Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-155-2014.pdf
PDF · 73.47 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/155/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, XXX XX W., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1443,93 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, so sídlom Exekútorského úradu Štúrova 784/52, 962 12 Detva pod sp. zn. EX 91/2007, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/443/2007-19 zo dňa 30. októbra 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/443/2007-19 zo dňa 30. októbra 2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/443/2007-19 zo dňa 30. októbra 2012 exekúciu v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 8% ročne zo sumy 1433,97 Eur od 14. júna 2006 do zaplatenia zastavil. Druhovou výrokovou vetou pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie proti povinnému poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri skúmaní podmienok vedenia exekúcie proti povinnému zistil, že rozhodcovským rozsudkom rozhodca zaviazal účastníka rozhodcovského konania na úrok z omeškania dlžnej sumy vo výške 0,25% denne ( t.j. 91,25% ročne), teda takmer 1- násobok žalovanej sumy ročne, ktorý súd považuje za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), na základe čoho exekúciu v zmysle § 57 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku stanovenú zákonom zastavil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil. Dôvodom odvolania bolo, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do jeho uhradenia má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnej a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Keďže oprávnený nežiadal zabezpečenie úveru, dohodli si úroky z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania z dlžnej sumy a súd by mal takto prejavenú vôľu účastníkov rešpektovať. Poukázal na to, že ani zo zákona ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si zmluvné strany môžu dohodnúť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. decembra 2004 ako aj na ďalšie rozhodnutia NSSR. Výška úrokov 0,25% denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Súd pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne
nabáda dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené, či dokonca anulované súdom. Konečne ten, kto sa zaviaže na takéto úroky z omeškania má vždy možnosť odvrátiť povinnosť ich platiť tým, že bude si svoj dlh plniť riadne a včas. Oprávnený uviedol, že v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútnym obchodom“, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Ďalej uviedol, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Na základe týchto dôvodov odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového exekučného súdu zrušil. Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 16. januára 2007 bol súdnemu exekútorovi dporučený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 19. februára 2007 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 05. marca 2007 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5611 012709 a následne napadnutým uznesením č.k. 11Er/443/2007-19 zo dňa 30. októbra 2012 exekúciu v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 8% ročne zo sumy 1433,97 Eur od 14. júna 2006 do zaplatenia zastavil Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave sp. zn. SR 4647/06 zo dňa 18. októbra 2006, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 06. novembra 2006 a vykonateľnosti 09. novembra 2006 a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 43500,- Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 43200,- Sk od 14. júla 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 9488,- Sk. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere zo dňa 14. novembra 2005. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. upravili rozhodcovskú doložku, kde sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným rozhodcovský súd posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný súd správne posudzoval plnenie priznané exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom podľa § 45 ZRK, pričom dospel k záveru, že plnenie predstavujúce úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne z dlžnej sumy je v rozpore s dobrými mravmi, avšak exekučný súd mal predovšetkým skúmať, či oprávnený predložil exekučný titul. Pokiaľ má byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, je potrebné, aby súd skúmal či bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená rozhodcovská zmluva oprávňujúca rozhodcu rozhodnúť spor medzi nimi. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. V prípade, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, bude úlohou exekučného súdu zhodnotiť aj to, či zmluva neobsahuje také ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s ohľadom na ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, t.j. či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať posúdením otázky, či exekučný titul predložený v tomto prípade spĺňa formálne i materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého sa môže viesť exekúcia. Zhodnotí, či bola v zmluve dohodnutá rozhodcovská doložka a ak išlo o spotrebiteľskú zmluvu, či nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka len v prípade, že zistí, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v zmysle § 44 Exekučného poriadku, bude posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.