenie, či ako právny zástupca disponuje právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorým by žalobcovi boli priznané trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na príslušnom súde. Právny zástupca žalobcu v písomnej reakcii zo dňa 2. mája 2014 uviedol, že nedisponuje právoplatným súdnym rozhodnutím. Žalovaný správny orgán poukázal na až 3 a uviedol, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobcovi neboli príslušným súdnym rozhodnutím priznané súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru žalobcu na súde, čo by bolo možné preukázať predložením právoplatného súdneho rozhodnutia, nakoľko o výške priznaných súdnych trov môže záväzne a právoplatne rozhodnúť súd. V tejto súvislosti uviedol, že nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu týkajúcu sa možnosti nevyžadovať preukázanie existencie právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci priznania nároku na vynaložené súdne trovy na účely dávky garančného poistenia. V prípade dodatočného preukázania existencie právoplatného súdneho rozhodnutia, na základe ktorého by žalobcovi boli priznané súdne trovy podľa zákona o sociálnom poistení, žalovaná by bola povinná zohľadniť predmetnú skutočnosť a následne priznať žalobcovi aj predmetný nárok. Taktiež podotkla, že žalobca v žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 15. 10. 2013 v časti G - „Súdne trovy“ uviedol, že si neuplatňuje súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru na súde, vrátane trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si dňa 15. 10. 2013 podal žiadosť o dávku garančného poistenia v Sociálnej poisťovni - pobočka Bratislava, v ktorej uviedol, že pracovný pomer u jeho zamestnávateľa WINS, s.r.o. so sídlom Bratislava trval od 24. 05. 2010 do 19. 07. 2013, ktorý skončil z dôvodov podľa § 69 ods. 1 písm. b/ a uplatnil si nároky z pracovnoprávneho vzťahu od 01. 04. 2013 do 30. 06. 2013, ktoré za jednotlivé mesiace vyčíslil v sume 1.208,87 eur, 1.669,87 eur a 1.167,24 eur. K tejto žiadosti doložil okamžité skončenie pracovného pomeru, výplatné pásky za uvedené mesiace a potvrdenie o výške cestovných náhrad. Dňa 30. augusta 2013 bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti WINS, s.r.o. so sídlom Bratislava, t. j. zamestnávateľ žalobcu, teda dňom doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu, sa zamestnávateľ žalobcu podľa a stal platobne neschopným a nemohol uspokojiť nárok žalobcu ako zamestnanca na mzdu.

Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava listom zo dňa 28. 10. 2013 vyzvala ustanoveného správcu úpadcu CLC Správcovia, v.o.s. so sídlom v Bratislave na predloženie správne vyplnené a potvrdené tlačiva „Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia“, týkajúce sa žalobcu. Pobočka žalovaného dňa 11. 11. 2013 obdržala uvedené tlačivo vyplnené dňom 08. 11. 2013, ktoré vykazovalo nezrovnalosti týkajúce sa potvrdenia nárokov žalobcu, preto prvostupňový správny orgán opätovne (elektronickou poštou) vyzval správcu úpadcu na vystavenie a predloženie správne vyplneného „Potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia“. Na túto výzvu správca reagoval tak, že dňa 29. januára 2014 predložil Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava „Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia“ datované dňom 27. 01. 2014, v ktorom boli žalobcovi správcom potvrdené neuspokojené nároky za obdobie mesiacov apríl až júl 2013. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie dňa 29. 01. 2014 vo veci nároku na dávku garančného poistenia, z výroku ktorého vyplýva, že žalobca podľa a v znení neskorších predpisov má nárok na dávku garančného poistenia vo výške 887,30 eur. Žalobca nebol spokojný s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava a v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný správny orgán a žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava ako vecne správne.

Podľa o sociálnom poistení:

(1) Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,

f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,

j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 51)

l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

(2) Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

Podľa § 103 citovaného zákona, výška dávky garančného poistenia:

(1) Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

(2) Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

(3) Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

Podľa § 234 ods. 3 citovaného zákona, povinnosti na účely garančného poistenia, zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej pobočke.

Z SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas ( SR). Preto úlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého stupňa žalobcovi nepriznal nárok na dávku garančného poistenia podľa

podľa jeho žiadosti o dávku garančného poistenia podaný dňa 15. 10. 2013.

Žalovaný ustálil, že trojmesačné obdobie, za ktoré možno pokryť výplatou dávky garančného poistenia so zreteľom na navrhovateľom uplatnený nárok, je obdobie od 20. apríla 2013 do 19. júla 2013. Tento výklad korešponduje so zákonom a Smernicou, keďže pracovnoprávny vzťah žalobcu u zamestnávateľa netrval ku dňu 30. augusta 2013, kedy sa stal zamestnávateľ podľa § 12 ods. 2 zákona platobne neschopným.

Podmienky vzniku nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca zamestnávateľa upravuje § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť v tomto ustanovení vymenované nároky zamestnanca. V § 103 zákon o sociálnom poistení upravuje spôsob určenia výšky dávky garančného poistenia po jej znížení o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok. Z tohto ustanovenia (ods. 2) vyplýva, že dávka garančného poistenia môže byť najviac za obdobie 18 mesiacov trvania pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa a v rozsahu troch mesiacov.

Podľa článku 1 bod 1. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES zo dňa 22. 10. 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (ďalej len „Smernica“), sa táto smernica vzťahuje na nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a existujúce voči zamestnávateľom, ktorí sa nachádzajú v stave platobnej neschopnosti v zmysle článku 2 ods. 1.

Podľa článku 3 bodu 2 prvá zarážka, Smernice členské štáty rozhodnú, či dňom uvedeným v odseku 1, bude deň začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Podľa článku 4 bod 1. Smernice členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3.

Podľa článku 4 bod 2. Smernice v prípade, že členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1: v prípade uvedenom v článku 3 ods. 2, prvá zarážka, zabezpečia výplatu neuspokojených nárokov súvisiacich s odmenou za prácu za posledné tri mesiace trvania pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval v období šiestich mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému nastala platobná neschopnosť zamestnávateľa.

Z ustanovenia § 102 vyplýva, že Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ako sa mylne domnieva žalobca, ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie § 103 nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Je teda rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať.

Krajský súd dospel k záveru, vzhľadom na vyššie uvedené, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako dospel u žalobcu k výške priznanej dávky garančného poistenia, vzhľadom na zákonom upravené podmienky vzniku a spôsob určenia výšky dávky garančného poistenia po jej znížení v zmysle ust. § 102 a § 103 zákona. Neuvádza teda základ priznanej dávky podľa zákonných podmienok (podľa podkladov zabezpečených od spisu) a postup jej zníženia podľa kritérií stanovených zákonom, teda ako dospel ku konečnej sume priznanej dávky garančného poistenia vo výške 887,30 eur. Takéto rozhodnutie súd považuje za nepreskúmateľné a žalobca sa právom cíti poškodený na svojich právach. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie, ktorým správny orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo nárokoch účastníka konania, musí byť zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale aj pre účastníka konania, najmä, ak sa domáha uspokojenia svojich nárokov v zmysle zákona.

Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu súd, s poukazom na vyššie uvedené, považoval za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, a preto podľa bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nové konania.

Právnym názorom súdu je správny orgán viazaný ( ).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov spojených s týmto konaním v sume 167,78 eur z titulu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby) po 61,87 eur plus režijný paušál 2x po 8,04 eur a DPH v sume 27,96 eur podľa citovanej vyhlášky zo sumy 139, eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).