Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-104-2014.pdf
PDF · 91.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/104/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, pracovisko Púchov, dieťa rodičov: matky M. C., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX-XX, L. P., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Brindzovou, advokátkou, Štefánikova 813, Púchov a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. augusta 2014, č.k. 11P/117/2014-23 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, sumu 150 Eur mesačne od 01.08.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Vo výroku o úprave styku rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v prvom výroku zveril mal. G. B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach, v druhom výroku uložil otcovi povinnosť prispievať výživným na maloletého po 200 Eur mesačne od 01.08.2014, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, v treťom výroku návrh matky vo zvyšku zamietol a vo štvrtom výroku upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. G. každý párny týždeň v mesiaci tak, že dieťa si prevezme v piatok o 15.00 hod. a odovzdá v nedeľu o 17.00 hod. pred bytom matky. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa o dieťa riadne stará, čo potvrdila aj opatrovníčka. Súd pri úprave výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemá, preto je i napriek tomu, že sa jedná o malé dieťa, schopný platiť výšku výživného v takej čiastke, ako určil súd. Matka má ešte dve vyživovacie povinnosti, v súčasnej dobe podľa vlastného vyjadrenia dosahuje príjem maximálne 500 Eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh matky vo zvyšku zamietol, nakoľko suma 200 Eur je adekvátna k potrebám dieťaťa a možnostiam otca. Súd zároveň upravil otcovi styk s maloletým tak, aby sa mohol touto formou podieľať na výchove dieťaťa, pričom styk upravil v podstate tak, ako navrhla samotná matka, a to od piatku do nedele. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Výživné vo výške 200 Eur mesačne na maloletého považoval za neprimerane vysoké, a to vzhľadom na vek maloletého, jeho potreby, skutočnosť, že maloletý navštevuje materskú školu a výdavky na ňu sú 34 Eur mesačne, ako aj
skutočnosť, že maloletý trávi veľa času s ním a jeho rodičmi, a to i mimo dní určených v napadnutom rozsudku. Matka maloletého nedoložila žiadne potvrdenie, že jej príjem predstavuje cca 400-500 Eur mesačne. Súdu bolo predložené len potvrdenie daňového úradu z roku 2013, podľa ktorého mala príjem 2,53 Eur, a to z dôvodu, že zakupovala zariadenia potrebné pre výkon povolania. Na pojednávaní bolo na základe šetrenia opatrovníka zistené, že obaja rodičia majú zabezpečené podmienky na výchovu maloletého G. a iba vzhľadom na jeho vek bol umiestnený do starostlivosti matky. Uviedol, že súd sa potrebnejšie jeho návrhom na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti hlbšie nezaoberal, pričom mal za to, že takáto starostlivosť by bola pre maloletého najlepšia. Podľa potvrdenia zamestnávateľa jeho mesačný príjem predstavuje 831 Eur a nie, ako bolo uvedené v rozsudku, 877,96 Eur. V priemernom zárobku sú zahrnuté aj odmeny, osobné ohodnotenie, koncoročné odmeny, ktoré nie sú vyplácané pravidelne. Mesačne platí poistku 34 Eur, poistku pre syna G. 21 Eur, úver 80 Eur, rodičom, u ktorých teraz býva, prispieva mesačne 150 Eur na domácnosť, za mobilný telefón 40 Eur, cestovné do práce 50 Eur. Jeho mesačné náklady tak predstavujú sumu 380 Eur. Vzhľadom na uvedené žiadal krajský súd, aby napadnutý rozsudok zmenil v časti určenia výživného na maloletého G. tak, že otec je povinný prispievať výživným na maloletého vo výške 120 Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. V časti úpravy styku žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým G. každý týždeň v mesiaci tak, že si dieťa prevezme v piatok o 15:00 hod. a odovzdá ho v nedeľu o 17.00 hod. pred bytom matky.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Doporučil, aby súd otcovi určil vyživovaciu povinnosť zodpovedajúcu jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam, ako aj s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. V časti o úprave styku otca s maloletým G. navrhol, aby bol otec oprávnený stýkať sa s maloletým v širšom rozsahu, nakoľko dieťa už v súčasnosti trávi u otca viac času. Počas pobytu v domácnosti otca a jeho rodičov je G. spokojný, otca má rád, teší sa z jeho prítomnosti a matka na poslednom pojednávaní dňa 18.08.2014 sama uviedla, že nebude otcovi brániť v styku s dieťaťom. S rodičmi bol dňa 08.10.2014 vykonaný pohovor. Rodičia uviedli, že nakoľko otec pracuje v štvorzmennej prevádzke a pracovné povinnosti mu nedovoľujú určiť v časovom intervale styk s maloletým, spolu sa vzájomne na tomto vopred dohodnú a nežiadajú tento upraviť.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (vo výroku o určení výživného na mal. G. a vo výroku o úprave styku), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 O.s.p. v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti zmeniť a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku ako vecne správny potvrdiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 od. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnej veci súd prvého stupňa konal o návrhu matky o zverenie maloletého G. do osobnej starostlivosti a určenie výživného otcovi na maloletého G. vo výške 250 Eur mesačne, ktoré bude otec povinný platiť mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že matka s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka do 30.06.2014, kedy ho požiadala, aby z ich domácnosti odišiel, pretože vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, čo už dlhší čas spôsobovalo konflikty a nedorozumenia medzi nimi. Maloletý býva
u matky, ktorá má okrem neho ešte dve vyživovacie povinnosti, a to voči mal. Y. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. C., nar. XX.XX.XXXX. Je živnostníčka a prevádzkuje obchod v L. P. od 01.08.2013, k čomu si vzala úver. Predtým bola zamestnaná ako predavačka. Býva v trojizbovom byte v L. P., jej mesačné náklady sú cca 566 Eur, a to 180 Eur za byt, 45 Eur SIPO, 10 Eur plyn, 244 Eur splátka úveru za byt, 36 Eur splátka úveru na dvere, 25 Eur poistné na mal. A., 26 Eur poistné. Príjem matky za obdobie od 01/2013 do 06/2013 bol celkovo 2.081,21 Eur, pričom v tomto čase pracovala vo firme K. s.r.o., v súčasnosti je, podľa vyjadrenia matky, jej príjem vo výške cca 400 - 500 Eur mesačne, pričom podľa potvrdenia daňového úradu, ktoré predložila, za rok 2013 mala príjmy vo výške 21.603 Eur a výdaje 21.001 Eur. Matka uviedla, že v prípade, že bude dieťa zverené do jej starostlivosti, nebude brániť otcovi v styku s dieťaťom, pričom však žiadala, aby bol tento styk upravený. So zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti nesúhlasila, pretože otcove pracovné povinnosti mu nedovoľujú sa starať o dieťa, nakoľko robí v štvorzmennej prevádzke. Otec nesúhlasil s návrhom matky a žiadal, aby bol maloletý G. zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, aby intervaly striedania boli po jednom týždni. Otec pracuje v M. na zmeny a jeho priemerný mesačný príjem je 877,96 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v domácnosti so svojimi rodičmi. Výživné na mal. G. neplatí, uhradil iba nedoplatok na byte. Uviedol, že napriek práci na zmeny by si ju zariadil tak, aby mohol mať dieťa v striedavej starostlivosti. Kolízny opatrovník po vykonaní šetrenia v domácnosti matky aj otca konštatoval, že, obaja majú zabezpečené podmienky na výchovu mal. G., ale vzhľadom na vek maloletého odporučil dieťa zveriť ho do starostlivosti matky tak, aby bol upravený jeho styk s otcom v čo najširšej miere. Súd prvého stupňa o návrhu matky rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že zveril mal. G. B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach a otcovi uložil povinnosť prispievať výživným na maloletého po 200 Eur mesačne od 01.08.2014, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Styk otca s maloletým súd prvého stupňa upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. G. každý párny týždeň v mesiaci tak, že dieťa si prevezme v piatok o 15.00 hod. a odovzdá v nedeľu o 17.00 hod. pred bytom matky
Po preskúmaní všetkých okolností prípadu, predovšetkým pomerov na strane oboch rodičov a maloletého odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa považuje za primerané určenie výživného sumou 150 Eur mesačne na maloletého G.. Otec opodstatnene v odvolaní namieta, že výška priemernej mesačnej mzdy predstavuje 831 Eur a nie 877,96 Eur, ako nesprávne uviedol v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa. Uvedené má odvolací súd za preukázané z potvrdenia zamestnávateľa otca o príjme. Príjem matky je v súčasnosti podľa jej vyjadrenia cca 400 - 500 Eur mesačne. Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, pričom vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa. Súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pojmom schopnosti a možnosti rodiča sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča, ako aj všetky faktory ovplyvňujúce jeho životnú úroveň. V uvedených súvislostiach odvolací súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že maloletý trávi už v súčasnosti u otca a jeho rodičov viac času, ako stanovil súd v napadnutom rozsudku v časti úpravy styku, vzhľadom na čo má otec i zvýšené náklady na starostlivosť o maloletého počas uvedenej doby. Táto skutočnosť tak vplýva na finančné schopnosti a možnosti otca. V tejto spojitosti odvolací súd poukazuje na konštatovanie matky v konaní, že aj keď jej bude dieťa zverené do starostlivosti, nebude brániť otcovi v styku s maloletým. Vzhľadom na uvedené zastáva odvolací súd názor, že súd prvého stupňa síce dostatočne zistil skutkový stav veci, avšak vyvodil z neho nesprávny právny záver vo vzťahu k ustáleniu výšky vyživovacej povinnosti k maloletému. Pre potreby určenia vyživovacej povinnosti je potrebné zhodnotiť komplexne odôvodnené potreby maloletého a aj príjmové možnosti otca. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na zistený skutkový stav, odôvodnené potreby mal. G., ktorý v čase rozhodovania súdu prvého stupňa navštevoval materskú školu, výdavky primerané veku a potrebám maloletého, pravidelný mesačný príjem matky, ktorá si musí byť taktiež vedomá svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a vzhľadom na schopnosti, možnosti a zárobkové pomery otca považuje výživné na maloletého vo výške 150 Eur mesačne za primerané. Odvolací súd pripomína, že odôvodnené potreby na výživu maloletých detí majú svoju konkrétnu hranicu, danú spotrebným charakterom výživného, a preto je pri určovaní výživného potrebné dbať aj na to, aby sa nad túto hranicu nepriamo neuspokojovali sčasti aj potreby iných osôb žijúcich s maloletým v spoločnej domácnosti. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že nakoľko v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých ide o konania, ktoré za splnenia zákonných predpokladov môžu začať aj bez návrhu (§ 78 Zákona o rodine), nie je potrebné návrhy v týchto veciach v častiach o určenie výživného vo zvyšku zamietať.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým G., odvolací súd považoval rozsah tejto úpravy, tak ako je uvedený v napadnutom výroku rozsudku súdu prvého stupňa, za primeraný a zodpovedajúci veku mal. dieťaťa. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že otec má s maloletým blízky vzťah, aj po rozchode s matkou maloletého je s ním v pravidelnom styku, v dôsledku čoho je maloletý na otca zvyknutý. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je preto v záujme otca, ako aj v záujme maloletého G., aby sa otec mohol aj naďalej podieľať na jeho výchove. Námietku otca uvádzanú v odvolaní, že súd prvého stupňa sa v napadnutom výroku rozsudku hlbšie nezaoberal jeho návrhom na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa zhodnotil dôsledne všetky okolnosti prípadu a správne rozhodol o úprave styku otca s maloletým, pričom vymedzený čas pravidelnosti styku považuje odvolací súd za primeraný. Pre upevňovanie vzájomných vzťahov medzi maloletým a otcom je nevyhnutné, aby bol otcovi umožnený styk s maloletým v čo najširšej miere, čo odporučil aj kolízny opatrovník. Je však v záujme maloletého, aby styk s otcom bol upravený v pravidelných 2-týždňových intervaloch počas víkendov, pretože aj matke musí byť umožnené byť v kontakte s dieťaťom počas víkendov, keď nie je v práci, a nielen počas pracovného týždňa. Rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. V predmetnej veci naviac aj samotná matka pripustila, že nebude otcovi brániť v kontakte s maloletým i mimo súdom vymedzeného času, a teda aj nad rámec upraveného styku súdnym rozhodnutím nič nebráni rodičom maloletého dohodnúť sa na širšej úprave styku, napr. počas pracovných dní.
Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o úprave styku otca s maloletým G. podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .