Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_25C-253-2013.pdf
PDF · 118.77 KB
Case nature
Subarea
25C/253/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa O. C., bývajúceho v K. - O., adresa pre doručovanie K., O. Z. XX, proti odporcovi Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.12.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 6.000 eur ako nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Dôvodil, že sudca Okresného súdu Bratislava I postupoval nezákonne, keď dňa 09.12.2010 vydal vo veci vedenej voči navrhovateľovi ako obvinenému, sp. zn. 5T 71/2009, príkaz na zatknutie navrhovateľa za účelom uvalenia útekovej väzby na navrhovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, resp. s cieľom donútiť navrhovateľa násilím k účasti a výpovedi na hlavnom pojednávaní, dôsledkom ktorého príkazu bola dňa 31.12.2010 obmedzená sloboda pohybu navrhovateľa, a to až do času, kým sudca pre prípravné konanie, po výsluchu navrhovateľa, vydal príkaz na prepustenie navrhovateľa zo zadržania. Podľa navrhovateľa na vydanie príkazu na zatknutie neboli splnené materiálne predpoklady, pretože zistené skutočnosti vôbec nenasvedčovali tomu, že skutok, pre ktorý bol obvinený, mal znaky trestného činu a že by ním navrhovateľ spáchal trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona. Naviac, k nehnuteľnosti na Tulskej ulici č. 30/5385 v Banskej Bystrici navrhovateľ nemal žiaden právny vzťah, túto adresu uviedol len ako adresu evidenčného trvalého pobytu, na ktorej sa nezdržiaval, pričom všetky zásielky doručované mu prostredníctvom pošty preberal na adrese Vansovej 4 v Bratislave, ktorú skutočnosť oznámil i orgánom činným v trestnom konaní; nebol teda dôvod doručovať mu zásielky súdu na inú adresu. Navrhovateľ sa domnieval, že v rámci bežného úradného postupu si súd mohol zistiť, že počnúc od 11.07.2010 bol zamestnaný v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., v prevádzke Lamačská cesta 1/c v Bratislave a doručovať mu zásielky i cestou zamestnávateľa. V dôsledku zneužitia inštitútu zatknutia a väzby došlo k závažnému zásahu do základných práv navrhovateľa, do integrity jeho osobnosti, k prenasledovaniu a šikanovaniu navrhovateľa súdom, preto navrhovateľ za primeranú satisfakciu považoval náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.000 eur.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť pre nesplnenie predpokladov zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Zatknutie ako zaisťovací prostriedok trestného konania prichádza do úvahy, ak je daný niektorý z dôvodov väzby a predvolanie, predvedenie alebo zadržanie nie je možné a súčasne nie je obvinený inak dosiahnuteľný. Podľa odporcu z obsahu trestného spisu vyplynulo, že voči navrhovateľovi bolo vedené trestné konanie, keď vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia
skráteného vyšetrovania Staré Mesto - západ, uznesením zo dňa 23.05.2008, sp. zn. ORP-1512/2-OSV- B1-2008, vzniesol voči navrhovateľovi obvinenie pre spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Následne Okresná prokuratúra Bratislava I podala na navrhovateľa obžalobu zo dňa 28.05.2009, č. 3 Pv 330/08, a Okresný súd Bratislava I vydal dňa 09.06.2009 trestný rozkaz, sp. zn. 5T 71/2009, ktorým uznal navrhovateľa vinným zo skutkov kladených mu za vinu. Keďže voči predmetnému trestnému rozkazu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odpor, zákonný sudca nariadil hlavné pojednávanie (01.10.2009), na ktoré predvolával navrhovateľa, avšak navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Navrhovateľ sa nezúčastnil i následne vytýčených hlavných pojednávaní (05.11.2009, 15.03.2010) bez existencie dôležitého dôvodu a i keď bol následne prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 22.04.2010, namietal zaujatosť sudcu a predmetné pojednávanie súd odročil. Po rozhodnutí krajského súdu o námietke zaujatosti súd pokračoval v konaní, opätovne vytýčil hlavné pojednávanie (06.07.2010), ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil, preto súd rozhodol o použití zaisťovacieho inštitútu spočívajúceho v predvedení navrhovateľa na nový termín hlavného pojednávania. Keďže i pokus o predvedenie navrhovateľa na termín hlavného pojednávania zostal bezvýsledný a navrhovateľ sa nedostavil na ďalší termín pojednávania, súd rozhodol oprávnene dňa 09.12.2010 o vydaní príkazu na zatknutie navrhovateľa. Súd, považujúc účasť navrhovateľa na hlavnom pojednávaní za nevyhnutnú, na ktorú okolnosť navrhovateľa niekoľkokrát upozornil, totiž realizoval úkony na zistenie jeho pobytu, ako aj zabezpečenie jeho účasti na hlavnom pojednávaní formou predvolania, i pokusu o predvedenie, ktoré pokusy ostali neúspešné, nakoľko navrhovateľ sa reálne na adrese prechodného pobytu (Vansovej 4 v Bratislave) nezdržiaval a preberal tam len doporučené zásielky. Keďže navrhovateľ nenahlásil inú adresu svojho pobytu, tak ako mu to vyplýva z § 8 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, súd nemal reálnu možnosť zistiť, kde skutočne sa navrhovateľ zdržiava, a preto vydal príkaz na zatknutie; správanie navrhovateľa totiž nasvedčovalo tomu, že sa vyhýba trestného konaniu. Keďže príkaz na zatknutie nebol zrušený pre nezákonnosť a pri jeho vydaní boli dodržané všetky zákonné predpoklady, pričom i zatknutie navrhovateľa bolo realizované v súlade s právnym poriadkom, mal odporca za to, že nie je naplnený hneď prvotný hmotnoprávny predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca namietal i vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal jej existenciu, ani výšku. Naviac sám navrhovateľ svojím správaním neprispel k urýchleniu trestného konania, práve naopak rôznymi obštrukciami ho predlžoval.
V písomnom podaní zo dňa 18.06.2014 navrhovateľ nesúhlasil s argumentáciou odporcu, keď mal za to, že jeho účasť na hlavnom pojednávaní nebola potrebná, keďže súd napokon rozhodol vo veci rozsudkom, a to i bez jeho účasti a výsluchu. Vzhľadom na to, že súd navrhovateľa spod obžaloby oslobodil rozsudkom zo dňa 27.02.2014, sp. zn. 5T 71/2009, nebol naplnený predpoklad, že by skutok, pre ktorý bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, mal znaky trestného činu. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia teda neexistoval žiaden procesný dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné tvrdiť, že skutok, pre ktorý bol navrhovateľ stíhaný ako obvinený, je trestným činom, čím podľa navrhovateľa neboli naplnené ani materiálne predpoklady pre vydanie príkazu na jeho zatknutie dňa 09.12.2010. Zatknutie považoval navrhovateľa za aroganciu verejnej moci, za násilie voči jeho osobe nemajúce oporu v zákone, za šikanózny a vážny zásah do jeho osobnej slobody, a preto mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na 12.11.2014, ktoré podľa § 101 ods. 2 O.s.p. viedol v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť nijako a ničím neospravedlnil a nežiadal ani o odročenie pojednávania. Po vykonaní dokazovania súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom na začatie konania, písomným vyjadrením navrhovateľa a odporcu, ako aj s ústnymi prednesmi splnomocnenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu zo strany navrhovateľa, s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T 71/2009, ako aj s ostatným obsahom spisu.
Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Skutkový stav je nasledovný:
Poverený príslušník PZ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor skráteného vyšetrovania, oddelenie skráteného vyšetrovania Staré Mesto - západ, začal uznesením zo dňa 13.05.2008, ČVS: ORP-1512/2-OSV-B1-2008, trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, keď doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že neznámy páchateľ v dobe od 16.40 hod. do 19.30 hod. dňa 13.05.2008 neoprávnene vznikol do bytu na 1. poschodí, na ulici Vansovej č. 4 v Bratislave, a to tým spôsobom, že vytlačil okno v kúpeľni, pričom rozbil poličku, ktorá bola v blízkosti okna a následne vošiel do bytu, kde nič neodcudzil, iba uzamkol dvere na jednej izbe, po čom z bytu odišiel, čím poškodenému Mgr. Jánovi Lasákovi spôsobil škodu v sume 33,19 eur (1.000,- Sk). Následne vyšetrovateľ uznesením zo dňa 23.05.2008 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie voči navrhovateľovi. Sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením zo dňa 03.06.2008, č. 3Pv 330/08, ako nedôvodnú zamietla. Navrhovateľ pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom policajného zboru dňa 23.05.2008, okrem iného, uviedol ako adresu trvalého bydliska Tulská č. 5385/30 v Banskej Bystrici, s tým, že býva na adrese prechodného bydliska v Bratislave, Vansovej č. 4, na ktorej prijíma i poštu. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I podala na navrhovateľa obžalobu zo dňa 28.05.2009, č.k. 3Pv 330/08-24, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Bratislava I trestným rozkazom vydaným dňa 09.06.2009, č.k. 5T 71/2009-154, uznal navrhovateľa vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, keďže neoprávnene vnikol do obydlia iného dňa 13.05.2008 a odsúdil navrhovateľa na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s podmienečným odložením trestu na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Z dôvodu podania odporu proti trestnému rozkazu zo strany navrhovateľa, vec prejednávajúci sudca Okresného súdu Bratislava I pokynom zo dňa 05.08.2009 nariadil termín hlavného pojednávania na 01.10.2009, na ktorý predvolal navrhovateľa. Navrhovateľ prevzal predvolanie súdu na adrese Vansovej 4 v Bratislave dňa 07.09.2009 a písomným podaním zo dňa 23.09.2009 ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu podania námietky zaujatosti a žiadal o odročenie hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie nariadené na 01.10.2009 súd z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa odročil na termín 05.11.2009, s tým, že opätovne predvolal navrhovateľa a upozornil ho, že jeho účasť na ňom je bezpodmienečne nutná. Navrhovateľ predmetné predvolanie súdu neprezval, zásielka sa súdu vrátila s poznámkou pošty "adresát neznámy". Z tohto dôvodu súd hlavné pojednávanie dňa 05.11.2009 odročil na neurčito a zisťoval pobyt navrhovateľa prostredníctvom Ústrednej evidencie osôb, Sociálnej poisťovne, ako aj prostredníctvom príslušného OR PZ. Po obdržaní podania navrhovateľa zo dňa 11.02.2010, v ktorom tento uviedol ako adresu pre doručovanie ulicu Vansovej 4, Bratislave, sudca pokynom zo dňa 15.02.2010 vytýčil termín hlavného pojednávania na 15.03.2010 a predvolal navrhovateľa, so súčasným pokynom na preverenie, či sa zdržuje na adrese pre doručovanie. Navrhovateľ prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 20.02.2010 a písomným podaním zo dňa 26.02.2010 žiadal o jeho odročenie na neurčito z dôvodu podania ústavnej sťažnosti. Dňa 09.03.2010 súd obdržal správu od OR PZ Bratislava I, ktoré šetrením zistilo, že navrhovateľ sa na adrese prechodného pobytu zdržiava. Zo zápisnice z hlavného pojednávania dňa 15.03.2010 vyplýva, že z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa na pojednávaní súd pojednávanie odročil na 22.04.2010, s tým, že navrhovateľa opätovne predvolá, nakoľko jeho účasť na ňom považoval za bezpodmienečne nutnú. Súd súčasne navrhovateľa upozornil, že ak sa na termín hlavného pojednávania bez závažného dôvodu nedostaví, súd využije i iné možnosti ako jeho účasť na pojednávaní zabezpečiť. Navrhovateľ, po prevzatí predvolania a prípisu súdu, v písomnom podaní zo dňa 14.04.2010 vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu, z dôvodu ktorého, i keď sa následne dostavil na hlavné pojednávanie dňa 22.04.2010, toto súd odročil a uznesením zo dňa 25.04.2010, č.k. 5T 71/2009-218, rozhodol, že sudca Okresného súdu Bratislava I nie je vylúčený z prejednávania trestnej veci. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.05.2010, sp. zn. 2Tos 46/2010, zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 25.04.2010 v celom rozsahu, z dôvodu, že navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti založenú len na procesnom postupe sudcu, a preto nebolo potrebné sa ňou zaoberať a vydávať o nej rozhodnutie. Predmetné uznesenie krajského súdu súd doručoval navrhovateľovi spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie na termín 06.07.2010 tak na adresu trvalého pobytu (Tulská 30, Banská Bystrica), ako aj prechodného pobytu, na ktorej adrese navrhovateľ zásielku prevzal a písomným podaním zo dňa 29.06.2010 oznámil, že sa hlavného pojednávania nezúčastní. Okresný súd pojednávanie vytýčené na 06.07.2010 z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa odročil na termín 19.08.2010, pričom súčasne požiadal OR PZ Bratislava o predvedenie navrhovateľa. Konajúci súd odročil i pojednávanie vytýčené na 19.08.2010 vzhľadom na neprítomnosť navrhovateľa a absenciu správy OR PZ Bratislava ohľadne žiadosti súdu o predvedenie navrhovateľa, ktorú obdržal až dňa 25.08.2010. Z jej obsahu vyplýva, že od obyvateľky domu na Vansovej ulici č. 4 v Bratislave bolo zistené, že navrhovateľ na adrese prechodného pobytu nebýva a na tejto adrese nemá označený zvonček, ani poštovú schránku. Po obdržaní správy o pobyte navrhovateľa z registra obyvateľov, od Sociálnej poisťovne, ktorá súd informovala o zamestnávateľovi navrhovateľa (TESCO STORES SR, a.s.), súd opätovne predvolal navrhovateľa na hlavné pojednávanie na termín 09.12.2010, a to z adresy trvalého a prechodného pobytu, i prostredníctvom zamestnávateľa. Navrhovateľ, ktorý prevzal zásielku súdu na adrese pre doručovanie (Vansovej 4, Bratislava) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 03.12.2010, ktoré ospravedlnenie súd neakceptoval a odročil hlavné pojednávanie na neurčito s tým, že dňa 09.12.2010 vydal príkaz na zatknutie navrhovateľa. Jeho vydanie súd odôvodnil tým, že na adrese trvalého pobytu sa navrhovateľ nezdržiava, nie je mu možné doručiť žiadnu písomnosť, pokusy o jeho predvedenie boli neúspešné a iný jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, čo odôvodňuje obavu, že sa navrhovateľ skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu (§ 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku). Hliadka Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - sever Elán 210 navrhovateľa na základe príkazu na zatknutie dňa 31.12.2010 o 11.45 hod. zatkla a v ten istý deň o 12.20 hod. ho predviedla pred sudcu Okresného súdu Bratislava I. V rámci výsluchu navrhovateľ uviedol, že počnúc od 01.07.2009 býva na adrese Hálova 9, Bratislava, u pána Mikuláša Meluša, ktorý je vlastníkom bytu. Keďže na predmetnej adrese nemal poštovú schránku, zriadil si službu Post Box, do ktorého boxu mu pošta priamo ukladá zásielky adresované na adresu Vansovej 4 v Bratislave a tieto si navrhovateľ riadne preberá. Navrhovateľ zobral na vedomie, že neúčasť na úkonoch súdu, neprevzatie zásielky súdu alebo nedostavenie sa na hlavné pojednávanie bez riadneho ospravedlnenia môže byť dôvodom na jeho vzatie do väzby. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vyjadril prísľub, že v budúcnosti bude rešpektovať predvolania súdu a riadne sa dostavovať na všetky nariadené úkony, súd rozhodol príkazom o prepustení navrhovateľa zo zadržania a jeho ponechaní na slobode, keďže nebol daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Navrhovateľ sa následne dostavil na hlavné pojednávanie dňa 03.02.2011 a požiadal o ustanovenie obhajcu, ktorý mu bol ustanovený uznesením zo dňa 02.02.2011, č.k. 5T 71/2009-267. Ďalších súdom stanovených termínov hlavného pojednávania sa navrhovateľ nezúčastnil, hoci bol súdom predvolaný a upozornený, že ak sa nedostaví bez závažného dôvodu a včasného ospravedlnenia, môže súd jeho správanie vyhodnotiť ako vyhýbanie sa trestnému stíhaniu. Súd navrhovateľa poučil i o dôvodoch, za ktorých sa nemusí zúčastniť hlavného pojednávania bez toho, aby súd vyvodzoval voči nemu nejaké dôsledky. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 02.05.2011 a 23.01.2014 súhlasil, aby súd viedol hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, keď využil svoje právo odoprieť vypovedať. Súd rozhodol vo veci rozsudkom na hlavnom pojednávaní dňa 27.02.2014 tak, že navrhovateľa spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I oslobodil podľa 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Predmetný rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2014.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu v rámci ústnych vyjadrení na pojednávaní súdu považovala návrh navrhovateľa za nedôvodný. Mala za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu predpokladov pre vznik nároku, ktorý odvodzoval od § 7 zákona č. 514/2003 Z.z., a tými sú a/ existencia príkazu na zatknutie, b/ realizácia zatknutia navrhovateľa a c/ zrušenie príkazu na zatknutie ako nezákonného alebo existencia nesprávneho úradného postupu pri realizácii zatknutia navrhovateľa. Príkaz na zatknutie vydaný v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T 71/2009 však nebol zrušený pre nezákonnosť, pri realizácii zatknutia navrhovateľa žiaden orgán neporušil povinnosti stanovené Trestným poriadkom, a teda pri jeho vydaní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa splnomocnenej zástupkyne odporcu súd vydal príkaz na zatknutie navrhovateľa pre jeho správanie, ktoré dôvodne vzbudzovalo pochybnosti súdu, že sa navrhovateľ vyhýba trestnému stíhaniu, pričom navrhovateľ mal mať eminentný záujem na čo najskoršom ukončení trestného stíhania, preto v jeho prípade prichádzalo do úvahy analogické uplatnenie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z.
Navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 28.02.2011 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z dôvodu vydania nezákonného príkazu na zatknutie dňa 09.12.2010 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T 71/2009 a žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.000 eur. Na predmetnú žiadosť navrhovateľa reagovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 02.09.2011, č. 17188/2011-151, v ktorom navrhovateľovi oznámilo, že jeho žiadosti nemohlo vyhovieť, pretože neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobnej výkonom verejnej moci.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Súd posudzoval nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v intenciách jeho uplatnenia navrhovateľom ako nároku vyplývajúceho z namietaného nezákonného príkazu na zatknutie zo dňa 09.12.2010, č.k. 5T 71/2009-246, podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. účinných v čase vydania príkazu na zatknutie.
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia/ nesprávny úradný postup, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. existencia nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť
medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Z opisu skutkových tvrdení navrhovateľa v návrhu na začatie konania, ako aj z jeho písomných vyjadrení je zrejmé, že odvodzoval vznik nemajetkovej ujmy od vydania príkazu na zatknutie Okresným súdom Bratislava I dňa 09.12.2010, sp. zn. 5T 71/2009, keďže na jeho vydanie neboli splnené hmotnoprávne podmienky.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, keď mal za to, že, príkaz na zatknutie zo dňa 09.12.2010, vydaný sudcom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5T 71/2009, nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie, nakoľko tento nespĺňal atribúty nezákonného príkazu na zatknutie, tak ako má na mysli § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. Predmetný príkaz na zatknutie navrhovateľa, proti ktorému v zmysle § 181 ods. 3 Trestného poriadku nie je prípustný opravný prostriedok, totiž nebol zrušený pre nezákonnosť žiadnym orgánom. Zároveň, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by neboli splnené podmienky na jeho vydanie, resp. že by bol príkaz na zatknutie vydaný v konaní postihnutom nesprávnym úradným postupom.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že voči navrhovateľovi bolo na základe uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 23.05.2008, ČVS: ORP-1512/2-OSV-BI.-08, vedené trestné stíhanie a navrhovateľ bol obvinený a následne obžalovaný, zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Súd vo veci vydal dňa 09.06.2009 trestný rozkaz, voči ktorému podal navrhovateľ v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, a preto súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na termín 01.10.2009, na ktorý predvolal navrhovateľa z adresy Vansovej 4, Bratislava, ktorú navrhovateľ označil za adresu prechodného pobytu a zároveň za adresu, na ktorej preberal poštu. Navrhovateľ sa na hlavné pojednávanie dňa 01.10.2009 nedostavil, preto ho súd opätovne predvolával na hlavné pojednávanie na termín 05.11.2009, s tým, že ho upozornil na potrebu jeho účasti na ňom. Navrhovateľ si predmetné predvolanie na adrese pre doručovanie neprevzal, na predmetnej adrese bol poštovým orgánom označený ako "neznámy", a preto súd pri opätovnom odročení hlavného pojednávania zisťoval pobyt navrhovateľa. Súd zistil len adresu trvalého pobytu navrhovateľa na Tulskej 30, v Banskej Bystrici, ale keďže navrhovateľ medzičasom doručil súdu písomné podanie (26.02.2010), v ktorom uviedol ako adresu pre doručovanie Vansovej 4, Bratislava, opätovne ho predvolával na hlavné pojednávanie vytýčené na 15.03.2010 z uvedenej adresy. Navrhovateľ, hoci predvolanie súdu osobne prevzal, sa na hlavné pojednávanie dňa 15.03.2010 nedostavil, preto súd nariadil nový termín jeho konania na 22.04.2010 a navrhovateľa v predvolaní upozornil i na ďalšie možnosti zabezpečenia jeho účasti na pojednávaní. Po rozhodnutí nadriadeného súdu o navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti súd opätovne predvolával navrhovateľa na hlavné pojednávanie, nariadil predvedenie navrhovateľa prostredníctvom orgánu policajného zboru, avšak i pokus o predvedenie navrhovateľa ostal bezúspešný, keďže na adrese prechodného pobytu navrhovateľ už nebýval. Súd preto opätovne zisťoval pobyt navrhovateľa, pričom predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 09.12.2010 doručoval navrhovateľovi i prostredníctvom jeho zamestnávateľa - spoločnosti TESCO STORES SK, a.s. Po zistení neprítomnosti navrhovateľa na hlavnom pojednávaní, zohľadniac všetky predchádzajúce procesné úkony a kroky k zabezpečeniu účasti navrhovateľa na hlavnom pojednávaní a potrebu jeho výsluchu, sudca Okresného súdu Bratislava I rozhodol dňa 09.12.2010 o vydaní príkazu na zatknutie podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku.
Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti dospel konajúci súd k záveru, že pre vydanie príkazu na zatknutie navrhovateľa dňa 09.12.2010, sp. zn. 5T 71/2009, boli splnené podmienky stanovené zákonom, keďže v čase jeho vydania existovali u navrhovateľa dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, keďže a/ všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že skutok, pre ktorý sa začalo voči navrhovateľovi trestné stíhanie bol spáchaný (vo veci bol súdom vydaný i trestný rozkaz - pozn. súdu), b/ skutok mal znaky trestného činu (prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona), c/ existovalo podozrenie, že skutok spáchal navrhovateľ a d/ vzhľadom na okolnosti jeho nedostavenia sa na hlavné pojednávanie, napriek predvolaniu súdu, ako i na výsledky šetrenia jeho pobytu policajným orgánom, existovala obava, že navrhovateľ sa vyhýba trestnému stíhaniu, pretože súd nevedel zistiť jeho bydlisko, resp. miesto, kde sa zdržiava. Zároveň príkaz na zatknutie spĺňal všetky formálne náležitosti stanovené v § 73 ods. 2 Trestného poriadku, keď 1/navrhovateľ ako obvinený, resp. obžalovaný, v ňom bol riadne označený, 2/riadne označený bol i skutok, pre ktorý bol navrhovateľ trestne stíhaný, spolu s vymedzením jeho právnej kvalifikácie a 3/ príkaz na zatknutie obsahoval i
dôvody zatknutia. Súdu sa nepodarilo inak zabezpečiť účasť navrhovateľa na hlavnom pojednávaní, keď využil všetky dostupné procesné prostriedky, a to viacnásobné predvolanie navrhovateľa, pokus o predvedenia policajným orgánom, avšak i napriek týmto krokom sa účasť navrhovateľa na pojednávaní súdu nepodarilo dosiahnuť. Preto má konajúci súd za to, že v čase jeho vydania boli splnené podmienky na vydanie príkazu na zatknutie. Na túto okolnosť nemá vplyv neskoršie prepustenie navrhovateľa zo zadržania dňa 31.12.2010, keď i na tento postup súdu boli splnené podmienky stanovené Trestným poriadkom. Orgán, ktorý prevzal príkaz na zatknutie zo dňa 09.12.2010, navrhovateľa zatkol dňa 31.12.2010 o 11.45 hod. v Bratislave, na Bohrovej ulici a následne ho dodal súdu podľa § 73 ods. 4 Trestného poriadku, a to v zákonom stanovenej lehote, pričom súd navrhovateľa v súlade s § 73 ods. 5 Trestného poriadku vyslúchol a po prísľube navrhovateľa, že sa dostaví na úkony trestného konania a zároveň nezistiac dôvody väzby, rozhodol o prepustení navrhovateľa zo zadržania, o čom vydal podľa § 73 ods. 7 Trestného poriadku príkaz, s primeraným odôvodnením, uvedeným v zápisnici. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval, že neboli splnené podmienky na vydanie príkazu na zatknutie vzhľadom na jeho oslobodenie spod obžaloby rozsudkom súdu zo dňa 27.02.2014, táto okolnosť rovnako nemá vplyv na to, že v čase vydania príkazu na zatknutie existovali zákonné dôvody na jeho vydanie, nakoľko v zmysle § 71 ods. 1 Trestného poriadku na existenciu dôvodov väzby postačuje, aby okolnosti nasvedčovali tomu, že skutok bol spáchaný a tento mal i znaky trestného činu. Až vo finálnej fáze, t.j. vo fáze dokazovania v konaní pred súdom, vyšlo najavo, že skutok, pre ktorý bol navrhovateľ trestne stíhaný, nie je trestným činom, a teda oslobodzujúci rozsudok súdu vychádzal z iných zistení preukázaných v priebehu konania ako existovali v čase vydania príkazu na zatknutie navrhovateľa dňa 09.12.2010. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa ohľadne jeho účasti na hlavnom pojednávaní súdu, tá bola podľa mienky súdu potrebná, pričom súd rešpektoval následné vyjadrenia navrhovateľa, ktorý súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, pričom jeho práva boli zároveň chránené ustanoveným obhajcom.
Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal existenciu hneď prvotného predpokladu zodpovednosti odporcu za škodu, a to existenciu nezákonného príkazu na zatknutie, resp. existenciu nesprávneho úradného postupu pri vydaní a realizáciu príkazu na zatknutie.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s argumentáciou odporcu ohľadne analogickej aplikácie ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. na prípad navrhovateľa, keď zo zaradenia predmetného ustanovenia v citovanom zákone je zrejmé, že sa vzťahuje len na prípady osobitne špecifikované hneď v podnadpise ustanovenia § 8, a to na prípady, keď súd rozhodol o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe, a teda nie aj na prípady vydania príkazu na zatknutie.
Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik v poradí druhej podmienky na vyvodenie zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Zz., a to existenciu nemajetkovej ujmy. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak, že nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Nemajetková ujma pritom predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného vplývajúcej na jeho povesť, doterajší život, vzťahy a spoločenské postavenie/uplatnenie. Poškodený nie je teda zbavený povinnosti preukázať vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života (§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.) a že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie takto vzniknutej ujmy (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Navrhovateľa v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní vzniku tvrdenej nemajetkovej ujmy, a to vo väzbe na namietané nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, nakoľko konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania a nemožno ho stotožňovať napr. s konaním Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v ktorom ústavný súd zistiac, že štátny orgán spôsobil neodôvodnené prieťahy v konaní, prizná sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie. Napokon i Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 467/08) konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Tie sú podľa mienky
súdu zakotvené práve v zákone č. 514/2003 Z.z. Ich existenciu však navrhovateľ v konaní nepreukázal, čím zároveň nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou.
Možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nesplnil podmienku preukázania všetkých predpokladov na vyvodenie zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu, vznik nemajetkovej ujmy, pričom nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, súd posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 12. novembra 2014 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia