Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Cb-65-2014.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom v právnej veci žalobcu: Wűstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Stanislav Hrúz, IČO: 34 425 551, Sereďská 185, 917 05 Trnava, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Banič, advokát, Špitálska 10, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 157,91 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 157,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 157,91 Eur odo dňa 13.02.2011 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 16,50- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 168,97- Eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 06.12.2013 bol súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal žalobca zaviazať žalovaného na úhradu čiastky 157,91 Eur titulom uhradenia dlžného poistného.
Súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 10Rob/66/2013-17 zo dňa 29.04.2014. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením doručený súdu dňa 26.05.2014, v dôsledku čoho sa v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil a súd nariadil vo veci pojednávanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca vo svojej žalobe doručenej súdu dňa 06.12.2013 uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.12.2010 poistnú zmluvu č. 1560171259 so začiatkom poistenia od 01.01.2011, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Predmetná poistná zmluva zanikla dňa 12. februára 2011 z dôvodu výpovede poistnej zmluvy zo strany poistenca do dvoch mesiacov od uzavretia poistnej zmluvy. Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z. z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. Žalobca si preto žalobou uplatnil svoj nárok na zaplatenie poistného za obdobie od 01.01.2011 do 12.02.2011, počas ktorého trvalo poistné obdobie podľa poistnej zmluvy, nakoľko žalovaný dlžné poistné doposiaľ neuhradil.
Žalovaný vo svojom odpore doručenom súdu dňa 26.05.2014 uviedol, že neopiera nárok žalobcu na poistné, avšak popiera nárok žalobcu na úrok z omeškania, pretože on sa nedostal so zaplatením poistného do omeškania, keďže žalobca si právo na poistné voči nemu neuplatnil, resp. uplatnil až podaním žaloby na súde. Uvedené sa podľa jeho názoru prieči dobrým mravom a poctivému obchodnému styku.
Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom uviedol, že vzhľadom na vyjadrenia žalovaného nie je sporný nárok žalobcu v časti istiny, sporný je len nárok ohľadom úrokov z omeškania. Nie sú správne vyjadrenia žalovaného, že nemal možnosť dozvedieť sa o nároku žalobcu na zaplatenie poistného. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca z poistenia zaplatil náhradu škody, ktorú spôsobil žalovaný, pričom o tejto škodovej udalosti žalovaný musel mať vedomosť. Samotný nárok žalobcu vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení a aj zo všeobecných poistných podmienok. Takisto žalovaný musel mať vedomosť o tom, že keďže mu zaplatené poistné bolo vrátené z dôvodu výpovede zmluvy, vzniká mu zo zákona povinnosť zaplatiť poistné opätovne z dôvodu poistnej udalosti. Vyjadrenia žalovaného ohľadom neuplatnenia si nároku žalobcu pred podaním žaloby sú účelové, žalobcovi boli doručované viaceré písomnosti vrátane výzvy na zaplatenie dlžného poistného ako aj uplatnenie si pohľadávky v mimosúdnom vymáhacom konaní. Úrok z omeškania je zákonný nárok žalobcu, ktorý vyplýva priamo zo zákona. K tvrdeniam žalovaného ohľadom dobrých mravov, na ktoré sa žalovaný odvolával, uviedol, že žalovaný svojim konaním spôsobil škodu, ktorú za neho uhradil žalobca a napriek tomu, že nepopiera nárok žalobcu v časti istiny, túto doposiaľ neuhradil.
Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že žalovaný nerozporuje nárok žalobcu v časti istiny ale len v časti úrokov z omeškania, pretože nevidí súvislosť medzi škodovou udalosťou a úrokmi z omeškania resp. vedomosťou žalovaného o povinnosti opätovne zaplatiť poistné. Ďalej uviedol, že žalovaný si je vedomý aj existencie nároku žalobcu na úroky z omeškania, avšak podľa jeho názoru je správanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, pretože žalobca nevyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy tri roky a pred uplynutím premlčacej doby si nárok uplatnil na súde. Záverom zdôraznil, že súd má prihliadnuť na postavenie žalovaného ako „právne slabšieho“, ktorý nemá možnosť meniť všeobecné poistné podmienky a nedisponuje komplexnými právnymi znalosťami.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia.
Podľa ustanovenia § 788 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
(2) Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa ustanovenia § 800 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí písomnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.
Podľa článku 7 Práva a povinnosti poisťovne ods. 5 Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovne nahradiť škodu, má poisťovňa právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva č. 1560171259 zo dňa 19.12.2010 so začiatkom poistenia od 01.01.2011, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Medzi stranami nebolo sporné, že poistná zmluva zanikla dňa 12. februára 2011 z dôvodu výpovede poistnej zmluvy zo strany poistenca do dvoch mesiacov od uzavretia poistnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že sám žalovaný v konaní opakovane uznal nárok žalobcu v časti žalovanej istiny, súd považoval nárok žalobcu v tejto časti za nesporný a žalobcovi ho priznal. V konaní zostalo sporné príslušenstvo pohľadávky v časti uplatnených úrokov z omeškania. Tvrdenia žalovaného, že uplatnené úroky z omeškania sú v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu správania sa žalobcu, ktorý údajne nevyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, sú v konaní pred súdom irelevantné. Sám žalovaný v konaní pred súdom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že si je vedomý nároku žalobcu na úroky z omeškania. Súd preto považoval rozporuplné vyjadrenia žalovaného, pri ktorých na jednej strane nepopieral existenciu nároku žalobcu na úrok z omeškania avšak na druhej strane ho považoval za v rozpore s dobrými mravmi a žiadal ho žalobcovi nepriznať, za účelové a zavádzajúce, ktorými sa len snažil oddialiť svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu. Súd sa rovnako nestotožnil s vyjadreniami žalovaného, že v konaní má postavenie ako „právne slabší“, ktorý nemôže ovplyvňovať všeobecné poistné podmienky a ani nedisponuje komplexnými právnymi znalosťami, nakoľko tieto vyjadrenia nemôžu odôvodniť iné rozhodnutie vo veci. Žalovaný síce možno nie je oprávnený meniť všeobecné poistné podmienky, ale rozhodne nie je povinný k nim pristúpiť. Ak uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu, automaticky svojim podpisom vyjadril i súhlas a akceptovanie všeobecných poistných podmienok a zaviazal sa podľa nich
postupovať. To, že si žalovaný všeobecné poistné podmienky neprečítal, je výlučne na jeho ujmu a v žiadnom prípade to nemôže mať negatívny dopad na žalobcu. Rovnako tvrdenia žalovaného ohľadom jeho nedisponovania právnymi znalosťami je potrebné vyvrátiť zásadou „ignorantia juris non excusat“. Súd záverom zdôrazňuje, že žalovaný bol počas celého konania zastúpený právnym zástupcom, preto minimálne počas konania mal byť dostatočne informovaný o právnych znalostiach a povinnostiach vyplývajúcich mu zo zákona, no napriek tomu doposiaľ žalobcovi nezaplatil dlžné poistné, hoci sám v konaní uznal, že žalobcovi patrí. Súd preto na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, priznal súd žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej istiny od 13.02.2011 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistnej zmluvy.
V konaní úspešnému žalobcovi súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania. Súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 168,97- Eur vrátane DPH, (súd priznal právnemu zástupcovi žalobcovi ním uplatnený nižší nárok na odmenu, hoci po prepočítaní mal nárok na vyššiu odmenu právneho zastúpenia) pozostávajúcich z odmeny za 3 úkony právnej služby á 16,60 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2014, režijného paušálu k 2 úkonom á 7,81 Eur, k 1 úkonu á 8,04 Eur a k tomu zákonnú DPH, náhrady za stratu času vo výške 64,32 Eur za cestu z Bratislavy na pojednávanie na OS Trnava dňa 22.10.2014 (4 x 13,40 Eur) a cestovného vo výške 34,75 Eur za cestu na pojednávanie na OS Trnava dňa 22.10.2014 (Bratislava - Trnava a späť, 114 km).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.