Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/74/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 12. novembra 2014 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 2. 6. 2014, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obž. F. D. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. b) Tr. por. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, ktorý mal spáchať tak, že v presne nezistenom čase v dňoch 14. 7. 2008 a 15. 7. 2008 vo K. D. na ubytovni S. na ulici E., na izbe č. XX na 4. poschodí, najmenej dvakrát vykonal pohlavný styk s maloletou K.K., nar. XX. X. XXXX, keď obžalovaný v čase činu o veku maloletej vedel.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil tým, že na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, ako aj prípravnom konaní súd nemôže urobiť jednoznačný uzáver o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností, aj keď k súloži medzi obžalovaným a maloletou poškodenou došlo, jednoznačne nemožno povedať, že by obžalovaný vedel o veku maloletej poškodenej, teda že táto v čase pohlavného styku nedovŕšila vek 15 rokov a potom vyhodnotil dôkazy použijúc zásadu „in dubio pro reo“.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, napádajúc rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, keď poukazoval na to, že nemožno sa stotožnil so skutkovými zisteniami rozsudku okresného súdu, keď tento vyslovil pochybnosti o tom, či obžalovaný vedel o veku maloletej K.K., nar. XX. X. XXXX, navyše poukazoval na to, že matka maloletej X. D. a obžalovaný sú v príbuzenskom pomere vo vzťahu bratranec - sesternica, navyše obžalovaný žil po určitý čas práve s matkou maloletej X. D. a vzhľadom na tieto okolnosti mohol dospieť k záveru o veku maloletej. Navyše samotná maloletá mala tvrdiť a uvádzať obžalovanému pred súložou, že nedovŕšila vek 15 rokov. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, na základe ktorých ustálil správne skutkový stav a jeho postup bol v súlade s Trestným poriadkom, keď podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Ako zistil krajský súd prokurátor okresnej prokuratúry podal na F. D. obžalobu pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. dňa 29. 5. 2013.

Pre neprítomnosť obžalovaného sa hlavné pojednávanie viackrát odročovalo a pátralo sa po pobyte obžalovaného, pričom bolo zistené, že tento bol odsúdený rozsudkom Krajinského súdu pre trestné veci vo Viedni 1. 2. 2011, sp. zn. 083Hv 112/10p v spojení s rozhodnutím Vyššieho Krajinského súdu Viedeň z 20. 6. 2011, sp. zn. 19Bs 153/11f pre prečin odporu proti štátnej moci v štádiu pokusu podľa § 15, 269 ods. 1 Tr. zák. Rakúskej republiky a iné v celkovej výmere 6 rokov, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 14. 6. 2012, sp. zn. uznal tento rozsudok a obžalovaný tak vykonáva trest odňatia slobody na území SR.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, tento sa doznáva k tomu, že s maloletou mal pohlavný styk, keď ju stretol po 10 až 11 rokoch, pretože poznal jej matku, nevedel však aký je skutočný vek maloletej, pretože táto podľa neho bola fyzicky vyspelá a pôsobila dojmom 17 ročnej ženy.

V tomto smere je rozporná výpoveď samotnej maloletej, keď táto bola viackrát vypočutá a to 16. 7. 2008, najprv na OR PZ v Leviciach, potom toho istého dňa na OO PZ v Šahách a nakoniec OR PZ v Lučenci. V každej výpovedi maloletá iným spôsobom interpretovala stretnutie s obžalovaným a aj tú skutočnosť, či došlo s ním k pohlavnému styku a či bol pohlavný styk dobrovoľný. V prvej výpovedi maloletá uvádzala, že s obžalovaným nemala žiadny pohlavný styk, keď spali oddelene a obžalovaný ju nijakým spôsobom neobťažoval, pretože maloletá ho mala ako za „otca“, keďže žil určitý čas s jej mamou. V druhej výpovedi maloletá uvádzala, že obžalovaný ju mal násilím vtiahnuť do taxíka, potom zavrieť na ubytovni vo K. D. a tu ju znásilniť. Nakoniec pri poslednej výpovedi maloletá uvádzala, že sa jednalo o dobrovoľný sex, pričom povedala obžalovanému koľko má rokov.

S prihliadnutím na tieto výpovede, ako aj ďalším dôkazom zo psychologického vyšetrenia maloletej psychológom A.. Z. A., z ktorého vyplýva, že maloletá je mentálne opozdená na úroveň 10 ročného dieťaťa (vyšetrenie 16. 12. 2008), jej výpovede zo psychologického hľadiska možno považovať za vieryhodné, resp. možno ich považovať za vieryhodné len čiastočne. Maloletá je výrazne sexuálne orientovaná, extrovertovaná, sociálne zanedbaná bez trvalých mravných zásad. Je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Levice z 19. 3. 2010, , ktorým bola maloletá umiestnená do ústavnej starostlivosti v Reedukačnom centre v J., pretože správanie maloletej je arogantné, drzé, má problémy s rešpektovaním autorít s podozrením na poskytovanie sexuálnych služieb. Za tohto stavu tvrdenia maloletej, či obžalovanému hovorila o svojom veku sú otázne s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že obžalovaný sa s maloletou stretol po 10 rokoch, pričom za tento čas maloletá zrejme fyzicky dospela. Aj krajský súd považuje tvrdenie maloletej o tom, že obžalovanému o veku hovorila za tvrdenie, ktorým sa snažila vylepšiť svoju povesť a svoj imidž. Ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané v tejto súvislosti sú len sprostredkované, ktoré vyplývali z toho, kde maloletá bola a ako ju rodinní príslušníci hľadali.

Za tohto stavu sa potom možno stotožniť s právnymi závermi rozsudku okresného súdu, že je ťažké urobiť jednoznačný záver o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností, najmä v tom smere, či obžalovaný vedel o veku maloletej v dňoch 14. 7. 2008 a 15. 7. 2008 a tvrdenia okresného prokurátora, že tak mohol vedieť vzhľadom na príbuzenský vzťah sú otázne. Prvostupňový súd potom správne vyhodnotil všetky dostupné dôkazy použijúc zásadu „in dubio pro reo“, keď dospel k tomu záveru, že skutok sa síce stal, skutok však nie je trestným činom a tak podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného F. D. spod obžaloby oslobodil.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.