Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-317-2013.pdf
PDF · 99.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/317/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Oliver Baláž, advokát, so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: K. F., O.. XX.XX.XXXX, O. V. XXX XX V. O. D. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: Erika Ruženská, súdna tajomníčka Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 985,83 eur, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 157,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 157,77 eur od 28.11.2010 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.12.2006 č. 2490287 pod bodom 4 v časti: " v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1, písm . b/ alebo v bode 2 , alebo v bode 3/ tohto dodatku alebo v čl. 3 , bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl.5 bod. 5.2 písm . a) až c) Všeobecných podmienok ) a následného vypojenia SIM karty , zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu , ktorá mu vznikla porušením povinnosti na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.", je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.07.2013 domáhal na tunajšom súde o zaplatenie sumy 157,77 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 28.11.2010 do zaplatenia a náhradu škody 828,06 eur. Uviedol, že ide o nezaplatený dlh za služby zo zmluvy o pripojení a o náhradu škody ako ušlý zisk, ktorý by bol navrhovateľ získal, ak by si odporca plnil povinnosti zo zmluvy. Zároveň žiadal o náhradu trov konania.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 985,83 eur s prísl.. Je to suma do 1.000 Eur, preto podľa ust. § 200ea ods. 1/ O.s.p. ide o drobný spor. Podľa ust. § 115a ods. 2/ O.s.p. v takomto prípade nie je potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Rozhodnuté tak bolo vo veci bez nariadenia pojednávania.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými navrhovateľom a to: zmluva o pripojení (č.l. 6), dodatok (č.l. 7), cenník mobilných zariadení (č.l. 8), cenník programov a služieb (č.l. 9), všeobecné obchodné podmienky (č.l. 11), faktúry (č.l. 16 až 19), pokus o zmier - predsporová výzva (č.l. 20), história pripájania (č.l. 21) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:
Podľa všeobecných zmluvných podmienok - č.l. 12 navrhovateľ má aj mal oprávnenie získané telekomunikačným úradom ako telekomunikačný podnik. Okrem iných bol oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné mobilné telekomunikačné siete a poskytovať verejnú telefónnu službu prostredníctvom mobilných verejných elektronických sietí. Uvedené vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný ( www.orsr.sk <http://www.orsr.sk> ).
Navrhovateľ ako dodávateľ služieb a odporca ako fyzická osoba - občan dňa 14.12.2006 uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o pripojení (č.l. 6) a dodatku (č.l. 7). Z návrhu navrhovateľa a tiež z pripojeného cenníka mobilných zariadení ( č.l. 8 ) vyplýva, že odporcovi bolo predané mobilné zariadenie v hodnote 0,03 eur, pričom jeho skutočná cena bola 490,94 eur. V zmluvách si dohodli viazanosť 26 mesiacov.
Z pripojených faktúr (č.l. 16 až 19) vyplýva, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za poskytnuté služby sumu spolu 157,77 eur (73,36 eur + 40,38 eur + 41,53 eur + 2,50 eur). Okrem toho si navrhovateľ uplatnil náhradu škody vo výške 828,06 eur, ktoré predstavuje výšku mesačného dohodnutého paušálu v sume 30,65 eur za obdobie 11 mesiacov, lebo odporca si povinnosti neplnil a preto navrhovateľ pred uplynutím viazanosti 26 mesiacov odstúpil od zmluvy, pričom do konca doby viazanosti chýbalo ešte 11 mesiacov ako to navrhovateľ uvádza v návrhu. Ďalej, že odporca porušil svoju právnu povinnosť dodržania 26 mesiacov využívania služieb, na základe ktorej mu navrhovateľ poskytol zľavu na mobilný telefón vo výške 490,91. Vznikla mi tak skutočná škoda v tejto sume. Doklad o odstúpení a doručenku o doručení odstúpenia od zmluvy nepredložil. Na výzvu navrhovateľa pokusom o zmier - predsporová výzva - č.l. 20 odporca nereagoval
Podľa ust. § 879l Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28.02.2010, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 1/ Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1/ Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá / Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10c/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 78 ods. 9/ zák. č. 351/2011 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 43 ods. 1písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 / zák. č. 351/2011 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne a to z týchto dôvodov.
Nutné je uviesť, že navrhovateľ si svoj nárok uplatnil až dňa 30.07.2013, pretože tento deň podal návrh na súd. Napriek tomu, že ide o právny vzťah, ktorý vznikol zmluvou zo dňa 14.12.2006, je nutné z tohto dôvodu a s poukazom na ust. § 879I Obč. zák. právne nároky navrhovateľa posudzovať podľa právnej úpravy Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010.
Navrhovateľ bol dodávateľom, lebo svoje služby poskytoval v rozsahu svojej činnosti, ktorú mal zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný.
Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ktorá nekonala pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.
Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu, je zrejmé aj s poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy, lebo ide o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na jej právnu formu.
Bolo preukázané, že odporca služby navrhovateľa využíval. Bolo preukázané, že porušil zmluvy o poskytovaní služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré mu navrhovateľ na základe zmlúv poskytoval, cenu týchto služieb navrhovateľovi nezaplatil. Dlh nezaplatil v celej výške ani po doručení výzvy. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 157,77 eur. Navrhovateľ odporcu pred podaním návrhu mimosúdnou výzvou vyzval na úhradu tejto dlžnej sumy.
Odporca žalovaný dlh na službách neuhradil. Dňom nasledujúcim, po splatnosti tej ktorej faktúry sa s plnením dostal do omeškania. Navrhovateľ si však úroky z omeškania uplatnil iba dňom nasledujúcim po dni poslednej faktúry, teda dňom 28.11.2010. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 157,77 eur od 28.11.2010 do zaplatenia. Na základe uvedeného preto súdu návrhu navrhovateľa v dôvodnej časti vyhovel.
Pokiaľ sa týka zvyšnej časti návrhu a to zaplatenia 828,06 eur, v tejto časti je návrh navrhovateľa nedôvodný. Navrhovateľ si sumu 828,06 eur uplatnil ako náhradu škody. Tvrdil, že táto mu vznikla tým, že musel predčasne, pred uplynutím lehoty viazanosti, zmluvný vzťah ukončiť, lebo odporkyňa neplatila riadne a včas. Uplatnil si ju ako ušlý zisk, teda to, o čo sa jeho majetok zmenšil za dobu 11 mesiacov, čo musel skôr ukončiť zmluvný vzťah vo výške mesačného paušálu za tieto mesiace, teda to, čo by bol odporca uhradil a čo by bol navrhovateľ získal, keby zmluva trvala po celých 26 mesiacov viazanosti podľa zmluvných dojednaní pri mesačnej výške paušálu 30,65 eur a za mobilný telefón, za ktorý navrhovateľ odporcovi poskytol zľavu. Vykonaným dokazovaním v tejto časti má súd za to, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno. Nepreukázal, že je nositeľom práva na náhradu škody v žalovanej sume. Nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na náhradu škody, pretože nepreukázal, že má právo na náhradu škody, ktorú si uplatnil. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu odporcu, lebo nepreukázal, že je odporca je nositeľom povinnosti zaplatiť mu žalovanú náhradu škody. Nepreukázal totiž existenciu základných podmienok a predpokladov na náhradu škody. Aby bol nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody dôvodný, musel by navrhovateľ preukázať existenciu najmenej troch zákonných podmienok (1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody a 3. príčinnú súvislosť medzi zavinením a vznikom škody.) a to všetkých troch súčasne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej z týchto troch predpokladov. Nie je rozhodujúce, či ide o ujmu spočívajúcu v rozpore so zákonom alebo so zmluvou. Škodou sa rozumie skutočná škoda (zmenšenie majetku poškodeného) a ušlý zisk. (to, čo by bol poškodený mohol získať, keby nedošlo k protiprávnemu konania, a vzniku škody). Musí byť vyjadriteľná v peniazoch. To, že odporca prestal riadne a včas platiť faktúry, ešte samo osebe neznamená, že nezotrval v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 26 mesiacov. Ani samotné odpojenie zo strany navrhovateľa neznamená, že odporca nezotrval v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 26 mesiacov. Navrhovateľ nepredložil žiadny taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že odporca zotrval v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu kratšiu ako 26 mesiacov, pretože došlo k zániku zmluvného vzťahu. Nedošlo k odstúpeniu od zmluvu, ani k výpovedi a ani iným spôsobom zmluva nezanikla, v tomto smere navrhovateľ svoje tvrdenie o odstúpení od zmluvy nepreukázal, pripojil len predsporovú výzvu. Okrem toho ani v takom prípade, že by k odstúpeniu došlo, nebolo by možné mať automaticky za to, že tak vznikla navrhovateľovi škoda v rozsahu ako si ju uplatnil voči odporcovi. Zmenšenie majetku a ušlý zisk nepredstavujú automaticky len rozdiel toho, čo by bol navrhovateľ mohol získať, ak by plnenie bolo zo strany odporcu bolo riadne po celú dobu viazanosti 26 mesiacov. Aj za takýchto priaznivých podmienok by totiž navrhovateľ mal a musel mať určité náklady spojené s prevádzkou telekomunikačnej siete, s jej údržbou, náklady na zamestnancov, ktorý túto prevádzku a údržbu vykonávali a pod. Tieto by nemohli predstavovať žiadnu škodu (zmenšenie majetku alebo ušlý zisk). Naviac navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody. Ani samotná zľava na mobilnom zariadení nie je škodou. Ako už bolo uvedené, škodou sa rozumie skutočná škoda alebo ušlý zisk. Navrhovateľ ani jedno z toho nepreukázal. Nepreukázal v akej výške sa jeho majetok zmenšil alebo čo mohol získať, o čo sa jeho majetok mohol zväčšiť. Samotný rozdiel medzi cenou trhovou a cenou akciovou za mobilné zariadenie nie je skutočná škoda ani ušlý zisk. Navrhovateľ musel mať a aj mal určite nejaké vstupné náklady, investície potrebné na nadobudnutie mobilných zariadení, ktoré poskytol odporcovi. Tie by však nepredstavovali žiadnu škodu ani ušlý zisk. V konaní ich navrhovateľ ani nepreukázal. Nemenej dôležité je uviesť, že zľava z kúpnej ceny, je cena, na ktorej sa dohodli obidve strany písomnej zmluvy, pričom s návrhom vychádzal navrhovateľ. Túto dohodu, konsenzus nie je možné následne jednostranne meniť, lebo sa nenaplnili očakávania navrhovateľa, ktoré pri uzatváraní zmluvy mal a ktoré do zmluvného vzťahu vkladal. Ani samotná cena mesačného paušálu za mesiace, čo mali uplynúť do ukončenia viazanosti nie je sama o sebe škodou. Ako už bolo uvedené, škodou sa rozumie skutočná škoda alebo ušlý zisk. Navrhovateľ ani jedno z toho nepreukázal. Nepreukázal v akej výške sa jeho majetok zmenšil alebo čo mohol získať, o čo sa jeho majetok mohol zväčšiť. Navrhovateľ musel mať a aj mal určite nejaké vstupné náklady, investície potrebné na nadobudnutie mobilných zariadení, ktoré poskytol odporcovi. Mal a musel mať určité náklady spojené s prevádzkou telekomunikačnej siete, s jej údržbou, náklady na zamestnancov, ktorý túto prevádzku a údržbu vykonávali a pod. Tieto by nemohli predstavovať žiadnu škodu (zmenšenie majetku alebo ušlý zisk). V konaní ich navrhovateľ ani nepreukázal. Určite mu škoda
nemohla vzniknúť v plnej výške mesačného paušálu na 11 mesiacov. Takto neexistuje, ani nemôže existovať ani tretia z podmienok na náhradu škody a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, pretože nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu zo strany odporcu a nevznikla žiadna škoda navrhovateľovi. Na základe uvedených nebolo možné preto zohľadniť ani argumentáciu navrhovateľa obsiahnutú v jeho návrhu s poukazom na skoršie rozhodnutia súdov. Z týchto dôvodov je návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady škody 828,06 eur nedôvodný. V nedôvodnej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2/ O.s.p. a ust. § 150 ods. 2/ O.s.p., pretože obaja účastníci mali v konaní čiastočný úspech a neúspech, navrhovateľ neúspech vo vyššom rozsahu a ide o drobný spor a jednoduchú vec.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).