Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

107C/68/2024

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. G. X, XXX XX O., zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, so sídlom Námestie SNP 2, 917 01 Trnava, IČO: 51737035 proti žalovanému: B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:

Súd u k l a d á žalovanému nevstupovať do rodinného domu postaveného na ulici V. G. X, XXX XX O., t. j. stavby so súpisným číslom XXXX, na pozemku parcelné číslo: XXXXX/XXX, druh stavby: 10, popis stavby: rodinný dom s dvojgarážou, umiestnenie stavby: 1, pozemok, parcelné č. XXXXX/ XXX, výmera: 364 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: 18, pozemok, parcelné č. XXXXX/XXX, výmera: 186 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: 15, všetko zapísané Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: O., obec: O., katastrálne územie: O., a to po dobu 12 mesiacov od vyhlásenia neodkladného opatrenia.

Súd u k l a d á žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava uznesením č. k. - 52 zo dňa 17.06.2024, právoplatným dňa 19.06.2024, vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.06.2024, doručený súdu dňa 13.06.2024, na samostatné konanie.

2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa navrhla, aby súd uložil žalovanému (v návrhu označenému ako otec) zákaz vstupovať dočasne do rodinného domu postaveného na ulici V. G. X, XXX XX O., t. j. stavby so súpisným číslom XXXX, na pozemku parcelné číslo: XXXXX/XXX, druh stavby: 10, popis stavby: rodinný dom s dvojgarážou, umiestnenie stavby: 1, pozemok, parcelné č. XXXXX/XXX, výmera: 364 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: 18, pozemok, parcelné č. XXXXX/XXX, výmera: 186 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: 15, všetko zapísané Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: O., obec: O., katastrálne územie: O., a to po dobu domu 12 mesiacov od vyhlásenia neodkladného opatrenia a zároveň aby súd uložil žalovanému (v návrhu

označenému ako otec) povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni (v návrhu označená ako matka) a k maloletému dieťaťu N. na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 12.06.2024 bola podať na Okresnú prokuratúru Trnava podnet na začatie trestného stíhania proti žalovanému pre podozrenie zo páchania trestného činu nebezpečného vyhrážania sa podľa , s poukazom na a na tom skutkovom základe, že od júla 2023 sa jej žalovaný vyhrážal pri osobných stretnutiach v čase, keď sa stretáva s ich spoločnou dcérou N. X.. Pri týchto stretnutiach žalobkyni nadáva tým najvulgárnejším spôsobom, želá si, aby zdochla, že je špina, aby jej zhnil dom a dňa 11.06.2024 sa jej pri stretnutí vyhrážal, že jej podpáli dom, že by ju najradšej prefackal, povedal jej, že ju zabije, nakoľko nemá problém zabiť človeka a že v noci príde, rozbije okno a zaškrtí ju tak, aby to dcéra nevidela. Po týchto jeho slovách dostala strach a zo svojho rodinného domu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, na ul. V. G. X, P. O., zo strachu pred žalovaným sa odsťahovala k svojim rodičom do T., u ktorých sa prechodne zdržuje. Dňa 11.06.2024 žalovaný žalobkyni nadával aj pred dcérou N., hodil jej horiaci ohorok z cigarety do vlasov za prítomnosti dcéry, oblial ju vodou, hodil do nej fľašku so zbytkom vody, ktorá ju trafila do ramena a to všetko za prítomnosti dcéry. Keď to videla mal. N., okamžite zosadla z bicykla a otca posielala preč. Vzhľadom na uvedené správanie sa žalovaného má žalobkyňa veľký strach o jeho psychické zdravie, obáva sa, že pod vplyvom steroidov a opiátov by mohol ublížiť jej aj mal. N.. Žiadala, aby súd rozhodol o tom, že žalovaný sa nemôže priblížiť k žalobkyni a mal. N. na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, pretože túto vzdialenosť považuje za bezpečnú pre ňu a pre mal. N.. V súvislosti s návrhom, aby žalovaný nevstupoval do domu, poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s dvojgarážou, súpisné číslo: XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXXX/XXX a priľahlého pozemku parc. č. XXXXX/XXX, všetko zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie: O.. So žalovaným žila vo svojom rodinnom dome do mája 2023 v (spoločnej) domácnosti, neskôr v lete 2023 ešte viackrát prišiel a 03.08.2023 definitívne odišiel k svojej novej známosti X. Š.L. a presťahoval sa na ul. LoT. X, O.. Žalobkyňa sa bojí, že žalovaný sa môže nejakým spôsobom dostať do jej rodinného domu a spôsobiť jej a dcére ublíženie na zdraví. Maloletá N. veľmi zle vníma takéto agresívne správanie sa žalovaného voči žalobkyni a dokonca viackrát povedala, že otca nechce vidieť a že s ním nechce byť. Rozhodujúcimi skutočnosťami odôvodňujúcimi potrebu neodkladnej úpravy pomerov sú najmä: eskalácia násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni a dôvodné podozrenie, že sa žalovaný môže dopustiť násilia aj voči maloletému dieťaťu, podanie trestného oznámenia žalobkyňou voči žalovanému pre naplnenie viacerých skutkových podstát viacerých trestných činov, reálna hrozba, že vyhrážky žalovaného sa môžu naplniť a žalovaný sa dopustí ďalšej protiprávnej činnosti voči žalobkyni ako aj voči ich dieťaťu, maloletej N. a právo žalobkyne na ochranu jej obydlia v dome na ulici V.B. G. X, XXX XX O., v ktorom býva aj s mal. N.. Žalovaný sa správa násilne voči žalobkyni a reálne hrozí hrozba voči ich spoločnému dieťaťu, mal. N., pričom toto konanie žalovaného má zhoršujúcu sa tendenciu. Zároveň reálne hrozí, že násilná činnosť zo strany žalovaného sa môže zintenzívniť, v dôsledku čoho je priamo ohrozené zdravie a život žalobkyne, mal. N., a zároveň v dôsledku konania žalovaného hrozí aj riziko vzniku škody na jej dome, ktorý užíva za účelom vlastného bývania. Skutočnosti uvedené v tomto návrhu sa zhodujú s tým, čo žalobkyňa uviedla v trestnom oznámení, ktoré podala dňa 12.06.2024 proti žalovanému pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov žalovaným voči nej.

4. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila list vlastníctva č. 12368 a zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 12.06.2024.

5. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil sa listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou.

6. V Zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 12.06.2024 žalobkyňa uviedla, že približne od júla 2023 sa jej žalovaný vyhráža pri osobných stretnutiach, kedy dochádza k stretnutiam s ich dcérou. Pri týchto stretnutiach žalobkyni nadáva, nech zdochne, že je špina, aby jej zhnil doma a ona s ním, že jej dom podpáli, že by ju najradšej prefackal, povedal jej, že ju zabije, nakoľko nemá problém zabiť človeka a že v noci príde, rozbije okno a zaškrtí ju. Minulý rok 03.07.2023 ju napadol, keď mu rozbila dve ampulky steroidov, sotil ju do komody aj sprchového kúta, chytil pod krk a vyhrážal sa zabitím. Dňa 31.05.2024 jej pred advokátom vulgárne nadával. Z konania a správania žalovaného má strach a obavy, že by jej mohol ublížiť.

7. Z výpisu z LV č. XXXXX, okres, obec a katastrálne územie O. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností: pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 364 m2, parc. č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 186 m2, rodinný dom s dvojgarážou súpisné číslo XXXX, postaveného na parc. č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 186 m2.

8. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa písm. e) , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

12. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

13. Podľa písm. h) , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

16. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

18. Podľa a , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len

ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

19. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

21. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle a nasl. nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

22. v ustanovení predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.

23. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, posúdil návrh žalobkyne v kontexte predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčila potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia vo všetkých požadovaných výrokoch. Žalobkyňa opísala všetky rozhodujúce skutočnosti a dostatočne osvedčila neodkladnosť potreby upraviť pomery strán sporu, teda osvedčila splnenie zákonom vyžadovaných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a voči žalobkyni, nie však v časti, ktorou sa domáhala zákazu priblíženia žalovaného k maloletej N..

24. Žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie podľa a , ktoré, ako už bolo konštatované v uznesení č. k. - 52 zo dňa 17.06.2024, ktorým súd vylúčil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, súd po právnej stránke posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a . S uvedeným právnym názorom súdu vyjadreným v uznesení č. k. - 52 zo dňa 17.06.2024 sa súd v konaní sp. zn. stotožnil. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne vyhovel jej návrhu v plnom rozsahu vo vzťahu k nej, avšak vec právne posúdil tak, že ide o neodkladné opatrenie podľa a . Ustanovenie sa síce svojou hypotézou právnej normy čiastočne prelína s hypotézou právnej normy označenej žalobkyňou (písm. e), keď ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity nepochybne predstavuje aj domáce násilie, avšak čiastočne sa líši v predpokladoch nariadenia tohto neodkladného opatrenia (osvedčenie domáceho násilia vs. osvedčenie zásahu do telesnej a duševnej integrity) a jeho následkoch (možnosť domáhať sa náhrady škody). Súd mal po vykonanom dokazovaní osvedčené, že žalovaný zasahuje dlhodobo do telesnej a duševnej integrity žalobkyne.

25. Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. pritom nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa je nepochybne zabrániť práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom takéhoto ohrozovania, tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb. Z návrhu žalobkyne ako aj z predloženej zápisnice o trestnom oznámení má súd za osvedčené, že fyzická aj duševná integrita žalobkyne je potenciálne ohrozená konaním žalovaného, ktorý sa žalobkyni dňa 11.06.2024 vyhrážal, že jej podpáli dom, že by ju najradšej prefackal, že ju zabije, že v noci príde, rozbije okno a zaškrtí ju. Dňa 11.06.2024 žalovaný žalobkyni nadával a hodil jej horiaci ohorok z cigarety do vlasov za prítomnosti dcéry, oblial ju vodou a hodil do nej fľašku so zbytkom vody.

26. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho a vyhrážajúceho sa správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru (vyvolávajúci u nej i negatívne dôsledky v podobe strachu, úzkosti a stresu), je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie vstupovania na (do) nehnuteľnosti z dôvodu existujúceho predchádzajúceho zásahu do integrity žalobkyne (ohrozenia). Ustanovenie vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity ohrozenia v prípade obmedzenia vstupovania do (na) nehnuteľností. Súd tak vyhovel návrhu žalobkyne, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov zaručí ochranu jej integrity.

27. Z okolností uvádzaných žalobkyňou dospel súd k presvedčeniu, že je na mieste upraviť pomery strán a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zamedzí žalovanému vstup do domu, ktorý vlastní a zároveň aj obýva žalobkyňa s maloletou dcérou, nakoľko je predpoklad, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia bude účinným prostriedkom na zamedzenie potenciálnych atakov zo strany žalovaného voči žalobkyni. V danom prípade mal súd osvedčenú potrebu preventívne chrániť ohrozenie života a zdravia žalobkyne pred možnými útokmi zo strany žalovaného, ktoré u žalovaného z dôvodu jeho vyhrážania sa nemožno vylúčiť. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd vyhovel prevažnej časti návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze vstupu do domu žalobkyne a v zákaze priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov ako prostriedok naliehavej procesnej ochrany určený na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov strán sporu, ako je tomu aj v danom prípade.

28. Súd zvažoval pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni to, aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž vyplýva, že medzi sporovými stranami prebieha minimálne jedno súdne konanie, vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. .

29. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd ustálil, že nariadenie neodkladného opatrenia procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v tomto prípade nebolo potrebné, aby žalobkyni bola ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu ( ).“

30. Vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadala časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupovať do jej domu, a to po dobu 12 mesiacov od vyhlásenia neodkladného opatrenia, súd trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil v súlade s návrhom žalobkyne.

31. V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu žalovanému približovať sa k maloletej N. na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V tejto časti návrhu žalobkyňa dostatočne neosvedčila potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa . Žalobkyňa neopísala žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala naliehavá potreba úpravy pomerov žalovaného a maloletej N., vyúsťujúca do takého zásahu do rodičovských práv, akým je zákaz priblíženia k maloletému dieťaťu, ktoré by malo dôsledky ako zákaz styku. Žalobkyňa neopísala a ani žiadnym spôsobom neosvedčila také konanie žalovaného, z ktorého by maloletej hrozila ujma, pred ktorou by mala byť voči žalovanému chránená zákazom priblíženia, neprodukovala skutkové tvrdenia konkretizujúce správanie sa žalovaného k maloletej, z ktorých by vyplývala dôvodná obava z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity maloletej. Naopak, takýto návrh žalobkyne, ktorá je zároveň matkou maloletej, sa javí byť účelový vzhľadom na nariadené (toho času doposiaľ neprávoplatné) neodkladné opatrenie, ktorým Okresný súd Trnava dňa 06.06.2024 upravil styk žalovaného (otca maloletej) s maloletou N. za prítomnosti matky (uznesenie č. k. - 32). Voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté. Predmetným uznesením súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: I. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou N. každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú nepárnu sobotu od 10.00 hod do 17.00 hod a každú nepárnu nedeľu od 10.00 hod do 17.00 hod za prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska matky. II. Toto neodkladné opatrenie zaniká právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Uznesenie č. k. - 32 bolo vydané v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom je maloletá zároveň zastúpená kolíznym opatrovníkom v záujme objektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov dieťaťa. Keďže súd uznesením o nariadení neodkladného opatrenia vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 06.06.2024 rozhodol, že žalovaný je oprávnený stýkať sa s maloletou, pričom súčasne žalobkyňa v návrhu na zákaz priblíženia žalovaného k maloletej zo dňa 13.06.2024 neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto podstatný zásah súdu do práv maloletej a žalovaného - otca stýkať sa, súdu nezostávalo nič iné, než návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému približovať sa k maloletej N. na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, zamietnuť. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobkyňa môže v prípade potreby podať návrh na úpravu styku žalovaného s maloletou (prípadne aj

návrh na zákaz styku) v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, tak, aby sa neobchádzala procesná úprava navrhovaním zákazu priblíženia otca k maloletej v konaní podľa .

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že prevažne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %. Žalobkyňa sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhala celkom troch nárokov (zákaz vstupu do domu, zákaz priblíženia k žalobkyni, zákaz priblíženia k maloletej), pričom súd vyhovel návrhu žalobkyne v časti dvoch nárokov (zákaz vstupu do domu, zákaz priblíženia k žalobkyni) a v časti jedného nároku (zákaz priblíženia k maloletej) súd návrh zamietol. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobkyne v rozsahu 66,66 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 33,33 %. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobkyne v rozsahu 33,33 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa a podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.