Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_1T-23-2013.pdf
PDF · 279.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich Heleny Schnirerovej a Petra Troščáka, na hlavnom pojednávaní dňa 11. novembra 2014 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom J. č. XX, okr. Z., t.č. v Ústave na výkon väzby Prešov,
2/ A. J., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom J. č. XX, okr. Z.,
s ú v i n n í, ž e
dňa X.X.XXXX v čase asi o XX.XX hod. v Z., na E. D. pokoja č. X v nákupnom stredisku B., na prvom poschodí v priestoroch herne Admiral Reno Royal s.r.o., po vzájomnej dohode vošiel A. J. v čiernom oblečení a s čiernou kuklou na hlave do vstupného priestoru herne, pristúpil k pultu obsluhy, pričom v ruke držal podomácky vyrobenú napodobeninu krátkej strelnej zbrane, ktorú namieril na O. E., nar. X.X.XXXX, zamestnankyňu spoločnosti Reno Royal, s.r.o. pričom kričal: „Davaj peniaze“, následne k menovanej pristúpil, udrel ju zbraňou do zadnej časti hlavy, pričom menovaná z obavy o svoj život otvorila kovovú skrinku umiestnenú pod pultom obsluhy, z ktorej páchateľ sám vybral čiernu peňaženku s obsahom finančnej hotovosti celkom v sume najmenej 3.920,- Eur v bankovkách, ktorú potom vložil do igelitovej tašky fialovej farby a odišiel z herne von, kde ho čakal A. A., ktorý po spustení alarmu ušiel do osobného motorového vozidla zn. Opel Tigra modrej farby, ev. č. Z. ktorým sa obaja páchatelia na miesto priviezli, A. J. cestou k vozidlu odhodil na ul. K. pri obytných blokoch č. 84 igelitovú tašku fialovej farby, čiernu mikinu s kapucňou a napodobeninu zbrane, následne nastúpil do vozidla zn. Opel Tigra a spolu s A. A. z miesta odišli a neskôr sa s ulúpenými peniazmi rozdelili, pričom uvedeným konaním bolo poškodenej O. E. spôsobené povrchové zranenie hlavy, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie bez liečenia a posttraumatická stresová porucha s dobou liečenia 72 dní a majiteľom finančnej hotovosti - spoločnosti SLOV -MATIC, spol. s.r.o., Bratislava, škoda vo výške 3.000,- Eur a X. P. škoda vo výške 920,- Eur,
t e d a
1/ obžalovaný A. A. a 2/ obžalovaný A. J.
- spoločným konaním proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l i
1/ obžalovaný A. A. a 2/ obžalovaný A. J.
- obzvlášť závažný zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o i m s ú d u k l a d á :
1/ obžalovanému A. A.
Podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l/, n/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
2/ obžalovanému A. J.
Podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d/, j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených O. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z., A. č. XX, SLOV-MATIC spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Humenské námestie č. 1, IČO: XXXXXXXX zastúpeného splnomocnencom poškodeného Ing. Pavlom Olejárom, Union zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 29/A, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného splnomocnencom poškodeného Boženou Smiščikovou a X. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., A. s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dňa 21.3.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na obvinených A. A. a A. J., pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.
Rozsudkom zo dňa 24.9.2013 Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. A. vinného zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona a obžalovaného A. J. z obzvlášť závažného zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, za čo uložil obžalovanému A. A. trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a obžalovanému A. J. trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní 2 roky, pričom poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Na základe odvolania okresného prokurátora, ako aj obžalovaného A. J. podaného prostredníctvom obhajcu, Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4To/44/2013 zo dňa 19.11.2013 uvedený rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom vo svojom rozhodnutí okrem iného uložil súdu prvého stupňa, aby opätovne vypočul obžalovaného A. A. a odstránil rozpory (alebo sa o to aspoň pokúsil) v jeho výpovediach najmä ohľadom toho, aké veci mali pripraviť do ruksaku za účelom vykonania lúpeže, odkiaľ tieto pochádzali, ako s nimi naložili a ďalej bude potrebné opätovne predvolať a vypočuť poškodenú O. E. a na základe jej odpovedí ustáliť, ako sa pohybovali obžalovaní na mieste činu pred činom samotným, či títo menili peniaze, kto z nich, ako a kde sa pri tom pohybovali, či stáli, akú mali farbu a strih vlasov, či sa obžalovanému A. lúpala koža na rukách, na základe čoho sa so svedkyňou G. domnievali, že páchateľom je mladý muž s krátkymi čiernymi vlasmi. Taktiež bude potrebné predvolať a vypočuť svedkyňu O. G. a svedka P. Z. k otázkam vyššie naznačeným a v prípade rozporov medzi výpoveďami obžalovaných a svedkov, prípadne svedkov navzájom zvážiť za účelom odstraňovania rozporov aj vykonanie ich konfrontácie. Napokon bude potrebné za účelom objektívneho posúdenia nálezov pachových stôp na mieste činu a výsledku ich porovnania s porovnávacími pachovými stopami obžalovaných A. A. a A. J. vypočuť kriminalistického technika na postup pri zaisťovaní pachových stôp na mieste činu, predvolať a vypočuť pracovníka KR PZ, oddelenia kriminalistickej kynológie, k otázke podania správy o porovnaní pachových stôp ako aj k možnostiam prípadného prekrytia stôp a taktiež bude potrebné pribrať do konania znalca z odboru veterinárstva, odvetvia kynológie, aby tento posúdil postup kriminalistických technikov pri odbere pachových stôp na mieste činu, či títo postupovali správne v zmysle platnej metodiky a následne aby posúdil aj správnosť odberu, uchovávania a porovnávania pachových stôp, následne aby sa vyjadril k možnostiam prenosu pachových stôp v tomto prípade, k alternatívam uvádzaným obžalovaným A., ako aj k tomu, že na mieste činu neboli zaistené žiadne pachové stopy obžalovaného J., a to aj vzhľadom na to, že v čase spáchania skutku, vychádzajúc zo zápisnice o ohliadke miesta činu, malo byť bezveterné počasie a malo byť 26°C, ako aj na možnosti prípadného prenosu pachových stôp za barový pult. Taktiež sa javí potrebným do konania pribrať znalca z odboru psychológie, a to za účelom posúdenia oboch obžalovaných ohľadom ich schopností správne vnímať, reprodukovať a zapamätať si prežité udalosti, či nemajú sklony k skresľovaniu prežitých udalostí vo svoj prospech, k fabuláciám a za účelom posúdenia ich osobností z pohľadu toho, či v ich prípade ide o osobnosť dominantnú, submisívnu, ako aj z pohľadu možnosti ich nápravy.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných A. A. a A. J., výsluchom svedkyne poškodenej O. E., výsluchom svedkov O. K., A. A., S. J., K. K., O. G., P. Z., Bc. X. P., kpt. U. A., Ing. O. K., Ing. G. G., výsluchom znalcov MUDr. Kamila Mikulu, PhDr. Kataríny Petrovej a MVDr. Juraja Rákossyho, čítaním svedeckých výpovedí svedkov Ing. Z. F., I. S., X. P., P. Z. a O. G., čítaním znaleckých posudkov KEÚ PZ Košice a čítaním listinných dôkazov a to správy o výsledku porovnávania pachových stôp, zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou, lekárskych správ, zápisnice o prehliadke tela a iných podobných úkonoch, správ a charakteristík, odpisov z registra trestov obžalovaných, potvrdení spoločnosti VIX spol. s.r.o. a spoločnosti Reno Royal s.r.o., uplatnenia nároku na náhradu škody s prílohami, správy spoločnosti Reno Royal s.r.o., správy o výsledku opakovaného porovnávania pachových stôp, nariadenia prezidenta PZ zo dňa 25.5.1998, č. 10/1998 a nariadenia Prezidenta PZ zo dňa 9.2.2004, č. 4/2004 a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a uvedený skutok spáchali obžalovaní A. A. a A. J..
Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ďalej uviedol, že s A. J. chodili hrať výherné automaty do herne Admirál v Družbe, pričom hrávali obaja a obžalovaný J. niekedy hral za jeho peniaze, ale niekedy hral za svoje, najmä keď mu otec poslal výživné a takýmto spôsobom si chcel zarobiť na kúpu motorky a na vodičské oprávnenie, pričom zhruba týždeň pred lúpežou sa ho obžalovaný J. opýtal, či mu nepomôže vylúpiť herňu, na čo odmietol, ale potom súhlasil, ale len s tým, že ho tam zavezie, aj ho odtiaľ odvezie. V deň lúpeže sa
dohodli, že si pôjdu zahrať a to asi o 20.30 hod., obžalovaný J. došiel k nemu domov a v Z. boli okolo 21.00 hod. a nakoľko stále parkujú pred Družbou, v ten deň zaparkoval oproti čerpacej stanici Shell. Do herne išli okolo 21.00 hod. a on si zmenil zhruba 20,- Eur. Hrali asi do 22.00 hod. a potom odišli. Keď odchádzali, všimli si, že herňa je prázdna, preto obžalovaný J. navrhol, že to urobí. Odišli k autu, kde obžalovaný J. vybral z kufra ruksak, v ktorom už boli pripravené veci na lúpež, potom odišli k bytovke pri parkovisku, odkiaľ bolo vidno na herňu, pričom obžalovaný J. si obliekol nohavice čiernej farby, jeho čiernu mikinu a čierne rukavice. Na hlave mal zrolovanú kuklu, ktorá bola ešte nestiahnutá a na nohách čierne botasky. Následne prešla okolo nich hliadka mestskej polície, preto obžalovanému J. povedal, nech to nerobí, že ho chytia. Hliadka asi po polhodine odišla, pričom videli vojsť do herne dve ženy. Obžalovaný J. ešte trochu počkal a tak sa rozbehol do herne, odkiaľ bolo počuť výkrik „prepad“ a ženský krik, preto sa zľakol a rozbehol sa k autu, pričom počul aj to, že sa spustil alarm. On čakal asi minútu
- dve a tak obžalovaný J. došiel k nemu a mal na sebe dvoje nohavíc a už len svoju mikinu a v ruke držal kuklu a peňaženku. On sa ho pýtal, kde má zvyšne oblečenie a obžalovaný J. mu odpovedal, že zbraň, mikinu, rukavice a igelitovú tašku odhodil po ceste z herne. Nastúpil do auta a cestou zvyšné veci vyhodili do rieky. Obžalovaný A. ďalej uviedol, že následne išli k nemu domov, kde prepočítali peniaze, pričom tam bolo 2.959,- Eur a nejaké mince, ktoré obžalovaný J. rozdelil rovným dielom a peniaze mu ponúkol a on ich prijal. Potom sa dohodli, že pôjdu umyť auto a išli ho umyť do Košíc, bol to večer, obchody boli pozatvárané a domov prišli okolo 1.30 hod. ráno, s tým, že auto umyli na čerpacej stanici OMV. Na otázky prokurátora obžalovaný A. uviedol, že s obžalovaným J. sa poznajú odmalička, bývajú v jednej dedine, pričom lepšie sa poznajú asi 2 roky. Pred skutkom do herne chodili hrať pár mesiacov a chodili hrať keď mali peniaze, čo bolo asi štyrikrát do mesiaca, prípadne to mohlo byť aj viackrát, chodili aj do iných herní nielen do Družby, napríklad do Aquabelly. Koľko prehral obžalovaný J. za to obdobie nevie, obžalovanému J. dal občas 5,- alebo 10,- Eur, aby si zahral, v ten večer mu asi tiež dal nejaké mince. Zbraň si vyrobili cca 2 dni pred lúpežou u neho v garáži a to tak, že obžalovaný J. vyrobil torzo zbrane z nejakých rúrok, pričom počas toho mal rukavice a on obžalovanému J. pomohol oblepiť to čiernou izolačnou páskou. Zbraň sa dala do ruksaka, ktorý doniesol obžalovaný J. z domu, pričom to bol asi ruksak druha jeho mamy a do ruksaka sa dali aj veci a to čierne nohavice, mikina, rukavice, kukla a botasky a ten ruksak bol odvtedy v kufri auta, čo bolo asi cca 2 alebo 3 dni pred skutkom, ale kto ho tam dal, či on, alebo obžalovaný J., to si už nepamätá. Po lúpeži sa vecí zbavili tak, že zastavili na moste v obci X., kde peniaze vybral obžalovaný J. z peňaženky a dal ich do igelitového sáčka, peňaženku dal do kukly, vyzliekol si čierne nohavice a prezul si botasky za biele a tieto veci hodil do rieky S. v X.. V ten večer mal oblečené tričko tmavej farby, asi modré a asi krátke nohavice, ale nie je si istý a topánky asi Dunlop čiernej farby, čo sú botasky s výraznou podrážkou žltej farby, obžalovaný J. mal oblečené rifle modrej farby, biele botasky a žltú mikinu, pričom tento si pred skutkom obliekol čierne nohavice na svoje nohavice, čiernu mikinu na svoju mikinu, prezul sa do druhých botasiek, dal si rukavice a dal si kuklu na hlavu, pričom zobul si len botasky, ktoré dal do ruksaka a ruksak nechal na mieste, ktorý on zobral. Po skutku mu obžalovaný J. o priebehu skutku povedal, že vošiel, skričal prepad, namieril zbraň na krupiérku, pýtal od nej peniaze, táto kričala ako zmyslov zbavená, tak prišli dve panie, ktoré poslal dozadu a povedal, nech nevolajú políciu, ďalej povedal, že krupiérku sotil, ale že ju neudrel, ona otvorila nejakú skrinku a dala mu peňaženku, čo mu povedal keď sa vracali spolu domov. Tiež hovoril, že obehol dookola okolo blokov, tak si dal dole mikinu a spolu so zbraňou, rukavicami a taškou ich vyhodil. Auto bolo od herne cca 200 metrov, cesta do J. trvá rôzne, ale v ten večer sa neponáhľali, aby neboli nápadní, išli dookola inou trasou a to smerom na Sabinov, cez A. K., D., cez pole a cez X., čo trvalo to približne 30 až 40 minút, pričom cesta obvykle trvá 15 až 20 minút. Obžalovanému J. ukazoval záznam z lúpeže, ale on poprel, aby krupiérku udrel, on ju len sotil a suma bola iba 2.950,- Eur a nie 4.000,- Eur ako tam hovorili. Bezprostredne po lúpeži auto zastavili v ich garáži, pričom majú jednu garáž - dvojgaráž, peniaze počítali a obžalovaný J. ich rozdelil na polovicu, potom si zafajčili a dohodli sa, že pôjdu umyť auto. Doma bola v tom čase jeho mama, ale nevidela ich, ani asi nikto iný, pretože pouličné osvetlenie už nesvietilo, koľko bolo hodín nevie, mohlo byť cca 00.00 možno 00.30 hod. On peniaze investoval do auta a zvyšné prehral, obžalovaný J. si kúpil za nich motocykel a to za 350,- Eur zo Žiliny, kde ho viezol a kúpil aj domov nejaké veci, asi farbu Primalex a podobne a ostatné prehral. Na otázky obhajcu JUDr. Kahanca obžalovaný A. uviedol, že plán na vylúpenie herne mal obžalovaný J., jemu len vravel, že bude utekať pomedzi bloky, ale kadiaľ to nepovedal, vozidlo odparkoval on, obžalovaný J. sa pripravoval na lúpež odkedy sa ho pýtal či s ním nepôjde. Obžalovaný J. sa mal prezliecť pri rohu bytovky, odkedy prišli až do vylúpenia herne tam boli asi pol hodinu, možno viac, možno menej. Čas odkedy vošli do herne ženy, pokým obžalovaný J. išiel vylúpiť herňu trval pár minút, možno 5 až 10 minút. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým čo vypovedal v prípravnom konaní a tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. uviedol, to že pri rybníku v obci J. obžalovaný J. navrhol, aby
vykradli herňu na Sídlisku III, toto je pravdou a je pravdou aj to, že mu obžalovaný J. povedal, potom čo mu on povedal, že nemá odvahu, že to spraví, len mu treba zbraň a že so zbraňou herňu vylúpi, toto je pravdou. K tomu, že mal prehrať peniaze na automatoch, ktoré mu dala mama na kartu vodiča ešte pred lúpežou ho donútili policajti, aby tak vypovedal, pričom on to aj namietal a toto uviedol aj v konfrontácii, ale nevie ako sa to vyšetrilo, žiadnu sťažnosť nepodával na policajtov, vyšetrovateľ to mal riešiť. Čo sa týka toho, že zbraň bola okrem rúrok aj z klinca, toto je pravdou a je pravdou aj to, že kuklu si spravili z jeho pletenej zimnej čiapky čiernej farby a do tej vystrihli diery, ako aj že obžalovaný J. zobral igelitovú tašku a nápisom J., kde chcel uložiť peniaze. Keď v prípravnom konaní uvádzal, že ruksak vozili v kufri auta asi týždeň, toto môže byť pravda, on vravel len cca. Čo sa týka obúvania botasiek a obliekania čiernych dlhých teplákov, trvá na tom čo povedal na hlavnom pojednávaní, obžalovaný J. si ich obliekal na mieste. Čo sa týka toho, či keď obžalovaný J. prišiel mal jednu rukavicu, alebo obidve vyhodil do kríkov, na toto si už nepamätá a nevie to uviesť, čo sa týka toho čo vyhodili do rieky, tak vyhodili všetko čo uviedol na hlavnom pojednávaní a to peňaženku, kuklu, tepláky, botasky a aj ruksak, čo na hlavnom pojednávaní neuviedol. To že mu obžalovaný J. povedal, že krupiérka sa mala hádzať zo strany na stranu a kričať nie, nie, to je pravdou, on to na hlavnom pojednávaní povedal v skratke. Čo sa týka toho, že po lúpeži doma sledovali správy, kde bola reportáž o lúpeži s tým, že malo byť ulúpených 4.000,- Eur a krupiérku páchateľ udrel a obžalovaný J. to poprel, že peňazí tam toľko nebolo a krupiérku neudrel a že sa hádzala ako zmyslov zbavená a keď mu chytila pištoľ, tak ju postrčil, to je pravdou. To bolo na druhý deň doobeda po lúpeži a sledovali to na internete z archívu. Čo sa týka toho, že v prípravnom konaní uvádzal, že za barom bola zistená jeho pachová stopa s tým, že mikina, ktorú mal A. pri lúpeži na sebe bola jeho, on mu ju požičiaval, čo bolo dôvodom, tak s tým súhlasí, keď dnes niektoré veci neuvádzal, resp. uvádzal odlišne, bolo to jednak preto, že to hovoril v skratke a jednak pre odstup času, nakoľko odvtedy už prešlo pomaly 8 mesiacov. Čo sa týka pachovej stopy, táto tam mohla byť aj z dôvodu, že pred lúpežou keď si boli zahrať, tak na tom pulte menil peniaze a odvtedy tam mohla byť, pričom jemu sa aj v tom čase lúpali ruky, čo vedia aj policajti keď mu brali odtlačky. Nezhody s obžalovaným J. v čase po skutku, alebo aj pred skutkom nemal, ani nemal nejaký dôvod, aby voči obžalovanému J. krivo vypovedal, resp. ho krivo obvinil. Obžalovaný A. skonštatoval, že je pravdou, že mu obžalovaný J. povedal, že bude zapierať, že sa k tomu nikdy neprizná a že mu nič nemôžu dokázať. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým čo uviedol v prípravnom konaní a tým čo na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. uviedol, že prezliekanie nebolo pri aute, ale pri bytovke, jeho čierne tepláky si J. obliekol na svoje rifle, jeho čiernu mikinu na svoju mikinu, prezul si topánky, nakoľko mal biele botasky, tak si ich prezul za čierne, nasadil si rukavice, ktoré boli jeho, atrapu zbrane si dal do vrecka mikiny a následne si nasadil zrolovanú kuklu na hlavu, čia bola kukla už si nepamätá, ale asi jeho. J. doniesol k nemu domov v ruksaku topánky a rukavice, následne u neho sa doložili do ruksaku kukla, čierne tepláky, čierna mikina a atrapa zbrane. Veci sa zbavovali tak, že zastali na moste, J. vybral z peňaženky peniaze, vložil ich do igelitového sáčka, následne sa peňaženka dala do kukly, ktorú vyhodil do rieky S. a J. sa medzi tým prezliekol tak, že si dal dole čierne tepláky a vymenil si aj topánky, ktoré potom vyhodil, teda aj tepláky, aj topánky a to do tej istej rieky, do rieky vyhodili aj ruksak, ale kto z nich, to už nevie. Ak svedkyne vraveli, že páchateľ mal hnedé oči, tak on má zeleno-modré. Nepamätá sa, či bol niekedy za barovým pultom, môže sa stať, že išiel bližšie ku krupiérke, keď mu dávala peniaze, k výrobe zbrane chce uviesť, že obžalovaný J. si zobral rukavice, aby si nepopálil ruky, nakoľko sa nahrievalo železo, ako dlho vyrábali imitáciu zbrane dnes už nevie uviesť, rukavice boli pravdepodobne pracovné, vie, že J. také má a to z brúsenej kože. Ruksak patril obžalovanému J., čo myslí tak, že J. ho doniesol, ale kto bol jeho vlastníkom, nevie, veci do ruksaku pred skutkom nakladali spolu. K tomu ako dlho čakal obžalovaný J. pri bytovke kým išiel vylúpiť herňu sa už nevie presne dopodrobna vyjadriť. Na otázku obžalovaného J. akej farby bola mikina na ktorú si mal obliecť mikinu obžalovaného A., obžalovaný A. uviedol, že si nepamätá presne, ale zdá sa mu, že nejaká svetlá. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým že predtým na hlavnom pojednávaní uvádzal, že ruksak, ktorý obžalovaný J. doniesol bol asi druha jeho mamy a dnes uviedol, že nevie kto bol jeho vlastníkom a že po prezlečení sa obžalovaného J. prešla okolo nich hliadka mestskej polície, ktorá po polhodine odišla, tak videli ísť do herne dve ženy, obžalovaný J. trochu počkal a tak sa rozbehol do herne a dnes uviedol, že sa k tomu dopodrobna nevie vyjadriť, obžalovaný A. uviedol, že dnes si už na to presne nespomína, keď predtým tak vypovedal, tak je to pravdou, rozpory odôvodňuje odstupom času, ako aj stresom, výpovede neštudoval, preto uvádza to, čo si pamätá dnes tak, ako si to pamätá.
Obžalovaný A. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ďalej uviedol, že dňa X.X.XXXX mu A. A. zatelefonoval, či si s ním nepôjde zahrať automaty, na čo súhlasil a išli do Družby do herne asi okolo 21.00 hod., pričom išli do zadnej časti miestnosti,
kde bolo približne 5 alebo 6 automatov a A. hral na jednom z nich a on si sadol vedľa neho a pozeral ako hrá. V herni sa zdržali približne hodinu a následne odišli k ním do dediny, do J., pričom A. A. bol celou cestou nahnevaný, že prehral peniaze, ktoré mal od mamy na vodičský preukaz. Obžalovaný A. ho odviezol domov a pritom sa ho ešte pýtal, či sa s ním nevráti ešte naspäť. Doma bola jeho mama S. J. a jej priateľ K. K., pričom on domov prišiel okolo 22.15 hod. a po príchode domov pozeral televíziu a hral hry na počítači, čo bolo v obývačke, pretože televízor aj počítač je v obývačke, pričom jeho mama a jej druh K. K. boli v tom čase v kuchyni. On hral počítač približne do 23.40 hod. a následne išiel spať. Od toho rozchodu s A. A. pred jeho domom s ním nebol až do nasledujúceho dňa, kedy ho tento zavolal a ukazoval mu video, ako niekto prepadol herňu, pričom nevie prečo mu to ukazoval. Približne po dvoch mesiacoch prišli po A. A. policajti a povedali, aby prišiel aj s tým, s kým bol v herni. Po výsluchu ich policajti poslali na odber slín a A. A. sa ich ešte pýtal, či ak budú pozitívne, či im aj dajú vedieť a po tomto išli domov. Odvtedy s ním do herne nechodil. Na otázky prokurátora obžalovaný J. uviedol, že herne pred skutkom navštevovali cca 3 mesiace a to asi 4 až 5 krát za mesiac, pričom on hral len vtedy keď mu A. A. dal peniaze a zvykli sa zdržať asi hodinu, on žiadne svoje peniaze neprehral, on nehral za svoje peniaze. On s obžalovaným A. chodil, lebo tento mu stále telefonoval, aby išiel s ním, pričom ani v ten večer automaty nehral. A. A. v priebehu 3 mesiacov prehral približne 400,- Eur a v ten večer tiež približne 400,- Eur, pričom on nevie presne, nakoľko obžalovaný A. chodil hrať aj sám, bez neho. On obžalovanému A. žiadne veci nepožičiaval, ale obžalovaný A. jemu áno a to mikinu, čo bolo aj deň pred lúpežou a to konkrétne tú čiernu mikinu, ktorá bola nájdená, obžalovaný A. si od neho čierne rukavice nepožičal. Obžalovaný J. ďalej uviedol, že jeho matka a jej druh K. K. ho videli, keď prišiel o 22.15 hod. a tak išiel do obývacej miestnosti, kde nechal otvorené dvere, pričom z kuchyne do obývačky nie je priamo vidieť, ale keď sa prechádza z kuchyne do spálne, vtedy je do obývačky priamo vidieť. V kontakte s nimi odkedy prišiel bol až keď si išla mama ľahnúť čo bolo o 23.40 hod., s jej druhom už v ten večer v kontakte nebol. S A. A. sa spoznal približne 5 rokov dozadu a bližšie skamarátil asi rok predtým ako došlo k lúpeži v herni, pričom skamarátil sa ním preto, lebo tento mal auto a chodieval do mesta, čo mu vyhovovalo, lebo potreboval vyberať peniaze z bankomatu, ktoré mu posielal otec a to od jeho 18 rokov vo výške 140,- Eur mesačne, ale tieto na hranie automatov nepoužíval. Obžalovaný A. voči nemu takto vypovedá, lebo asi si myslí, že za to dostane nižší trest, tento vie, že nikdy nič nemal s policajtmi alebo zákonom, doposiaľ nebol súdne trestaný ani stíhaný. Obžalovaný A. dostal peniaze na vodičský preukaz tri dni pred lúpežou, keď odišla jeho mama na služobnú cestu. Z J. do Z., resp. z Z. do J. je asi 15 kilometrov vzdialenosť, pričom A. jazdí dosť rýchlo a robí to za cca 13 až 15 minút, čo vie každý v dedine potvrdiť, že ako rýchlo chodí na aute. Okrem matky a jej druha K. K. ich prísť do J. o 22.15 hod. v inkriminovaný deň nikto nevidel, už bola tma a obžalovaný A. zaparkoval vo svojom dvore. Obžalovaný J. skonštatoval, že motorku vlastní, kúpil ju asi týždeň po skutku, za 100,- Eur, ktoré mu otec poslal na účet, pričom to nebola jeho prvá motorka. Na otázky obhajcu obžalovaný J. uviedol, že v ten večer mal oblečenú žltú mikinu, ktorá je K. K., svetlé rifle a biele botasky, čierne rifle, alebo čierne tepláky nemá, čo mu vie potvrdiť aj jeho mama S. J., lebo ona mu kupuje oblečenie. S obžalovaným A. pred skutkom o lúpeži nerozprával, ani s nim pred alebo po lúpeži nemal žiaden spor, do domácnosti po lúpeži nekúpil nič. V ten deň ako odišli mu obžalovaný A. ukázal video, pričom nič nehovoril a on sa ho na to nepýtal. Na otázku súdu, aby odstránil rozpor, keď uvádzal na začiatku výpovede, že video z lúpeže mu obžalovaný A. ukazoval deň po skutku a na konci uviedol, že mu ho ukazoval v ten deň ako odišli, obžalovaný J. uviedol, že mu ho ukazoval deň po. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým čo vypovedal v prípravnom konaní a tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní obžalovaný J. uviedol, že keď uviedol v prípravnom konaní, že A. prehral v ten večer 500,- Eur a na hlavnom pojednávaní uviedol, že prehral 400,- Eur, tak to už nepovažoval za podstatné. Je pravdou, že v ten deň išli autom Opel Tigra, ktoré patrí A. A.. Čo sa týka zastavenia auta pred domom obžalovaného A., tak sú pravdou obe veci, ktoré uvádzal, že zastavil pred domom, ako aj zastavil vo dvore, nakoľko obžalovaný A. má dvor rovno pred domom, čiže keď vošiel do dvora, zastavil pred domom. To, čo uvádzal, že počul, že A. tvrdil o ňom, že prešiel od benzínky ku herni autom, pričom nemá vodičské oprávnenie, ani nikdy nešoféroval a že nemá vedomosť o žiadnej kukle, pištoli, alebo inej zbrani, ktorá mala byť použitá na lúpež a že mikinu, ktorá mala byť použitá pri lúpeži mal od neho požičanú 5 až 6 krát, naposledy deň pred skutkom a táto mala kapucňu, nebola na zips, mala vpredu vrecká a bola čiernej farby s dlhým rukávom, toto všetko je pravda. On to na hlavnom pojednávaní nepovažoval za potrebné uviesť. Čo sa týka toho, že v prípravnom konaní uvádzal, že A. mal na nohách čierne botasky a dnes uvádzal, že mal čierne elegantné topánky, tak on sa tomu nerozumie, ale išlo o také čierne elegantné botasky. Čo sa týka toho, že on vystúpil pri dome obžalovaného A. a išiel peši domov a obžalovaný A. išiel do dvora smerom ku garáži, trvá na tom čo vypovedal dnes, že obžalovaný A. zastavil vo dvore, on išiel domov a obžalovaný A. išiel autom ku garáži, ktorú má vzadu za domom. On to tak vypovedal aj v prípravnom
konaní, nevie prečo je to inak zapísané. Čo sa týka toho, že potom ako za A. prišli policajti, A. sa ho pýtal, či to videl v kriminovinách, na čo mu povedal, že nie a tak mu to ukázal na internete, trvá na tom čo vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa ho nič nepýtal, len mu to ukázal na internete. Trvá na tom, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní, ukázal mu to hneď na druhý deň po skutku. On tak vypovedal, lebo si zvolil právničku a vypovedal hneď na to na polícii a svoju výpoveď neprekonzultoval s právničkou, preto tak vypovedal. Obžalovaný J. skonštatoval, že nevie prečo obžalovaný A. na neho takto vypovedá, on nebol súdne trestaný a obžalovaný A. bol, tak je to asi preto. Svoju výpoveď v prípravnom konaní vypovedal dobrovoľne a spontánne, nikto ho na to nenaviedol. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým čo vypovedal v prípravnom konaní a tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní obžalovaný J. uviedol, že obidve výpovede sú pravdou, obžalovaný A. má dva garáže, zastavil pri jednej garáži, kde on vystúpil a obžalovaný A. išiel dozadu do dvora k druhej garáži. Čo sa týka toho, či spoločne vystúpili z auta, chce uviesť, že vystúpili z auta, on si zapálil cigaretu a spolu chvíľu fajčili a on potom išiel preč a obžalovaný A. si sadol do auta a išiel k druhej garáži. Obidve veci čo vypovedal, teda v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní sú pravdou.
Svedkyňa poškodená O. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bolo asi 22.45 hod., pozerala TV a vošla osoba, ktorá zakričala „prepad, dávaj peniaze“. Ona sa zľakla, začala strašne kričať, na čo zozadu pribehla zákazníčka, na ktorú skričal, aby išla dozadu a aby nevolala políciu. Ju udrel po hlave, ale nevie z akého dôvodu. V čase keď páchateľ vošiel, ona sedela za barom a mala dve zákazníčky. On vedel hneď kde sú peniaze, z čoho usudzuje, že ide o niekoho kto tam chodil bežne. Potom začala kričať, ale nepamätá si čo. Na to ju udrel a kľačala na zemi, pričom jedna svedkyňa vošla na krik do miestnosti a na ňu skričal, aby išla dozadu a nevolala políciu. Ona otvorila kasu, na ktorej je elektronický zámok a on si vybral peniaze. Dal to do fialovej igelitovej tašky a utekal preč. Bol celý v čiernom, na hlave mal kuklu, bol útlej nižšej postavy, pričom ona má 164 cm a on bol asi o hlavu vyšší. Čo sa týka peňazí, tieto zobral v peňaženke, ktorá bola uložená v kase. Na to spustila alarm a zavolala políciu, pričom to bolo hneď ako odišiel. Alarm je len siréna, ktorá húka, preto políciu bolo potrebné volať osobitne, nakoľko alarm nie je napojený na políciu. Páchateľ ju udrel zozadu do pravej strany do hlavy, bolo to tou imitáciou zbrane, ona mala povrchové zranenia, ale krv jej netiekla, ani iné fyzické zranenia nemala, ale mala psychickú ujmu, bolo jej zle, nemohla spať, spala len približne 2 hodiny denne a to len cez deň, bola PN 72 dní. PN jej lekári zrušili, aby mohla chodiť medzi ľudí, lebo mala len 2 hodiny denne vychádzky. Na otázku obhajcu JUDr. Lukáča svedkyňa poškodená uviedla, že do práce nastúpila od marca 2013 a to do uvedenej herne ako čašníčka, ona už krupiérku nikdy v živote nechce robiť. Počas doby keď bola PN nemohla byť vonku za tmy, domov sa musela vrátiť za svetla, lebo sa bála a mala panický strach, pričom bola obmedzená aj vychádzkami, ktoré mala na dve hodiny denne, pre ktoré jej aj uvedenú PN zrušili. Po zrušení PN chodila ku koňom, nakoľko počas PN by to nebola stíhala, nakoľko je to viac ako 20 km, okrem toho brala aj antidepresíva. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že býva s rodičmi, ale počas jej PN boli títo viac v práci ako doma. Na otázky obhajcu JUDr. Kahanca svedkyňa poškodená uviedla, že počas prepadu boli v herni dve zákazníčky, ktoré prišli 15 až 20 minút pred lúpežou. Predtým tam boli prítomní aj obaja obžalovaní, ale títo sa zdržali veľmi krátko, vyhrali veľmi nízku sumu a odišli preč, pričom jej to bolo podozrivé, nakoľko hráči, ktorí chodia k nim do herne hrať nikdy nemenia svoje zvyky. Za bar hráči nechodia, ale všetci vedia kde držia peniaze. Obžalovaní prišli do herne asi dve hodiny pred prepadom. Oni zvykli chodiť aj dvakrát denne, ale v ten deň tam boli len raz, vždy hrali na tých istých strojoch, nikdy však nehrali o veľké peniaze a v ten deň odišli za pár minút po tom, čo prišli. Od ich odchodu v ten deň po lúpež prešli cca 2 hodiny. Obžalovaný A. k nim pred skutkom chodil dlhšie, obžalovaný J. začal chodiť len tesne po 18-nástke, čo vie, lebo mu kontrolovala občiansky preukaz, či má 18 rokov. Hrať chodievali každý deň, ale občas prišiel len obžalovaný A. sám, obžalovaný J. sám nebol nikdy, zvykli sa zdržať cca hodinku - dve. Či im v ten večer menila peniaze si nie je istá, ale vie, že im vyplácala peniaze. Obžalovaného J. hrať na automatoch videla, lebo oni majú aj pravidlo, že ten kto nehrá, musí odísť preč a preto hral zakaždým keď prišiel. Keď spustila alarm, išla na balkón a videla utekať postavu, pričom si myslela, že to bol páchateľ, ale nie je si istá, tá postava bola v tmavom, mala kapucňu. Či boli po lúpeži obžalovaní, alebo niektorý z nich hrať v herni nevie, nebola tam. Ktorý z obžalovaných to bol nevie, mal kuklu. Čo sa týka postavy, tak z ich hráčov by postava zodpovedala len niektorému z obžalovaných, pretože všetci ostatní boli mohutnejší. V odcudzenej peňaženke bolo okolo 3.000,- Eur, presne uviesť nevie. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a čo na hlavnom pojednávaní svedkyňa poškodená uviedla, že sa vždy vyjadrila, že páchateľ mal pravdepodobne hnedé oči, nikdy nepovedala, že to vie, alebo že s určitosťou, ak je tak zapísané v zápisnici, tak nevie z akého dôvodu, len si pamätá, že pán policajt sa strašne ponáhľal a jej bolo veľmi zle. Ak ani jeden z páchateľov nemá hnedé oči, tak to mohlo byť osvetlením, alebo stresom,
že jej sa zdalo, že tie oči boli hnedé. Pri skutku bol páchateľ od nej na pravej strane, po jej pravej ruke, vošiel za bar, bol k nej bokom, najprv bola čelom k dverám a tak sa možno otočila k nemu, ale si to už nepamätá, vie že začala strašne kričať, on vravel, že nemá kričať a nemá volať políciu, dostala aj po hlave, preto kľakla, pričom bola v šoku, už si na to nepamätá, je to už dva roky. Do oči páchateľovi pozrela, keď kľačala a on stál nad ňou, pričom vtedy vošla svedkyňa, asi pani K., za ktorou sa otočil, vôbec nevie, či ten časový okamih, keď mu do oči pozerala sa dá vôbec rátať na sekundy, pretože stratila aj pojem o čase. Páchateľ stál priamo nad ňou, v tej chvíli nevnímala nič, ona si farbu oči ani nevšimla pri skutku, len pri výsluchu, keď sa jej na to pýtali policajti, tak si to spätne vybavila. Mali problém so žiarovkami, ktoré nesvietili, svetlo išlo iba z televízora a zo svetelnej reklamy, ktorá je upevnená na strope zvonku herne, pričom ide o farebnú reklamu skladajúcu sa zo štyroch farebných tyčí, pravdepodobne fialovej, ružovej, modrej a červenej, ale presne už nevie. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že páchateľ prešiel pozdĺž celého barového pultu až na koniec baru. Mali nariadené všímať si hráčov, pre prípad, že by sa niečo stalo. K ním chodili väčšinou starší, tučnejší páni, mladí chodili zriedka, preto podľa postavy páchateľa tipovala, že je to niekto z obžalovaných, v tom čase k ním z mladých hráčov chodili len obžalovaní a ešte jeden veľmi vysoký Róm, ale toho by podľa výšky vedela hneď identifikovať. K popisu obžalovaných svedkyňa poškodená uviedla, že pán J. bol blonďák, bol odfarbený, predtým mal hnedé vlasy, odfarbil sa cca možno mesiac pred skutkom, ale presne nevie, mal približne rovnaký účes ako teraz, ale vlasy mal trošku kratšie, cca dvojcentimetrové, vlasy boli dosť zle odfarbené, také nejaké oranžové a potom sa odfarbil ešte raz a mal už úplne blond. Pán A. mal dlhšie vlasy, cca 5 centimetrové, hnedé, do čela. Oblečení chodili v mikine, rifliach a botaskách, chodili denno-denne a vždy v nejakých iných veciach, pán J. nosil farebnejšie oblečenie a pán A. tmavšie. Za barový pult, kým tam bola ona, nechodili, jediná možnosť, ako by sa tak mohlo stať, by mohla byť, keď bola na toalete, ale toto nevie. Väčšinou chodil peniaze meniť ten mladší z obžalovaných, pričom ak niekto chcel vojsť za barový pult tak, že spravil krok zaň, tak ho hneď upozorňovali. Ona si nepamätá, že by niektorý z nich vošiel za barový pult, ani sa nestalo, že by pán A. pri výmene peňazí bol za barovým pultom, peniaze vždy položil na kraj pultu. Či sa obžalovanému A. lúpala koža na rukách si nevšimla, takéto veci nesledovala. So svedkyňou G. sa domnievali, že páchateľom je mladý muž s krátkymi tmavými vlasmi na základe toho, že typovo sa jej zdalo, že je pravdepodobnejšie, že on je schopný to spraviť ako ten mladší a to na základe toho, že ten mladší bol viac komunikatívnejší ako ten starší, ktorý bol viac utiahnutý do seba. Ten mladší sa jej zdal, že je ešte dieťa, ktoré nie je schopné niečo také urobiť, pričom ten mladší sa aj usmial, aj pozdravil, kdežto ten starší mal problém komunikovať. Zdalo sa jej, že páchateľ mal na hlave kapucňu, pričom ona videla osobu bežať smerom naľavo. Páchateľ keď bol v herni mal na hlave kuklu a na sebe čiernu mikinu s kapucňou, ktorú si potom mohol prehodiť cez hlavu. Ona neuviedla, že videla páchateľa, iba, že videla ísť osobu rýchlejším krokom s kapucňou na hlave. Keď vypovedala, že páchateľ mal fialovú tašku Terranova, tak to vypovedala preto, že nápis Terranova videla, avšak farbu uviedla na základe toho, že vie, že v tom čase mala spoločnosť Terranova tašky fialovej farby, nakoľko túto spoločnosť pozná a v obchode Terranova aj nakupovala. Vie, že obžalovaní chodili autom Opel Tigra, ale v ten deň nevidela ako prišli do herne a teda ani kde zaparkovali, nakoľko nebola na balkóne. Má za to, že vypovedala rovnako, ak v prípravnom konaní uviedla, že v reči páchateľa nepostrehla račkovanie, sykavky alebo niečo podobné, tak toto je pravdou. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že si nevšimla, aby páchateľ mal na sebe pri skutku žltú mikinu, bol v tmavom, ak by bola prekrytá čiernou mikinou, tak by si to nevšimla, jedine ak by trčala žltá kapucňa, ale toto si nevšimla, zdalo sa jej, že páchateľ mal na seba jednu mikinu, avšak väčšiu.
Svedkyňa O. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň prišli do herne cca pred 22.30 hod. s kamarátkou A. A., ona bola v druhej miestnosti a pani A. bola v prvej miestnosti, pričom v herni bola iba krupiérka a nikto iný. Po chvíli, cca po 15 minútach odkedy prišli, prišla k nej do miestnosti pani A. s tým, že je prepad a utekala sa skryť na WC. Ona sa išla pozrieť do tej miestnosti a videla chlapa, ktorý mieril na ňu zbraňou, ktorú bližšie popísať nevie, bol celý v čiernom a na hlave mal kuklu a ktorý jej povedal, že nemá volať políciu, preto sa aj ona išla skryť na WC, kde boli až kým sa nespustil alarm. Čo sa týka páchateľa, podľa nej bol cca 180 cm vysoký, štíhly a mal mladý hlas, ktorý bol normálny, ničím nebol špecifický. Keď vošla do miestnosti pri prepade, krupiérka kľačala na zemi, kričala, bola síce otočená smerom k nej, ale hlavu mala dolu. Po odchode páchateľa bola v hroznom stave, plakala a vravela, že je jej zle, hovorila, že páchateľ ju udrel po hlave, čo ona nevidela.
Svedkyňa A. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do herne prišli cca o 22.30 hod., nakoľko poznajú krupiérku, tak tam chceli ísť na kávu, lebo bolo leto. Po príchode si dali kávu, okrem krupiérky tam nebol nikto. Zmenila si peniaze a vhodila do automatu, ale nešlo jej to, tak chcela zmeniť ďalšie peniaze a
vošla do miestnosti, kde práve videla, ako páchateľ vošiel dnu celý v čiernom a v ruke mal zbraň, pričom sa nahol za pult a krupiérka začala kričať Ona odtiaľ utiekla a povedala pani K., že prepadli O. a utekala sa skryť na WC, kam za ňou pani K. prišla, kde boli až kým sa nespustil alarm a potom vyšli von, potom prišli policajti. Svedkyňa ďalej uviedla, že mala z toho dva týždne traumu a snaží sa na to zabudnúť. Páchateľa popísať nevie, ale mal cca 170 až 175 cm výšku, nebol ničím výnimočný. Keď vošla do tej miestnosti O. už čupela, pričom nevie, či ju páchateľ videl.
Svedkyňa S. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tom čo sa malo v ten deň stať sa dozvedela až keď jej syna zobrali policajti na vypočutie a následne zistila, že je obvinený z lúpeže, čo zistila sama, lebo policajti jej to nepovedali. Na ten deň si pamätá, lebo so synom išli vybrať peniaze z bankomatu, ktoré mu poslal otec, potom už bol syn doma a večer zase odbehol, ale kam to nevie, vrátil sa po desiatej večer a do polnoci bol doma, čo vie, lebo bola hore a chystala mu jedlo, lebo s priateľom išli na záhradku v Z. na dva dni. Syn okolo 21.00 hod. odbehol, ale či na 15 minút, pol hodinu, alebo hodinu, to nevie, ona čas nesleduje, ale vie, že doma bol večer o desiatej, pričom ona bola hore do 23.30 hod. a tak išli spať a syn išiel spať až 15 minút po nich. Vie, že tento sedel pri počítači a mal zapnutý televízor keď bol doma. Vie o tom, že s obžalovaným A. A. sa jej syn stretával, on jej aj staršieho syna dostal do problémov, či boli spolu v inkriminovaný deň nevie, A. A. prišiel hocikedy, pričom až dodatočne sa dozvedela, že v ten deň mali byť v tej herni. Synovi oblečenie kupuje väčšinou ona a aj na nákupy, keď si ho kupuje on, chodí väčšinou s ňou. Čierne oblečenie jej syn nemá, väčšinou nosí krikľavé, keď mu kúpila čierne topánky, tak ich nosil druh, lebo syn ich nechcel nosiť, doma nosí aj tmavé veci, napr. tričko, alebo keď bratovi vezme nejakú vec. Konkrétny deň si pamätá na základe toho, že volala exmanžela, aby poslal peniaze v ten deň, pričom na základe toho on aj tie peniaze poslal a pamätá si to aj preto, lebo na druhý deň jej svokra kázala tĺcť orechy, čím ju vytočila. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo vypovedala na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že od januára už presne nepamätá, mohlo byť po 22.00 hod., ona má hodiny aj posunuté skôr, preto nevie presne koľko bolo hodín keď sa syn vrátil a ona si na všetko presne nepamätá. Keď niečo robí, jej sa zdá, že to ide rýchlo, ale nejde. V ten večer syn mohol odbehnúť do A. K., ona ho nekontroluje kde je, ale vždy trvá na tom, aby jej deti boli po 22.00 hod. doma a keď sa stane že nie sú, ona im volá. Čo sa týka času, kedy v ten deň syn odišiel, už nevie presne, či to bolo o 17.00 hod., ale mohlo byť, lebo on chodil aj do garáže, on odišiel, na to sa zjavil, na to opäť odišiel, ale ako a kedy presne, to už nevie. Tento rozpor mohol vzniknúť na základe toho, že si to celkovo každý deň prechádzala a vracala sa k tomu dňu. Čo sa týka tých časových údajov, či to bolo medzi 17.00 hod. a 21.00 hod., medzi 21.00 hod. a 22.00 hod. to si presne nespomína, ale určite vie, že po 22.00 hod., možno 22.15 hod. už bol doma. Vie to na základe toho, že po desiatej zvykne kontrolovať počítač, či je zapnutý a aj po desiatej väčšinou zvyknú chodiť vonku so psom, aj v ten deň boli s čivavou vonku. So psom zvyknú ísť po 22.00 hod. na desať minút. Obývačku majú oproti vchodovým dverám, pričom hneď za vchodovými dverami vpravo je kuchyňa a vľavo je spálňa a ona vidí do obývačky od vchodových dverí, keď prechádza z kuchyne do spálne, pričom do spálne ide iba keď priateľ tam pozerá televízor. V ten večer išla do spálne asi trikrát a jej priateľ možno aj štyrikrát. V ktorom to bolo čase, kedy išla ona, alebo jej priateľ, toto si vôbec nepamätá. V ten večer syna upozornila, že bude mať navarené na dva dni, pričom sa pozdravili čo bolo po 22.00 hod., potom len pozrela, či ide televízor a počítač a s ním sa rozprávala, až o 23.30 hod., keď išla spať. Čo sa týka toho, že A. mal prehrať 500,- Eur, ktoré mu dala mama na kamiónovú kartu, toto je pravda, toto jej povedal syn pri prvej návšteve, keď za ním bola v ústave na výkon väzby. Čo sa týka toho, že jej syn povedal, že nemá takéto oblečenie, ani kuklu, ani čierne tepláky, toto je pravdou. Z kuchyne do obývačky nie je priamo vidieť, ale je vidieť odraz v dverách kuchyne, je vidno svetlo z počítača alebo z televízora, keďže v obývačke bolo zahasené. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, že v prípravnom konaní uvádzala, že syna videla priamo z kuchyne do obývačky a na hlavnom pojednávaní uviedla, že je možné vidieť do obývačky len ak sa prechádza z kuchyne do spálne, svedkyňa uviedla, že asi to vyšetrovateľ tak napísal, ona to myslela tak, že je vidno ten odraz z obývačky do kuchyne, priamo to vidieť nie je, lebo majú kuchyňu a tak je chodba. Syna je vidieť iba keď prechádza z kuchyne do spálne a syna je vidieť v obývačke aj pri zhasnutom svetle, nakoľko ho osvetľuje svetlo z počítača a z televízora.
Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň išiel dať batériu pod nabíjačku, čo bolo okolo 17.00 hod. a o 20.30 hod. ju išiel vypnúť a obžalovaného J. stretával na schodoch ako ide von, pričom oni si len pozdravili, ale nevidel, kedy sa tento vrátil, ale po desiatej už doma bol, hral počítač, nakoľko počul počítač, aj pes bol pri ňom. On sa nešiel pozrieť, či obžalovaný J. je pri počítači, boli v kuchyni asi do polnoci, kde pozeral aj televízor a tak išli spať, ale kým išli spať tak s ním vôbec nerozprával. Televízor
majú aj v spálni, aj v kuchyni, aj v obývačke, v ten večer televízor v spálni nepozeral. V ten večer kuchyňu v čase po 22.00 hod. až kým išiel spať neopustil, iba keď išiel na balkón, ktorý majú z kuchyne, kde fajčil a pani J. asi tiež nie, iba ak tiež išla fajčiť na balkón, pričom z kuchyne do obývačky priamo vidieť nie je, ani obžalovaného A. J. v čase keď išiel spať nevidel, pričom keď sa ide z kuchyne do spálne, resp. zo spálne do kuchyne, na počítač nie je vidieť, nakoľko je za rohom, preto na počítač nevidel, ale počul zvuky. V tom čase bol zapnutý v obývačke televízor, ale on vie rozlíšiť zvuky z televízora a z počítača a je si istý, že bolo počuť počítač. Obžalovaný J. čierne oblečenie nemá, on si väčšinou kupuje iba svetlé, ani ho v čiernom oblečení nevidel. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým čo vypovedal v prípravnom konaní a tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že čo sa týka toho, či obžalovaný J. išiel hore, alebo šiel von, tak už si nepamätá kam išiel, ale asi išiel hore, už si nepamätá, čo vtedy vypovedal, on to vtedy tak vypovedal, lebo to bolo čerstvé. Čo sa týka toho, že v prípravnom konaní uviedol, že je vidno z kuchyne do obývačky a na hlavnom pojednávaní, že nie je, tak trvá na tom, že obidvoje je pravdou, lebo keď sedí, tak nie je vidno a keď stojí, tak vidno je. Na inkriminovaný deň si pamätá, lebo na druhý deň bolo voľno a varili, preto si na to pamätá. Čo sa týka toho, či v ten deň obžalovaný J. išiel do obývačky, alebo ho nevidel, ako to uvádzal na hlavnom pojednávaní, pravdou je asi to čo uviedol vtedy a to, že ho videl ako išiel do obývačky. Čo sa týka toho, či je vidno z kuchyne priamo do obývačky, tak je pravdou, keď tak vypovedal v prípravnom konaní, keď sa postaví k linke, tak vidí dvere do obývačky a od linky je vidno aj k počítaču.
Svedkyňa O. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si už na to celkom nespomína, len vie, že ráno, na druhý deň po skutku, jej volala buď O. E., alebo šéf, že čo sa malo stať a to, že ju prepadli tak, že prišiel chlapec v kukle a celý v čiernom za bar, priložil jej zbraň k hlave a chcel peňaženku, ona mu ju dala a on ušiel. Ona jej vravela, že si myslí, že to boli tí dvaja chlapci, ktorí sú obžalovaní, ale sama nevie, pričom už nevie, či jej to vravela v telefóne, alebo až potom keď s ňou rozprávala. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní, svedkyňa uviedla, že je pravdou, že jej O. povedala po prepade, že v ten večer pozerala telku, mala dve zákazníčky vo vedľajšej miestnosti a zrazu do herne vbehol muž celý v čiernom, išiel za pult k sejfu, ktorý je pod pultom a pýtal peniaze. O. si potom kľakla na zem, on jej držal zbraň pri hlave a potom ju udrel, počas čoho kričala a zákazníčke, ktorá vyšla z druhej miestnosti povedal, aby nevolala políciu. Tiež je pravdou, že o páchateľovi jej O. povedala, že to bol muž celý v čiernom, mal asi 170 cm a bol veľmi chudý a mal hlboký hlas, ako aj že skúšali tipovať kto to bol a popis sedel na chlapca, ktorý má krátke tmavé vlasy, je chudý a má asi 170 cm a po prepade už v herni nebol a je pravdou, že nesedí jej na ňom to, že páchateľ mal byť dosť rázny a ten chlapec, ktorého popisuje je dosť utiahnutý. Čo sa týka sumy, tak je pravdou, že o množstve ukradnutých peňazí sa nebavili, ale malo tam byť cca 3.000 - 4.000,- eur. Obžalovaní v čase pred skutkom boli asi rovnako vysokí, obaja chudí, jeden mal tmavé krátke vlasy cca 2-3 cm a účes asi na ježka, ale už si to nepamätá a druhý blond dlhšie, asi po bradu, ale účes si už nepamätá, oblečení chodili v rifliach a mikine, ale obuv nevie uviesť, také veci si nevšíma. Keď robí, tak sa ešte nestalo, aby niekto vošiel za barový pult, okrem šéfa a kolegýň, prípadne niekedy sa stane, že nejaké dieťa vbehne za barový pult, ale dospelý nie. Keď sa stane, že niekto spraví krok za barový pult, tak ho hneď upozorní, obžalovaní chodili po celej herni, iba nie za barový pult, ako chodili meniť peniaze, si už nepamätá, ani si nevšimla či sa niektorému z obžalovaných lúpali ruky. To že páchateľom mal byť chlapec s krátkymi tmavými vlasmi tipovala na základe toho, že O. jej povedala, že on bol posledný v herni, ale nepamätá si, či jej O. vravela, či bol v herni sám, alebo nie.
Svedok P. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa to stalo dávno, policajti ho vypočúvali až tri mesiace po čine, on skutok videl v nočných hodinách, keď už bola tma a to zo vzdialenosti 7. poschodia, odohralo sa to rýchlo, či mal mať páchateľ kapucňu, alebo to mohli byť vlasy, toto nevie, akurát vie smer, ktorým utekal páchateľ. V ten večer sedel v obývačke, počul krik a to mužský aj ženský hlas, pričom si myslel, že sa háda nejaký chlap s frajerkou, keď to ustalo opäť počul, že sa niečo deje. Okná z kuchyne a obývačky má smerom na nákupné stredisko Družba, teda na miesto činu, preto išiel k oknu, kam keď prišiel, tak počul nejaké dievča kričať o pomoc a videl ako z dverí herne vybehla nejaké postava, ktorá utekala po schodoch, prebehla popod lampu, utekala smerom k malým blokom v smere ku konečnej na Sídlisku III a stratila sa z dohľadu a až na to z dverí herne vybehla dievčina. Potom videl policajné auto a vtedy mu došlo čo sa udialo a videl ako tá dievčina ukazuje policajtom, že páchateľ utekal do opačnej strany ako videl on, preto išiel dole a povedal policajtom čo videl. Popísať páchateľa dnes už nevie, nerád by si vymýšľal. Či sa zmenili nejako svetelné a výhľadové pomery od skutku po dnešný deň si nevšíma, ale asi nie, aj ten farebný pútač pozostávajúci zo 4 neóniek, každá inej farby, je tam stále, pričom z neho je také žiadne svetlo. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní a
tým čo na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že si už nespomína, či ešte pred hádkou počul alarm, alebo nie, je však pravdou, že tie hlasy, ktoré počul, tak mužský niečo kričal, čo nebolo jedno slovo, ale ani dlhá veta a na to kričala nejaká žena a všetko vychádzalo z herne na poschodí Družby, dvere ktorej boli dokorán a má na ne ničím nekrytý výhľad. Je pravdou, že dievča, ktoré vyšlo z herne po páchateľovi vravelo slová: polícia a prepadli ma. Trvá na tom, že tá slečna, ktorá vyšla z herne nemohla vidieť kam tá osoba bežala, lebo vyšla až potom, keď tá postava bola preč, pričom on najprv videl zmiznúť postavu za rohom a až tak videl, že vyšlo dievča z herne. Je pravdou, že osoba, ktorú videl sa mu zdala nízka, čo charakterizuje tak, že nie vyššia ako on, pričom on meria 178 cm a je pravdou, že mala na sebe tmavé oblečenie. Trvá na tom, že tá postava mala na sebe bundu, ktorá na nej visela, resp. viala, teda má pocit, že bola páchateľovi väčšia, pričom nielen bunda mu viala, ale celé to oblečenie, teda preto uviedol v prípravnom konaní, že páchateľ mal veci, ktoré mu boli voľné, akoby o pár čísel väčšie. Ak uvádzal v prípravnom konaní, že to vyzeralo, akoby mal páchateľ dlhšie tmavé vlasy, tak mohlo to tak byť, ale mohol mať aj kapucňu, ale kuklu asi nie, lebo tá by bola natesno. Páchateľovi nebolo vidno tvár, teda ani pokožku, ale či ju zakrývali vlasy, kapucňa, alebo kukla, to nevie, ani si nevšimol, či počas úteku z herne si páchateľ niečo obliekal alebo vyzliekal, napr. kapucňu alebo kuklu. Ak uvádzal, že to vyzeralo, že to bol mladý chalan do 25 rokov, tak vychádzal zo svojich dojmov, jemu sa to tak javilo. Výhľadové pomery v čase skutku boli priame, ničím nerušené, nakoľko má okná smerom na miesto činu, pričom nič mu nezasahuje do výhľadu a to ani stromy. Bola tma, svietilo pouličné osvetlenie, bol teplý večer, nepršalo, nebola hmla. Rozpory vo svojej výpovedi odôvodňuje odstupom času a veľa zohrajú aj emócie, pričom on to vnímal v čase, keď bol nahnevaný, keďže sa mu zdalo že je neskoro na to, aby niekto robil hluk. Rozpory v tom, či páchateľ mal kapucňu alebo dlhé tmavé vlasy nevie odstrániť inak, ako vypovedal na hlavnom pojednávaní. Svedok skonštatoval, že nevie stotožniť, či páchateľom mohol byť niekto z obžalovaných.
Svedok Bc. X. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako príslušník PZ, odd. služobnej kynológie v Košiciach, kde sa podieľajú na vyšetrovaní trestných činov v Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji a to takých, pri ktorých boli zaistené pachové stopy. Prípad bol pridelený priamo jemu, on vykonal porovnania pachových stôp a spracoval výsledok, ktorý je v tomto protokole uvedený a ktorý je súčasťou spisu. Boli zaistené dve pachové stopy z podlahy a dve z nejakých predmetov, ktoré boli porovnané s nejakou vzorkou a výsledok sa nachádza v spise. Zaistenie a porovnanie pachových stop vykonávajú na základe nariadenia Prezidenta PZ 4/2004, pričom postup v uvedenom nariadení dodržal. Pachové stopy zaistené z podlahy za barovým pultom sa mohli dostať na miesto, kde boli zaistené, teda za barový pult tak, že tá osoba sa tam nachádzala, alebo prenosom pachu. Čo sa týka prenosu pachu funguje to tak, že nejakou formou sa molekuly pachu prenesú na miesto, kde sú nájdené, pričom to je skôr otázka na znalca, on len uvádza to, s čím sa stretávajú pri výkone činnosti. Ak by mal byť pach prenesený, musela by tam byť prítomná aj osoba, ktorá ho preniesla. Pach sa môže na miesto, kde bol nájdený aj preniesť, avšak na nájdenom mieste už nebude taký intenzívny. Vzdialenosť na akú sa dá pachová stopa preniesť je individuálna, pričom môže sa tak stať napríklad pri prúdení vzduchu pri otvorenom okne, ventilátore, pohybe osôb a podobne. V správe o porovnaní pachových stôp uviedol aký prípad išlo, kedy vykonával úkony a s akým výsledkom, pričom už zo samotného protokolu vyplýva akým spôsobom boli pachové stopy skúmané a s akým výsledkom. On úkon vykonával s dvoma psami v jeden deň, pričom v obidvoch prípadoch musí byť vykázaná zhoda a v tomto prípade bola. V tomto prípade bola nájdená zhoda s osobou pod č. 123 označenou ako A. A. t.z. , že táto osoba sa na mieste skutku nachádzala, pričom osobu pod č. 122 označenú ako A. J. služobný pes nestotožnil. Na druhej stope z podlahy nebola zaistená zhoda so žiadnou osobou. K prekrytiu pachu môže dôjsť, avšak nebol by prvotný pach znehodnotený a bol by tiež prítomný a to aj v prípade, ak by mal rukavice. Ak by odevné súčiastky použité pri spáchaní skutku konkrétne nohavice a mikina jedného obžalovaného a botasky iného obžalovaného boli po určitú dobu v jednom vaku bol by tam pach aj jedného, aj druhého. Ak by potom, čo bola odobratá pachová stopa z tela, bola táto vytretá do zeme, táto pachová vzorka by sa znehodnotila, ale ten pach tam bude, nakoľko pach je nezameniteľný. Ak by páchateľ bol oblečený v dvoch mikinách a dvoch teplákoch za teploty cca 26 stupňov, ten pach je iný, ale bol by stotožnený a prerazil by aj cez oblečenie, ak by mal páchateľ rukavice a kuklu, dalo by sa to zachytiť. Technik vytipuje miesto odkiaľ má zaistiť stopy na základe školení a to aj podľa popisu svedkov, kde páchateľ mal stáť, pachové stopy sa dajú porovnať aj opakovane, aj keď ten pach nebude takej intenzity. Pri porovnávaní pachových stôp vyšli tri zhody s osobou obžalovaného A. a ani jedna s osobou obžalovaného J.. Môže nastať možnosť prekrytia pachových stôp tak, že osoba od ktorej pochádza pachová stopa sa na mieste skutku nenachádzala, ak technik neurčí najvhodnejšie miesto na odber stopy, ale vo všeobecnosti by sa to nemalo stávať. Svedok skonštatoval, že všetky názory, ktoré prezentoval vychádzajú len z jeho
skúsenosti, z teórie a praxe pri výkone povolania. Svedok ďalej uviedol, že kto preniesol pach inej osoby, tak aj jeho pach by tam bol prítomný, čiže bol by na mieste skutku, jedine že bola pachová stopa snímaná z iného miesta, kde ten pach by nebol až taký intenzívny a preto nebol zaznamenaný, avšak to by už boli špekulácie. Teoreticky mohla byť pachová stopa na miesto, kde bola zachytená, prenesená aj z iného miesta a táto bola zaznamenaná namiesto stopy z miesta kde páchateľ stál, ale iba na krátku vzdialenosť.
Svedok kpt. U. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k zaisteniu pachových stôp pri predmetnom trestnom čine došlo štandardným postupom, ktorý je popísaný v zápisnici o obhliadke miesta činu, je tam fotodokumentácia, zápisnicu podpísal. Prvotnú obhliadku vykonal on, čo sa týka zaistenia stopy v tejto veci, vie, že oproti vstupu bol barový pult, za ktorým zaistil pachovú stopu z miesta, kde sa podľa poškodenej mal pohybovať páchateľ, potom mu bolo hlásené, že sa našla zbraň aj bunda, alebo niečo podobné, ktorá bola popísaná poškodenou a aj odtiaľ zaistili pachové stopy. Postup pri zaisťovaní je taký, že z oddelenia služobnej kynológie zaoberajúcej sa porovnávaním pachových stôp z Košíc im dodávajú pachové konzervy, ide o 7 dcl. sklíčka, v ktorých je látka Aratex, táto sa vyberie pinzetou, položí sa na miesto, kde sa podľa popisu svedkov má nachádzať pachová stopa, prikryje sa alobalom, aby nenasiakli aj iné pachy. Táto látka bola trištvrte až jednu hodinu prikrytá, následne bol alobal odkrytý, látka pinzetou vložená do fľaše, zapečatila sa fľaša, on to odoslal do Košíc na pachové porovnanie. Vie, že pri porovnaní pachových stôp bol nejaký problém, niečo sa poplietlo, prekrývali sa pachové a biologické stopy a to tak, že tam boli biologické stopy jedného obžalovaného a pachové stopy iného obžalovaného. Ako k tomu mohlo dôjsť, to nevie, on výsledok porovnania pachových stôp neskúma, pachové stopy môžu byť rôzne, mohli vzniknúť, keď sa jeden druhého dotkol a podobne. Či mohlo dôjsť k omylu pri zaisťovaní pachových stôp už neskúma, vo všeobecnosti môže dôjsť k prenosu pachovej stopy na určitú vzdialenosť cca 1 meter, stopy mohla preniesť aj čašníčka, ale až do priestoru, kde sa nachádzal trezor, teda ku koncu baru asi ťažko, ešte k začiatku barového pultu cca do jedného metra sa mohla preniesť, napr. keby sa obžalovaný pri menení peňazí naklonil nad barový pult. Pachové stopy boli zaistené z dvoch miest, jedna pri trezore a jedna pri vstupe za bar, všetko sa nachádza v zápisnici o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou. Ak by bol páchateľ oblečený v odevných súčiastkach iného človeka, bola by tom pachová stopa jedného i druhého, bola by zmiešaná. O prípade, kde by bola zaistená pachová stopa osoby, ktorá na uvedenom mieste nebola nevie, tá osoba by tam musela byť. Teoreticky by sa mohlo stať, že by nebola zaznamenaná pachová stopa druhého páchateľa, ale je to skôr otázka na znalca, mohlo by ísť o pach z bundy, pričom by to záviselo od toho v akej vzdialenosti od podlahy by sa tá bunda nachádzala, aj ten čas osoby na mieste činu a podobne. Pachová stopa páchateľa, ktorý by tam bol, by tam bola určite. Pachová stopa sa dá odobrať aj z vlasov, ak sa nájdu vlasy jedného obžalovaného na mikine iného obžalovaného, došlo by k miešaniu pachových stop. Pachovú stopu zobral aj z mikiny, aj z atrapy zbrane, nie je sfotené miesto odkiaľ bral pachovú stopu z mikiny, ale asi z kapucne z vnútra, pričom určite sa berie pachová stopa zvnútra.
Svedok Ing. O. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že už si na to veľmi nepamätá, vie, že operačný ich poslal k OD Družba, kde mala byť lúpež so zbraňou, išli k OD Tesco na Sídlisku III, že vraj tam mal páchateľ utekať, avšak asi po trištvrte hodine im volali chlapci z kriminálky, že majú nejakú repliku zbrane a bundu hodenú v kríkoch. Po príchode bolo už miesto nálezu zaistené, použili služobného psa, ktorý zachytil stopu, ktorú sledoval 100 až 150 metrov medzi bytovky, kde stopu stratil, lebo tam bolo veľa pridružených pachov, on psovi musí iba veriť, že zachytil pravú stopu. Čo sa týka miesta lúpeže dnu v herni, tak tam so psom vôbec nebol. Bol použitý služobný pes Ares, ale v herni nebol. Do herne, na miesto skutku, nešli so psom z dôvodu, že tam už po skutku bolo veľa ľudí, bol tam pohyb ľudí, keby tam pred nimi nikto nebol, malo by to význam, nakoľko pachové stopy by neboli zničené, resp. znehodnotené. Jemu aj chlapci vraveli, že krupiérka hneď po skutku vybehla z herne, čím už narušila pachovú stopu. Mohlo by sa tak stať, že pes by bol zachytil inú stopu, čerstvejšiu - napríklad od kolegov. Či mohla byť pachová stopa zaistená aj bez služobného psa, tak k tomu nech sa vyjadrí kriminalistický technik, vie o tom, že bez služobného psa je možné zaistiť pachovú stopu z predmetu. Ak bola zaistená z podlahy, tak mohla byť zaistená napr. tak, že svedkyňa označila, kde mal páchateľ stáť, ale táto stopa by nesmela byť znehodnotená tým, že niekto po nej prešiel, resp. prešiel cez miesto, kde mala zostať, nakoľko by došlo k prekrytiu pachov, resp. k zmiešaniu pachov, ale je to vec pre kriminalistických technikov. On dal psa vyhľadať pachovú stopu z miesta, kde bola bunda i atrapa zbrane a následne pes pachovú stopu hľadal 10 až 15 sekúnd, potom ju sledoval.
Svedkyňa Ing. G. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že syn jej o skutku povedal až keď už bol vo väzbe a to, že sa skutku zúčastnil a to tak, že sedel v aute a čakal na J.. Pamätá si, že jej syn uviedol, že sa v aute triasol od strachu a že keď sa obžalovaný J. po prepade vrátil do auta, povedal mu, že to bol pre neho adrenalín, že sa cítil úžasne. Ešte si spomína, že jej syn vravel, že požičal obžalovanému J. svoju mikinu a to keď J. išiel do tej herne, viac si už nič nespomína, aby jej syn vravel. Kedy syn prišiel domov dňa 4.7.2012, príp. dňa 5.7.2012 nevie, odkedy sa stal skutok pokým bol jej syn vzatý do väzby, si na ňom žiadnu zmenu nevšimla, v uvedenom období nebola doma, vrátila sa až koncom augusta 2012, pričom odchádzala začiatkom júla 2012, avšak už si nepamätá presne ani či to bol posledný júnový týždeň 2012, alebo prvý júlový týždeň 2012, alebo kedy. Synovi peniaze na kartu vodiča dávala, bolo to predtým ako odchádzala do Anglicka, ale už nevie presne ktorý dátum to bol. Dávala mu približne 750,- eur na kartu vodiča a ešte nejaké peniaze navyše na tie cca dva mesiace, na ktoré mala ísť preč. Vedomosť, že jej syn hrával hracie automaty nemala. Nespomína si, že by jej syn vravel, že okrem mikiny mal obžalovanému J. požičať ešte niečo iné.
Znalec MUDr. Kamil Mikula na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyšetrením obvineného A. A. znalci zistili, že tento netrpí závažnou duševnou poruchou v zmysle psychózy, teda takou psychickou poruchou, ktorá by podstatným spôsobom znižovala úroveň jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností. Pred inkriminovaným skutkom nebol liečený v psychiatrickom zariadení, počas vyšetrovacej väzby bol v dobe od 18.1. do 29.1.2013 hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne po samovražednom pokuse v skratovom konaní v ľavej lakťovej jamke. Obvinený v inkriminovanej dobe chápal nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ovládacie schopnosti nemal znížené. Motív konania nebol patický, jednalo sa o zištný motív, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť. Nariadenie ochranného liečenia nie je indikované. Záverom je možné povedať, že jeho psychický stav je primeraný jeho veku. Vyšetrením znalci nepreukázali u obvineného A. závislosť od alkoholu, iných psychotropných látok, ani od hrania hazardných hier. Vychádzajúc z jeho anamnestických údajov jedná sa u neho o občasne hranie na hracích automatoch, nejedná sa u neho o gamblerstvo v zmysle patologického hráčstva. Vyšetrením poškodenej E. zistili, že pred inkriminovaným skutkom nebola psychiatrický liečená, po inkriminovanom skutku sa u nej rozvinula prechodná psychická porucha - posttraumatická stresová porucha, ktorá v čase vyšetrenia znalcami už odznievala a nevyžadovala práceneschopnosť. Pre uvedenú psychickú poruchu bola menovaná poškodená liečená ambulantne u Dr. S. od 27.7., absolvovala psychoterapeutické sedenia a užívala lieky proti depresii. Pri prvej návšteve ambulantného psychiatra bola v klinickom obraze prítomná úzkosť, nespavosť, nechutenstvo, vegetatívne prejavy úzkosti, depresívna nálada. V čase vyšetrenia znalcami boli prítomné už iba živé spomienky v podobe nepríjemných snov, znížená schopnosť tešiť sa zo života. V dôsledku psychickej poruchy bola poškodená práceneschopná u všeobecného lekára pre dospelých u Dr. I. od 6.7. do 17.9., s tým, že psychická porucha, ktorá sa u nej rozvinula po inkriminovanej udalosti, bola iba prechodného rázu a nezanechala u nej žiadne trvalé následky. Čo sa týka celkovej práceneschopnosti poškodenej E., táto trvala od 6.7.2012 do 17.9.2012, pričom posttraumatická stresová porucha bola diagnostikovaná 27.7.2012 a v čase vyšetrenia znalcami už v podstate nebola prítomná, boli prítomné ľahšie symptómy, ktoré odznievali, teda pri stanovení dĺžky práceneschopnosti je vhodné pridržiavať sa dátumov, ktoré boli objektívne dané a to vyšetrením MUDr. S. a MUDr. I., kedy dňa 27.7.2012 bola posttraumatická stresová porucha indikovaná a trvala minimálne do 17.9.2012, kedy bola práceneschopnosť poškodenej ukončená. Aktuálny súčasný stav poškodenej im nie je známy. Pri liečba antidepresívami je vhodné ich užívať po dobu aj rok a pol až niekoľko rokov po odznení príznakov poruchy, rovnako aj psychoterapeutické sedenia je možné realizovať po odznení poruchy. V čase vyšetrenia znalcami v klinickom obraze boli prítomné iba občasné nepríjemné spomienky na prežitú udalosť v podobe snov a udávala, že sa vyhýbala miestam, teda nechodila do miest, kde sa nachádzalo jej pracovisko. Väčšina ľudí s posttraumatickou stresovou poruchou pri liečbe vďaka kompenzačným schopnostiam organizmu každého jedinca sa z posttraumatickej stresovej poruchy vylieči. Podľa štatistik 10% môže prejsť do chronického štádia. Nemožno vylúčiť nejaké obavy pri voľbe povolania v budúcnosti, kde môže očakávať v obdobných pracovných zaradeniach nejaký útok, avšak podľa všeobecne platných javov platí, že pod vplyvom médií pri určitých profesiách už zamestnanec má určite predvídanie možného nepríjemného zážitku. Na otázky obhajcu JUDr. Lukáča znalec uviedol, že každý psychiater vyšetruje pacienta štandardne, teda rozhovorom, pričom získané údaje vyhodnotí, klinicky zaradí, ak v opise aktuálneho psychického stavu popisuje nejaké symptómy, ktoré popisujú aktuálny stav daného jedinca, v danom prípade poškodenej, sú to údaje, ktoré sú získané od vyšetrovaného, v danom prípade od poškodenej, ktoré pri vyšetrení lekárovi porozpráva svoje problémy tak, ako ich ona cítila, prežívala. Nejaká objektívna metóda v zmysle prístrojového vyšetrenia neexistuje, je
možné previesť psychologické vyšetrenie, avšak na stanovenie správnej diagnózy postačujú objektívne údaje a údaje od pacienta. Jedným z podstatných kritérií pri stanovení diagnózy posttraumatickej stresovej poruchy je skutočnosť, že sa vyvíja po obzvlášť závažnom katastrofickom zážitku, teda takom, ktorý by nepríjemný psychický stav navodil u jedinca, pričom prepadnutie, ako sa to udialo v danom prípade, možno hodnotiť ako závažný traumatizujúci faktor, ktorý mohol spustiť rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy, s úzkosťami, depresiou, nepríjemnými spomienkami, flashbackmi. Podstatným pri psychiatrickom vyšetrení je údaj od pacienta, v iných prípadoch je dôležitá aj objektívna anamnéza, údaje od príbuzenstva, iných osôb, avšak čo sa týka popísania subjektívneho stavu, to môže spraviť iba osoba, ktorá ten psychický stav pociťuje. Nie je možné vylúčiť, či vyšetrovaná osoba pri popisovaní skutku hovorí pravdu a ak hovorí, či nezveličuje, prípade či neprikrášľuje údaje. Tieto skutočnosti by sa dali čiastočne objektivizovať výsluchom osôb bývajúcich v spoločnej domácnosti a psychologickým vyšetrením. Čo sa týka spôsobu ambulantného vyšetrenia Dr. S. to nespochybňuje, nevie sa vyjadriť k otázke, či rozprával s rodičmi poškodenej, zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mali k dispozícii nezistili prítomnosť psychologického vyšetrenia, čo však podľa jeho názoru neznižuje validitu diagnostických záverov Dr. S.. Diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy je psychiater schopný spraviť aj bez anamnézy od príbuzných a aj bez psychologického vyšetrenia, samozrejme je vhodné, ak aj to je k dispozícii. Nie každý kriminálny delikt vedie k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, postraumatická stresová porucha je protrahovaná, teda chronická s postupným odznievaním, ide o odpoveď na stresovú udalosť, alebo situáciu krátkeho, alebo dlhého trvania, ktorá má výnimočne nebezpečný, alebo katastrofický charakter a ktorá by pravdepodobne spôsobila rozrušenie u kohokoľvek, ale nemusí u každého, sú jedinci, ktorí aj po katastrofických zážitkoch neutrpia žiadnu psychotraumu. Posttraumatická stresová porucha v prípade poškodenej, okrem iných symptómov ako spomínaných nepríjemných spomienok, živých snov, flashbackov, prebieha pod obrazom úzkostne depresívnej poruchy, teda sa vyskytovala u nej úzkosť, depresívna nálada, strata iniciatívy, koncentrácia na činnosti bežného života, nechutilo jej jesť, mala problémy so spánkom, v dôsledku čoho bola aj fyzicky vyčerpaná a v dôsledku anticipácie úzkosti, teda očakávania nejakého nového ataku, nebola spôsobila vykonávať dovtedajšiu profesiu z obavy o svoje zdravie. Stanoviť dĺžku odznievania posttraumatickej stresovej poruchy vo všeobecnosti je ťažké, lebo sú prípady, ktoré sa liečia aj v priebehu niekoľkých mesiacov a rokov. V danom prípade stanovili dĺžku rozvinutej posttraumatickej stresovej poruchy so symptómami, ktoré uviedol predtým, na dobu trvania jej práceneschopnosti, teda od 27.7. do 17.9. kedy bola práceuschopnená a intenzita príznakov pomaly slabla a ustupovala. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali zo spisového materiálu, z trestného spisu, kde boli výpovede poškodenej, zdravotnej dokumentácie, ktorú mali k dispozícii a z vlastného vyšetrenia. Vlastné psychiatrické vyšetrenie prebieha štandardne exponáciou, teda kladením otázok, zosnímaním anamnézy, klinického obrazu, jeho analýzou a zakončením. V konkrétnom prípade vďaka liečbe farmakami, psychoterapii, ako aj danosťami organizmu, keďže sa jedná o mladého jedinca, posttraumatická stresová porucha rýchlo odznela, nezanechala žiadne psychické následky, hodnotil by ju ako ľahkú až stredne ťažkú poruchu, teda ako nezávažnú psychickú poruchu. Ako znalec by túto poruchu zaradil medzi menej vážne psychické poruchy, mala relatívne krátky priebeh a odznela bez následkov. Čo sa týka posúdenia, či ide o ťažkú ujmu na zdraví, alebo nie, sa ako znalec vyjadriť nevie, nemajú na to vypracované presné štandardy, podľa ktorých by to vedel posúdiť. V čase rozvinutia posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej, teda v dobe kedy bola liečená u Dr. S., boli prítomné symptómy depresie a úzkosti, v čase vyšetrenia znalcami bola prítomná ešte mierna úzkostná subdepresívna nálada a obavy z možného stretnutia sa s nejakým agresorom, táto úzkosť a subdepresia nemali veľkú intenzitu. Na otázku súdu, či vedia odlíšiť čo v tomto prípade spôsobilo výskyt posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej, či samotný prepad, alebo spôsob jeho vykonania, teda že páchateľ mal udrieť poškodenú zbraňou po hlave, znalec uviedol, že podľa jeho názoru neskorší rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy mohol spôsobiť už samotné úľak, akútny stres z toho, že sa zľakla, avšak nedá sa to odlíšiť. Život poškodenej bol ovplyvnený v rozsahu jej práceneschopnosti, nemohla chodiť do zamestnania, subjektívne mala určitú psychickú nepohodu s úzkosťami, depresiou, nechutenstvom, poruchami spánku, desivými snami, čo jej bránilo plnohodnotne „normálne“ žiť.
Znalkyňa PhDr. Katarína Petrová na hlavnom pojednávaní uviedla, že psychologická vyťažiteľnosť u oboch obžalovaných, najmä čo sa týka vierohodnosti, bola okolnosťami výrazne oslabená a to z toho dôvodu, že vyšetrenia oboch prebiehali už s takým časovým odstupom a s toľkými predpokladanými vplyvmi na nich oboch, s toľkým prerozprávaním udalosti, že už sú viac-menej po takej dobe „naučení“ čo hovoriť, ako hovoriť, na čo si dať pozor a tým to bolo celé obmedzené. Čo sa týka osobnosti obžalovaného A. A., tak ide o menej vyzretú osobnosť, s povrchnými väzbami a vzťahmi, emočne plochejšiu, s obranným sebavedomým správaním, pod ktorým v hlbších vrstvách
bola evidentná taká celková neistota, v podstate boli takéto črty sebeckej osoby, ktorá je menej citlivá voči iným a skôr teda preferujúca svoje potreby, výkon bol nedostatočný, s malou sebadisciplínou, nekorešpondujúci výkon verzus potreby. Na jednej strane malá sebadisciplína, ľahkovážny prístup k životu, egocentrizmus, na druhej strane túžby, potreby ako u každého človeka, rozdiel medzi tými dvoma aspektmi pravdepodobne spolu zodpovedá za všetko opakované spoločenský neprispôsobivé správanie. Všeobecná vierohodnosť sa uňho nepreukázala ako zásadne znížená, ale čo sa týka špecifickej vierohodnosti, tak tam boli prítomné také prejavy, ktoré by svedčili pre ich zníženie, to boli práve také neverbálne prejavy, vyhýbanie sa očami kontaktu, hľadanie času, pokašlávanie, hmkanie, také predlženie doby, kým na niečo odpovedá, hľadá žiaducu odpoveď a nakoniec taká až nadmerná akoby sebakritika v tých dotazníkoch, sypanie si popola na hlavu, čo je tiež nie typické pre bežného človeka. Čo sa týka prognózy do budúcnosti u oboch menovaných, sú to chalani, ktorí sú typické produkty dnešnej doby, trochu bez práce, trochu bez perspektívy, trochu bez budúcnosti a preto aj bez vôle, akoby všetko márnosť nad márnosť. Čo sa týka lží skóre, je to len jeden z aspektov pre skúmanie vierohodnosti, pričom u obžalovaného A. bolo zistené atypicky nízke lží skóre, čo je nižšie ako je populačný priemer, čo svedčí o úplnej otvorenosti, sypaní si popola na hlavu, avšak môže svedčať o tom, že je chytrý a pochopil ako to funguje, alebo že mu niekto poradil ako má odpovedať. Človek s nízkym lží skóre o nejakej konkrétnej veci môže klamať, všeobecná vierohodnosť a špecifická vierohodnosť nemusia korešpondovať, človek so všeobecne nízkou všeobecnou vierohodnosťou môže v konkrétnej veci hovoriť pravdu, rozhodujúca je práve špecifická vierohodnosť, ale ak má niekto výrazne nižšiu všeobecnú vierohodnosť, tak je to zase jeden z ukazovateľov zníženej špecifickej vierohodnosti. Neznamená to, že automaticky ten, kto má nižšiu všeobecnú vierohodnosť, v konkrétnych veciach vždy a všade klame, ale je väčší predpoklad, že áno, ako u toho, kto tú všeobecnú vierohodnosť má na dobrej úrovni. U obžalovaného A. J. ide o menej emočne, sociálne vyzretú osobu na rozdiel od obžalovaného A. skôr uzavretú, utiahnutú, s menšou potrebou aj schopnosťou rozvíjať širšie sociálne vzťahy, s vnútorne masívnymi pocitmi menejcennosti, ktoré sú potom kompenzované do pseudoistoty. Tá osobnosť je taká ako nezrelá a tiež s tendenciou tak nejako sa domáhať, aby jeho potreby, problémy boli riešené druhými z vonku, nech mu druhí nájdu prácu, nech mu druhí platia, nech mu druhí zaistia. Prítomná nevyzretosť, tiež chudobná emotivita, chudobné prežívanie. Vierohodnosť všeobecná nevykazovala nejaké závažnejšie zníženie až na tendenciu prezentovať sa účelovo absolútne žiaduco bez ochoty a schopnosti sebakritickosti, tá prezentácia v rozhovore aj v testoch bola: ja som skvelý, ja som bez chýb, ak tak všetci naokolo robia chyby a majú chyby. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti obžalovaného znalkyňa uviedla, že tam boli prítomné mnohé neverbálne prejavy, bolo hodne napätia, úzkosti, nervozity, prehĺtania, preglgania, nebola to tá vyvážená komunikácia s tendenciami úzkosti, bolo badať, že ak by mohol, „tak ju tam vyvalí z tej stoličky“, ale držal sa, bol prítomný hnev pri niektorých otázkach. Neverbálne prejavy ukazovali na vysoké napätie, čo vzhľadom na to, že obžalovaní už prešli mnohými procesnými úkonmi a sú dlhšie vo väzbe, by nemalo súvisieť s týmito úkonmi, ale pripisovala by ich zníženej špecifickej vierohodnosti, pričom tam sú aj rozpory vo verbálnych veciach. Obžalovaný A. sa javí dominantnejší, ale z pohľadu psychológa to nie je také jednoduché, že dominantná osoba sa ľahšie odváži k činu a submisívny nemôže, ale nemusí to byť zákonité v dvojici submisívny a dominantný. Niekedy submisívny sa chce prejaviť, dokázať si a podobne. Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k časti svojho znaleckého posudku, kde uvádza, že obžalovaný J. na otázky odpovedá rozvito, s pripravenými argumentmi a zdôvodneniami, znalkyňa uviedla, že pripadalo jej to naučené, ako v škole pred tabuľou, avšak jemu ide o veľa, preto je to pochopiteľné. U oboch je zachovaná schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti pokiaľ chcú. Čo sa týka sklonov k skresľovaniu udalosti vo svoj prospech, k tomu sa vyjadrila pri všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, pričom z kongresu znalcov psychológov a psychiatrov a jeho záverov vyplynulo, že zisťovať u obžalovaných sklony k skresľovaniu prežitých udalosti vo svoj neprospech je nezmysel, nakoľko u obžalovaných nie je predpoklad, aby skresľovali udalosti vo svoj neprospech, táto otázka by mala význam u svedkov. Nezistila ani u jedného obžalovaného sklony k fabuláciám, toto sa väčšinou spája s určitou psychickou poruchou. Za primeraných okolností má za to, že resocializačná prognóza u oboch obžalovaných je priaznivá.
Znalec MVDr. Juraj Rákossy na hlavnom pojednávaní uviedol, že na obsahu svojho znaleckého posudku, ako aj jeho záveroch, trvá. Zo správy o výsledku porovnania pachových stôp zo dňa 2.10.2012 z KR PZ Košice z odboru poriadkovej polície, z oddelenia služobnej kynológie vyplýva, že táto bola úspešne vyhodnotená a bola potvrdená pachová totožnosť, pričom z ich hľadiska bol tento odber správny. Pachové stopy boli odobraté správne, ako to vyplýva zo svedeckej výpovede kpt. U. A., ktorý bol pri tom a potom na základe toho protokolu porovnania pachových stôp konštatuje, že došlo k
pozitívnej identifikácii. Na otázku č. 3/pri tých podmienkach, ktoré boli na mieste činu, kde bolo 26 stupňov, bezveterné počasie popísal charakter pachových stop z čoho pozostávajú, aký je charakter pachových stop, čím sú ovplyvnené pachové stopy, či je možné alebo nie je možné preniesť pachové stopy, odpovedá, že dospel k tomu, že preniesť pachové stopy na miesto nie je možné inak iba tak, že tam dotyčný bol, že tam naozaj stál a to vlastne vylučuje tvrdenie, že požičal svoje šaty a tým pádom nasiakli pachy iného páchateľa, prakticky je to nemožné. K otázke č. 4/ znalec uviedol, že nie je to typicky charakteristická otázka pre kynológa, ale pokiaľ vedel posúdiť, znova popísal charakter pachovej stopy, z čoho pozostáva, poukázal na to, že je to skôr otázka na kriminalistických technikov, ktorí boli pri odbere alebo na iných špecialistov, v takomto prípade by sa to malo potvrdiť DNA testom, podľa jeho názoru toto je dosť ďaleko od kynológie. Znalec ďalej uviedol, že bližšie sa pachovými stopami zaoberajú znalci O. K., ktorý je zamestnaný na Prezídiu PZ v Bratislave a pán B., z Bratislavy, avšak obaja sú zapísaní rovnako iba ako znalci z kynológie, pre odorológiu na Slovensku nie je zapísaný žiaden znalec. Môže sa stať, že sa v dôsledku stresu zmení pach určitej osoby, ale či až tak, že by ju pes nenašiel, to už nevie uviesť, pričom dotyčná osoba, ktorá pachovú stopu zanechala by bola v strese aj keď jej odoberajú pachovú vzorku, ale aký je rozdiel v stupni stresu to je ťažko povedať a môže sa stať, že pes nezistí zmiešanú pachovú stopu. V prípade, ak by došlo k prebehnutiu cez pachovú stopu, k čomu malo dôjsť podľa výpovede svedkov, mohlo by to zmiasť psa pri identifikácii, avšak v tomto prípade bola robená identifikácia dvoma psami, trvalo to asi dva týždne, kde s každým psom sa to muselo trikrát opakovať s týždňovým odstupom, aby si pes nezapamätal, preto pochybuje, aby v tomto prípade došlo k omylu. Ak by išlo o zmiešanú pachovú stopu pes by reagoval tak, že pravdepodobne by označil raz jedného, raz druhého, alebo aj jedného aj druhého, prípadne jeden pes jedného a druhý druhého, ale či by ani jeden pes jedného z nich neoznačil ani v jednom prípade, je na 99 % podľa jeho názoru vylúčené. Znalec ďalej uviedol, že si myslí, že k zmene pachu z dôvodu časového odstupu od odobratia porovnávacej pachovej stopy v roku 2012 po opakované odobratie v súčasnosti by pravdepodobne nedošlo, ale mohlo by sa stať, aby obaja psy pri zmiešanej pachovej stope označili iba jedného obžalovaného a napr. až tretí v prípade použitia by označil toho druhého. Ak by došlo k vytretiu pachového steru - porovnávacej pachovej stopy po jej odobratí do zeme, bola by táto porovnávacia pachová stopa použiteľná. Znalec skonštatoval, že vylučuje, aby mohlo dôjsť k prenosu pachovej stopy za barový pult, tak že jedna osoba mala na sebe oblečenie druhej osoby. Mohlo by sa to preniesť, ak by páchateľ doniesol pachovú stopu na nejakej nasiakavej látke ako je aratex, v striekačke alebo podobne. V prípade ak má na sebe oblečenie inej osoby, toto oblečenie ihneď do cca 10-15 minút nasaje jeho pach, pričom aj keby mal kratšie, je tam stres a navyše zložkou pachu je aj dych, epitel z kože, výlučky z vypľúvania, napr. pri rozprávaní, lupiny a podobne. Určite k prenosu pachovej stopy nedošlo tak, ako to opisuje obžalovaný A. A.. Mohlo sa stať, že by tam bola zmiešaná pachová stopa osôb, ktoré sa zdržiavali v miestnosti, pričom pachová stopa by mohla pochádzať aj od kriminalistických technikov, ktorí sa na mieste skutku pohybovali po skutku, aj od barmanky, prípadne od ďalších klientiek, ktoré podľa spisu mali byť na mieste činu. Z uvedeného dôvodu nebol do herne nasadený služobný pes. Nemohlo by sa stať, aby na mieste skutku sa našla pachová stopa osoby, ktorá sa tam pred skutkom nenachádzala a táto stopa sa tam dostala iným spôsobom, táto osoba tam musela byť. Znalec ďalej uviedol, že pachové stopy boli nájdene aj vonku, bola vykázaná zhoda u troch zo štyroch z nich a to dvoma psami nezávisle na sebe, na 99,9% si myslí, že k omylu nedošlo.
Zo zápisnice o výsluchu svedka splnomocnenca poškodeného SLOV-MATIC, spol. s.r.o., Ing. Z. F. z prípravného konania vyplýva, že pracuje ako účtovník a manažér pre firmu SLOV-MATIC, spol. s.r.o., ktorá sa zaoberá prevádzkovaním výherných automatov, vrátane prevádzky Magic club v OD Družba v Prešove. Dňa 5.7.2012 mu po polnoci volal pán P., že v uvedenej herni sa stala lúpež a boli ukradnuté peniaze približne vo výške 4.000,- Eur, z ktorých ich spoločnosti patrilo 3.000,- Eur, čo potvrdila aj krupiérka, pani E..
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne splnomocnenkyne poškodeného Union zdravotná poisťovňa, a.s., I. S. z prípravného konania vyplýva, že je zamestnaná na právnom odbore zdravotnej poisťovne Union, a.s. a poškodená O. E. bola v čase spáchania skutku, ako aj v súčasnosti ich poistenkyňou, pričom v súvislosti s jej poškodením zdravia, ku ktorému došlo dňa 4.7.2012 zdravotná poisťovňa Union, a.s. eviduje vynaložené liečebné náklady vo výške 65,29 Eur.
Zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného X. P. z prípravného konania vyplýva, že je prevádzkarom herne Admiral Magic club, Reno Royal s.r.o., v OD Družba v Prešove. Dňa 4.7.2012, v čase, keď sa v uvedenej herni stala lúpež mala službu krupiérka O. E., ktorá pre zdravotné problémy od uvedenej
lúpeže v herni už nepracuje. Dňa 4.7.2012 pred otvorením herne do trezoru doplnil sumu 7.638,30 Eur a podľa evidencie v čase lúpeže mala byť v trezore suma 4.007,50 Eur, z ktorej 3.000,- Eur patrilo firme SLOV-MATIC, spol. s.r.o. K skutku samotnému vie uviesť len to, že dňa 4.7.2012 v čase 22.30 hod. bol doma a pozeral kamerový záznam, pričom nevidel nič podozrivé, hrali tam dve staršie panie, krupiérku videl za barom, potom notebook vypol a asi o 10 minút mu volala O. E., ktorá plakala do telefónu a kričala, že ju prepadli, preto hneď išiel do herne, kde mu O. povedala, že do herne vošiel maskovaný muž, celý v čiernom, ju buchol po hlave so zbraňou a kričal na ňu, aby mu dala peniaze, resp. otvorila trezor, presne si to už nepamätá, jej dal nejakú tašku, do ktorej si dal peniaze aj s peňaženkou, v ktorej boli peniaze uložené. Čo sa týka páchateľov, podľa popisu vie, že išlo o chlapcov, ktorí k nim chodili pravidelne, ale od lúpeže sa tam už nezjavili. Podľa O. tam boli aj v deň lúpeže, ale nezdržali sa dlho a po chvíli sa stala lúpež.
Zo zápisnice o výsluchu svedka P. Z. z prípravného konania vyplýva, že býva v Z., na ul. K. č. XX, kde má byt na X.. poschodí. Dňa 4.7.2012 bol vo večerných hodinách doma, pričom sa nachádzal v izbe, ktorej okná sú smerom na OD Družba. Po 22.00 hod. začul vonku alarm, ako keby sa spustilo poplašné zariadenie na aute. Alarm pískal asi dve minúty a potom stíchol a asi po 15-tich až 20-tich minútach sa ozval alarm opäť, pričom to bol ten istý zvuk. Keď podišiel k oknu, tak okolo Družby nevidel žiaden pohyb ľudí a ani na parkovisku neblikalo nijaké auto, ani pri autách neboli žiadne osoby. Potom začul z objektu Družby mužský hlas ako niečo kričal, nebolo to jedno slovo, ale nebola to ani veľmi dlhá veta, ale obsah nepočul a hneď na to sa ozvala nejaká žena, ktorá tiež kričala a všetko vychádzalo z herne, ktorá je na poschodí Družby, dvere ktorej boli otvorené dokorán. Po krátkej chvíli po tom kriku, skôr ako do minúty, videl z dverí herne vybehnúť jednu osobu, ktorá zbehla dole schodmi a začala utekať medzi nižšie bloky. Až potom sa objavilo pred dverami herne dievča, ktoré držalo v rukách telefón a počul slová polícia a prepadli ma a počas toho ako telefonovala pískal alarm. Približne do troch minút prišli policajti, ktorým ona povedala na otázku kam bežal páchateľ, že išiel na opačnú stranu ako videl on utekať spomínanú osobu, pričom tá slečna nemohla vidieť kam tá osoba bežala, lebo z herne vyšla až keď už bola preč. K osobe, ktorú videl utekať z herne chce uviesť, že to bol muž štíhlej postavy, zdal sa mu dosť nízky, aj keď ho videl zhora, mal na sebe tmavé oblečenie, na vrchu mal bundu asi s dlhým rukávom a vyzeralo to, akoby mal dlhšie tmavé vlasy, bol štíhly a veci, ktoré mal na sebe mu boli voľné, akoby o pár čísel väčšie, nevšimol si, aby mal niečo držať.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne O. G. z prípravného konania vyplýva, že pracuje v herni Admirál v OD Družba ako krupiérka a do júla 2012 v nej pracovala aj O. E., s ktorou sa v herni striedali, pričom táto tam od lúpeže už nepracuje, nakoľko najprv bola PN a potom dala výpoveď. O prepade jej povedala poškodená E., ktorá jej uviedla, že v ten večer pozerala telku a mala tam dve zákazníčky vo vedľajšej miestnosti. Potom vbehol do herne nejaký muž celý v čiernom, išiel za pult k sejfu, ktorý je pod pultom a pýtal peniaze. V ruke mal zbraň, ktorú O. držal pri hlave a mal ju ňou aj udrieť a ona mu potom z trezoru dala peňaženku s peniazmi, kde malo byť okolo 3.000,- Eur - 4.000,- Eur. Poškodená E. jej ešte povedala, že celý čas kričala od strachu, pričom počas prepadu sa tam bola ukázať aj zákazníčka, ktorej páchateľ povedal, aby nevolala políciu a následne sa obe zákazníčky zamkli na záchode a k popisu páchateľa jej povedala, že to bol muž, bol oblečený celý v čiernom, mal asi 170 cm a bol veľmi chudý. Podľa popisu následne tipovali, či to nebol niekto z ich zákazníkov, pričom popis by sedel na jedného chlapca, ktorý má krátke tmavé vlasy, je chudý, asi 170 cm vysoký a chodil k nim dosť často, aj s jedným kamarátom, ktorý mal odfarbené vlasy a bol od neho mladší, ale po prepade už k nim nechodí ani jeden.
Zo znaleckých posudkov KEÚ PZ Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2196 a ČES: PPZ-KEU-KE- EXP-2012/2251 vyplýva, že na predložených predmetoch označených č. 1 a 2 nebola zistená prítomnosť použiteľných biologických stôp, DNA analýza sterov z uvedených predmetov nebola úspešná. Na predloženom predmete označenom č. 3 bola dokázaná prítomnosť 12 ks ľudských vlasov. DNA analýza 4 ks vlasov nebola úspešná. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z 8 ks ľudských vlasov zaistených z predmetu č. 3 pochádza od osoby mužského pohlavia a nie je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej S. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX, osoba S. J. je ako pôvodca vlasov zaistených z predmetu č. 3 jednoznačne vylúčená. Na predložených predmetoch - igelitovej taške bielej farby s nápisom Terranova a atrape pištole čiernej farby oblepenej čiernou plastovou izolačnou páskou neboli zviditeľnené žiadne vhodné daktyloskopické stopy. Vzhľadom na uvedené porovnávanie s daktyloskopickými odtlačkami osoby S. J. vykonané nebolo.
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2729 vyplýva, že z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z 8 ks ľudských vlasov zaistených z predmetu č. 3 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej A. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom uvedenej stopy je A. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX.
Zo správy o výsledku porovnávania pachových stôp vyplýva, že bola zistená pachová totožnosť medzi pachovými stopami zaistenými podlahy, z imitácie strelnej zbrane a z mikiny a osobou A. A..
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou vyplýva, že miesto obhliadky sa nachádza v Prešove, na Námestí Kráľovnej pokoja č. 3, na prvom poschodí OD Družba. Z podlahy barového pultu boli odobraté pachové stopy označené ako č. 1 a č. 2. Pred budovou OD Družba, v priestore asi 15 metrov oproti vchodu bytového domu č. XX na ulici K., pod stromami pri železnej konštrukcii je pohodená igelitová taška fialovej farby s nápisom Terranova, pri lampe verejného osvetlenia v kríku sa nachádza predmet z nezisteného materiálu oblepený čiernou izolačnou páskou - atrapa pištole.
Zo zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou vyplýva, že bola vykonaná prehliadka tela poškodenej O. E., na ktorej boli zistené a následne fotograficky zdokumentované zranenia v oblasti hlavy.
Z lekárskych správ poškodenej O. E. vyplýva subjektívny a objektívny nález, diagnóza a odporúčaná liečba poškodenej E..
Zo zápisníc o prehliadke tela a iných podobných úkonov vyplýva, že bola vykonaná prehliadka tela osôb S. J., A. J. a A. A. za účelom kriminalisticko-expertízneho skúmania pre účely trestného konania.
Zo správ a charakteristík obžalovaného A. A. vyplýva, že je slobodný, rodičia sú rozvedení, býva s matkou, je nezamestnaný, nebol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP Prešov. Uzavrel pracovný pomer v spoločnosti Inžinierske stavby a.s., Košice dňa 23.7.2008 v pracovnom zaradení stavebný robotník, dňa 31.12.2010 s ním bol rozviazaný pracovný pomer z organizačných dôvodov. Počas trvania pracovného pomeru dodržiaval fond pracovnej doby a pracovný poriadok, zverené úlohy zabezpečoval k spokojnosti nadriadených, počas pracovnej doby nebolo u neho zistené požívanie alkoholických nápojov a iných omamných látok. Na výkon väzby, ktorú vykonáva v štandardnom režime sa adaptoval bez problémov, jeho správanie bolo v súlade s ústavným poriadkom do doby, keď sa skratovým konaním sebapoškodil porezaním a následne bol eskortovaný do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, disciplinárne potrestaný doposiaľ nebol.
Zo správ a charakteristík obžalovaného A. J. vyplýva, že je slobodný, po ukončení strednej školy je evidovaný na úrade práce, rodičia sú rozvedení, no spolu s nimi žije v spoločnej domácnosti, nebol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP Prešov. Na výkon väzby, ktorú vykonáva v štandardnom režime sa adaptoval bez problémov, jeho správanie je v súlade s ústavným poriadkom, disciplinárne potrestaný doposiaľ nebol.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného A. A. vyplýva, že tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, pričom hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia a jedenkrát mu bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného A. J. vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z potvrdení spoločnosti VIX, spol. s.r.o. a spoločnosti Reno Royal s.r.o. vyplýva, že dňa 4.7.2012 prevzala O. E. v prevádzke Magic club v Prešove hotovosť 920,- Eur od obchodného zástupcu VIX spol. s.r.o. U. L. a spoločnosť Reno Royal s.r.o. spoločnosti VIX spol. s.r.o. uhradila sumu 920,- Eur, ktorá sa dňa 4.7.2012 nachádzala v čase lúpeže v pokladni prevádzky Magic club.
Z uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenej O. E. s prílohami vyplýva, že táto si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 3.187,19 Eur za ušlú mzdu, 77,- Eur za náklady na liečbu a 50.000,- Eur za psychickú ujmu.
Zo správ spoločnosti Reno Royal s.r.o. vyplýva, že osobu O. E. neevidujú v ich agende zamestnancov, hlavný pracovný pomer vykonávala v spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s.r.o., u nich vykonávala pracovnú činnosť na dohodu. Z evidencie bola vyradená v období 12/2012 zaniknutím dohody o pracovnej činnosti.
Zo zvukového záznamu CD nosiča s nahrávkou oznámenia lúpeže na č. 158 vyplýva obsah oznámenia o prepade herne poškodenou O. E. na č. 158
Zo správy o výsledku opakovaného porovnávania pachových stôp vyplýva, že bola zistená pachová totožnosť medzi pachovými stopami zaistenými z imitácie strelnej zbrane a z mikiny čiernej farby a osobou A. A. a medzi pachovou stopou zaistenou z mikiny čiernej farby a osobou A. J..
Z nariadenia Prezidenta policajného zboru zo dňa 25.5.1998, č. 10/1998 o metóde pachových konzerv v spojení s nariadením Prezidenta policajného zboru zo dňa 9.2.2004, č. 4/2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Prezidenta policajného zboru č. 10/1998 o metóde pachových konzerv vyplýva, že toto nariadenie upravuje zásady vyhľadávania, odoberania a porovnávania pachových stôp, ako aj využite metódy pachových konzerv útvarmi Policajného zboru. Porovnávanie pachových stôp sa vykonáva medzi pachovou stopou z miesta činu a porovnávacou pachovou stopu, alebo medzi dvoma pachovými stopami z miesta činu. Pri každom porovnávaní pachových stôp a porovnávacích pachových stôp je postupované v zmysle tohto nariadenia za účelom individuálnej identifikácie osoby, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu. Pachová identifikácia sa vykonáva v rade piatich až ôsmych pachových stôp z trestnej činnosti, medzi ktoré sa umiestni pachová stopa z objasňovaného prípadu, tento postup sa opakuje päťkrát so zmenou postavenia porovnávanej pachovej stopy. Po štvrtom označení sa považuje porovnanie za preukázateľné.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázané, že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchali ho obžalovaní A. A. a A. J.. Obaja obžalovaní sú zo spáchania skutku usvedčovaní najmä výpoveďou obžalovaného A. A., ktorý spáchanie skutku priznal a ktorý podrobne opísal ako spolu s obžalovaným J. chodili hrať výherné automaty do herne Admirál v OD Družba v Prešove na Sídlisku III, pričom asi týždeň pred lúpežou ho obžalovaný J. požiadal o pomoc pri vylúpení uvedenej herne a za týmto účelom si spoločne vyrobili napodobeninu krátkej strelnej zbrane, do ruksaka si pripravili oblečenie, ako aj kuklu, ktorú vyrobili z pletenej čiapky, tak, že do nej vystrihli diery na oči, pričom rovnako opísal ako spoločne prišli v inkriminovaný večer do predmetnej herne, chvíľu hrali, tak z nej odišli, následne sa obžalovaný J. prezliekol do pripravených vecí, dal si kuklu o utekal do herne, odkiaľ bolo počuť výkrik prepad, ženský krik, ako aj to, že sa spustil alarm, preto sa rozbehol k autu, kam po minúte - dvoch prišiel aj obžalovaný J., ktorý v ruke držal kuklu a peňaženku, s tým, že uviedol, že zbraň, mikinu, rukavice a igelitovú tašku odhodil po ceste z herne a následne zvyšné veci vyhodili do rieky cestou domov, s tým, že po ceste domov mu obžalovaný J. porozprával o tom, ako prebiehal skutok v herni, že vošiel, skričal „prepad“, namieril zbraň na krupiérku, pýtal od nej peniaze, táto kričala ako zmyslov zbavená, tak prišli dve panie, ktoré poslal dozadu a povedal, nech nevolajú políciu, ďalej povedal, že krupiérku sotil, ale že ju neudrel, ona otvorila nejakú skrinku a dala mu peňaženku a tiež hovoril, že obehol dookola okolo blokov, tak si dal dole mikinu a spolu so zbraňou, rukavicami a taškou ich vyhodil a následne po príchode domov v aute prepočítali peniaze, ktoré obžalovaný J. rozdelil rovným dielom, pričom obžalovaný A. zároveň uviedol, že je pravdou, že obžalovaný J. mu povedal, že bude zapierať, že sa k skutku nikdy neprizná a že mu nič nemôžu dokázať. Uvedená výpoveď je plne podporovaná výpoveďou svedkyne poškodenej O. E., ktorá uviedla ako v inkriminovaný večer pozerala televíziu a vošla osoba, ktorá zakričala „prepad, dávaj peniaze“, ona začala kričať, na čo zozadu pribehla zákazníčka, na ktorú páchateľ skričal, aby išla dozadu, aby nevolala políciu a ju udrel imitáciou zbrane po hlave, ona otvorila kasu, on si vybral peniaze, ktoré dal do igelitovej tašky a utekal preč, na čo spustila alarm a zavolala políciu, pričom svedkyňa poškodená zároveň popísala ako utrpela psychickú ujmu, bola 72 dní PN, aj ako bol počas PN obmedzený jej obvyklý spôsob života Uvedené výpovede sú zároveň podporované výpoveďami svedkýň O. K. a A. A., ktoré zhodne uviedli, ako v inkriminovaný večer prišli do predmetnej herne, v ktorej v tom čase bola iba krupiérka a nikto iný, pričom následne svedkyňa A., v čase keď si chcela ísť zmeniť ďalšie peniaze na hru, uvidela vojsť páchateľa, ktorý bol celý v čiernom so zbraňou v ruke, čo povedala svedkyni K. a utekala sa skryť na WC, na čo svedkyňa K. sa išla pozrieť do miestnosti, kde videla chlapa, ktorý mieril na ňu zbraňou, bol celý v čiernom, na hlave mal kuklu a ktorý je povedal, aby nevolala políciu, preto sa rovnako išla skryť na WC. Uvedené výpovede sú v plnej zhode aj s výpoveďou svedka P. Z., ktorý uviedol, ako v inkriminovaný večer počul z OD Družba mužský a potom
aj ženský krik, počul nejaké dievča kričať o pomoc a videl ako z dverí herne vybehla postava, ktorá zbehla po schodoch, bola oblečená celá v čiernom, zdala sa mu dosť nízka a oblečenie, ktoré táto postava mala na sebe, sa mu zdalo voľné a ktorá utekala k malým blokom v smere ku konečnej na Sídlisku III, pričom na miesto skutku mal dobrý, ničím nerušený výhľad, svietilo pouličné osvetlenie, bolo teplo, nebola hmla, ani nepršalo. Tieto výpovede sú čiastočne podporované aj výpoveďami svedkov X. P. a O. G., ktorí rovnako opísali skutočnosti týkajúce sa prepadu predmetnej herne, ktoré mali sprostredkovane od poškodenej E.. Uvedené výpovede sú v celom rozsahu podporované aj znaleckým posudkom KEÚ PZ Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2729, z ktorého vyplýva, že z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z 8 ks ľudských vlasov zaistených z predmetu č. 3 (mikina) je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej A. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX a DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom uvedenej stopy je A. J., nar. XX.X.XXXX/XXXX, ako aj listinnými dôkazmi a to najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, lekárskymi správami poškodenej E. a zápisnicou o prehliadke tela a iných podobných úkonoch poškodenej E..
Súd neuveril výpovedi obžalovaného A. J., že skutok nespáchal, nakoľko jeho výpoveď je vyvrátená výpoveďou obžalovaného A., ktorý podrobne popísal priebeh skutku, ako aj účasť obžalovaného J. na skutku, s tým, že obžalovaný A. vypovedal koherentne, skutočnosti ohľadom priebehu skutku uvádzal s malými odchýlkami nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, túto svoju výpoveď nemenil a na nej zotrval v priebehu celého konania, pričom jeho výpoveď ohľadom účasti obžalovaného J. na skutku je podporovaná aj výpoveďou svedkyne Ing. G., matky obžalovaného A., ktorá uviedla, že syn jej o skutku povedal, že sa ho zúčastnil a to tak, že sedel v aute a čakal na J., ktorý mu po prepade povedal, že to bol pre neho adrenalín a že sa cítil užasne, ako aj, že požičal J. svoju mikinu, keď J. išiel do tej herne. Tvrdenie obžalovaného A., že pred skutkom si obžalovaný J. obliekol jeho tepláky na svoje rifle a jeho mikinu na svoju mikinu je okrem uvedeného aj v zhode s výpoveďou svedkyne poškodenej E., ktorá uviedla, že jej sa zdalo, že páchateľ mal na sebe jednu mikinu, ale väčšiu, avšak zároveň uviedla, že ak by mal páchateľ na sebe žltú mikinu prekrytú čiernou mikinou, tak by si to nevšimla, ako aj výpoveďou svedka Z., ktorý uviedol, že páchateľ mal na sebe oblečenie, ktoré mu bolo akoby o pár čísel väčšie.
Súd neuveril svedeckým výpovediam svedkov - matky obžalovaného J., S. J. a jej druha K. K., tieto považoval za tendenčné a účelové, v snahe napomôcť obžalovanému J., z dôvodu, že tieto sú jednak vnútorne rozporné, keď svedkyňa J. na hlavnom pojednávaní uvádzala, že vie, že syn bol doma, sedel v obývačke pri počítači a mal zapnutý televízor, pozdravili sa okolo 22.00 hod. a tak s ním rozprávala až o 23.30 hod., kedy išla spať, pričom ona vidí od vchodových dverí do obývačky, keď prechádza z kuchyne do spálne a v ten večer išla do spálne asi trikrát a jej priateľ aj štyrikrát, ale z kuchyne do obývačky nie je priamo vidieť, je vidno svetlo z počítača, alebo televízora, pričom v prípravnom konaní svedkyňa J. výslovne uviedla, že videla syna priamo z kuchyne do obývačky a jednak na rozdiel od nej svedok K. K. uviedol, že spolu so svedkyňou J. boli v inkriminovaný večer v kuchyni, kde on pozeral televízor a tak išli spať, pričom v ten večer televízor v spálni nepozeral a v čase po 22.00 hod. až kým išiel spať kuchyňu neopustil, iba išiel fajčiť na balkón, ktorý je z kuchyne a rovnako ju neopustila ani pani J., iba ak tiež išla fajčiť na balkón a zároveň uviedol, že z kuchyne do obývačky priamo vidieť nie je a v obývačke je počítač za rohom, preto obžalovaného J., ani v čase keď išli spať nevidel. Zároveň sú uvedené svedecké výpovede vyvrátené aj ostatnými vykonanými a už rozanalyzovanými dôkazmi. Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že nejasnosti vo výpovediach matky obžalovaného J. a jej druha boli spôsobené tým, že pre týchto sa jednalo o bežný deň a nemali dôvod si fixovať podrobnosti z neho súd udáva, že z výpovede svedkyne J. vyplýva, že táto si z uvedeného dňa pamätá aj také skutočnosti, že so synom išli vybrať peniaze z bankomatu, ktoré mu poslal otec, či že svokra jej na druhý deň kázala tĺcť orechy, čím ju vytočila a z výpovede svedka K. K. vyplýva, že si na uvedený deň pamätá, lebo varili a na druhý deň bolo voľno, čiže obaja si pamätali na pomerne banálne udalosti uvedeného dňa, avšak uvedené rozpory, najmä vo vzťahu k pohybu obžalovaného J. v inkriminovaný večer, nevedeli vierohodne vysvetliť.
Výpovede svedkov splnomocnencov poškodených U.. Z. F. a I. S. súd vyhodnotil ako všeobecné, nakoľko uvedení svedkovia sa k samotnému skutku a jeho priebehu nevedeli vyjadriť a vyjadrovali sa iba k skutočnostiam súvisiacim s nárokmi na náhradu škody a rovnako tak výpoveď znalkyne PhDr. Kataríny Petrovej a ňou podaný znalecký posudok, nakoľko z nich vyplýva, že psychologická vyťažiteľnosť u oboch menovaných, hlavne čo sa týka vierohodnosti bola okolnosťami výrazne oslabená, nakoľko vyšetrenia oboch obžalovaných prebiehali s takým časovým odstupom a s toľkými predpokladanými vplyvmi na oboch, že už sú naučení čo hovoriť, ako hovoriť a na čo si dať pozor, čím bolo celé
znalecké vyšetrenie obmedzené, pričom znalkyňa poukázala na zníženú špecifickú vierohodnosť u oboch obžalovaných.
Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že obžalovaný A. zo spáchania skutku usvedčuje obžalovaného J. z dôvodu, že sa chce javiť v sociálne žiaducejšom svetle, účelovo kalkuluje s priznaním, resp. chce byť posudzovaný ako pomocník súd udáva, že uvedené skutočnosti by mali logické opodstatnenie, keby obžalovaný A. poprel spáchanie skutku a z jeho spáchania by chcel usvedčiť obžalovaného J., z dôvodu, aby sa zo spáchania predmetného skutku vyvinil, avšak obžalovaný A. sa k skutku priznáva a zároveň z jeho spáchania usvedčuje aj obžalovaného J., pričom obžalovaný A. uvedené skutočnosti uviedol s malými odchýlkami nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, túto svoju výpoveď nemenil a na nej zotrval v priebehu celého konania, pričom obaja obžalovaní v priebehu svojich výpovedí na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že pred skutkom, ani po skutku nemali medzi sebou žiadne nezhody, ktoré by odôvodňovali snahu obžalovaného A. krivo obviniť obžalovaného J., resp. poškodiť mu, s tým, že obžalovaný A. zároveň uviedol, že obžalovaný J. mu výslovne povedal, že bude zapierať, k skutku sa nikdy neprizná a že mu nič nemôžu dokázať. Vo vzťahu k námietkam obhajoby týkajúcim sa postrádania časovej súvislosti skutkového deja, nakoľko podľa výpovede svedkyne poškodenej E. obžalovaní z herne odišli cca 2 hodiny predtým, ako malo dôjsť k lúpeži, pričom podľa výpovede obžalovaného A. malo dôjsť k lúpeži maximálne do 50 minút od odchodu z herne a skutočnosti, že obžalovaný A. navrhoval, kde bude odparkované motorové vozidlo, napriek tomu, že obžalovaný J. prišiel s lúpežným plánom asi týždeň pred skutkom, súd udáva, že čo sa týka vnímania plynutia času, ide o subjektívne vnímanie jednotlivými osobami, pričom svedkyňa E. uviedla, že od odchodu obžalovaných po lúpež prešli cca 2 hodiny, čiže vyjadrovala sa iba približne a zároveň vzhľadom na skutočnosť, že pri skutku utrpela psychickú ujmu vo forme posttraumatickej stresovej poruchy je predpoklad, že bola v psychickom strese a jej vnímanie mohlo byť skreslené, avšak táto zároveň uviedla, že k lúpeži došlo cca o 22.45 hod., čo korešponduje s výpoveďou obžalovaného A., ktorý uviedol, že z herne pred lúpežou odišli približne o 22.00 hod., následne sa obžalovaný J. prezliekol, spoločne išli k bytovke pri parkovisku, kde čakali približne pol hodiny, nakoľko okolo nich prešla hliadka mestskej polície a následne uvideli do herne vojsť dve ženy, preto približne 5 až 10 minút počkali a následne sa obžalovaný J. rozbehol do herne, čo je zároveň v zhode s výpoveďami svedkýň K. a A., ktoré zhodne uviedli, že do predmetnej herne v inkriminovaný večer prišli cca o 22.30 hod. a k prepadu došlo cca za 15 minút odkedy prišli a čo sa týka odparkovania motorového vozidla, je logické, že miesto odparkovania volil obžalovaný A., nakoľko tento bol vodičom a jeho účasť na skutku spočívala v privezení obžalovaného J. na miesto skutku, jeho čakaní a jeho následnom odvezení. Čo sa týka námietky obhajoby, že svedok Z. uviedol, že z herne videl utekať muža, ktorý mal dlhšie tmavé vlasy, súd udáva, že svedok Z. uviedol, že sa mu iba zdalo, akoby uvedený muž mal dlhšie tmavé vlasy, či mal kapucňu, alebo to boli vlasy nevie, mohol mať dlhšie tmavé vlasy, ale mohol mať aj kapucňu, ale kuklu asi nie, tá by bola natesno, tvár mu vidno nebolo, pričom skutok sa mal udiať vo večerných hodinách, cca okolo 22.45 hod a svedok uvedené skutočnosti vnímal zo svojho bytu na 7. poschodí bytového domu, s tým, že z výpovedí svedkyne poškodenej E., ako aj svedkyne G. vyplýva, že ani jeden z obžalovaných nemal v čase spáchania skutku dlhšie tmavé vlasy. Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že svedkyňa G. po rozhovore s poškodenou označila za páchateľa obžalovaného A. súd udáva, že tvrdenie svedkyne poškodenej E., ani svedkyne G., že páchateľom mal byť chlapec s krátkymi tmavými vlasmi nepovažoval za relevantné, nakoľko svedkyňa poškodená E. na neho tipovala z dôvodu, že sa jej zdalo pravdepodobnejšie, že on je schopný to spraviť, nakoľko bol viac utiahnutý a menej komunikatívnejší ako ten mladší, ktorý bol ešte dieťa, ktoré nie je schopné niečo také urobiť a svedkyňa G. na neho tipovala z dôvodu, že poškodená E. jej povedala, že tento bol posledný v herni, aj keď si už nepamätala, či jej vravela, že bol v herni sám, teda ani svedkyňa poškodená, ani svedkyňa na neho netipovali z nejakých bližších, relevantnejších dôvodov, akými by boli napr. vzhľad, hlas, chôdza, gestikulácia a pod. K uvedenému súd dodáva, že svedkyňa G. zároveň uviedla, že jej na páchateľovi nesedí, že mal byť dosť rázny a chlapec, ktorého popisovala je dosť utiahnutý. Rovnako ani tvrdenie svedkyne poškodenej E., že páchateľ mal mať hnedé oči sa nepreukázalo, nakoľko obžalovaný A. má oči zelené a obžalovaný J. modré, pričom sama svedkyňa poškodená uviedla, že nikdy s istotou netvrdila, že páchateľ mal hnedé oči, iba sa vyjadrila, že páchateľ mal pravdepodobne hnedé oči, pričom páchateľovi do očí pozerala, keď kľačala na zemi a on stál nad ňou s tým, že sama nevedela uviesť, či ten časový okamih bolo možné vôbec rátať na sekundy a svetlo išlo iba z televízora a z farebnej reklamy skladajúcej sa zo štyroch farebných tyčí. Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že na imitácii strelnej zbrane, ako aj na podlahe za barovým pultom bola zaistená pachová stopa stotožnená s osobou obžalovaného A. súd udáva, že zo správy o opätovnom porovnávaní pachových stôp vyplýva, že pri opätovnom porovnaní už nebola zistená pachová totožnosť medzi pachovou stopu zaistenou z podlahy a
osobou obžalovaného A. A. a zároveň bola zistená pachová totožnosť medzi pachovou stopou zaistenou z mikiny čiernej farby a pachovou stopou obžalovaného A. J., čo je v rozpore so správou o prvom porovnávaní pachových stôp, pričom zároveň súd poukazuje na výpoveď svedka U.. O. K., policajného psovoda, ktorý uviedol, že na mieste lúpeže dnu v herni vôbec nebol z dôvodu, že po skutku tam bol pohyb ľudí, preto by to nemalo význam, nakoľko pachové stopy by boli zničené, ako aj z dôvodu, že krupiérka hneď po skutku vybehla z herne, čím narušila pachovú stopu. Súd zároveň poukazuje aj na výpoveď znalca MVDr. Juraja Rákossyho, ktorý síce vylúčil, aby k prenosu pachovej stopy došlo tak, ako to opisuje obžalovaný A. A., teda aby sa pachová stopa na miesto dostala iným spôsobom ako tak, že táto osoba tam musela byť, avšak zároveň pripustil, že v dôsledku stresu sa pach určitej osoby môže zmeniť, aj keď nevie či až tak, aby pes pachovú stopu nenašiel, ako aj uviedol, že môže sa stať, že obaja psy pri zmiešanej pachovej stope označia iba jedného obžalovaného a až tretí druhého obžalovaného, k čomu došlo pri opakovanom porovnávaní pachových stôp z mikiny čiernej farby. Vo vzťahu k uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že aj svedkovia Bc. X. P. a kpt. U. A., ktorí sa ako svedkovia k uvedeným skutočnostiam vyjadrovali vzhľadom na svoje skúsenosti získané pri výkone povolania, kde počas svojho výsluchu, napriek tomu, že obaja uviedli, že pachová stopa by sa barový pult mohla preniesť, avšak musela by tam byť prítomná aj pachová stopa osoby, ktorá ju preniesla, zároveň svedok Bc. P. uviedol, že je možnosť prekrytia pachových stôp tak, že osoba, od ktorej pochádza pachová stopa sa na mieste nenachádzala a to vtedy, keď technik neurčí najvhodnejšie miesto na odber stopy, resp. svedok kpt. A. uviedol, že teoreticky by sa mohlo stať, aby nebola zaznamenaná pachová stopa druhého páchateľa, ale je to skôr otázka na znalca. S poukazom na uvedené, ako aj s poukazom na rôzne závery správ o výsledkoch porovnávania pachových stôp súd konštatuje, že celé dokazovanie pachovými stopami bolo spochybnené a nie je možné na neho prihliadať pri rozhodovaní o vine, či nevine obžalovaných. Už len záverom súd dodáva, že je pravdepodobnejšie, že obžalovaní sa rozhodli prepadnúť herňu potom, čo v nej boli hrať a všimli si, že táto je prázdna, teda tak ako to vypovedá obžalovaný A., ako, že obžalovaný A. bol odviezť obžalovaného J. domov a tak sa vrátil prepadnúť herňu sám, tak ako to vypovedá obžalovaný J., pričom v takomto prípade by obžalovaný A. nemal vedomosť o tom, či sa v herni niekto nachádza, alebo nie.
Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaní dopustili kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pričom súd pri uvedenej právnej kvalifikácii vychádzal zo skutočnosti, že obaja obžalovaní boli od počiatku dohodnutí na priebehu lúpeže, teda aj na tom, že pri lúpeži sa použije atrapa zbrane, pričom z výpovede znalca MUDr. Mikulu vyplýva, že sa rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej mohol spôsobiť už samotný úľak poškodenej, akútny stres z toho, že sa zľakla, avšak nedá sa to odlíšiť.
Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaných, a to tým, že spoločným konaním proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví. Vo vzťahu k spôsobenej ťažkej ujme na zdraví zakladajúcej trestnú zodpovednosť obžalovaných za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona súd udáva, že podľa § 123 ods. 3 písm. f/ Trestného zákona, ods. 4 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného, pričom z výsluchu znalca MUDr. Kamila Mikulu vyplýva, že u poškodenej E. sa po inkriminovanom skutku rozvinula prechodná psychická porucha - posttraumatická stresová porucha, pre ktorú táto bola liečená ambulantne u Dr. S. od 27.7., absolvovala psychoterapeutické sedenia a užívala lieky proti depresii, pričom pri prvej návšteve ambulantného psychiatra bola v klinickom obraze prítomná úzkosť, nespavosť, nechutenstvo, vegetatívne prejavy úzkosti, depresívna nálada a čo sa týka celkovej práceneschopnosti poškodenej E., táto trvala od 6.7.2012 do 17.9.2012, pričom posttraumatická stresová porucha bola diagnostikovaná 27.7.2012, preto pri stanovení dĺžky práceneschopnosti je vhodné pridržiavať sa dátumov, ktoré boli objektívne dané a to vyšetrením MUDr. S. a MUDr. I., kedy dňa 27.7.2012 bola posttraumatická stresová porucha indikovaná a trvala minimálne do 17.9.2012, kedy bola práceneschopnosť poškodenej ukončená. Posttraumatická stresová porucha v prípade poškodenej E., okrem iných nepríjemných spomienok, živých snov a flashbackov, prebiehala pod obrazom úzkostne depresívnej poruchy, teda sa u nej vyskytovala úzkosť, depresívna nálada, strata iniciatívy, koncentrácia na činnosti bežného života, nechutilo jej jesť, mala problémy so spánkom, v dôsledku čoho bola aj fyzicky vyčerpaná a v dôsledku anticipácie úzkosti, teda
očakávania nejakého nového ataku, nebola spôsobila vykonávať dovtedajšiu profesiu z obavy o svoje zdravie, čo jej bránilo plnohodnotne „normálne“ žiť, pričom aj napriek tomu, že znalec nevedel posúdiť, či ide o ťažkú ujmu na zdraví, alebo nie, nakoľko na to nemajú vypracované presné štandardy, podľa ktorých by to vedel posúdiť, mal súd za to, že u poškodenej došlo v súvislosti so spáchaným skutkom k ťažkej ujme na zdraví.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaní konali vo vzťahu k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane slobody a vo vzťahu k § 188 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko vedeli, že svojim konaním môžu porušenie, alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody, berúc zreteľ na jeho prvoradý účel vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, aplikoval u obžalovaných A. A. a A. J. ustanovenia §§ 34 ods. 4, 38 ods. 2, 3, 8 Trestného, nakoľko v prípade obžalovaného A. mal súd za preukázané dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Trestného zákona, teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a v prípade obžalovaného J. rovnako dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d/, j/ Trestného zákona a to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe 10 až 15 rokov, vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaných a obom obžalovaným uložil tresty odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby s poukazom na § 39 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu, že súd zákonnú trestnú sadzbu vo výmere 10 až 15 rokov, vzhľadom na spôsobený následok, považoval za neprimerane prísnu, najmä s poukazom na to, že daný následok Trestný zákon postavil na roveň následku vo forme smrti poškodeného, či ťažkej ujme na fyzickom zdraví spojenej napr. s pripútaním poškodeného na invalidný vozík. Dôvody na diferencované uloženie mimoriadne znížených trestov odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby súd vzhliadol v tom, že u obžalovaného A. nielen, že zistil prevahu dvoch poľahčujúcich okolností za neexistencie priťažujúcich okolností, ale tento aj významným spôsobom napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, ako aj súdu objasniť skutok nielen tým, že sa k jeho spáchaniu priznal, ale aj tým, že z jeho spáchania usvedčil aj spolupáchateľa - obžalovaného J., ktorý spáchanie skutku poprel, pričom obžalovaný A. súhlasil aj s uzatvorením dohody o vine a treste, kde by mu súd v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona mohol uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak k uzatvoreniu uvedenej dohody nedošlo, z dôvodu, že prokurátor súhlasil s uzatvorením dohody o vine a treste len v prípade súhlasu oboch obžalovaných, preto z uvedených dôvodov súd uložil obžalovanému A. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 5 rokov a obžalovanému J. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 7 rokov, pre výkon ktorých ich, aj napriek tomu, že spáchali obzvlášť závažný zločin, nezaradil v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ale podľa § 48 ods. ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že ani jeden z obžalovaných doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody a súd mal za to, že v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bude ich náprava lepšie zaručená. Keďže obžalovaní boli odsúdení za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd im zároveň obligatórne v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní jedeného roka každému jednému z nich. Súd mal za to, že uvedené tresty obžalovaným zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na ich výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných
činov, pričom podľa názoru súdu uložené tresty budú pre spoločnosť z hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovaných z hľadiska individuálnej prevencie dostatočné a vhodné na ich prevýchovu.
Vzhľadom na to, že poškodení O. E., SLOV-MATIC spol. s.r.o., Union zdravotná poisťovňa a.s. a X. P. si nároky na náhradu škody uplatnili riadne a včas, avšak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd poškodených postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
- spoločným konaním proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.