Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/76/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: I. M., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/X, XXX XX W. I., pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.077,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -20 zo dňa 04.07.2014, takto jednomyseľne

rozhodol:

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na Exekučného poriadku a na Exekučného poriadku. Uviedol, že z predloženého rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci v súlade s o rozhodcovskom konaní platne uzatvorili dňa 08.10.2010. Z formulárovej zmluvy o úvere č. 500300169 zo dňa 08.10.2010 vyplynulo, že oprávnená uzatvorila zmluvu s povinnou, ktorá je v zmluve označená dvoma spôsobmi a to ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom I. M., s miestom podnikania Agátová 498/3, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 354 118 a ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Zo živnostenského registra súd zistil, že povinná vykonávala podnikateľskú činnosť od 11.08.2008 do 23.08.2011. V nadväznosti na predmetnú zmluvu oprávnená vyplnila zmenku zo dňa 04.11.2011, v ktorej je povinná označená podnikateľským menom.

Ďalej poukázal na . Okrem označenia povinnej aj podnikateľským menom, nie je zo zmluvy o úvere inak preukázané, že dlžníčka pri uzatváraní konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí podľa výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a preto súd uzatvoril, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnenej nič nebránilo, aby do formulára zmluvy zahrnula aj údaj o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý. Tým, že povinnej ani len nedá na výber slobodne v zmluve vyznačiť, či skutočne úver požaduje na zabezpečenie chodu svojej podnikateľskej činnosti, neznamená, že sa zbaví povinnosti dodržiavať pri poskytovaní úverov právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. Oprávnenej by malo byť známe, že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zároveň mala pri tvorbe formulárovej zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou, čo okrem iného znamená, že bola povinná zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom. Normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k špeciálnymi ustanoveniami, preto sa na daný vzťah uplatní právna zásada použitia špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou. Tiež poukázal na zákona o rozhodcovskom konaní a . Prvostupňový súd preskúmal, či rozhodcovský rozsudok nezaviazal povinnú na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, nakoľko pri existencii uvedených nedostatkov je udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neprípustné. Rozhodcovský súd tým, že pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej neaplikoval ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa, zaviazal povinnú k plneniu, ktoré nie je možné vymáhať. Rozhodca priznal oprávnenej pohľadávku plynúcu zo zmenky, teda priznal plnenie, ktoré je právom nedovolené. Okrem toho rozhodca de facto zaviazal povinnú aj k povinnosti zaplatiť príslušenstvo úveru a to napriek tomu, že poskytnutý úver sa podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje sa za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere absentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, nie sú v nej uvedené podmienky, ktoré upravuje jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov. Návrh bol teda vyhodnotený ako nedôvodný a žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany oprávneného bolo v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa. Uviedol, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd okrem iného nesprávne aplikoval aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na nesprávne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne zistený skutkový stav veci. Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvárali rozhodcovskú zmluvu formou samostatného úkonu na samostatnej listine, alebo formou všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Oprávnený poukazoval aj na to, že v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta zmluvy povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade sporných otázok na všeobecný súd, čím rozhodcovská doložka nespĺňa znenie neprijateľnej podmienky v zmysle . Konajúci súd tak konal nad rámec zákonných ustanovení.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a vec podľa predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Exekučným titulom je v danej veci rozhodcovský rozsudok, podkladom bola zmluva o úvere, z obsahu ktorej nevyplýva jednoznačne, že finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi povinnému na účely podnikania. V zmluve o úvere a v rozhodcovskej zmluve bol povinný označený rodným číslom aj IČO-m. V pochybnostiach platí výklad, ktorý je priaznivejší a potom zmluvu o úvere bolo potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovským rozsudkom bolo priznané zákonom nedovolené plnenie a správne exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. .

Vo vzťahu k námietke oprávneného k nedostatku právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zamietnutí žiadosti u súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, odvolací súd uvádza, že je rovnako ako súd prvostupňový toho názoru, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne, vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a podobne. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavuje hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Súlad rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia ako sa nesprávne domnieva oprávnený. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučný titul má exekučný súd plné oprávnenie vstúpiť do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmenkového záväzkového vzťahu na základe zmenky, vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky (bod 13 VOP Zmluvy o úvere). Povinný dňa 08.10.2010 vystavil zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Touto neúplnou zmenkou (blankozmenkou) oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere). Oprávnený v súlade s dohodou o vyplnení zmenky doplnil chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, keďže povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne nesplnil a zmenka bola predložená povinnému na zaplatenie. Krajský súd poukazuje na to, že právnym základom nároku oprávneného nie je právny vzťah plynúci zo zmenky. Aj z bodu 13 VOP poskytnutia úveru vyplýva, že dohoda o vyplnení zmenky sa viaže na zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho z úverovej zmluvy, teda takáto dohoda o vyplnení zmenky je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti v exekučnom titulu nezohľadnil.

Právny vzťah založený medzi oprávneným aj povinným mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Je potrebné uviesť, že oprávnený v odvolaní kvalifikáciu úverovej zmluvy, ako aj spotrebiteľskej zmluvy ani nenamietal. V tomto smere nestačí, že pokiaľ je v zmluve uvedený dôvod poskytnutia úveru na účel podnikania, aby sa automaticky nejednalo o úver podľa o spotrebiteľských úveroch. Správne prvostupňový súd konštatoval, že v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a preto bolo správne uzatvorené, že ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnenej nič nebránilo, aby do formulára zmluvy zahrnula aj údaje o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý.

Exekučný súd, teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj v prípade, ak spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sám nepodal. Systém ochrany zverený Smernicou č. 93/13/ EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 Smernice zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.

Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné. Odvolací súd uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, účastníci (žiaden z nich) nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.