Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Sp-21-2014.pdf
PDF · 105.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sp/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa I. E., bytom C. L. č. X, G., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. 42823-1/2014-BA zo dňa 28. júla 2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. júla 2014 č. 42823-1/2014-BA.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V preskúmavanej veci napadnutým rozhodnutím odporkyňa príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci nároku navrhovateľa na úrazovú rentu rozhodla tak, že podľa § 89a v súlade s § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. októbra 1999, zanikol dňom 26. júla 2014, odkedy dovŕšil dôchodkový vek, nárok na úrazovú rentu priznanú rozhodnutím č. 222-6992/2007 zo dňa 3. decembra 2007.
Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že citovala § 83 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa poľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa § 89a zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
Dôvodila tiež tým, že podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. V zmysle § 112 ods. 6 citovaného zákona výplata dávky sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
Navrhovateľovi po splnení podmienok podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení bola priznaná úrazová renta rozhodnutím č. 222-6992/2007 vydaným dňa 3. decembra 2007, na základe ktorého mu vznikol nárok na úrazovú rentu a jej výplatu. Nárok na túto úrazovú rentu mu zanikol dňom 26. júla 2014, odkedy dovŕšil dôchodkový vek. Vzhľadom na to, že poškodený má nárok na úrazovú rentu za obdobie od 1. júla 2014 do 25. júla 2014 z dôvodu, že od 26. júla 2014 dovŕšil dôchodkový vek, bola určená alikvotná suma úrazovej renty za mesiac júl 2014 nasledovne: 117,80 Eur (úrazová renta mesačne) : 31 (počet kalendárnych dní v mesiaci júl) = 3,80000000 Eur x 25 dní nároku na úrazovú rentu (od 1. júla 2014 do 25. júla 2014) = 95,00 Eur. Úrazová renta poškodenému naposledy patrila za mesiac júl 2014. Od mesiaca august 2014 je výplata úrazovej renty zastavená.
Rozhodnutie odporkyne napadol navrhovateľ včas podaným návrhom na jeho preskúmanie zo dňa 7. augusta 2014 a doplneným dňa 25. augusta 2014 na základe uznesenia súdu č. k. 3Sp/21/2014-39 zo dňa 14. augusta 2014. Žiadal priznať úrazovú rentu aj po priznaní starobného dôchodku, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku. Uviedol, že dňa 14. októbra 1999 došlo pri plnení jeho pracovných povinností k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel pracovný úraz následkom čoho došlo k poškodeniu jeho zdravia. Svoje nároky z uvedeného pracovného úrazu si uplatnil u odporkyne. Rozhodnutím č. 222-6992/2007 zo dňa 3. decembra 2007 mu bol priznaný nárok na úrazovú rentu v zmysle § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení. Až v roku 2005 ho Krajský súd v Prešove uznal za nevinného z dopravnej nehody zo dňa 14. októbra 1999, ale strata na zárobku vznikla a trvala od uvedenej dopravnej nehody v roku 1999. Namietal, že v uvedenom rozhodnutí nie je uvedený § 272 ods. 9 a § 272 ods. 5 zákona č. 310/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorých bol posudzovaný a bola mu priznaná náhrada za stratu na zárobku. Na uvedené ustanovenia nadväzuje § 293o zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého by sa mu mala úrazová renta vyplácať aj po priznaní starobného dôchodku, a to vo výške 50 % zo sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. V napadnutom rozhodnutí uvedené ustanovenia § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení sú len konštatačné. Zároveň vidí nezákonnosť rozhodnutia v tom, že v zmysle § 112 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, ktorý sa uvádza v predmetnom rozhodnutí, mu nebola priznaná dávka spätne tri roky od uplatnenia nároku na dávku.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu na preskúmanie navrhla napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ má ukončené Stredné odborné učilište v G., t. č. Stredná odborná škola technická, v odbore pozemné stavby. Po ukončení stredoškolského štúdia pracoval od 1. júla 1970 do 7. februára 1971 u zamestnávateľa Pozemné staviteľstvo, a.s., G. na pracovnej pozícii vodič. Následne pracoval u zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. O. v G. (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“) a od 1. septembra 2005 u zamestnávateľa Dopravno- zdravotná služba, s.r.o. na pracovnej pozícii vodič sanitného vozidla. Od 1. novembra 2006 bol navrhovateľ nezamestnaný a evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 14. októbra 1999 navrhovateľ utrpel u zodpovedného zamestnávateľa pracovný úraz, pričom táto poistná udalosť bola Slovenskej poisťovni, pobočka Prešov oznámená na predpísanom tlačive dňa 2. júla 2001. V zmysle predmetného oznámenia škodovej udalosti k zákonnému poisteniu pracovnoprávnej zodpovednosti v zmysle vyhlášky č. 280/1993 Z. z. pri odvoze pacientov sanitným vozidlom H- 100 došlo k dopravnej nehode, a to prevráteniu sanitného vozidla do priekopy na štátnej ceste za obcou B.. Navrhovateľ utrpel zlomeninu pravého predkolenia, ktorá bola liečená chirurgicky. Pracovná neschopnosť z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14. októbra 1999 bola ukončená dňa 14. decembra 2000. Dňa 15. decembra 2001 nastúpil navrhovateľ u zodpovedného zamestnávateľa na svoje pôvodné pracovné miesto, avšak nevykonával diaľkové výjazdy.
Ďalej uviedla, že dňa 20. septembra 2006 bol navrhovateľ na základe podania žiadosti o invalidný dôchodok posúdený posudkovým lekárom pobočky, ktorý stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 30 %. Proti rozhodnutiu o invalidnom dôchodku podal navrhovateľ opravný prostriedok, na základe ktorého bola jeho spisová dokumentácia postúpená Sociálnej poisťovni, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, ktorá napadnuté rozhodnutie v rámci autoremedúry zrušila. Navrhovateľ je odo dňa 20. septembra 2006 poberateľom invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou v rozsahu 45 %.
Dňa 5. februára 2007 bola do pobočky doručená žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení v súvislosti s predmetným pracovným úrazom. Odporkyňa rozhodnutím č. 222-1255/2007 zo dňa 24. mája 2007 nepriznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení. Záväzným podkladom pre toto rozhodnutie bola Lekárska správa posudkovej lekárky pobočky zo dňa 21. februára 2007, ktorá v časti Posudok v bode s názvom „Výrok posudku“ uviedla, že navrhovateľ nie je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa bola posudkovou lekárkou pobočky stanovená v rozsahu 0 %, a to vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ po ukončení pracovnej neschopnosti pracoval naďalej ako vodič sanitného vozidla. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote
opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že jeho zdravotný stav sa v dôsledku pracovného úrazu rapídne zhoršuje a súčasne žiadal o opätovné posúdenie poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť a o priznanie úrazovej renty. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa odporkyňa preskúmala napadnuté rozhodnutie vrátane spisovej dokumentácie a opravnému prostriedku v rámci autoremedúry vyhovela. Rozhodnutím č. 222-6992/2007 zo dňa 3. decembra 2007 priznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu podľa § 88, § 89 a § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení od 11. decembra 2006 do 31. decembra 2006 v sume 1.564 Sk (51,92 Eur) a od 1. januára 2007 v sume 2.308 Sk (76,612 Eur), následne valorizovanou v zmysle § 89 zákona o sociálnom poistení. Súčasne týmto rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 24. mája 2007 o nepriznaní nároku na úrazovú rentu. Proti rozhodnutiu zo dňa 3. decembra 2007 navrhovateľ nepodal opravný prostriedok, preto márnym uplynutím zákonnej 30 dňovej lehoty nadobudlo dňa 10. januára 2008 právoplatnosť a vykonateľnosť.
Odporkyňa konštatovala, že dňa 26. júla 2014 navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 89a zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku a dňom priznania predčasného starobného dôchodku. V nadväznosti na toto zákonné ustanovenie odporkyňa vydala napadnuté rozhodnutie č. 42823-1/2014-BA zo dňa 28. júla 2014, podľa ktorého navrhovateľovi dovŕšením dôchodkového veku dňa 26. júla 2014 zanikol nárok na úrazovú rentu. Odporkyňa citovala § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku. V zmysle § 112 ods. 6 citovaného zákona sa dávka odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Keďže navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu zanikol dňa 26. júla 2014 a za tento mesiac mu bola vyplatená alikvotná časť sumy úrazovej renty, v súlade s § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sa úrazová renta navrhovateľovi odňala odo dňa 1. augusta 2014.
K podanému opravnému prostriedku navrhovateľa proti tomuto rozhodnutiu odporkyňa citovala § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40- percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. V zmysle § 109 ods. 1 citovaného zákona nárok na úrazovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. K námietke navrhovateľa, že žiadosť o priznanie úrazovej renty doručil do pobočky až v roku 2007 z dôvodu, že do apríla 2005 prebiehalo konanie o náhrade škody z ublíženia na zdraví, uviedla, že samotný zodpovedný zamestnávateľ v uvedenom spore nenamietal základ nároku, teda úraz uznával za pracovný, a teda navrhovateľ mal doručiť žiadosť o priznanie úrazovej renty bezodkladne po vzniku pracovného úrazu. Navrhovateľ utrpel pracovný úraz za účinnosti zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania upravoval v § 190 a nasl. Podľa § 193 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za stratu na zárobku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu. Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. Zákon v citovanom ustanovení upravuje tzv. transformovanú úrazovú rentu, ktorej existencia je podmienená výplatou náhrady za stratu na zárobku k 31. decembru 2003 a trvaním tohto nároku aj po 31. decembri 2003.
V tomto smere odporkyňa poukázala na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu vychádzala okrem príslušných lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia aj zo skutočnosti, že v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 14. októbra 1999 navrhovateľovi nebola k 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Naopak, navrhovateľ nastúpil u zodpovedného zamestnávateľa na svoje pôvodné pracovné miesto. Na základe uvedeného navrhovateľ nemá podľa odporkyne nárok na vyplácanie úrazovej renty aj po dovŕšení dôchodkového veku v zmysle § 293o ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku,
lebo navrhovateľovi nevznikol v zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nárok na tzv. transformovanú úrazovú rentu.
Ďalej odporkyňa argumentovala, že v prípade poškodených, ktorým nevznikol nárok na transformovanú úrazovú rentu v zmysle § 272 zákona o sociálnom poistení, no ich zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom pretrvávajú aj po 1. januári 2004, sa na účely priznania, resp. nepriznania nároku na úrazovú rentu posudzuje progresia následkov tohto pracovného úrazu, a to v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u poškodeného do 31. decembra 2003. V takomto prípade odporkyňa postupuje výlučne podľa § 88 a nasl. zákona o sociálnom poistení, čo dokazujú aj vyššie uvedené žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty. Taktiež aj podmienky pre ďalšie trvanie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu sa tak spravujú § 88 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa bola zo zákona povinná posúdiť nárok navrhovateľa v súlade s § 89a tohto zákona upravujúcim zánik nároku na úrazovú rentu. Aj v samotnom výroku rozhodnutia zo dňa 3. decembra 2007 je uvedené: „Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z.“
Podľa odporkyne je nesporné, že v opačnom prípade by na strane navrhovateľa dochádzalo k neoprávnenému poberaniu úrazovej renty, čoho výsledkom by bol vzniknutý preplatok na úrazovej rente. Navyše v zmysle § 128 ods. 7 zákona o sociálnom poistení je odporkyňa povinná odvádzať poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia, z čoho vyplýva, že priznanie a následné vyplácanie úrazovej renty bude v prípade navrhovateľa znamenať výhodnejšie posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala odporkyňa za to, že v danom prípade postupovala v súlade so zákonom, náležite zistila skutočný stav veci, a preto podľa nej neboli dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a na jeho vrátenie na ďalšie konanie.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z predloženého administratívneho spisu odporkyne je bez akýchkoľvek pochybností, že navrhovateľ si uplatnil nárok žiadosťou o priznanie úrazovej renty (§ 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) podanou osobne dňa 05.02.2007 na Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov.
Z obsahu spisu súd zistil, že rozhodnutím č. 222-6992/2007 zo dňa 3. decembra 2007 odporkyňa vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu č. 222-1255/2007 zo dňa 24. mája 2007 vo veci nepriznania úrazovej renty a podľa § 88 a 89 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z. z. po zvýšení o 5,95 % a v súvislosti s § 112 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. októbra 1999, nárok na úrazovú rentu od 11. decembra 2006 do 31. decembra 2006 v sume 1.564 Sk (51,92 Eur) a od 1. januára 2007 v sume 2.308 Sk (76,612 Eur) mesačne. Podľa § 89 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 197/2007 Z. z. sa suma úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2007 o 6,25 % sumy úrazovej renty priznanej týmto rozhodnutím na celkovú sumu 2.757 Sk (91,51 Eur) mesačne, na ktorú mal navrhovateľ nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona o sociálnom poistení. Zároveň odporkyňa zrušila rozhodnutie č. 222-1255/2007 zo dňa 24. mája 2007 vo veci nároku na úrazovú rentu a nároku na jej výplatu. Následnými valorizáciami sa navrhovateľovi zvýšila priznaná úrazová renta naposledy na sumu 117,80 Eur mesačne od 1. januára 2014 rozhodnutím č. 54209-504/2013-BA zo dňa 13. decembra 2013.
Dňa 26. júla 2014 dovŕšil navrhovateľ dôchodkový vek.
Rozhodnutím č. 42823-1/2014-BA zo dňa 28. júla 2014 odporkyňa podľa § 89a v súlade s § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 14. októbra 1999, zanikol dňom 26. júla 2014, odkedy dovŕšil dôchodkový vek, nárok na úrazovú rentu priznanú rozhodnutím č. 222-6992/2007 zo dňa 3. decembra 2007.
Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa § 88 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 89a zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
Z citovaných ustanovení teda nesporne vyplýva, že dovŕšením dôchodkového veku, t. j. dňom 26. júla 2014 došlo u navrhovateľa k zániku nároku na úrazovú rentu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 89a zákona o sociálnom poistení. Preto ak odporkyňa napadnutým rozhodnutím konštatovala zánik nároku navrhovateľa na vyplácanú úrazovú rentu z titulu dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľom, napadnuté rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom.
Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Na úrazovú rentu ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona o sociálnom poistení a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 tohto zákona, ktorý § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok definuje ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Na úrazovú rentu má nárok poškodený, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu zárobkovú činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Nepochybila preto odporkyňa, keď napadnutým rozhodnutím zastavila navrhovateľovi výplatu úrazovej renty z dôvodu, že tento dovŕšil dôchodkový vek. Odporkyňa postupovala správne a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
Za nedôvodnú považuje súd aj námietku navrhovateľa, podľa ktorej mu s poukazom na § 272 v spojení s § 293o zákona o sociálnom poistení patrí úrazová renta aj po priznaní starobného dôchodku vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku.
Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
Podľa § 293o ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu
priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých podľa § 272 ods. 4, trvá k 31. júlu 2006, pozostalostná úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po 65. roku veku, ktorý by zomretý dovŕšil, a to vo výške 50 % sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.
Navrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky na vznik nároku na priznanie a vyplácanie úrazovej renty aj po dovŕšení dôchodkového veku. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že na to, aby mohla byť navrhovateľovi vyplácaná úrazová renta aj po dovŕšení dôchodkového veku a po priznaní starobného dôchodku, musia byť splnené všetky podmienky v nich uvedené. V prípade navrhovateľa však platí, že k 31. decembru 2003 mu nebola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti tak, ako to predpokladá § 272 ods. 3 a v nadväznosti na to aj § 293o ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale ako vyplýva z potvrdenia zodpovedného zamestnávateľa zo dňa 9. januára 2007, ktoré je obsahom administratívneho spisu, navrhovateľ nastúpil po dlhodobej pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu do zamestnania dňa 31. októbra 2005 na svoje pôvodné pracovné zaradenie. Správne preto postupovala odporkyňa, keď pri posudzovaní nároku navrhovateľa z týchto zákonných ustanovení nevychádzala, nakoľko tieto sa na navrhovateľov prípad z vyššie uvedených dôvodov ani nevzťahujú.
Z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.03.2008 č.k.: 8Co 14/2008-132 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.10.2007 č.k.: 12C 277/2004-102 vyplýva, že navrhovateľ si síce žalobou na okresnom súde uplatnil náhrady škody spočívajúcej v strate na zárobku za obdobie od 15.10.1999 do 15.12.2000, avšak odvolacím súdom bol zmenený prvostupňový rozsudok, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené (uložená povinnosť NsP J. A. O. G. zaplatiť navrhovateľovi 44.964,-- Sk so 16%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným od 04.11.2002 do zaplatenia) a žaloba bola zamietnutá.
Tak, ako konštatuje odporkyňa, navrhovateľovi nebola vyplácaná strata na zárobku a po 31.12.2003 odporkyňa ani nepreviedla výplatu tzv. transformovanej úrazovej renty.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 128 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, na ktoré v písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku správne poukázala aj odporkyňa a podľa ktorého sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že doterajšie vyplácanie úrazovej renty sa dovŕšením dôchodkového veku zohľadní aj pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, čo potvrdzuje aj interná komunikácia zamestnancov odporkyne, obsahom ktorej bolo oznámenie údajov na účely zúčtovania starobného dôchodku s úrazovou rentou, ktoré je obsahom priloženého administratívneho spisu, pretože podľa § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.
Vzhľadom na vyššie uvedené postupovala odporkyňa v súlade so zákonom, ak napadnutým rozhodnutím rozhodla, tak že navrhovateľovi z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku dňom 26. júla 2014 zanikol nárok na úrazovú rentu.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.