Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-195-2022.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/195/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: C. A., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. X, XXX XX R. a žalobcu v 2. rade: Michal Repaský R&O, Terézia Repaská - právny nástupca, IČO: 34 802 401, miesto podnikania: Buglovce 9, 053 04 Buglovce, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o zaplatenie 241.824,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/264/2020 - 104 zo dňa 12.9.2022 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/264/2020 - 104 zo dňa 12.9.2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 241.824,- Eur s príslušenstvom a zároveň žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. Predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný je právnym nástupcom spoločnosti S Slovensko spol. s r. o., na ktorého prešli práva a povinnosti zo Zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011, č. 5041100282. Predmetom zmluvy bol finančný prenájom hnuteľnej veci kombajnu na obdobie 48 mesiacov v celkovej obstarávacej cene 216.000 Eur plus záloha za zvýšené splátky nájomného vo výške 32.400 Eur a spracovateľský poplatok vo výške 840 Eur, ktorú cenu predmetu leasingu mal nájomca splatiť podľa splátkového kalendára v sume 240.984 Eur + 840 Eur spracovateľský poplatok, spolu teda vo výške 241.824 Eur. Pôvodný leasingový nájomca zomrel. Žalobcovia sú právni nástupcovia po pôvodnom leasingovom nájomcovi. Právny predchodca žalovaného vypovedal predmetnú zmluvu o finančnom prenájme dňa 11.02.2016 a následne uzavrel na predmet prenájmu kúpnu zmluvu s iným subjektom. Žalobcovia majú za to, že v oboch prípadoch ide o neplatný právny úkon, ktorým im vznikla škoda, ktorej sa domáhajú žalobou. Žalovaný okrem iného namietal nedostatok právomoci všeobecného súdu, pretože spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Z čl. V bod 5 Zmluvy o finančnom prenájme č. 5041100282, od ktorej žalobcovia odvádzajú svoj nárok vyplýva, že akékoľvek spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Žalovaný navrhol konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že v čl. V bod 5 Zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011, číslo zmluvy: 5041100282 uzatvorenej medzi S Slovensko, spol. s r. o., IČO: 35812419 a Michal Repaský R&O, IČO: 34 802 401, na základe ktorej žalobcovia odvádzajú svoj žalobný nárok, je rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že prípadné spory vyplývajúce z tejto zmluvy sa zaväzujú riešiť prednostne dohodou. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu vyplývajúceho z tejto Zmluvy, ako aj zo všetkých nadväzujúcich právnych vzťahov medzi prenajímateľom
a nájomcom, tieto sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní na rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave.“ Žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu pri prvom úkone, ktorý mu patril, t.j. vyjadrenie k žalobe zo dňa 11.08.2020. Z uvedeného je zrejmé, že námietka bola uplatnená včas. Žalovaný trvá na predmetnej rozhodcovskej doložke, čo je zrejmé aj z toho, že podal námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu. Vo veci nejde o spor, ktorý nemôže byť predmetom rozhodcovského konania v zmysle § 1 zákona č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z vyjadrení žalobcov a žalovaného nie je zrejmá skutočnosť o odmietnutí rozhodcovského súdu zaoberať sa týmto sporom. Na základe vyššie uvedeného súd zistil, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, preto v zmysle § 6 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania, pretože žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania podaním žaloby, ktorá sa mala rozhodnúť a prejednať v rozhodcovskom konaní.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podali žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) C.s.p. tým, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. V prvom rade žalobcovia 1/ a 2/ poukazujú na to, že námietka nedostatku právomoci nebola zo strany žalovaného uplatnená riadne a včas, teda pri prvom úkone, ktorý mu patril. Je tomu tak z dôvodu, že žalobca sa vyjadroval ešte v rámci konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves, kde pri prvom úkone namietol len miestnu nepríslušnosť uvedeného súdu. Túto námietku vzniesol žalovaný až neskôr a dodatočne. Bez ohľadu na vyššie uvedené ale žalobcovia pozornosť odvolacieho súdu upriamujú na obsah podanej žaloby a skutočnosť, že predmetom konania je žaloba o náhradu škody a teda nie nárok vyplývajúci zo zmluvy, v ktorej je uvedená rozhodcovská doložka. Nejde teda o nárok vyplývajúci zo zmluvného záväzku ale ide ipso facto o mimozmluvný záväzok, pri ktorom nie je možné dohodou zmluvných strán obmedziť právomoc všeobecného súdu rozhodnúť o žalobe. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie absolútne ignoroval ale nechcel vidieť, čo spôsobuje nezákonnosť napadnutého uznesenia ako celku.
5. Žalobcovia považujú za neakceptovateľný a nezákonný procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý údajný nedostatok právomoci skúma až v takomto procesnom štádiu. Je absolútne zarážajúce, že súd vydal uznesenie o zastavení konania z dôvodu údajného nedostatku právomoci po viac ako 2 rokoch od začatia súdneho konania. Takýto postup súdu sa javí prinajmenšom ako neefektívny a doslova absurdný za situácie, keď predmetom konania nie je zaplatenie nároku vyplývajúceho zo zmluvy, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Žalobcovia majú za to, že pre vydanie napadnutého uznesenia neboli splnené zákonné podmienky, pričom dôsledkom napadnutého rozhodnutia je to, že žalobcom je bránené v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na všeobecnom súde. Žalobcovia sú presvedčení o tom, že žiadna procesná prekážka pre prejednanie veci všeobecným súdom neexistuje. Navyše je zrejmé, že žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným žiadnu rozhodcovskú doložku neuzatvorili, keďže neboli účastníkmi zmluvy, ktorá túto rozhodcovskú doložku obsahuje.
6. Ďalej žalobcovia poukazujú v odvolaní na to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku V bod 5 Zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011 je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žiadnym spôsobom nepodieľali na formulácii obsahu uvedenej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Žalobcovia 1/ a 2/ kategoricky popierajú právny názor súdu prvej inštancie uvedený v bode 8 odôvodnenia napadnutého uznesenia, podľa ktorého žalobcovia odvádzajú svoj žalobný nárok od zmluvy.
Žalobcovia ďalej v odvolaní vyčítajú uzneseniu súdu prvého stupňa jeho nezákonnosť, arbitrárnosť, zmätočnosť a nedostatočnú odôvodnenosť.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcov dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Podľa 389 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
9. Podľa § 391 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
10. Účastníci obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov sa podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK") môžu dohodnúť, že majetkové spory z určitého zmluvného vzťahu alebo spory, ktoré môžu z neho v budúcnosti vzniknúť sa prejednajú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je vlastne dohoda účastníkov právneho vzťahu, že spory vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa môže týkať už vzniknutého sporu, všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli z daného právneho vzťahu alebo sa môže vzťahovať na vymedzený okruh právnych vzťahov. Rozhodcovská zmluva zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ktorým môže byť rozhodca, prípadne viacerí rozhodcovia alebo stály rozhodcovský súd zriadený právnickou osobou. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medziiným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.
11. Zo spisu prvoinštančného súdu, konkrétne z čl. V bod 5 Zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 01.08.2011, číslo zmluvy: 5041100282 uzatvorenej medzi S Slovensko, spol. s r. o., IČO: 35 812 419 a Michal Repaský R&O, IČO: 34 802 401, z ktorej žalobcovia odvodzujú svoj žalobný nárok, je zrejmá rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že prípadné spory vyplývajúce z tejto zmluvy sa zaväzujú riešiť prednostne dohodou. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu vyplývajúceho z tejto Zmluvy, ako aj zo všetkých nadväzujúcich právnych vzťahov medzi prenajímateľom a nájomcom, tieto sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní na rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave.“
12. Žalobcovia sa žalobou domáhajú, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 120.000,- Eur s príslušenstvom a žalobcovi 2/ sumu 121.824,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V prípade žalobcu 1/ náhrady škody z dôvodu tvrdeného porušenia ustanovení zmluvy o finančnom prenájme zo dňa 1.8.2011 č. 5041100282 v spojení s čl. II ods. 4 zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013 zo strany žalovaného, v dôsledku ktorého porušenia pani Terézia Repaská nemohla splniť svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci z čl. II zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa 19.9.2013, čím na strane žalobcu 1/ vznikla skutočná škoda v žalovanej výške. V prípade žalobcu 2/ z dôvodu, že žalovaný dňa 11.2.2016 doručil žalobcovi 2/ neplatnú výpoveď zmluvy o finančnom prenájme č. 5041100282 a porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 1.8.2011
č. 5041100282 v spojení s čl. II ods. 4 zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013, v dôsledku ktorého porušenia žalobca 2/ utrpel škodu, ktorej výška predstavuje hodnotu hnuteľných vecí (kombajn C. N. F. s príslušenstvom), ktorej časť si žalobca 2/ uplatňuje predmetnou žalobou. Žalobcovia v žalobe teda špecifikujú, že ku tvrdenej škode malo dôjsť v dôsledku porušenia zmluvy o finančnom prenájme (leasingu) zo dňa 1.8.2011 č. 5041100282 v spojení s ustanovením čl. II ods. 4 zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013, následne v dôsledku doručenia neplatnej výpovede zmluvy o finančnom prenájme zo dňa 11.2.2016 a v dôsledku neplatne uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou BLT Logistic s.r.o., so sídlom Buglovce 72, 053 04 Buglovce, IČO: 46 156 879, predmetom ktorej boli totožné hnuteľné veci. Žalobcovia namietajú platnosť uvedených právnych úkonov.
13. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcov o neuplatnení námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu zo strany žalovaného riadne a včas odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že táto námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bola uplatnená včas a teda pri prvom úkone žalovaného v tomto konaní, ktorým bolo vyjadrenie na základe uznesenia prvostupňového súdu.
14. Odvolací súd sa však ďalej stotožnil s tvrdením žalobcov, že predmetom tohto súdneho konania je nárok na náhradu škody, ktorý žalobcovia opierajú nielen o porušenie zmluvy o finančnom prenájme zo dňa 1.8.2011, v rámci ktorej si zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku, ale aj o neplatnosť zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.9.2013 a neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.2016, uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou BLT Logistic s.r.o. Súd teda v konaní o nároku na náhradu škody bude musieť prejudiciálne riešiť otázku platnosti aj zmluvy, v ktorej je zmluvnou stranou tretí subjekt, pričom v zmysle rozhodcovskej doložky a ZRK rozhodcovský súd nemá na riešenie uvedenej otázky danú právomoc, keďže nejde iba o posudzovanie platnosti „právneho vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom“, ako to má na mysli rozhodcovská zmluva. V opačnom prípade, teda ak by konal a rozhodoval vo veci rozhodcovský súd, by došlo k situácii, že by rozhodcovský súd rozhodoval spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a prekračuje dosah rozhodcovskej doložky.
15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcov o neplatnosti rozhodcovskej doložky a o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ani nezaoberal, nakoľko sa to javilo už nehospodárne a nadbytočné.
16. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu postupovať v súlade s relevantnými ustanoveniami C.s.p. so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré stranám konania prináležia.
17. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).