Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/55/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: B.. D. H. - L., s miestom podnikania H. E. XXXX/XX, XXX XX Q., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o., so sídlom ul. Prof. Sáru č. 44, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, proti žalovanému: D M P s.r.o., so sídlom 020 53 Lúky 328, IČO: 36 691 321, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je veriteľom podmienenej pohľadávky vo výške 4.103,55 eur, prihlásenej do reštrukturalizácie žalovaného vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , ktorá je písaná v zozname pohľadávok pod číslom 51/Š-3.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 162,91 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 05.12.2013 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu, ktorá bola správcom popretá v časti 4.103,55 eur, prihlásená žalobcom do reštrukturalizačného konania prihláškou pod poradovým číslom 1, evidovaná v zozname pohľadávok po číslom 51/Š-3, je oprávnená a zistená, čo do výšky a vymáhateľnosti v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod č. k. proti žalovanému, so zaradením ako iná pohľadávka, podmienená pohľadávka. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. zo dňa 02.09.2013 povolil konajúci súd reštrukturalizáciu žalovaného. Žalobca si svojou prihláškou č. 1 prihlásil do predmetného reštrukturalzačného konania pohľadávku v celkovej výške 4.975,57 eur, ktorá predstavuje pohľadávku veriteľa, ktorá bola zistená v reštrukturalizačnom konaní č. , vedenom na Okresnom súde Trenčín (t. j. suma 5.129,44 eur znížená o úhrady 153,87 eur). Uvedenú pohľadávku si veriteľ prihlásil ako podmienenú pohľadávku, pričom podmienka vzniku pohľadávky bola daná vznikom neúčinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.07.2010, č. k. . Na základe žiadosti žalobcu oznámil správca dlžníka žalobcovi, že poprel čo do výšky a vymáhateľnosti časť prihlásenej pohľadávky vo výške 4.103,55 eur, a to s poukazom na skutočnosť, že správcom nebol zistený žiaden dôvod neúčinnosti plánu v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Vo vzťahu k celej prihlásenej pohľadávke vo výške 4.975,57 eur sa podľa názoru správcu nejedná o podmienenú pohľadávku, a z uvedeného dôvodu došlo popretiu aj v tejto časti. Žalobca má za to, že popretie čo do výšky, vymáhateľnosti, ako aj do druhu pohľadávky nebolo dôvodné, pričom poukazuje na to, že podľa názoru správcu sa nejedná o podmienenú pohľadávku, avšak zo zoznamu pohľadávok nevyplýva bližšie zdôvodnenie tohto právneho názoru. Zákon č. 7/2005 Z. z. v prípade reštrukturalizačného konania žiadnym spôsobom neobmedzuje možnosť prihlásiť pohľadávku ako podmienenú t. j. ako pohľadávku, ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Žalobca si pohľadávku

v celkovej výške 4.975,57 eur prihlásil ako podmienenú pohľadávku, ktorej podmienku vzniku viazal na vznik neúčinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.07.2010, č. k. . To znamená, že v prípade vzniku neúčinnosti reštrukturalizačného plánu tento stráca svoje právne účinky, čoho následkom je obnovenie pohľadávky veriteľa v pôvodnej prihlásenej výške v pôvodnom reštrukturalizačnom konaní t. j. vo výške 4.975,57 eur. Podľa názoru žalobcu bola podmienka vzniku pohľadávky v prihláške riadne a určito špecifikovaná a z uvedeného dôvodu považuje žalobca popretie prihlásenej pohľadávky v časti 4.103,55 eur za nesprávne a v rozpore so zákonom.

Žaloba spolu s prílohami a poučením bola žalovanému riadne doručená dňa 17.02.2014. Žalovaný sa k žalobe po doručení žaloby nevyjadril.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov preto, súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu aplikáciou § 101 ods. 2 O.s.p..

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že poskytol podklady správcovi do reštrukturalizácie, pričom reštrukturalizačný správca pohľadávku poprel. Viac sa k tomu nevyjadroval. Ďalej rovnako neskúmal ani dôvody popretia, pokiaľ správca prihlásenú pohľadávku neuznal, on to už ďalej neriešil. Nemá na to ani právnické vzdelanie. Vedome nič nezatajil, správcovi poskytol všetky podklady. Nikdy nepopieral vystavené faktúry, odobratie tovaru, výšku prihlásenej istiny, bolo to však popreté správcom z určitého právneho dôvodu. Ak to malo byť právne priznané, nech je to priznané, ostatným veriteľom ich pohľadávky v plnom rozsahu sa zaviazal vyplatiť v reštrukturalizačnom pláne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka JUDr. Matúša Košaru a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov. Svedok C.. G. L. na pojednávaní uviedol, že asi pred 3 týždňami ho oslovil žalovaný, že mu bolo doručené predvolanie na toto pojednávanie, či by tu vedel súdu vysvetliť svoj postup pri popieraní pohľadávok. Zároveň asi pred 2 týždňami súdu predložil rovnopis prihlášok žalobcu. Žalovaný prešiel dvoma reštrukturalizačnými konaniami. Pokiaľ ide o 3 prihlášky, ktoré sú predmetom tohto konania, tak prvé dve boli popreté z dôvodu, že nie žalovaný, ale žalobca jednostranne započítal svoje pohľadávky voči pohľadávkam žalovaného. Má za to, že týmto úkonom zanikla jeho pohľadávka na základe žalobcovho jednostranného úkonu, splnením. Ak by žalobca tento jednostranný zápočet rozporoval, nebol by žiaden problém, aby on svoj záväzok žalovanému splnil a tak isto aj žalovaný by plnil ním prihlásený záväzok podľa reštrukturalizačného plánu. Podaním incidenčnej žaloby v časti týchto 2 prihlášok sa žalobca na jednej strane domáha plnenia z reštrukturalizačného plánu a na druhej strane neplní svoj záväzok z tohto jednostranného zápočtu. Toto konanie je v zjavnej nerovnováhe. Pokiaľ ide o 3. prihlášku postupoval pri prieskume tak, že nakoľko presne tá istá suma z tohto istého právneho titulu už raz bola prihlasovaná do prvého reštrukturalizačného konania, vzťahovali sa na jej vymáhateľnosť ustanovenia prvého reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého došlo k odpusteniu 80% prihlásených pohľadávok. Teda pri prieskume skúmal či vo vzťahu k tejto konkrétnej prihláške nenastala niektorá okolnosť predpokladaná § 159, 160 alebo 161 ZoKR. Nakoľko v čase prieskumu nezistil žiadnu takúto okolnosť, mal za to, že minimálne na 80% prihlásenej sumy vzťahujú sa účinky 1. plánu a teda, tá je nevymáhateľná. Na zvyšných 20% žalovaný plnil, tak ako uviedol vo svojom vyjadrení do zoznamu pohľadávok. Má za to, že všetky tieto dôvody popretia trvajú aj v súčasnosti. Za zmienku stojí fakt, že žalobca pre túto pohľadávku č. 3 inicioval i exekučné konanie voči žalovanému, kde namietal nevymáhateľnosť uplatneného nároku a exekučné konanie bolo Okresným súdom Považská Bystrica zastavené, uznesenie sa doručuje. Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 02.9.2013, prihláška pohľadávky k sp. zn. por. č. 1, e-mailová komunikácia z adresy K.@K.-R..sk, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 51/Š-3, uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 08.07.2010, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 13.12.2013, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 13.12.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -302, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -306, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 51/ Š-3, výpis zo Živnostenského registra na žalobcu z 16.9.2014, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 16.9.2014, výzva na splnenie povinnosti v zmysle reštrukturalizačného plánu, podací hárok s podacím číslom RP78047355, doručenka o doručení zásielky žalovanému 02.10.2013, výpis

z Živnostenského registra na žalobcu z 11.11.2014, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 11.11.2014, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 11.11.2014, z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. reštrukturalizačný plán spoločnosti DMP s.r.o. v reštrukturalizácii, zoznam prihlásených veriteľov - príloha č. 1 finančný plán pre rok 2010- príloha č. 2, súvaha DMP s.r.o. v reštrukturalizácii- príloha č. 3 súvaha DMP v reštrukturalizácii- príloha č. 4, prehľad prihlásených pohľadávok podľa veriteľov a rozsahu uspokojenia - príloha č. 5, zoznam pohľadávok - príloha č. 6, zoznam pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie, zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. prihláška pohľadávky poradové číslo 1 k sp. zn. , výzva na splnenie povinností v zmysle reštrukturalizačného plánu, e-mailová komunikácia z adresy uctaren@dmpsro.sk, žiadosť o vydanie potvrdenia, podací hárok s pod. číslom RP78047355, uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -56, zoznam vydaných faktúr, faktúra č. 292883, dodací list č. 292883, faktúra č. 292433, dodací list k faktúre č. 292433, objednávka z 21.4.2009, faktúra č. P2009003, podací lístok pod. č. 77729371, oznámenie správcu z 8.4.2010, jednostranný zápočet z 9.8.2013, faktúra č. 20130159, dodací list č. 20130159, objednávka z 2.8.2012, e-mailová komunikácia z adresy kovexza@stonline.sk, interný prehľad žalobcu, predfaktúra č. 120137, faktúra č. 20123802, dodací list č. 20123802, objednávka z 22.6.2012, zo spisu správcovského spisu vo veci sp. zn. prihlášky pohľadávky evidované u správcu pod číslom 51/Š. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -302 zo dňa 08.08.2013 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi D M P s.r.o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 15.08.2013 a dňa 16.08.2013 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -306 zo dňa 02.09.2013 súd povolil reštrukturalizáciu žalovaného, do funkcie správcu ustanovil C.. G. L., uložil správcovi bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov dlžníka, veritelia boli vyzvaný na prihlásenie svojich pohľadávok, bol určený rozsah právnych úkonov dlžníka podliehajúcich súhlasu správcu a bolo uskutočnené poučenie pre veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 09.09.2013 a nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2013. Prihláška žalobcu pod poradovým č. 1 bola doručená správcovi dňa 07.10.2013, posledný deň na prihlasovanie pohľadávok bol 10.10.2013 t. zn. k prihláseniu pohľadávky došlo v zákonnej prihlasovacej lehote. Správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 31.10.2013 t. zn. v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 11.11.2013. Popretie pohľadávky zdôvodnil tým, že výška a vymáhateľnosť istiny je popretá z dôvodu podľa § 155 ZoKR v nadväznosti na čl. 3 záväznej časti reštrukturalizačného plánu dlžníka zo dňa 24.05.2010, schváleného rozhodnutím súdu dňa 08.07.2010, č. k. , zverejnené v Obchodnom vestníku 134B/2010 dňa 14.07.2010, v zmysle ktorého sa každý veriteľ v skupine nezabezpečených pohľadávok vzdáva časti svojej zistenej pohľadávky, vo výške rovnajúcej sa 80 % jej výšky. Zároveň nebol zistený žiadny dôvod neúčinnosti plánu podľa § 158, § 159 a 160 ZoKRvo vzťahu k veriteľovi. V rámci reštrukturalizačného plánu uhradená časť pohľadávky vo výške 153,87 eur, dlžník eviduje v účtovnej evidencii neuhradený zostatok istiny vo výške 872,02 eur. Žaloba žalobcu na určenie popretej pohľadávky bola doručená súdu dňa 05.12.2013 (posledný deň lehoty 11.12.2013). Dňa 05.12.2013 sa začalo súdne konanie vyvolané konkurzom. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -290 zo dňa 24.11.2009 sa začalo prvé reštrukturalizačné konanie voči žalovanému. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -295 zo dňa 22.12.2009 súd povolil prvú reštrukturalizáciu žalovaného, s účinkami dňa 30.12.2009. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -360 zo dňa 08.07.2010 súd potvrdil prvý reštrukturalizačný plán žalovaného a rozhodol o skončení reštrukturalizácie. Súčasťou prvého reštrukturalizačného plánu bola aj pohľadávka žalobcu, ktorá bola v prvej reštrukturalizácii žalovaného zistená vo výške 5.129,44 eur. Súčasťou prijatého plánu bola aj dohoda veriteľov, že sa vzdávajú 80 % z každej svojej nezabezpečenej pohľadávky, pričom následne bol určený spôsob plnenia zvyšnej časti. Výzvou zo dňa 20.09.2013 žalobca vyzval žalovaného na splnenie povinnosti v zmysle reštrukturalizačného plánu. Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“).

Súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 a právnu vec posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „ZoKR“).

Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.

Podľa § 119 odsek 1 ZoKR účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 121 odsek 1 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

Podľa § 124 ods. 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 124 ods. 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

Podľa § 124 ods. 4 ZoKR podľa veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 124 ods. 5 ZoKR ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

Podľa § 124 ods. 6 ZoKR rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

Podľa § 159 ZoKR ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

Podľa § 29 ods.1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.

Podľa § 29 ods.6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke

Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva, či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: Súd posudzoval aktívnu a pasívnu legitimácia žalobcu a žalovaného, pričom zistil, že v uvedenom prípade aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 119 odsek 1 ZoKR. Žalobca má postavenie veriteľa v reštrukturalizácii a žalovaný má postavenie dlžníka podľa § 119 ods. 1, § 124 ods. 4 ZoKR. Následne, po zistení, že aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná, súd zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní prihlásil svoju pohľadávku dňa 07.10.2013, t. zn. v lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto lehota uplynula dňa 09.10.2013), správca prihlásenú pohľadávku poprel dňa 31.10.2013 (lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 08.11.2013) a žalobca podal určovaciu žalobu na súde dňa 05.12.2013 (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa 09.12.2013). Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Súd pri rozhodovaní o podanej žalobe vyhodnocoval viaceré aspekty reštrukturalizačného konania v zmysle ZoKR. V prvom rade sa zameral na možnosť vzniku, resp. obnovy pohľadávky zaniknutej pôvodným reštrukturalizačným plánom a v tomto smere aj účinnosť resp. platnosť plánu. Následne vyhodnocoval charakter predmetnej pohľadávky a možnosť veriteľa predmetnú pohľadávku si prihlásiť spôsobom, ktorý zvolil. Reštrukturalizačný plán, jeho zákonná definícia je upravená v § 132 ZoKR, v zmysle ktorého predstavuje listinu, upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok. Zákon výslovne uvádza, že po potvrdení plánu súdom, je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Skončenie záväznosti plánu zákon osobitne nedefinuje. Logickým výkladom však možno dospieť k záveru, že v prípade viacerých reštrukturalizácií, tak ako tomu bolo v uvedenom prípade, reštrukturalizačný plán je záväzný pre účastníkov do momentu schválenia ďalšieho plánu, nakoľko skorší moment ako moment zániku plánu zákon nepozná a neskorší moment by odporoval povahe reštrukturalizačného konania, kedy v rámci reštrukturalizačného konania sa riešia všetky pohľadávky súvisiace s tzv. starým dlhom, do ktorého podľa názoru súdu, pohľadávky z pôvodného reštrukturalizačného plánu, jednoznačne patria. ZoKR ako už bolo vyššie uvedené, neupravuje akési trvanie resp. platnosť plánu pre prípad opätovnej reštrukturalizácie, avšak upravuje neúčinnosť plánu, pričom reštrukturalizačný plán sa stáva neúčinným a to vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (§ 160 ZoKR), rozhodnutím súdu o neúčinnosti plánu na základe námietky veriteľa (§ 157) alebo v dôsledku uskutočnenia výzvy veriteľa účastného plánu, na základe ktorej dlžník svoju pohľadávku riadne veriteľovi nesplní (§ 159). Vyhlásenie ďalšieho reštrukturalizačného konania, resp. povolenie reštrukturalizácie automaticky nerobí plán neúčinným. Samotný dlžník aj počas reštrukturalizácie vykonáva svoju činnosť, čím dochádza k tomu, že predchádzajúci plán vo vzťahu k niektorým veriteľom môže plniť, samotný účel reštrukturalizácie je práve oživenie t. zn. zachovanie existencie, činnosti dlžníka (na rozdiel od konkurzu). Pohľadávky, ktoré neboli splnené z plánu či už z dôvodu omeškania dlžníka, resp. z dôvodu dohody o odloženej, splátkovej podobe plnenia, si veritelia prihlasujú do novej reštrukturalizácie, s tým, že právnym dôvodom ich vzniku už nie je pôvodný právny dôvod, ale práve predchádzajúci reštrukturalizačný plán. Platnosť a účinnosť plánu preto v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru súdu trvá až do schválenia nového plánu, ktorý nanovo upravuje práva a povinnosti veriteľov a dlžníka v ňom uvedených. Tým, že plán je účinný a platný až do schválenia nového plánu, veriteľ má nárok na plnenie na základe pôvodného plánu, pričom dlžník je povinný veriteľovi toto plnenie plniť. V prípade, ak dlžník porušuje svoje

povinnosti, t. zn. neplní svoje záväzky spôsobom v pláne dohodnutým, zákon umožňuje konkrétnemu veriteľovi, vyvolať voči nemu neúčinnosť plánu a tým aj obnovu pôvodnej pohľadávky v pôvodnej výške. V zmysle uvedeného postupoval aj žalobca, s tým, že vzhľadom k tomu, že voči žalovanému prebiehala zároveň aj ďalšia reštrukturalizácia prihlásil si žalobca svoju pohľadávku v pôvodnej výške do reštrukturalizácii žalovaného, s tým, že si ju prihlásil ako podmienenú pohľadávku, nakoľko jej vznik závisel od podmienky, a to podmienky neúčinnosti plánu voči žalobcovi v zmysle § 159 ZoKR. Súd má za to, že tento postup veriteľa, žalobcu, bol správny. To či predmetná pohľadávka vznikne, v čase prihlasovania pohľadávok nebolo isté, išlo o podmienku, ktorá mohla resp. nemusela byť splnená, t. zn. išlo o odkladaciu podmienku, pričom práve plnenie dlžníka je tým činiteľom, ktorý vznik pohľadávky veriteľa odkladá. V prípade, ak by dlžník plnil svoj pôvodný plán, k vzniku pohľadávky by nemuselo vôbec dôjsť. V uvedenom prípade nejde o klasickú podmienenú pohľadávku, nakoľko samotná pohľadávka už v čase pred začatím reštrukturalizačného konania vznikla, avšak zároveň aj v prihlásenej výške zanikla. Pohľadávky, ktoré boli súčasťou reštrukturalizačného plánu, sa považujú za pohľadávky riadne uplatnené, existujúce a pohľadávky, zistené. T. zn. tým, že žalobca si do predchádzajúcej reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku vo výške 5.129,44 eur, táto nebola správcom popretá, možno ju považovať za zistenú. Tým že bola zistená, súd má za to, že pohľadávka riadne vznikla. Každá pohľadávka má však určitý právny dôvod a určitú výšku, pričom zároveň schválením reštrukturalizačného plánu predmetná pohľadávka vo výške 4.103,55 eur zároveň zanikla, pričom tento zánik nemusí byť zánikom definitívnym. Zákon umožňuje opätovný vznik tejto časti pohľadávky a to za určitých podmienok uvedených v zákone, medzi inými aj za podmienky neúčinnosti plánu v zmysle § 159 ZokR. Vzhľadom k tejto zákonnej konštrukcii pohľadávka vo výške 4.103,55 eur vznikne znovu až splnením podmienky, t. zn. ide v zmysle uvedeného o podmienenú pohľadávku. Veriteľ, žalobca nemal inú možnosť ako si prihlásiť predmetnú pohľadávku iba ako podmienenú pohľadávku, nakoľko vznik tejto pohľadávku vo vzťahu k určitej výške je viazaný ku skutočnostiam pred začatím reštrukturalizačného konania, t. zn. nejde v uvedenom prípade o t. zn. nový dlh, ale o dlh, ktorý je so starým dlhom spojený práve prijatým, v čase prihlásenia, existujúcim a voči nemu aj účinným reštrukturalizačným plánom. Vzhľadom k vyššie uvedenému, podľa názoru súdu postup žalobcu, ktorý zvolil bol správny, pohľadávka, ktorú si do reštrukturalizácie žalovaného prihlásil predstavuje podmienenú pohľadávku, ktorá v čase prihlásenia v prihlásenej výške ešte neexistovala a jej vznik závisel na od konania (resp. nekonania) žalovaného, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu je oprávnená a zistená. Súd však vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je oprávnená, či zistená, pretože nespornosť a zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu v zmysle § 124 odsek 6 ZoKR.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 162,91 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 05.12.2013. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 11 ods. 1, § 13a ods.1 písm. a/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu čo je za rok 2013 suma vo výške 60,07 eur (nie vo výške 151,05 eur ako si uplatnil právny zástupca žalobcu), preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za jednotlivé úkony právnej služby v jednotlivých rokov v tejto výške. Pri určovaní výšky základnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutej právnym zástupcom žalobcu súd vychádzal z § 11 ods. 1 vyhlášky, stotožniac sa aj s právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v uznesení z 13. 12. 2011, č. k. -8, z ktorého vyplýva, že žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutí NS SR sp. zn. a . Ku každému z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý.

Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2013 sumu 7,81 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.