Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/1398/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky: C. O., rodená P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX J. J., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti odporcovi: C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, o určenie otcovstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 949 799, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 10. 2014 č. k. -49, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá sa v konaní vo veci určenia otcovstva k maloletej C. O. spojenej s konaním o výchove a výžive maloletej domáhala, aby súd predbežným opatrením uložil domnelému otcovi maloletej C. E. povinnosť platiť predbežné výživné na maloletú vo výške 250,- Eur mesačne do každého 15. dňa kalendárneho mesiaca vždy mesiac vopred k rukám matky maloletej až do právoplatného skončenia veci samej o určenie otcovstva. Okresný súd poukázal na dôvody uvedené navrhovateľkou, pre ktoré žiadala nariadiť vo veci predbežné opatrenie a s poukazom na príslušnú právnu úpravu (§ 102 ods. 1, § 75 ods. 2 a § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) dospel k záveru, že navrhovateľka podaným návrhom neosvedčila, že medzi ňou a odporcom došlo v rozhodnej dobe pre počatie maloletej C. k súloži. Okrem vlastných tvrdení nepreukázala iným spôsobom svoje tvrdenia, z ktorých by súd mohol dôvodne predpokladať, že otcom maloletej je odporca. Rovnako pripojený prepis SMS správ nepreukazuje dostatočným spôsobom navrhovateľkine tvrdenia, keď zo správ vyplýva komunikácia s otcom ohľadne bývania a komunikácia s manželkou odporcu nepreukazuje jeho otcovstvo, ale iba tvrdenia manželky odporcu, že platiť bude (odporca). Bezprostrednosť hroziacej ujmy spočívajúcej v nepriaznivých bytových pomeroch navrhovateľky súd nemohol brať do úvahy, pretože nebolo povinnosťou domnelého otca zabezpečovať navrhovateľkine bytové pomery. Poukázal na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom za stavu, keď jediným známym rodičom je matka maloletej, má právo na také životné a sociálne pomery, aké má jej známy rodič. Bez osvedčenia, že odporca je otcom maloletej, by zaviazanie odporcu navrhovanou povinnosťou, aj keď len dočasné, predstavovalo neprimeraný zásah do jeho práv, nakoľko v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že odporca prispieval predbežne na výživu cudzieho dieťaťa, nemal by nárok na vrátenie spotrebovaného výživného od maloletej. V prípade opaku, ak bude odporca otcom maloletej, má dieťa právo aj na zročné výživné. Prvostupňový súd uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti, na základe ktorých možno dôvodne predpokladať, že odporca je otcom dieťaťa, rovnako ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pričom nariadenie predbežného opatrenia by neprimerane zasiahlo do práv odporcu, preto súd návrh ako bezdôvodný zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie podala matka zastúpená advokátskou kanceláriou odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Rozhodnutie považuje za nesprávne a domáha sa jeho zmeny tak, ako navrhla v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, teda vydania predbežného opatrenia, v ktorom domnelému otcovi bude uložená povinnosť platiť predbežné výživné do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nesúhlasí s názorom okresného súdu v tom, že navrhovateľka dostatočne neosvedčila dôvodnosť a naliehavosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Podľa odvolania odôvodnenie súdu je nedostatočné a vzájomne si rozporujúce, keď súd na jednej strane poukazuje na skutočnosť, že nie je preukázaná naliehavosť riešenie bytovej otázky navrhovateľky spolu s maloletou, pričom poukazuje, že ešte pred narodením dieťaťa bytovú otázku navrhovateľky počas jej tehotenstva zabezpečoval výlučne odporca, keď jej zabezpečil bývanie, za ktoré uhradil ročný nájom. Preto nie je možné sa stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že si mala navrhovateľka riešiť bytovú otázku pred narodením dieťaťa a nie po jeho narodení. Ďalej v odvolaní poukazuje na to, že odporca pred narodením dieťaťa zabezpečil navrhovateľke bývanie poskytnutím finančných prostriedkov do času, kým sa nenarodila maloletá C.. Následne prestal s navrhovateľkou komunikovať, toho času s ňou komunikuje len manželka odporcu. Aj z výpisu SMS správ je zrejmé, že nielen odporca, ale aj jeho súčasná manželka majú vedomosť o tom, že maloletá sa narodila a že odporca výživné platiť bude. Odporca sa však v konaní o určenie otcovstva k maloletej vyhýba svojim povinnostiam, nepreberá doručovanie písomností zo strany súdu, vyhýba sa kontaktu s navrhovateľkou, čím ju dostal do veľmi nepriaznivej situácie, kedy nemá kde s maloletou C. bývať, nemá dostatok finančných prostriedkov na jej výchovu, pretože jej skončili dávky materskej. Nariadením predbežného opatrenia sa snaží zabrániť nepriaznivej životnej situácii, do ktorej sa nedostala len vlastným pričinením a snaží sa zabrániť ohrozeniu zdravia maloletej pri jej výchove všetkými dostupnými formami a prostriedkami. Poukazuje na skutočnosť, že domnelý otec dokázal prispievať matke maloletej na bývanie sumou vo výške 400,- Eur mesačne, takže je v jeho schopnostiach prispievať predbežným výživným vo výške 250,- Eur mesačne, čo by nespôsobilo neprimeraný zásah do jeho práv. Aktuálny stav navrhovateľky a maloletej je veľmi vážny, navrhovateľka stratila možnosť kojiť maloletú, čím jej stúpli náklady na živobytie. Nemá komu dieťa zveriť, maloletá je odkázaná výlučne na starostlivosť matky, a to 24 hodín denne. Akákoľvek snaha o finančné prilepšenie je nereálna. Nie je správny záver prvostupňového súdu, v zmysle ktorého navrhovateľka neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka spolu s maloletou je odkázaná na bývanie u svojej matky, kde nemá podmienky pre obmedzený prístup k hygienickým potrebám, matka navrhovateľky nie je v dobrom zdravotnom stave, maloletá jej prekáža, preto má navrhovateľka obavu ostať v byte so svojou matkou, keďže sa stalo, že táto viackrát chcela maloletej podať lieky, keď plakala, aby sa utíšila a podobne. Je nevyhnutné vyriešiť práve bytovú otázku matky spolu s maloletou, keď sa po pôrode ocitla v nepriaznivej situácii. Pokiaľ prvostupňový súd poukazoval na povinnosť matky postarať sa o svoju bytovú situáciu aj po pôrode, uviedla, že nemohla predpokladať, že po tom, keď sa dieťa narodí, sa odporca nebude ozývať a prestane sa zaujímať a nebude komunikovať ani so súdom v konaní o určenie otcovstva. Navrhovateľka sa obáva o nerušený fyzický, psychický, ako aj morálny vývoj maloletého dieťaťa. Má záujem zabezpečiť potreby dieťaťa, ako aj má adekvátny záujem na preukázaní otcovstva v konaní vo veci samej, ktorému sa odporca vyhýba. Využila všetky zákonné možnosti, ktoré jej platná legislatíva Slovenskej republika ponúka vzhľadom na jej záujem o zdravé a vyrovnané dieťa aj napriek skutočnosti, že bude vychovávané v neprítomnosti otca.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Konanie o určenie otcovstva je zo zákona (§ 113 ods. 2 O. s. p.) spojené s konaním o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Nariadenie predbežného opatrenia v takýchto konaniach je v zásade možné pri splnení predpokladu, že z okolností daného prípadu vyplýva vážne ohrozenie práv maloletého dieťaťa, o ktorého určenie otcovstva v konaní ide. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadala uložiť odporcovi povinnosť platiť na maloletú výživné 250,- Eur mesačne. Na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p. je aktívne legitimovaný ten, komu zo zákona patrí nárok na výživné a osvedčuje ho spôsobom v zmysle Zákona o rodine. V súdnej praxi je možné takéto predbežné opatrenie nariadiť aj vo veciach, v ktorých nie je isté, či tu je alebo nie je rodinno-právny vzťah zakladajúci nárok na výživné, je to predovšetkým vo veci, v ktorých ide o určenie otcovstva. V týchto veciach možno predbežným opatrením uložiť žalovanému mužovi povinnosť platiť výživné (avšak len v nevyhnutnej miere). Súd môže takémuto mužovi uložiť povinnosť platiť výživné v

nevyhnutnej miere iba v prípade, ak má osvedčené, že súložil s matkou dieťaťa v čase rozhodujúcom pre počatie dieťaťa. Súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len na základe stavu zisteného z návrhu na začatie konania a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ dospel k záveru, že navrhovateľka (matka maloletého dieťaťa) neosvedčila svoje tvrdenie, že s odporcom, označeným ako otcom dieťaťa, v rozhodnej dobe pre počatie maloletej súložila, pretože sú známe iba jej tvrdenia a priložené SMS správy, ktoré nemôžu byť dostatočným osvedčením otcovstva, je potrebné takýto záver prvostupňového súdu potvrdiť. V štádiu konania, keď nie je známy postoj odporcu k tvrdeniam navrhovateľky, súčasťou spisu nie sú žiadne dôkazy osvedčujúce tvrdenia navrhovateľky súvisiace s pravdepodobnosťou otcovstva odporcu, preto nemožno konštatovať osvedčenie platnosti domnienky otcovstva v zmysle § 94 ods. 3 Zákona o rodine. Z tohto dôvodu nebolo odporcovi možné predbežným opatrením uložiť povinnosť platiť výživné čo aj v nevyhnutnej miere.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne, zároveň aj správne odôvodnené potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej v zmysle § 145 a § 224 ods. 1 O. s. p. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.