Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Csp-11-2023.pdf
PDF · 68.67 KB
Case nature
Subarea
21Csp/11/2023
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: ANTIK Telecom s.r.o., IČO: 36 191 400, so sídlom Čárskeho 10, Košice, zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, proti žalovanému: D. P., M.. XX.X.XXXX, S.. X.XX.XXXX, M. Q. Č.. J. XX, XXX XX B., o zaplatenie 120,60 EUR s prísl.
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 11.1.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 120,60 EUR s príslušenstvom. Zároveň navrhol súdu rozhodnúť o náhrade trov konania.
2. Súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že žalovaný D. P. zomrel pred podaním žaloby, a to dňa X.XX.XXXX.
3. Podľa ust. § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
4. Podľa ust. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
5. Podľa ust. § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
6. Podľa ust. § 161 ods 1 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
7. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V civilnom sporovom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. 9. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví v zmysle ust. § 62 CSP. 10. Vzhľadom na to, že žalovaný zomrel pred podaním žaloby, dňa 8.10.2021, čím zanikla jeho spôsobilosť byť stranou sporu ešte pred začatím konania a ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.
11. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa ust. 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 15. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok
- dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré zákon bližšie nešpecifikuje.
16. Žalobca v žalobe označil za stranu sporu - žalovaného - osobu, ktorá už v čase podania žaloby nemala procesnú subjektivitu, a tak nepochybne zastavenie konania procesne zavinil. Náhrada trov konania by tak mala byť priznaná protistrane. Súd však nemôže priznať náhradu trov konania protistrane, pretože žalobcom označená protistrana - žalovaný nie je v dôsledku nedostatku procesnej spôsobilosti stranou sporu. Náhradu trov konania tak nie je komu priznať.
17. Z uvedených dôvodov súd použitím ustanovenia § 257 CSP výnimočne nepriznal náhradu trov konania protistrane, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa ustálil skutočnosť, že protistrana nemá procesnú spôsobilosť, nie je jej preto možné priznať náhradu trov konania. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.