Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cpr-23-2019.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Cpr/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v konaní pred sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobcu: Bc T. L., nar. X.X.XXXX, bytom L. 9, V. nad Q., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou v Prešove, so sídlom Volgogradská 13, proti žalovanému: X. a.s., K.: XX XXX XXX, so sídlom Y. XX, V., právne zastúpený Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom v Humennom, so sídlom Ul. 26 novembra 1510/3, o zaplatenie 861,74 € s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume 862 € brutto s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.1.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.5.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 861,74 € s príslušenstvom, titulom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe súd zistil, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2017, v znení Dodatkov č. 1, 2, 3 v pracovnom pomere od 1.12.2017 na dobu určitú do 30.11.2018. Nakoľko žalovaný po skončení pracovného pomeru nevyplatil žalobkyni náhradu za nevyčerpanú dovolenku, opakovane o jej vyplatenie žiadala výzvami zo dňa 20.3.2019 a 18.4.2019, k úhrade zo strany žalovaného však nedošlo. Nevyčerpaná dovolenka žalobkyne je v rozsahu 17 dní. Pri priemernom hodinovom zárobku žalobkyne 6,3364 € tak výška náhrady za túto nevyčerpanú dovolenku predstavuje sumu 861,75 €.
2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku súdu predložila listinné dôkazy a to:
- Pracovnú zmluvu zo dňa 30.11.2017
- Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve uzatvorený 28.2.2018
- Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve uzatvorený dňa 29.3.2018
- Dodatok č. 3 k pracovnej zmluve uzatvorený dňa 31.7.2018.
- Oznámenie o skončení pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 21.2.2019
- Potvrdenie o zamestnaní
- Výzvy zo dňa 20.3.2019 a 8.4.2019
- Oznámenie o výsledku inšpekcie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 16.4.2019
- Výplatné pásky za obdobie december 2017 až júl 2018.
3. Tunajší súd platobným rozkazom zo dňa 29. júla 2019 č.k. 42Cpr/23/2019 tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Nárok neuznával z dôvodu, že výška mzdy žalobkyne, ktorá je podkladom pre výpočet požadovanej sumy,
bola žalovaným spochybnená v inom súdnom konaní. Žalovaný podal dňa 21.4.2019 žalobu o určenie neplatnosti Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve žalobkyne a to z dôvodu porušenia povinnosti bývalého štatutára žalovaného C. L. - manžela žalobkyne a pre zjavný rozpor tohto ich konania s dobrými mravmi. Súdne konanie o návrhu žalovaného bolo vedené Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 11Cpr/23/2019. Preto navrhol, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia vyššie uvedeného konania, v ktorom sa rieši právna otázka dôležitá pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne.
4. Súd uznesením zo dňa 4.5.2020 č.k. 42Cpr/23/2019-106 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 11Cpr/23/2019.
5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 11Cpr/23/2019 bolo zistené, že rozsudok zo dňa 25. apríla 2020 č.k. 11Cpr/23/2019-261 súd žalobu o určenie neplatnosti Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zamietol a neúspešného žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovaným trovy konania v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2022.
6. Súd vykonal dokazovanie s oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ktoré tvoria obsah spisu, pričom prihliadal aj na obsah ich skutkových tvrdení a zistil tento skutkový stav:
7. Pracovný pomer žalobkyne u žalobcu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2017, v ktorej si účastníci tohto pracovnoprávneho vzťahu dohodli vznik pracovného pomeru dňom 1.12.2017. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30.11.2018 so skúšobnou dobou na 3 mesiace.
8. Podľa Čl. IV pracovnej zmluvy bola mzda dohodnutá vo výške 1 100 € a skladala sa z fixnej časti mzdy 700 € a pohyblivej časti mzdy 400 €. Týždenný pracovný čas zamestnanca bol dohodnutý v Čl. IV pracovnej zmluvy v rozsahu 40 hodín.
9. Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve uzatvorený dňa 29.3.2018 došlo k zmene Čl. IV pracovnej zmluvy tak, že zamestnávateľ priznal zamestnancovi hrubú mzdu vo výške 1 100 €. Ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy ostali nezmenné.
10. Z potvrdenia o zamestnaní vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného v období od 1.12.2017 do 30.11.2018. Jej pracovný pomer bol ukončený uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru v súlade s ust. § 71 Zákonníka práce.
11. Žalobkyňa predložila výplatnú pásku za mesiac júl 2018, z ktorej vyplýva, že základný plat žalobkyne bol vo výške 1 100 € a jej priemerná hodinová mzda predstavovala sumu 6,3364 €.
12. Inšpektorát práce Košice vykonal inšpekciu práce v spoločnosti Enprotech a.s., Magnezitárska 11, Košice. Kontrolou predložených dokladov k Inšpekcii práce bolo zistené, že tento zamestnávateľ neposkytol žalobkyni za obdobie roku 2018 náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 17 dní, čo bolo vyhodnotené ako rozpor s ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce.
13. Podľa ust. § 101 veta prvá Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.
14. Podľa ust. § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
15. Podľa ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
16. Podľa ust. § 134 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
17. Podľa ust. § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa ust. § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
19. Podľa ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
20. Podmienky pre priznanie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku upravuje citované ust. § 116 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce podľa ktorého má zamestnanec nárok na mzdu za nevyčerpanú dovolenku v sume jeho priemerného zárobku. V prípade, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru a z uvedeného dôvodu si zamestnanec svoju dovolenku nemohol vyčerpať, má nárok na náhradu za všetky dni takto nevyčerpanej dovolenky.
21. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného bol ukončený uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý, dňa 30.11.2018. Za tento rok si z uvedeného dôvodu žalobkyňa nevyčerpala dovolenku v rozsahu 17 dní. Pri tomto závere súd vychádzal z výsledku inšpekcie práce vykonanej Inšpektorátom práce Košice. Ten kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobkyňa za kalendárny rok 2018 si nevyčerpala dovolenku v rozsahu 17 dní a že jej za túto nevyčerpanú dovolenku nebola poskytnutá náhrada mzdy. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nárok žalobkyne je dôvodný a táto má v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 17 dní.
22. Zamestnancovi patrí náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške jeho priemerného zárobku. Pravidlá pre výpočet priemerného zárobku zamestnanca pre pracovnoprávne účely sú upravené citovaným ustanovením § 134 Zákonníka práce. Priemerný zárobok zamestnanca sa zisťuje za rozhodné obdobie, ktorým je v prejednávanej veci 3. štvrťrok 2018, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom došlo u žalobkyne k skončeniu jej pracovného pomeru (30.11.2018). Práve týmto okamihom - skončením pracovného pomeru vznikol žalobkyni na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku nárok.
23. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ktorý sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta. Z výplatnej pásky za júl 2018 vyplýva, že priemerný hodinový zárobok žalobkyne bol 6,3364 €. Žalobkyňa mala v pracovnej zmluve dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas a pri jeho rovnomernom rozvrhnutí pripadá na jeden pracovný deň 8 hodín, čo pri priemernej hodinovej mzde predstavuje priemerný denný zárobok 50,6912 €. Za 17 dní nevyčerpanej dovolenky preto žalobkyni patrí náhrada jej priemerného zárobku v sume 861,7504 €. Súd túto sumu zaokrúhlil na najbližší eurocent nahor t.j. na sumu 862 € (postupoval obdobne ako pri zaokrúhľovaní výšky priemerného mesačného zárobku).
24. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinnej v čase vzniku omeškania, bola výška úrokov z omeškania o 5%-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Ako už bolo vyššie uvedené žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v roku 2018, ktorú jej bol žalovaný povinný zaplatiť v poslednom výplatnom termíne t.j. vo výplatnom termíne za mesiac november 2018. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť mzdu (vrátane náhrady mzdy) v deň skončenia pracovného pomeru najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Mzda za mesiac november 2018 bola splatná najneskôr 31.12.2018 a nasledujúcim dňom t.j. 1.1.2019 sa žalovaný dostáva do omeškania s jej úhradou. Preto súd priznal žalobkyni tiež nárok na úroky z omeškania od 1.1.2019 až do zaplatenia plnej výšky priznanej náhrady mzdy.
28. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v spore.
29. V prejednávanom prípade bola žalobkyňa plne úspešná a preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.