Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2To-17-2014.pdf
PDF · 74.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/17/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému E. J. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 písm. c/, písm.e/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 12. novembra 2014 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. decembra 2013, sp. zn. 2T/174/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 4.decembra 2013, sp. zn. 2T/174/2013 bol obžalovaný E. J. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
1.v presne nezistenom čase v mesiaci august 2012 v Prievidzi v byte nachádzajúcom sa na ulici Š. F. číslo XXX /X - XX vzal do ruky plynový revolver, model EKOL Viper, kalibru 9 mm R./P.A.K., výrobné číslo U a následne v spálni povedal svojej manželke poškodenej A. J., narodená XX.XX.XXXX, že jej a jej synovi týmto revolverom odfikne hlavu, čím vzbudil u poškodenej A. J. dojem, že svoje hrozby skutočne aj vykoná,
2.v presne nezistenom čase v mesiaci december 2012 v Prievidzi v byte nachádzajúcom sa na ulici Š. F. číslo XXX/X-XX povedal svojej manželke A. J., že ju udrie tak, že zaspí, čím opätovne vzbudil u poškodenej A. J. dojem, že svoje hrozby skutočne aj vykoná.
Súd prvého stupňa oslobodzujúci rozsudok odôvodnil s poukazom na to, že v konaní pred súdom na základe dôkazov vykonaných v zmysle návrhov procesných strán na hlavnom pojednávaní a po ich vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomnom súhrne, nebolo jednoznačne a bezpečne preukázané, že sa zažalovaný skutok stal.
Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, t. j. výrokov o vine a treste.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukazoval na to, že obžalovaný E. J. bol zo spáchania skutkov, ktoré sa mu v obžalobe kládli za vinu, usvedčovaný predovšetkým výpoveďou priamej svedkyne, poškodenej A. J., ktorá vypovedala zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, svoje výpovede nijako nemenila, tieto neobsahovali zásadné rozpory a potvrdzovali ich aj svedecké výpovede H. D., ktorý s poškodenou i obžalovaným býval v inkriminovanej dobe v spoločnej domácnosti
a aj keď priamym svedkom konaní uvedených v obžalobe nebol, hovorila mu o nich poškodená A. J., pričom u jedného zo skutkov bezprostredne po tom, ako mal byť spáchaný, videl u poškodenej rozbitú, krvácajúcu peru, pričom následný spôsob vzniku tohto zranenia i súvisiace verbálne ataky mu poškodená sprostredkovala. Tento svedok teda taktiež podporuje dôveryhodnosť výpovedí poškodenej a ani znalci vo svojich vyjadreniach ohľadom dôveryhodnosti výpovedí poškodenej nevylúčili, že skutky sa tak, ako ich poškodená popísala, stali. Navrhol preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť prvostupňovému súdu na jej nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podaného odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12. februára 2014, na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 12. novembra 2014 v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného E. J. (obžalovaný výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti) postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (výroky o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného E. J., o svedecké výpovede H. D., H. D., závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie PhDr. C. L., znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, psychiatrie a toxikománie MUDr. Ladislava Frankoviča a MUDr. Evy Garajovej, ako aj o listinné dôkazy a z nich najmä lekársku správu MUDr. Daniely Hudecovej, odborného lekára - psychiatra Psychiatrickej ambulancie Uniklinika Prievidza, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy nielenže pripúšťali dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej obžalobou, obžalovaný E. J. mohol spáchať žalované čiastkové skutky spôsobom uvedeným v obžalobe, avšak podľa druhej, prezentovanej obžalovaným E. J., sa žalovaný skutok nestal a on ho nespáchal, pretože poškodená A. J., ktorá má aj podľa znalcov bludnú paranoju a už tretíkrát po sebe ho podozrieva z toho, že ju chce zabiť, si všetko vymyslela, ale zároveň nepostačovali na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor (výpoveď poškodenej A. J., čiastočne podporená svedeckou výpoveďou H. D., ktorý však nebol priamym svedkom konaní uvedených v obžalobe), keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného E. J., svedecká výpoveď H. D., závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie PhDr. Andreja Benkoviča, znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, psychiatrie a toxikománie MUDr. Ladislava Frankoviča a MUDr. Evy Garajovej, ako aj listinné dôkazy a z nich predovšetkým lekárska správa MUDr. Daniely Hudecovej, odborného lekára - psychiatra Psychiatrickej ambulancie Uniklinika Prievidza, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal, odôvodňujú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej obžalovaný E. J. nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a tento skutok (dva čiastkové skutky) sa nestal.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval súd prvého stupňa správne, keď z dvoch možností skutkového riešenia zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď potom obžalovaného E. J. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry oslobodil.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto ho podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.