Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-94-2013.pdf
PDF · 125.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/94/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky Ing. H. Q., J. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., S. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Repka, s.r.o. so sídlom Leškova 3A, Bratislava a otca Z.. J. Q., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, M., zastúpeného Mgr. Vierou Földesovou, advokátkou so sídlom Jaskový rad 163, Bratislava, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. X. Q., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 6.000,- Sk na sumu 350 eur mesačne od 10.04.2013, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Zročné výživné za obdobie od 10.04.2013 do 31.10.2014 v celkovej sume 2.805 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2014 pod stratou výhody splátok.
Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.02.2008 č.k. 14C 31/2007-26 v časti o výživnom na maloletú D. X. Q..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.4.2013 žiadala matka súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. X. na sumu 500 eur mesačne odo dňa podania návrhu z dôvodu, že od stanovenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej uplynulo viac ako 5 rokov a prišlo k podstatnej zmene pomerov v živote maloletej. Dcéra v septembri 2009 nastúpila do základnej školy, navštevuje P. základnú školu na R. XX v U., s čím sa jej náklady zvýšili, rovnako ako aj vzhľadom na jej rast a dosiahnutie vyššieho veku. Maloletá má zistenú dyslexiu, preto s ňou navštevuje špeciálneho pedagóga, porucha si vyžaduje zvýšenú starostlivosť v príprave do školy i špeciálnom každodennom dyslektickom cvičení. Otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne, okrem toho neprispel na dieťa žiadnym vecným plnením, oblečením, obuvou, hračkou. Keď jej niečo kúpi, nesmie si to zobrať domov. Počas celých 5 rokov jej zabezpečuje prázdniny v maximálnom rozsahu 1-2 týždne za rok. Matka uviedla, že je na rizikovom tehotenstve, počas tejto doby jej zamestnávateľ predložil dohodu o rozviazaní pracovného pomeru v polročnej skúšobnej dobe, takže je nezamestnaná. Termín predpokladaného pôrodu jej tretieho dieťaťa je stanovený na 3.9.2013, keď má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi N., nar. XX.X.XXXX, ktorý študuje 1. rok na dennom štúdiu VŠ manažmentu v Trenčíne. Otec plnoletého N. je poštár, na jeho výživu platí 140 eur mesačne. Matka v konečnom dôsledku žiadala zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú na sumu 500 eur mesačne od podania návrhu, výživné znížiť na sumu 470 eur mesačne od 1.4.2014, teda odkedy žije spolu s partnerom v jej domácnosti, na ktorú jej partner prispieva a zvýšenie výživného na 700 eur mesačne od 1.9.2014, odkedy maloletá začala navštevovať O. základnú školu Q. a otca zaviazať výživným na tvorbu úspor pre dieťa v sume 200 eur mesačne.
Otec uviedol, že výživné na maloletú platí v sume 200 eur mesačne, podstatným spôsobom zabezpečuje jej ďalšie potreby, keď ju má u seba 1/3 mesiaca, kupuje je oblečenie, knižky a všetko, čo dcéra potrebuje, platí jej tábory, dovolenky. Nesúhlasil s enormným zvýšením výživného, ktoré považuje za nedôvodné a neprimerané.
Matka na pojednávaniach uviedla, že je matkou troch detí, okrem maloletej D. má 20 ročného syna N. a dňa X.X.XXXX porodila dcéru P. X., je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 200 eur mesačne, z toho jej zostáva 50 eur mesačne na každé dieťa i na jej vlastné potreby. Za našetrené a požičané peniaze vydražila 35 ročný rodinný dom v Rusovciach za 170 000 eur, do ktorého sa bude sťahovať a rodinný dom, v ktorom doteraz bývala, musí prenajať a v konečnom dôsledku predať. Maloletú sama prihlásila do O. základnej školy Q., na zmenu školy od otca súhlas nežiadala, pretože je názoru, že otec môže dcére zo svojho príjmu platiť školné v tejto škole, keď priateľkiným deťom platí stavebné sporenie, všeličo im kupuje a školné v sume 133,33 eur mesačne nepovažuje za neprimerané vzhľadom k vysokému otcovmu životnému štandardu. Od začiatku tohto školského roka si otec bráva D. každé dva týždne od piatka cca 17.00 hod. do nedele cca do 18.00 hod. Nechodieva k nemu už od štvrtka, lebo ju sama matka doučuje do školy v anglickom jazyku, v piatok majú dejepis, na ktorý ju tiež doučuje v angličtine.
Na pojednávaniach otec vypovedal, že nesúhlasí so zvýšením výživného až na 700 eur, ani s tvorbou úspor, pretože na také enormné zvýšenie výživného nenastali dôvody, matkou navrhované výživné je neadekvátne odôvodneným potrebám a veku dieťaťa. Otec nad rámec výživného sa o dcéru stará počas 10 dní v každom mesiaci, kedy si maloletú bráva k sebe. Má u neho vytvorené dobré rodinné zázemie, vlastnú izbičku, bráva ju na výlety a dovolenky, jeho náklady na maloletú sa vyšplhajú minimálne do sumy 130 eur mesačne okrem výživného, ktoré platí riadne. Každý rok bráva dcéru k moru a na lyžovačku, kupuje jej s tým súvisiace oblečenie. Podľa neho reálne mesačné náklady dieťaťa sú cca 300 eur, matkin výpočet nákladov dieťaťa je nadhodnotený. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 330 eur mesačne pri zachovaní jeho dobrovoľnej aktivity spočívajúcej v zabezpečení dovoleniek, zájazdov a víkendov pre maloletú. Matka svojím konaním, keď posledný pracovný pomer skončila dohodou, ohrozila životnú úroveň svoju ale aj maloletej, navyše svojvoľne, bez jeho súhlasu prihlásila maloletú do O. základnej školy Q., ktorú chce platiť z enormného výživného , ktoré žiada v sume 700 eur. Ústava SR zabezpečuje bezplatné vzdelávanie. Výber terajšej školy je pre maloletú nevhodný, je tam vystavená väčšiemu stresu a záťaži, veď predchádzajúca škola, ktorú navštevovala uviedla, že najväčšie problémy jej robí práve konverzácia v anglickom jazyku a geografia. Q. je škola s rozšírenou konverzáciou v anglickom jazyku a predmetmi, ktoré jej robia ťažkosti. Otec vyslovene nesúhlasil s tým, aby maloletá navštevovala O. Q., a to aj keby bola zadarmo. Na angličtinu maloletá nemá vlohy, tento jazyk nemá rada, učiteľke nerozumie, spolužiačka jej musí prekladať, čo učiteľka hovorí. Nemčinu doteraz nemala, jej spolužiaci sú o rok dopredu, zaostáva aj v tomto jazyku.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. na 330 eur mesačne od podania návrhu, a na sumu 400 eur mesačne od 1.9.2014, kedy začala navštevovať základnú školu Q., nakoľko náklady na školu dieťaťa by mali byť rozdelené na polovicu pre každého z rodičov. Kým je v možnostiach a schopnostiach rodičov zabezpečiť dieťaťu lepšie vzdelanie, je to vždy v záujme dieťaťa. Návrat dieťaťa z evanjelickej ZŠ na štátnu školu je pre deti ťažší, deti nezapadnú do štátnej školy. Výučba cudzích jazykov je vždy v záujme dieťaťa.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7.2.2008, č.k. 14C 31/2007-26, právoplatným dňa 21.2.2008, bolo manželstvo rodičov rozvedené a súd zveril maloletú D. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletú vo výške 6.000,- Sk mesačne. Styk otca s maloletou zostal bez obmedzenia. V tom čase matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému N. Q., nar. XX.X.XXXX, jej čistý priemerný mesačný príjem dosahoval 110 897,- Sk. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal, jeho priemerný netto zárobok činil 68 723,- Sk. Maloletá D. mala päť rokov, neboli preukázané žiadne jej zvýšené náklady.
V súčasnom období sa osobný stav matky nezmenil, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej P. X., nar. X.X.XXXX. Od 15.10.2012 pracovala v A. D. Y., s.r.o na pozícii Manager HR, pracovný pomer mala dohodnutý na dobu neurčitú. Jej čistý priemerný mesačný príjem u tohto zamestnávateľa dosiahol 2 662,52 eur. Tento pracovný pomer skončil na podnet zamestnávateľa dohodou ku dňu 19.2.2013 nie z organizačných dôvodov. Súčasťou dohody bolo, že zamestnávateľ matke vyplatí odmenu v celkovej výške 3 500 eur brutto, čo aj urobil. Od 20.2.2013 bola práceneschopná, nemocenské mala vyplatené do 15.8.2013 v celkovej výške 3 137,50 eur, následne poberala materské dávky v priemernej výške 747,15 eur mesačne ( celková výška vyplatených materských dávok dosiahla 4 850,40 eur) a od apríla 2014 má vyplácaný rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a prídavky na deti v aktuálnej výške po 23,52 eur mesačne na každé dieťa. Vo výlučnom osobnom vlastníctve má 13 ročný rodinný dom v N. (kúpna zmluva zo dňa 17.8.2000) a počas materskej dovolenky v januári 2014 vydražila ďalší 35 ročný rodinný dom za 170 500 eur. Súd zistil, že vlastní aj nákladné vozidlo Škoda Fabia (BB skriňová dodávka). Zdravotný stav matky je dobrý, má vysokoškolské vzdelanie. Podľa vyjadrenia matky jej partner, otec maloletej P. X., má dve svoje deti pochádzajúce z jeho predchádzajúceho manželstva, zverené do striedavej osobnej starostlivosti spolu s matkou týchto detí a deti si striedajú v 2-týždňových intervaloch. V čase, keď nemá deti v svojej osobnej starostlivosti, býva v spoločnej domácnosti s matkou, na výživu maloletej P. platí sumou 100 eur mesačne a tiež prispieva kupovaním potravín a ďalších potrieb do domácnosti. Od 1.4.2014 však už býva v jej domácnosti, na ktorú aj prispieva. Čistý priemerný mesačný príjem partnera matky dosahuje 1.006,44 Eur, je evidovaný ako zamestnanec D., s.r.o. od 1.1.1995 a od mája 2014 aj jedným z piatich spoločníkov tejto obchodnej spoločnosti. Vlastní osobný automobil značky Ford.
U otca sa osobný stav ani okruh vyživovacích povinností nezmenil. Od roku 2004 pracuje vo A. D. Y., s.r.o., momentálne na pozícii Network Engineer I. a jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 04/2012-12/2012 dosiahol 2 419,80 eur, v roku 2013 2 772,44 eur a za prvých osem mesiacov roka 2014 2 966,04 eur. Otec má tiež vysokoškolské vzdelanie, v spoločnej domácnosti žije s partnerkou, s ktorou býva v 5-izbovom byte, ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi každý z nich v 1, a v ktorom býva i jedna dcéra jeho partnerky. Priemerný čistý mesačný zárobok otcovej partnerky dosahuje cca 1 100 eur. Otec vlastnil 1-izbový byt na Y. ulici a jeho partnerka 3-izbový, ktorý predala , spolu si kúpili 5-izbový byt (zmluva o prevode vlastníctva bola uzavretá dňa 13.1.2010) a otec previedol na základe darovacej zmluvy vlastnícke práva k svojmu 1-izbovému bytu na partnerku ako vykrytie nákladov spojených s predajom jej 3-izbového bytu. Náklady spojené s bývaním platí otec s priateľkou mesačne v sume 67,90 Eur za elektrinu, 83,- Eur za plyn a 15,- Eur za vodu. Súd zistil, že otec je vlastníkom osobného vozidla značky Mazda 3.
Maloletá D. je vo veku 11,5 rokov, v školskom roku 2013/2014 bola žiačkou 5. triedy P. základnej školy a v školskom roku XXXX/XXXX navštevuje šiestu triedu O. základnej školy Q., kde výška finančného daru potrebného pre činnosť tejto školy za maloletú činí v tomto školskom roku 1 600 eur, matka jej zaplatila za čipovú kartu na obedy dňa 19.9.2014 5 eur. Podľa vyjadrenia matky, maloletá bola v tejto škole prvé dva septembrové týždne na adaptačnom pobyte, kde ju pozorovali učitelia, výsledkom čoho bolo, že ju do tejto školy prijali a aj sama maloletá si túto školu vybrala na základe referencií jej kamarátok a spolužiačok. Súd konštatuje, že rozhodnutie CZŠ Q. o prijatí maloletej do ich školy v školskom roku 2014/2015 je zo dňa 28.8.2014. Maloletá musí zo zdravotných dôvodov nosiť ortopedickú obuv a vložky, za čo matka 19.2.2014 zaplatila 20,26 eur, s jej zdravotným stavom však iné trvale zvýšené náklady nemá. Maloletá navštevovala folklórny súbor E., čo stálo 13 eur mesačne, zoologický a keramický krúžok, chodila na husle i na flautu. V čase rozhodovania súdu chodí len do základnej umeleckej školy na flautu, kde sa za výuku platí 11 eur mesačne.
Evanjelická základná škola v komplexnom hodnotení maloletej zo dňa 6.2.2014 uviedla, že v školskom roku 2013/2014 bola piatačka vykazujúca dostatočné vedomosti a zručnosti na spĺňanie výkonových štandardov podľa ISCED 2. Je snaživá, ale samostatne sa do diania na hodinách nezapája. Jej tempo je pomalšie, keďže trpí dyslexiou, hodnotenie jej výsledkov na konci 1. polroka bolo viac ako uspokojivé s priemerom známok 1,60. Väčším problémom pre ňu boli predmety - konverzácia v anglickom jazyku a geografia. Do školy chodí vždy upravená a čistá s potrebnými školskými pomôckami a potrebami. V súvislosti s výchovno-vzdelávacím procesom za obdobie od 1.9.2013 do 6.2.2014 bola vynaložená suma 84,60 eur ( príspevok do Občianskeho združenia Palisády 30 eur, triedny fond 30 eur, pracovný zošit z anglického jazyka 7,50 eur, pracovný zošit z geografie 1,40 eur, časopis Hello 5,70 eur a časopis Dúha 10 eur).
Kolízny opatrovník dňa 30.4.2014 vykonal ohlásené šetrenie v domácnosti matky, ktorá bývala na adrese X. XX, U. - N. spolu s maloletou D. a P. a R. X., otcom maloletej P.. V čase šetrenia tam bola prítomná aj stará matka zo strany matky, ktorá matke pomáha s maloletou P.. Plnoletý syn matky - N. býva v dome na S. ul., kde sa stará o zvieratá - dve mačky a dvoch psov. Rodina sa postupne sťahuje a v dome prebiehajú menšie stavebné úpravy (maľovanie). Matka vyčíslila náklady na bývanie v oboch domácnostiach na 450 eur mesačne (200 eur a 250 eur). Rodinný dom spolu s priľahlým pozemkom na X. ul. je od 30.1.2014, kedy prebehla dražba, vo vlastníctve matky. Ide o starší poschodový rodinný dom, ktorý pozostáva zo 7 izieb, 2 kuchýň a 2 sociálnych zariadení. Prízemie v tom čase obývateľné nebolo, rodina tam svojpomocne vykonáva stavebné úpravy s perspektívou zabezpečenia samostatného bývania pre syna N.. V izbe maloletej D. je priestor na spánok, prípravu školských povinností a úložný priestor na osobné veci. Izba maloletej P. obývateľná nie je. Podľa slov matky v rodinnom dome na S. ul. je 6 izieb, 2 sociálne zariadenia a kuchyňa. Po presťahovaní sa chce matka tento dom predať, aby splatila pôžičku, ktorú si zobrala na dom na X. ul. Kolízny opatrovník konštatoval, že hygiena a čistota v domácnostiach matky nebola na požadovanej úrovni, bolo tam množstvo nábytku, neuprataných a neusporiadaných vecí, čo však môže súvisieť s prebiehajúcim sťahovaní. Zistené bolo, že matka má vytvorené podmienky na zabezpečenie vhodnej starostlivosti o obe maloleté deti.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky vykonal dňa 24.6.2014 sociálne šetrenie v rodine otca na X. v obci M. a zistil, býva v 5-izbovom mezonetovom byte, ktorý vlastní on a jeho priateľka G. J.. Byt má veľkú predsieň, pracovňu s dvoma stolíkmi a knihovňou a spálňu. V tejto časti je i sociálne zariadenie. Kuchyňa je kompletne zariadená, spojená s obývačkou, z ktorej sa dá dostať na balkón. Na druhom poschodí sú dve izby, sociálne zariadenie a malá komora. Obe izby slúžia ako detské izby, jedna slúži otcovej priateľke a druhá D., v ktorej má rozkladaciu sedačku, skriňu, stolík a krabicu s hračkami. Na tomto poschodí je i priestranná terasa, kde má rodina posedenie. Nad bytom je povala a byt má aj vlastnú garáž.
Dňa 30.4.2014 kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou D. a konštatoval, že komunikácia s ňou nebola spontánna, odpovedala len na položené otázky. Uviedla, že navštevuje 5. ročník P. základnej školy, kam ju vozí R., matkin priateľ. Zo školy chodieva buď s ocinom alebo autobusom. Po vyučovaní chodieva na keramický a zoologický krúžok v meste a na flautu a husle v základnej umeleckej škole v N.. Pre problém s dyslexiou navštevuje špeciálneho psychológa. S ocinom býva vo štvrtok po vyučovaní do piatka rána, keď ju odvezie do školy a približne každý druhý víkend od piatka do nedele. Keď má ocino pracovné povinnosti, víkend si prehodí. Hrávajú spolu spoločenské hry, chodia spolu na dovolenky i s G., s ktorou ocino býva a s ktorou si dobre rozumie. Takto boli na lyžovačke na Táloch, v lete v roku 2012 a 2013v Chorvátsku. Lyžiarsku výstroj jej kúpil tatino, ale budú musieť kúpiť väčšie lyžiarky, lebo posledné ju už tlačili. Tatino jej kupuje oblečenie, knižky, spoločenské hry a plyšákov, tieto veci má u neho, lebo mama jej veci k tatinovi nebalí. Bicykel má jeden u tatina a jeden u mamy.
Podľa § 100 ods.3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Súd považoval za potrebné zistiť názor maloletej D. týkajúci sa jej návštevy O. Q. ako aj zabezpečovania jej potrieb zo strany rodičov, a to jej výsluchom bez prítomnosti rodičov. Od tohto zámeru však upustil vzhľadom na odporúčanie detskej psychologičky J.. J. W. T. nevystavovať ju stresovej až traumatickej povinnosti vypovedať na súde v prostredí, kde ani podpora matky a otca nie je pre ňu dostatočnou, keď už len pri pripomenutí, že to má absolvovať, upadá do úzkostného ataku. Preto bol názor maloletej opäť zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka dňa 5.11.2014, kedy maloletá uviedla, že na P. základnej škole, ktorú navštevovala v minulom školskom roku, sa neotváral šiesty ročník, len gymnázium, kam ísť nechcela, lebo je dyslektička a bolo by to pre ňu ťažšie. O O. základnej škole Q. sa dozvedala od spolužiačky, ktorá tam chodila, bola sa tam pozrieť a škola sa jej zapáčila. Povedala o tom mame, ktorá hovorila, že by to mohla skúsiť. Preto sa rozhodla do školy prihlásiť a aj ju prijali. Bola v nej 5 dní na adaptačnom pobyte a vtedy o tom povedala otcovi, ktorý povedal, že podľa neho by bolo lepšie, keby chodila do štátnej školy. Ona chcela chodiť do Q., otec zotrval na tom, že nechce, aby tam chodila, je to platená škola a jej by stačila aj neplatená škola. Viac sa o tom spolu nebavili a ona začala do Q. chodiť. Nevie, koľko sa tam platí, ale niečo jej platí brat N.. V tejto škole sa učí hravou formou, v predošlej škole nemali ani telocvičňu, v tejto majú dve, je tam dvor a má tam aj kamarátky. Maloletá tiež uviedla, že predtým navštevovala zookrúžok, keramicko-drôtovo-smaltovaný krúžok a predtým chodila aj do folklórneho súboru. Teraz chodí len na flautu. Teraz nemá na ostatné krúžky peniaze a musí sa aj viac učiť, ale rada by ich znova navštevovala, keby si to mohli po finančnej stránke dovoliť. Po škole chodí do rest time, čo je ako družina pre väčšie deti. Ohľadne trávenia dovoleniek uviedla, že posledné prázdniny bola s otcom v Chorvátsku, vo Viedni bola cez jesenné prázdniny štyri dni s krstnou mamou. Cez prázdniny bola aj s babičkou, ktorá prišla k nim do Zohoru. Otec jej zaplatil aj tábor v Liptovskom Mikuláši, mama tábor v Častej. S druhou starou mamou bola v Dolnej lehote. Cez zimné prázdniny ju zobrala krstná mama na Donovaly. Podobne to bolo aj minulý rok. Keď je u otca, má u neho veci na oblečenie, keď ide do tábora, oblečenie si berie od mamy, keď bola na lyžovačke, od otca mala lyže, lyžiarky aj paličky. Niekedy jej otec kúpi bundu alebo topánky. Momentálne vo štvrtok k otcovi nechodieva, lebo sa musí viac učiť, ale len každý druhý víkend. Keď niečo potrebuje, mama alebo otec s ňou idú nakúpiť. Všetky veci má zabezpečené. Ale chýbajú jej napr. krúžky.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery
Podľa § 78ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 6,5 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletej i na strane jej rodičov a zistil, že maloletá úmerne veku vyrástla a jej potreby sa zvýšili v každom smere. Podstatná zmena pomerov na jej strane nastala niekoľkokrát a to najmä jej nástupom na základnú školu, a naposledy 1.9.2013, kedy prestúpila na druhý stupeň základnej školy. Od 1.9.2014 je žiačkou šiestej triedy Cirkevnej základnej školy Q., ktorej matka za tento školský rok zaplatila finančný dar vo výške 1 600 eur. Zvýšené náklady dieťaťa spočívajú teda v zabezpečovaní jej školských potrieb a pomôcok, úhrade s tým súvisiacich nákladov a s jej zdravotným stavom, keď nosí ortopedickú obuv a vložky, iné trvale zvýšené výdaje súvisiace s jej zdravotným stavom nemá. Ďalšie náklady má matka so zabezpečením výživy, ošatenia a mimoškolských aktivít dcéry, i keď v súčasnom období chodí len na flautu.
Čo sa týka rodičov, matka svoj osobný stav nezmenila, pribudla jej jedna ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej P. X., nar. X.X.XXXX, jej príjem sa znížil, keďže posledný pracovný pomer skončila dohodou, pričom súčasťou dohody bolo aj to, že jej zamestnávateľ vyplatil odmenu 3 500 eur brutto. Momentálne je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na tri deti. Počas materskej dovolenky vydražila za 170 500 eur rodinný dom, čím sa zmenili jej majetkové pomery. V spoločnej domácnosti žije s otcom maloletej P..
Otec ďalšie manželstvo neuzatvoril, na jeho strane sa ani osobný stav ani okruh vyživovacích povinností nezmenil. Jeho príjem sa od poslednej úpravy výživného v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o cca 500 eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti s partnerkou v 5 izbovom byte, ktorý vlastnia každý z nich v jednej polovici.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne. Ako vyššie súd konštatuje, na strane maloletej D. nastala od roku 2008 podstatná zmena pomerov viackrát, súd mal preukázanú poslednú zmenu pomerov na jej strane, ktorá nastala 1.9.2013, kedy prestúpila na druhý stupeň základnej školy. Je nesporné, že potreby žiakov druhého stupňa základnej školy sú podstatne vyššie ako žiakov prvého stupňa základnej školy. Náklady dieťaťa súvisiace s jeho štúdiom na Evanjelickej základnej škole boli riadne preukázané a potvrdené touto školou. Matka svojvoľne, na základe vlastného rozhodnutia a bez súhlasu otca prihlásila maloletú D. od 1.9.2014 do Cirkevnej základnej školy Q. s odôvodnením, že v Evanjelickej základnej škole v školskom roku 2014/2015 neotvárali šiestu triedu ale len gymnázium, čo by bolo pre maloletú ťažšie, keďže je dyslektička. Nakoľko s touto školou uzavrela zmluvu o poskytovaní finančného daru, v zmysle ktorej výška finančného daru potrebného pre činnosť tejto školy za maloletú činí v tomto školskom roku 1 600 eur, matka upravila svoj návrh na zvýšenie výživného a je toho názoru, že otec je schopný zo svojho príjmu dcére platiť tzv. školné v sume 133,33 eur mesačne.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine).V tejto súvislosti súd však poukazuje na to, že rozhodnutie o tom, ktorú školu bude maloletá navštevovať, má byť výsledkom dohody rodičov. Príprava maloletej na budúce povolanie je podstatná vec súvisiaca s výkonom rodičovských práv a povinností (§ 35 Zákona o rodine), preto ak sa matka sama rozhodla zapísať maloletú D. do Cirkevnej základnej školy Q., s čím otec vyslovene nesúhlasí, nemôže žiadať, aby otec túto školu financoval sám zo svojho príjmu. Na túto skutočnosť súd pri rozhodovaní prihliadol, keď návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na 350 eur mesačne od podania návrhu, teda od 10.4.2013, i keď zistil, že posledná podstatná zmena pomerov na strane dieťaťa nastala až 1.9.2013 jeho prestupom na druhý stupeň základnej školy, avšak zohľadnil dĺžku doby, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného. Takto určenú výšku výživného považuje súd v súčasnom období za primeranú veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ale aj za primeranú pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného aj majetkové a príjmové pomery matky, ktorá v čase svojho tehotenstva dobrovoľne dohodou skončila svoj posledný pracovný pomer v A. D. Y., s.r.o., kde pracovala na pozícii Manager HR s priemerným mesačným príjmom 2 662,52 eur netto a ktorá bola schopná počas materskej dovolenky z vlastných úspor i údajne z pôžičky vydražiť rodinný dom, do ktorého sa sťahuje. Takéto konania matky je nutné vyhodnotiť s obsahom ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na argument otca, že spláca hypotekárny úver, stavebné a investičné sporenie a ďalšie investície súd taktiež v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine neprihliadol. Súd zohľadnil i skutočnosť, že matka dcére platila krúžky, ktoré navštevovala, a že jej pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť, znížil sa jej mesačný príjem, ako aj to, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Do úvahy súd vzal i to, že otec sa o maloletú zaujíma, do jej nástupu do Cirkevnej základnej školy Q. si ju brával k sebe na dobu cca 10 dní v mesiaci, kedy zabezpečoval všetky jej potreby. Pre náročnosť matkou vybratej školy od septembra 2014 chodieva D. k nemu len na každý druhý predĺžený víkend. Otec okrem výživného podstatným spôsobom zabezpečuje ďalšie potreby dcéry tým, že jej kupuje i ošatenie, knižky a ďalšie potreby, ktoré ostávajú u neho, zaplatil jej tábor, dcéru bráva na letné dovolenky k moru, na lyžovačky a zaobstaráva jej aj lyžiarsku výstroj. Pri rozhodovaní súd prihliadol i na to, že časť nákladov dieťaťa matka hradí z prídavkov naň vyplácaných v aktuálnej sume 23,52 eur mesačne, a že od ostatnej úpravy výživného došlo k nárastu cien tovarov a služieb.
Súd nevyhovel časti návrhu matky, ktorým žiadala otca zaviazať výživným na tvorbu úspor pre maloletú, nakoľko je toho názoru, že jeho majetkové pomery nedovoľujú považovať za odôvodnené potreby dieťaťa aj tvorbu úspor.
Na základe vykonaného dokazovania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku návrh zamietol.
Nakoľko súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej od 10.4.2013, zročné výživné ku dňu 31.10.2014 vyčíslil v sume 2 805 eur (350 eur - 200 eur x 18 mesiacov a 21dní) a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 160 ods.1 O.s.p. vzhľadom na pomery zistené na strane otca, i keď sám o to nežiadal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,
cestou podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.