Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-455-2012.pdf
PDF · 105.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/455/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: P. Y., X. P. W., Š. B. X/ X, zast. JUDr. Jozefom Baranom, advokátom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 23/45, proti odporcovi: N.. G.C. Ž., X. P. X., C. XX, zast. mzlegal s.r.o., so sídlom v Malackách, Bernolákova 2425/2, o zaplatenie 669,42 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 11. októbra 2011 č.k. 21C/122/2008-94 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u - j e .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 645,70 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 25.4.2008 do zaplatenia a trovy konania v sume 434,70 eura, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že trovy konania je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
Vychádzal z návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal zaplatenia 669,42 eura s príslušenstvom odporcom titulom skutočnej škody a škody na zdraví. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca navrhovateľa dňa 31.12.2004 napadol pred podnikom Bludisko v Kremnici. Odporca navrhovateľa fyzicky inzultoval tak, že mu zlomil zub v oblasti IV kvadrantu a poškodil mu fixnú náhradu. Na základe lekárskeho nálezu MUDr. W. z chirurgického centra v Žiari nad Hronom zo dňa 2.11.2006 bolo vyčíslené bodové ohodnotenie za úraz vo výške 10 bodov /položka 62a/ vo výške
- 2 -
105,12 eura. Navrhovateľ si v dôsledku úrazu a poškodenia chrupu zapríčinených útokom odporcu bol nútený dať zhotoviť novú fixnú protetickú náhradu, za ktorú ošetrujúcemu lekárovi uhradil 17.000,- Sk (564,30 euro).
Odporca v konaní založil svoju obranu na skutočnosti, že ohľadom skutku sa viedlo i trestné konanie, odporca bol súdom spod obžaloby oslobodený. V trestnom rozsudku sa uvádza, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním odporcu, pretože navrhovateľ sa nechal ošetriť až po 10 dňoch. Počas týchto dní mohlo dôjsť k inej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Odporca vo výpovedi pripustil, že k incidentu medzi účastníkmi došlo kvôli priestorom prevádzky Bludiska. Najprv však navrhovateľ autom nacúval a narazil do odporcu, až potom mu dal odporca jednu facku, pričom išlo o konanie v nutnej obrane a nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že by ho 3x udrel päsťou do tváre.
Z výpovede svedka MUDr. N. G. dožiadaným súdom v Žiari nad Hronom súd zistil, že navrhovateľ je jeho pacientom a svedok má založenú zdravotnú kartu navrhovateľa, kde svedok eviduje každú návštevu a tiež rozsah ošetrenia. Navrhovateľ je u neho evidovaný od roku 2001, prvá návšteva sa uskutočnila 23.7.2001, od uvedenej doby ho navrhovateľ pravidelne navštevoval za účelom ošetrenia zubov. Svedok sa pamätal na ošetrenie navrhovateľa dňa 10.1.2005, pretože v prípade navrhovateľa išlo o úraz a úrazy neošetruje bežne. Navrhovateľ mal poškodenú fixnú náhradu a jeden zub mal zlomený. Uvedené poškodenie zdravia umožňovalo navrhovateľovi s určitým obmedzením jesť a piť. Poškodenie zdravia bolo bolestivé, ale nebolo akútne, aby musel ošetrenie vyhľadať ihneď. Svedok máva pravidelne, každý rok dovolenku počas prvých dní kalendárneho roka, čerpal dovolenku aj v dobe od 1.1.2005 do 9.1.2005, ambulanciu mal v týchto dňoch zatvorenú. Podľa názoru svedka k úrazu navrhovateľa mohlo dôjsť následkom úderu, pretože v takom prípade pôsobí sila z boku a dôjde k odlomeniu zubnej korunky od koreňa. Silou zvrchu /ak napríklad pacient zahryzne do niečoho tvrdého/ síce môže dôjsť k poškodeniu zubnej náhrady, ale zuby sa nepoškodia. V tomto prípade sila pôsobila zboku, pretože navrhovateľ mal aj zlomený zub. Navrhovateľ svedkovi zaplatil sumu 17.000,- Sk za fixnú náhradu podľa jednotlivých vykonaných úkonov uvedených v zdravotnej dokumentácii, o čom svedok vystavil príjmový pokladničný doklad, ktorý má evidovaný v účtovníctve.
Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 3T XXX/XXXX súd zistil, že v trestnom konaní viacerí svedkovia potvrdili skutočnosť, že odporca udrel navrhovateľa do tváre. Svedok G. X. vypovedal /č.l. 31 tr. spisu/, že videl, ako odporca pribehol k okienku dvier vodiča, kde sa cez otvorené okienko nahol do auta, kde bol strčený do pol pása a navrhovateľa jedenkrát, alebo viackrát udrel päsťou do tváre. Svedok Y. D. vypovedal /č.l. 48/, že odporca dal navrhovateľovi facku. Svedok U. U. vypovedal /č.l. 51/, že odporca
- 3 - 5Co/455/2012-139
udrel navrhovateľa, nevedel, či mu dal facku alebo ho udrel päsťou.
Súd prvého stupňa konštatoval, že počas konania navrhovateľ preukázal všetky predpoklady pre priznanie jeho nároku na náhradu škody, preto súd jeho návrhu vyhovel. Navrhovateľ preukázal, že mu vznikla škoda vo výške 645,70 eura, z toho skutočná škoda 564,30 eura, pozostávajúca zo sumy, ktorú navrhovateľ vynaložil na zaplatenie vyhotovenej fixnej náhrady. Uvedená skutočnosť vyplynula z príjmového pokladničného dokladu vystaveného MUDr. N. G., ošetrujúcim zubným lekárom navrhovateľa a z výpovede menovaného lekára, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že dňa 10.1.2005 ošetril navrhovateľa a následne mu zabezpečil zhotovenie zubnej náhrady, za ktorú prijal sumu 564,30 eura /podľa vykonaných lekárskych úkonov uvedených v zdravotnej dokumentácii/, o čom vystavil doklad, ktorý zaúčtoval v účtovnej evidencii.
Výška bolestného vyplynula z lekárskeho nálezu vystaveného MUDr. Jánom W. z Chirurgického centra s.r.o. v Žiari nad Hronom zo dňa 2.11.2006, v ktorom predstavovalo bodové ohodnotenie za úraz zo dňa 31.12.2004, vyrazenie zuba IV. kvadrantu 10 bodov. Výška bodového hodnotenia je v súlade s prílohou č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťažení spoločenského uplatnenia, položkou 62a. Z internetovej stránky Štatistického úradu SR súd zistil, že priemerná mesačná mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v Banskobystrickom kraji bola v roku 2003 /v rozhodujúcom období podľa zákona - v predchádzajúcom roku, keďže škoda na zdraví vznikla v roku 2004/ po zaokrúhlení 407 eur, 2% z tejto sumy predstavuje 8,14 eura, za 10 bodov patrí navrhovateľovi náhrada 81,40 eura. V tejto časti súd návrhu navrhovateľa vyhovel, vo zvyšnej časti, presahujúcej uvedenú sumu súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.
Navrhovateľ počas konania preukázal aj protiprávne konanie odporcu. Použitie fyzického násilia proti druhej osobe je vždy protiprávnym konaním, pokiaľ neexistuje okolnosť vylučujúca protiprávne konanie / Z IV s. 608/. Sám odporca vo výpovedi potvrdil, že voči navrhovateľovi použil fyzické násilie a dal mu facku. Fyzické násilie odporcu voči navrhovateľovi potvrdili aj viacerí, hore uvedení svedkovia vo svojej výpovedi v trestnom konaní, keď potvrdili skutočnosť, že odporca fyzicky napadol navrhovateľa. Odporca sa bránil tým, že najprv navrhovateľ autom narazil do odporcu a odporca konal v nutnej obrane a dal navrhovateľovi facku. Obrana navrhovateľa je podľa názoru súdu účelová a nepravdepodobná, pretože ak by navrhovateľ autom narazil do odporcu, odporca by musel aspoň spadnúť, čo žiaden zo svedkov a ani sám odporca neuvádzal. Tiež nie je podstatné, že v trestnom konaní bol odporca spod obžaloby oslobodený, pretože takýmto rozhodnutím, resp. výrokom rozhodnutia a už vôbec
odôvodnením rozhodnutia nie je súd v tomto konaní viazaný. V trestnom konaní nebol vypočutý ošetrujúci lekár navrhovateľa, existovala tam iná dôkazná situácia ako v tomto konaní.
- 4 -
Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ tiež preukázal, že ku vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu. Odporca namietal, že navrhovateľ sa nechal ošetriť až s odstupom času 10 dní a počas tejto doby mohlo dôjsť k inej škodovej udalosti. Odporca však svoje tvrdenie o inej škodovej udalosti žiadnym dôkazom nepreukázal, išlo len o jeho domnienku a špekuláciu. Navrhovateľ logicky odôvodnil, prečo sa nechal ošetriť až po 10 dňoch, jeho ošetrujúci lekár mal dovolenku, išlo síce o čiastočne bolestivý zdravotný stav, ale nie o akútny. Tvrdenia navrhovateľa potvrdil jeho ošetrujúci zubný lekár MUDr. Igor Račko vo svojej výpovedi. Navyše je potrebné prihliadnuť k tomu, že k incidentu došlo počas sviatkov, kedy sú možnosti lekárskeho ošetrenia obmedzené. Pokiaľ zdravotný stav navrhovateľa nebol akútny, bolo namieste, aby vyčkal do návratu svojho ošetrujúceho lekára, ku ktorému pravidelne chodieval a dôveroval mu. Nebolo jeho povinnosťou ihneď vyhľadať lekársku pomoc.
Súd vo veci nenariadil znalecké dokazovanie znalcom na preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane navrhovateľa a výšky škody tak, ako to navrhoval odporca z dôvodu hospodárnosti konania, keď je pravdepodobné, že náklady na znalecké dokazovanie by prevýšili hodnotu predmetu konania. Podľa názoru súdu navrhovateľ počas konania dostatočne preukázal všetky predpoklady pre priznanie nároku, hlavne z výpovede svedka MUDr. N. G.W. vyplynula opodstatnenosť nároku navrhovateľa. Znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku by vychádzal predovšetkým zo záznamov ošetrujúceho zubného lekára a je možné predpokladať, že by dospel k rovnakým záverom ako T.. G..
Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania od 31.12.2007. Počas konania však nepreukázal, že by odporcu najneskôr dňa 29.12.2007 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Odporca si však návrh na začatie konania spolu s platobným rozkazom prevzal dňa 23.4.2008, súd mal za to, že v uvedený deň sa dozvedel o svojom záväzku voči navrhovateľovi. Ak tento dlh najneskôr do 24.4.2008 nezaplatil, dňom nasledujúcim sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania od 25.4.2008 vo výške podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V čase, kedy sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania bola diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska 4,25 %, dvojnásobok je 8,5 %. Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa návrh navrhovateľa týkajúci sa zaplatenia úroku z omeškania zamietol.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 434,70 eura.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Namietal nepreukázanie existencie skutku, pri ktorom malo dôjsť k poškodeniu zdravia navrhovateľa, keď svedkovia v trestnom konaní vypovedali rozporne ( či už išlo o úder päsťou, počet úderov, resp. išlo o facku), nakoniec ale výsledkom trestného
- 5 - 5Co/455/2012-140
konania bolo oslobodenie odporcu ako obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok sa nestal tak, ako bol v obžalobe odporcovi kladený za vinu, ako aj z dôvodu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom údajnej škody a protiprávnym konaním odporcu. Súd prvého stupňa neprihliadol v konaní na obsah výpovede svedka L. L., ktorý uviedol, že navrhovateľ autom narazil do odporcu, odporca následne navrhovateľa udrel, nevedel však špecifikovať, či išlo o úder otvorenou dlaňou alebo päsťou. Ďalej však uviedol, že to bol navrhovateľ, ktorý svojím správaním spôsoboval na mieste skutku väčšie pohoršenie, ako odporca, keď navrhovateľ je typ, ktorý vyhľadáva problémy, taktiež nie je pravdou, že by po vystúpení z auta odporca napadol navrhovateľa tak ako to uvádzal navrhovateľ. Nakoniec navrhovateľ sám v priebehu trestného konania zmenil výpoveď ohľadne skutku. Rovnako zo svedeckej výpovede svedka L. W., prítomného na mieste po incidente, vyplynulo, že tento nevidel na nikom žiadne zranenia, rovnako nikto z prítomných sa nesťažoval na bolesť či zranenie. Z výpovede podstatnej časti svedkov vyplýva zhodne, že to bol navrhovateľ, ktorý narazil autom do odporcu, na čo mu ten dal facku, navrhovateľ následne so zbraňou ohrozoval tak odporcu ako aj ostatných prítomných. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním odporcu, skutočnosť, že navrhovateľ navštívil zubára až 10 dní po tom, čo mu
mala byť údajne spôsobená ujma odporcom, nemožno považovať za preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu a patologickým dejom v chrupe navrhovateľa vyústiacim v zlomenie zubu a poškodenie mostíka. Odvolateľ považoval za obvyklé v obdobných okolnostiach navštíviť najbližšiu pohotovosť za účelom vyšetrenia a určenia diagnózy čo najskôr, za obdobie desiatich dní mohlo dôjsť k iným udalostiam, ktoré mohli mať za následok potrebu ošetrenia navrhovateľa. Facka daná odporcom navrhovateľovi nemôže byť považovaná za protiprávne konanie, keď navrhovateľ skôr do odporcu nacúval svojím motorovým vozidlom, čo podporuje tiež fakt, že odporca bol spod obžaloby oslobodený, súd v rámci trestného konania ani nepostúpil predmetnú vec obvodnému úradu na prejednanie priestupku, naopak za priestupok bol riešený navrhovateľ, čo však súd prvého stupňa ignoroval a tento spis nezabezpečil. Odvolateľ rovnako spochybnil dôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa vzhľadom na skutočnosť, že tento vedome zavádzal súd, keď k návrhu na začatie konania pripojil v poradí prvý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým bol odporca odsúdený v súvislosti s predmetným skutkom za trestný čin výtržníctva, ktorý rozsudok však bol odvolacím súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Navrhovateľ zamlčal, že ďalším rozsudkom bol odporca ako obžalovaný spod obžaloby oslobodený, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že za škodu nezodpovedá ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. Aj z tohto dôvodu bolo teda potrebné žalobný návrh zamietnuť. Nakoniec odvolateľ namietal nevykonanie znaleckého dokazovania ohľadne mechanizmu skutku, keď facku dal odporca navrhovateľovi na ľavé líce, poškodený chrup bol však na pravej strane, znalecké
- 6 -
dokazovanie rovnako bolo potrebné ohľadne veku a vzniku poškodenia fixnej náhrady. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol odporca odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci tomuto na ďalšie konanie.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že svedok L. bol bývalý zamestnanec navrhovateľa, s ktorým tento rozviazal pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, v prípade svedka W. ide o blízkeho priateľa odporcu. Hoci výpovede týchto svedkov považuje odporca za podstatné, navrhovateľ namietal ich účelovosť. Pokiaľ odporca spochybňuje príčinu poškodenia chrupu a mostíka navrhovateľa, k tomuto sa jednoznačne vyjadril ošetrujúci lekár vo svojej výpovedi, nemohlo ísť o poškodenie chrupu pri zahryznutí do niečoho tvrdého, ako tvrdí odporca, podľa vyjadrenia lekára k takému poškodeniu dôjde len v dôsledku bočného úderu do tváre poškodeného. Ohľadne tvrdenia odporcu, že tento konal v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku navrhovateľ uviedol, že žiadna hrozba ani trvanie útoku odporcovi zo strany navrhovateľa pri incidente nehrozilo, navrhovateľ pred útokom odporcu tohto nezrazil svojím motorovým vozidlom, ani do neho nenacúval, takéto konanie nebolo nikdy preukázané, ide len o účelové tvrdenie odporcu a jeho priateľov. Navrhovateľ v konaní riadne preukázal protiprávne konanie odporcu a tiež príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody, súd na základe vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol správne, navrhovateľ preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie oboznámením svedeckých výpovedí v rámci trestného konania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, odvolaniu teda vyhovieť možné nebolo.
Odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého právny zástupca ospravedlnil neprítomnosť svoju ako aj navrhovateľa na pojednávaní podaním zo dňa 6. novembra 2014, súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti navrhovateľa. Následným mailovým podaním navrhovateľa zo dňa 10. novembra 2014 právny zástupca navrhovateľa zobral svoje ospravedlnenie neúčasti späť z dôvodu, že navrhovateľ sa chce pojednávania osobne zúčastniť, v deň pojednávania to však možné nie je pre jeho zdravotné problémy, žiadal preto pojednávanie odročiť na iný termín. Odvolací súd však na toto elektronické podanie prihliadnuť nemohol, pre absenciu náležitostí v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2, 3 O.s.p., najmä nedostatok vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje tomuto účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu.
- 7 - 5Co/455/2012-141
V občianskom súdnom konaní nie je súd viazaný oslobodzujúcim rozsudkom
vydaným v trestnom konaní (R 58/1966). V prípade nároku na náhradu škody ide o nárok vyplývajúci z občianskoprávnej zodpovednosti a skutočnosť, či osoba, ktorá škodu spôsobila bola alebo nebola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu je po právnej stránke irelevantná. Napokon aj v prípadoch, keď sa o náhrade škody rozhoduje v trestnom konaní a náhrada škody sa prizná, súdy nárok na náhradu škody a jeho príslušenstva posudzujú podľa ustanovení občianskeho práva (R 74/2002).
Obvinený (odporca) v rámci prípravného konania vypovedal, že potom, čo navrhovateľ do neho nacúval a narazil motorovým vozidlom, odporca na to reagoval tak, že pristúpil k dverám vodiča, kde cez otvorené okienko v dverách dal navrhovateľovi jedno zaucho, teda otvorenou dlaňou, neudrel ho päsťou. Navrhovateľ vypovedal v tom zmysle, že pri cúvaní mal vystrčenú hlavu z okna, pozeral sa dozadu, kedy prišiel k nemu odporca, ktorý ho udrel asi tri krát do sánky zboku, navrhovateľ po týchto úderoch ostal otrasený a stiahol sa do auta, snažil sa presadnúť si na sedadlo spolujazdca, nakoľko odporca sa ho snažil udrieť ešte aj potom, ako sa stiahol do auta. Svedok X.a uviedol, že navrhovateľ sa pri cúvaní oprel o odporcu, nejednalo sa o zrazenie, na čo odporca reagoval tak, že priebehol k okienku dvier vodiča, kde sa cez otvorené okienko nahol do toho auta, kde bol strčený do pol pása, navrhovateľa jeden krát alebo viackrát udrel päsťou do tváre, v aute spolu chvíľu zápasili, na čo navrhovateľ vystúpil z dverí spolujazdca von. Svedok Praus uviedol, že odporca pribehol k dverám vodiča navrhovateľa, kde navrhovateľa napadol cez otvorené okienko tak, že ho udrel dva krát päsťou do hlavy, išlo o dosť silné rany. Ešte sa ho pokúšal trafiť päsťou aj tretíkrát, ale navrhovateľ sa uhol, bol strčený hlbšie v aute, odporca bol už do pása strčený v tomto aute a snažil sa navrhovateľa ešte napádať, na čo si navrhovateľ presadol na sedadlo spolujazdca. Svedok D.k vypovedal, že odporca dal navrhovateľovi cez otvorené okno jednu facku, päsťou ho neudrel, na čo navrhovateľ vyšiel cez dvere spolujazdca z auta. Svedok U. videl, že odporca udrel navrhovateľa len raz, nevedel, či ho udrel päsťou alebo mu dal zaucho. Svedok Baláž uviedol, že odporca sa naklonil dovnútra auta, kde navrhovateľa jedenkrát udrel, nevidel, či išlo o facku alebo úder päsťou. Svedok Kapusta videl, ako sa odporca nahýňal do auta, stál ale v takom uhle, že vôbec nevidel, čo navrhovateľ alebo odporca robí.
Z vyššieho uvedeného vyplýva, že všetci prítomní pri incidente potvrdili napadnutie navrhovateľa odporcom, a to buď úderom päsťou, dokonca opakovane, alebo otvorenou dlaňou. Podľa názoru odvolacieho súdu je však nelogické, aby navrhovateľ po jednej facke vystupoval z auta z opačnej strany, zo sedadla spolujazdca. Javí sa teda, že účastníci spolu aj v aute ešte zápasili, útok tak bol rozsiahlejší, navrhovateľ sa v aute snažil pred útokom presadnúť si na miesto spolujazdca, odkiaľ potom vystúpil.
- 8 -
Útok nakoniec potvrdzuje aj zdravotná dokumentácia, resp. ošetrujúci zubár vo svojej výpovedi, nebolo pritom preukázané, že by sa od momentu skutku do ošetrenia 10. januára 2005 navrhovateľ zúčastnil iného incidentu, kde by bol napadnutý, zo zdravotnej dokumentácie tiež vyplýva, že hematómy prítomné u navrhovateľa boli staršieho dáta, už odznievali. Navrhovateľ rovnako dostatočne rozumne vysvetlil, prečo bol na ošetrení až 10. januára 2005 a nie skôr.
Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľ k návrhu pripojil len rozsudok, ktorým bol odporca uznaný vinným zo spáchania trestného činu, nie už ďalšie, navrhovateľ pritom tvrdil, že ďalšie rozhodnutia v trestnej veci jeho advokátovi už neboli doručené. Skutočnosť nedoručenia ďalších rozhodnutí poškodenému navrhovateľovi naozaj z pripojeného trestného spisu vyplýva.
Tvrdenia odporcu, že tento konal v nutnej obrane, keď odvracal bezprostredne hroziace nebezpečie útoku zo skutkových okolností nevyplýva, keď útok cúvajúcim autom už nehrozil, auto v čase napadnutia odporcu stálo.
Znalecké dokazovanie v súdenej veci sa skutočne javí ako nadbytočné, skutkový stav bol zistený dostatočne, hodnota zhotovovanej zubnej náhrady tiež nevykazovala znaky neprimeranosti.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994).
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky
- 9 - 5Co/455/2012-142
vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými argumentmi a tvrdeniami (219 ods. 2 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov priznať nemohol, pre neuplatnenie tejto (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.