Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-220-2014.pdf
PDF · 88.65 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/220/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 proti odporcovi P. H., nar. XX.XX.R. bytom F. XXX/X, A. v konaní o zaplatenie 1.841,80 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.841,80 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 02.01.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 110 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07.03.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.841,80 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom dňa 24.10.2012 uzavrel Zmluvu o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých (ďalej Zmluva o bežnom účte), na základe ktorej zriadil a viedol odporcovi bežný účet.
V zmysle čl. I bod 2 zmluvy o bežnom účte sa majiteľ účtu zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania prostriedkov uložených na účte, úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou 25% ročne. K bežnému účtu bola klientovi poskytnutá platobná karta. Účtovnými operáciami a výbermi z finančne nekrytého účtu odporca spôsobil na svojom účte nepovolený debetný zostatok, ktorý od 29.07.2013 narastal účtovaním poplatkov a úročením sankčnou sadzbou. Navrhovateľ vypovedal zmluvu o bežnom účte dňa 11.10.2013 a dňa 01.01.2014 zrušil bežný účet odporcu. Výška neuhradeného debetného zostatku k tomuto dňu predstavovala sumu 1.841,80 Eur.
V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. k. 14Ro/88/2014-26 zo dňa 15.04.2014, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor.
V odpore odporca uviedol, že finančné prostriedky nevyberal on ale jeho otec a keďže na účte nemal dostatok finančných prostriedkov uviedol že nevie, ako mohla banka resp. bankomat vydať príslušnú hotovosť. Uviedol, že v tomto smere banka pochybyla ak peniaze vyplatila.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých zo dňa 24.10.2012 /ďalej zmluva o bežnom účte/ sa navrhovateľ zaviazal počnúc dňom 24.10.2012 zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet v mene EUR s periodicitou výpisov z účtu mesačne elektronicky.
V bode 2 čl. 1 zmluvy sa majiteľ účtu zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania prostriedkov uložených na účte, úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou 25% ročne.
Súd sa oboznámil s prehľadom balíkov služieb, bežných a vkladových účtov a ich cenníkom, podmienkami vedenia produktových balíčkov, prehľadom úrokových sadzieb a platobnou históriou odporcu.
Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 24.10.2012 sa navrhovateľ zaviazal vydať držiteľovi platobnú kartu VISA Elektron debetná s limitom 1.000 Eur, ako držiteľ karty bol uvedený odporca. Prevzatie karty odporca potvrdil podpisom Potvrdenia o prevzatí platobnej karty dňa 07.11.2012.
Podaním zo dňa 11.10.2013 navrhovateľ vypovedal zmluvu o bežnom účte uzavretú s odporcom z dôvodu, že bežný účet odporcu vykazuje debetný zostatok 1.840,54 Eur, zároveň ho vyzval na úhradu dlhu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Podanie bolo odporcovi doručené dňa 29.10.2013, čo súd zistil z kópie poštovej doručenky.
Listom zo dňa 31.12.2013 oznámil navrhovateľ odporcovi zrušenie účtu s debetným zostatkom 1.841,80 Eur k 01.01.2014.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa zriadenia a vedenia bežného účtu, ktorý sa mal spravovať obchodným zákonníkom.
Súd tento záväzkový vzťah posúdil ako obchodnoprávny (zmluva o bežnom účte a zmluva o úvere) a nie záväzkový vzťah titulom spotrebiteľského úveru, nakoľko v zmysle zmluvy nebolo predmetom zmluvy dohoda o povolenom prečerpaní účtu.
Podľa ust. §261 ods. 3 písm. d, Obchodného zákonníka /ďalej ObchZ/, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere a zmluvy o bežnom účte.
Podľa ust. §708 ods. 1, 2 ObchZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ust. §709 ods. 1 ObchZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa ust. §710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa ust. §711 ods. 1 ObchZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa ust. §715 ods. 2 ObchZ, banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa ust. §497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej výšky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. §499 ObchZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Nakoľko predmetom zmluvy bola dohoda o bežnom účte, odporca bol povinný disponovať dostatočným množstvom finančných prostriedkov na účte a vystavovať platobné príkazy resp. realizovať výbery iba do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. Súd mal za preukázané, že zmluvou o bežnom účte navrhovateľ umožnil vykonanie platobného styku len do výšky voľných finančných prostriedkov na účte a nebolo preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo na základe žiadosti odporcu k dohode o poskytnutí povoleného prečerpania účtu.
Z platobnej histórie z účtu odporcu mal súd za preukázané, že odporca vyčerpal peňažné prostriedky nad rámec vlastných finančných prostriedkov na účte. Tvrdenie, ktorým sa odporca bránil, že peniaze čerpal jeho otec, súd vyhodnotil ako účelové, nakoľko záväzkový vzťah vznikol medzi navrhovateľom a odporcom a bolo iba záležitosťou odporcu, či kartou bude disponovať sám alebo ju dobrovoľne zverí tretej osobe, čo však neznamená, že odporca nie je povinný znášať dôsledky nakladania s kartou (vytvorený debet na účte).
Súd sa rovnako nestotožnil s tvrdením odporcu, že bolo pochybením navrhovateľa ak bankomat vydával finančné prostriedky napriek tomu, že na účte bol debet a že otec odporcu si myslel, že na účte je dostatok finančných prostriedkov, nakoľko z platobnej histórie mal súd za preukázané, že držiteľ karty priebežne preveroval zostatok na bežnom účte, čo uviedol aj navrhovateľ vo svojom vyjadrení so špecifikáciou konkrétnych dátumov.
Z platobnej histórie účtu odporcu mal súd za preukázané, že naposledy bol z účtu odporcu realizovaný výber kartou dňa 30.07.2013 vo výške 150 Eur, pričom zostatok na účte bol -1.759,07 Eur a následne boli realizované iba náhľady na zostatok na účte, čo bolo navrhovateľom spoplatnené v zmysle sadzobníka navrhovateľa a do konečného zostatku vo výške -1.841,80 Eur boli dopočítané iba náklady za upomienku a zúčtovanie záporných úrokov.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný a ani svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto pri rozhodnutí vychádzal z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, ktoré tvorili obsah súdneho spisu.
Nakoľko súd nemal za preukázané, že odporca sumu 1.841,80 Eur titulom nepovoleného prečerpania navrhovateľovi uhradil, z uvedeného dôvodu súd návrhu v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ust. §365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. §369 ods. 1 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. §517 ods.2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. §3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zz v znení účinnom do 31.01.2013, Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. §10c nar. vl. SR č. 87/1995 Zz v znení účinnom do 31.08.2014, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Predmetný záväzkový vzťah vznikol 24.10.2012, z uvedeného dôvodu sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Zároveň súd priznal navrhovateľovi v zmysle ust. §365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj žiadané úroky z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 02.01.2014 do zaplatenia.
Súd mal za preukázané, že odporca pohľadávku navrhovateľa vo výške 1.841,80 Eur navrhovateľovi neuhradil v lehote stanovenej vo výpovedi zmluvy zo dňa 11.10.2013, t. j. do konca kalendárneho mesiaca, ku dňu 01.01.2014 bol účet odporcu zrušený, z uvedeného dôvodu počnúc dňom 02.01.2014 sa dostal do omeškania s úhradou debetného zostatku na účte.
Súd zistil, že medzi zmluvnými stranami neboli zmluvne dohodnuté úroky z omeškania, preto výška úroku z omeškania je upravená právnymi predpismi.
Podľa zistenia súdu, výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania 02.01.2014 bola 0,5%, teda zvýšená o 8 percentuálnych bodov je 8,5%. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške zákonom prípustnej, súd mu priznal úrok vo výške ním uplatnenej.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade trovy úspešného navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 110 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.