Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-209-2014.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/209/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Martinou Hrušovskou PhD. v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Leasing Slovakia a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava, IČO: 35 730 978, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava proti odporcovi : 1/ M & J CONSULTING, s.r.o., IČO: 36 476 137, Hlavná 146, Gelnica, zast. GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova 14, Košice a 2/ H.. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 8, F., zast. X.. R. F., S. XX, S. o námietkach odporcov v 1. a 2. rade, o zaplatenie 19.755,62 eur s príslušenstvom zo zmenky, t a k t o
rozhodol:
Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 1294/2013-14 zo dňa 17.02.2014 p o n e c h á v a v platnosti v celom rozsahu.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach vo výške 433,90 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Tunajší súd zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 1294/2013-14 zo dňa 17.02.2014 uložil odporcovi 1. ako priamemu zmenkovému dlžníkovi a odporcovi 2. ako zmenkovému avalovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 19.755,62 eur so 6% - ným úrokom od 10.11.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 65,85 eur a náhradu trov konania v sume 2.056,24 eur.
Odporcovia podali v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Námietky odôvodnili tým, že predmetná zmenka nemá žiadnu kauzu, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplnení. Zmenku považovali za neplatnú jednak pre kolíziu platobného miesta s domicilom a tiež pre dvojjazyčnosť textu tým, že stotiny eur sú uvádzané ako „euro centy“, pričom v slovenskom jazyku sa vyjadrujú buď ako centy alebo eurocenty. Alternatívne pre nesprávnu formu označenia stotín eura považovali slovné vyjadrenie zmenkovej sumy za neurčité, resp. slovný údaj o zmenkovej sume za nezhodujúci sa s číselným údajom, z ktorého dôvodu platí suma vyjadrená slovami, a to suma najmenšia. Nakoniec z dôvodu právnej istoty vzniesli námietku premlčania a odporca 2 vzniesol aj námietku neexistencie ručiteľského záväzku zo zmenky.
Navrhovateľ považoval námietky za irelevantné, zakladajúce sa na zavádzajúcich a neurčitých tvrdeniach a žiadal zmenkový platobný rozkaz potvrdiť.
Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom právnych zástupcov účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise.
Navrhovateľ prvopisom zmenky, ktorú ako vlastnú zmenku vystavil odporca 1. v S. dňa 9. septembra XXXX preukázal, že sa odporca zaviazal bez protestu zaplatiť navrhovateľovi dňa 09. novembra 2011 zmenkovú sumu vo výške 19.755,62 eur. Odporca 2. predmetnú zmenku podpísal ako ručiteľ.
V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ ( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky ), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal.
Odporcovia boli v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinní podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namietajú. Na námietky podané neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. ( ďalej zmenkový zákon ), navrhovateľ svoje práva zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcov, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik ich povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcov a oni musia preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku, t.j. označenie, že ide o zmenku je pojaté do vlastného textu listiny, odporca v 1. rade dal ňou bezpodmienečný prísľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, obsahuje údaj splatnosti, údaj miesta, kde má byť platené, meno toho, na rad koho má byť platené, dátum a miesto vystavenia zmenky a je vystaviteľom podpísaná a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne.
Listinné cenné papiere, ku ktorým patrí aj zmenka, sú považované za dokonalé a nesporné. Práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú preto definované len samotnou zmenkovou listinou. Pokiaľ zmenka obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou a platnou by ostala aj v prípade, ak by sa preukázalo, že niektoré údaje na nej uvedené nie sú správne alebo pravdivé. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vznikne zmenkový záväzok aj v prípade, ak zmenkoví dlžníci nemajú voči majiteľovi zmenky žiadne mimozmenkové záväzky, nie je preto možné považovať za dôvodnú námietku, že zmenky nemajú kauzu. Formálnu prísnosť, ktorá je pre zmenky typická, nie je možné chápať tak, že každý údaj, ktorý je na zmenke napísaný, je potrebné skúmať do najmenšieho detailu a pre akýkoľvek nesúlad považovať zmenku za neplatnú. Platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, z hľadiska spôsobu ich vyjadrenia, sa aj v prípade zmenky posudzuje podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, takže za neplatné je možné považovať len tie údaje na zmenke, ktoré neboli vyjadrené určite a zrozumiteľne alebo boli vyjadrené spôsobom, pre ktorý sa zmenka dostala do vnútorného rozporu a plnenie z nej sa tým stalo nemožným.
Odporcovia zmenku považujú za neplatnú z dôvodu, že nie je vyjadrená v jednom jazyku v časti zmenkovej sumy vyjadrenej slovne - v časti označenia „centov“. Podľa názoru súdu sa napriek tomu, že zákon č. 659/2007 Z. z. používa pre vyjadrenie stotín eura termín eurocent, nestáva zmenka dvojjazyčnou, ani zmenková suma neurčitou. Použité označenie je bežne akceptované aj v obchodnom styku a za rozhodujúce súd považuje len to, že nie len účastníkom zmenkových vzťahov, ale aj každej inej osobe pri obehu zmeniek je zrejmé, aká zmenková suma a v akej mene má byť zaplatená. Táto odchýlka od zákonného termínu je preto tolerovateľná.
Z rovnakého dôvodu neobstojí ani námietka nezhody slovného a číselného údaju o zmenkovej sume, včítane námietky, že sú v slovnom vyjadrení uvedené dve rôzne čiastky v eurách. Podľa čl. I. § 6 ods. 1 a 2 zmenkového zákona, ak je zmenková suma udaná ako slovami, tak aj číslami a ak sa tieto údaje nezhodujú, platí suma vyjadrená slovami. Ak je zmenková suma udaná niekoľko ráz slovami alebo niekoľko ráz číslami a ak sa tieto údaje nezhodujú, platí suma najmenšia.
Na predloženej zmenke je slovom a číslom uvedená len jedna suma. Údaj o stotinách eura je súčasťou slovného vyjadrenia celej zmenkovej sumy, za samostatný údaj ho nie je možné považovať ani tým, že je označený menou ..„euro centov“. Postup podľa čl. I. § 6 zmenkového zákona preto nie je namieste. Rovnako za nedôvodnú súd považoval aj námietku kolízie platobného miesta s domicilom. Odporcovia poukázali na to, že na zmenke je splatnosť uvedená len domicilom - UniCredit Bank Slovakia a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, avšak navrhovateľ im doručil Oznámenie o vyplnení zmenky a výzvu na zaplatenie zmenky zo dňa 2.11.2011, kde im oznámil iné platobné miesto a to UniCredit Bank Slovakia a.s., Hurbanovo nám. 1, Bratislava a teda dospeli k záveru, že domicil uvedený na zmenke sa dostal do rozporu s platobným miestom. Podľa čl. I. § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ak nie je osobitný údaj, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a súčasne miestom vystaviteľovho bydliska. Týmto ustanovením zákon upravuje tzv. zákonné platobné miesto. Uplatní sa však iba v prípade, ak na zmenke nie je platobné miesto vôbec uvedené. V takom prípade sa zákonným platobným miestom stáva miesto vystavenia zmenky. Len ak by na zmenke nebolo uvedené ani miesto vystavenia, uplatnila by sa fikcia uvedená v čl. I. § 76 ods. 4 zmenkového zákona a miesto vystaviteľovho bydliska by bolo možné považovať za miesto vystavenia a súčasne aj za platobné miesto zmenky. Vo všetkých troch zmenkách, z ktorých si navrhovateľ uplatňuje práva, je platobné miesto uvedené, udané je prostredníctvom domicilu, ktorý obsahuje miestny údaj. Domicil s miestny údajom má vždy prednosť pred tzv. zákonným platobným miestom.
Z údajov uvedených na prvopise zmenky má súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke vykazujú všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Túto skutočnosť odporcovia nenamietli, rovnako nespochybnili pravosť žalovanej zmenky; plneniu na základe zmenky sa bránili len tvrdením, že predmetná zmenka nemá žiadnu kauzu. Z námietky odporcovia nevyvodili žiaden záver, len na túto skutočnosť poukázali. Uvedenú námietku súd považoval za nedôvodnú a nepreukázanú. Z uvedenej námietky nevyplýva v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napádaný a čo je predmetom námietkového konania. Tvrdenie, že zmenka nemá kauzu, nemôže samo o sebe zvrátiť platobnú povinnosť zmenky. Toto tvrdenie by malo zmysel len za predpokladu, že je doplnené tvrdením o neslobodnom podpise zmenky alebo podpísaní zmenky v omyle. V rozpore so zákonom by bola požiadavka aby navrhovateľ sám preukazoval kauzálny vzťah, ktorý predmetnú zmenku zabezpečoval. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporcoch. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy.
Súd sa zaoberal námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky, vyplnenou v rozpore s dohodou. Odporcovia predmetnú námietku ničím neodôvodnili. Čo <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php?co=rozpor%20dohody%20o%20vyplneni %20se%20smenkou&soubor=2024207>a Dohody <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php? co=rozpor%20dohody%20o%20vyplneni%20se%20smenkou&soubor=2024207> <http:// salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php?co=rozpor%20dohody%20o%20vyplneni%20se %20smenkou&soubor=2024207> vyplňovacom práve k blankozmenke <http://salvia2.gurkol.net/ katsrchreader.php?co=rozpor%20dohody%20o%20vyplneni%20se%20smenkou&soubor=2024207> zo dňa 9.9.2009 týka, tá podľa názoru súdu vymedzuje jednoznačne, ktoré doložky majú byť do zmenky doplňované. Zo zmluvy vyplýva, že sa jedná o blanko zmenku, ktorá zabezpečuje pohľadávku veriteľa
- navrhovateľa vyplývajúcu z J. zmluvy č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX. Stanovuje jasne, za akých okolností <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php?co=rozpor%20dohody%20o%20vyplneni%20se %20smenkou&soubor=2024207>a má zmenka vyplniť. Obsahom vyplňovacieho práva k blankozmenke je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že dlžník súhlasí s tým, že v prípade, ak nesplní riadne a včas niektorú zo svojich pohľadávok, vyplývajúcich mu z Leasingovej zmluvy, je leasingový prenajímateľ oprávnený doplniť blankozmenku o výšku a menu zmenkovej sumy a o dátum splatnosti. Z uvedených dôvodov považoval súd zmluvu za určitú a zmenku vypísanú v súlade s touto zmluvou.
Ako nedôvodnú súd hodnotil aj námietku premlčania. V zmysle čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona sa zmenkové nároky proti príjemcovi premlčujú v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky. Vystaviteľ vlastnej zmenky je podľa čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky, preto sa aj proti nemu nároky premlčujú v trojročnej lehote. Ručiteľ je zas podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil. Z toho dôvodu sa aj nároky proti
ručiteľovi za vystaviteľa vlastnej zmenky premlčujú v trojročnej lehote. V tomto prípade sa zmenka stala splatnou dňa 09.11.2011, návrh na vydanie zmenového platobného rozkazu bol na súde podaný dňa 16.12.2013, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote.
Odporca v 2. rade prevzal ručenie za splnenie záväzku spoločnosti M&J CONSULTING, s.r.o. - odporcu v 1. rade. Podľa § 32 ods. 2 zmenkového zákona, záväzok zmenkového ručiteľa je platný aj vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu, než pre vady formy. Z cit. ustanovenia vyplýva, že záväzok zmenkového ručiteľa je nezávislý na záväzku dlžníka. Aj v prípade ak by sa dlžník zbavil svojej povinnosti vyplývajúcej zo zmenky preukázaním námietok, môže sa zmenkový veriteľ úspešne domáhať plnenia voči veriteľovi. Zmenkový ručiteľ môže podľa § 17 zmenkového zákona robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté, k majiteľovi zmenky. Odporca takúto dohodu súdu nepreukázal a rovnako nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť námietky neexistencie svojho ručiteľského záväzku zo zmenky.
Navrhovateľ sa nárokov domáha v súlade so zákonom a uplatnenie zákonných práv nie je možné v žiadnom prípade považovať za odporujúce dobrým mravom alebo poctivému obchodnému styku.
Titulom, z ktorého si navrhovateľ uplatnil nárok voči odporcovi v predmetnom konaní, je zmenka vyznačujúca sa svojím abstraktným charakterom spočívajúcim v skutočnosti, že pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je nezávislá od tzv. príčinného, kauzálneho vzťahu ( reálne existujúceho obchodného vzťahu ), ktorý je základom spravidla každého zmenkového vzťahu. Zmenkový veriteľ má dva nároky
- jeden zo zmenky a druhý z existujúceho kauzálneho vzťahu a v dôsledku abstraknosti zmenky môže navrhovateľ vymáhať svoju pohľadávku z oboch právnych dôvodov samostatne. Pred plnením z oboch právnych titulov je zmenkový a kauzálny dlžník chránený ustanovením druhej vety § 334 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej veriteľ je oprávnený požadovať splnenie peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku. Iba v prípade, ak zmenka nebude zaplatená, môže uplatňovať pohľadávku na základe kauzálneho vzťahu s tým, že v prípade realizovaného plnenia je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa vydanie zmenky. Tým je dlžník chránený pred dvojnásobným plnením.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému navrhovateľovi vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol jeden úkon právnej služby, a to účasť na pojednávaní súdu dňa 12.11.2014. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je základná sadzba tarifnej odmeny 353,54 eur za úkon, náhrada paušálnych výdavkov prislúcha podľa § 16 ods. 3 v sume 9,65 eur. Spolu trovy konania predstavujú sumu 433,90 eur , ktorú sú odporcovia povinní v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..