Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-90-2014.pdf
PDF · 114.1 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX, Žilina, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline - Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-69/2011 z 11.06.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Žalobný návrh z a m i e t a.
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 21.07.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-69/2011 z 11.06.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného,“ „druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu,“ „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina - Okresný dopravný inšpektorát (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. ORP-P-120/ODI-2011- II z 25.03.2011 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie,“ „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku, ktorého sa dopustil dňa 12.01.2011 v čase o 11:46 hod., keď viedol osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev. č. ZA-715EB po diaľnici D1v km 28,5 - 32 smerom do Bratislavy, kde je rýchlosť jazdy obmedzená dopravnou značkou B 31a na 110 km/hod., kde mu bola nameraná rýchlosť jazdy 155 km/hod., 162 km/hod. a 167 km/hod., pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy o 45 km/hod., o 52 km/hod. a 57 km/hod. I. S. P. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, pričom nepredložil doklady predpísané týmto zákonom, a to vodičský preukaz, čím porušil § 4 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.) a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h), k) zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. mu bola uložená pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 9 mesiacov.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a poukazoval na podklady napadnutého rozhodnutia, t.j. listinné dôkazy, záznam na nosiči DVD nameraných rýchlostí motorového vozidla, certifikát overení č. 224/210/16, meradlá priemernej rýchlosti vozidiel, ako aj úradný záznam príslušníka polície z Prezídia policajného zboru, odbor dopravnej polície, špeciálne dopravné oddelenie zo dňa 12.01.2011, ktoré boli podkladmi pre vydanie tak prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že žalobca je držiteľom vodičského preukazu - oprávnení AM, B a B1, ktoré má udelené od 16.12.2008 a má jeden záznam o priestupku spáchaného dňa 26.01.2009. Konštatoval, že vzhľadom na oneskorené ospravedlnenie na vytýčenom termíne ústneho pojednávania a poučeniu o spôsobe ospravedlnenia, ktoré bolo uvedené v predvolaní žalobcu na vytýčený termín pojednávania na deň 25.03.2011, prvostupňový správny orgán konal v súlade so zákonom, keď v neprítomnosti žalobcu konal a rozhodol v predmetnej priestupkovej veci. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný poukazoval, že prihliadal na závažnosť priestupku, nakoľko sa jedná o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, keď žalobca prekročil rýchlosť jazdy o viac ako 30 km, 45 km, 52 km a 57 km/hod., čo je zdokumentované na DVD nosiči. Pri určovaní výšky sankcie vychádzal aj z evidenčnej karty žalobcu, v ktorej je evidovaný záznam o priestupku za skutok zo dňa 26.01.2009, keď mu bola uložená pokuta vo výške 80,- Eur. Konštatoval, že uloženú sankcia, vzhľadom na prekročenie rýchlosti, nemožno považovať za neprimeranú, aj vzhľadom na to, že nebola uložená v hornej hranici možnej sadzby a uložená sankcia zohľadňuje skutočnosť, že nedodržanie povolenej rýchlosti patrí medzi najzávažnejšie príčiny nehôd s ťažkými následkami.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, písomným podaním z 21.07.2014, ktoré bolo doručené na Krajský súd v Žiline dňa 21.07.2014. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby poukázal na chronológiu, ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré je obsiahnuté v spise Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/402/2011. Tvrdil, že dňa 30.06.2014 mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného a mal za to, že žalovaný nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, nedal žalobcovi žiadnu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, neumožnil mu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy a neposkytol mu pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, čím podľa žalobcu porušil § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správne orgány spoľahlivo nezistili stav veci a nezaoberali sa svedomite a zodpovedne vecou, čím porušili § 3 ods. 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb., neumožnili žalobcovi uplatniť právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky a ústne pojednávanie bolo zvolané na deň 25.03.2011, ktoré správny orgán vykonal v neprítomnosti žalobcu ako účastníka konania i napriek tomu, že dňa 25.03.2011 obdržal písomné ospravedlnenie žalobcu, čím porušil § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Ďalej boli porušené práva účastníka konania, keď správny orgán žalobcovi neumožnil, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladom, k spôsobu ich získania, príp. navrhol jeho doplnenie, čím došlo k porušeniu § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Tvrdil, že správny orgán porušil § 74 ods. 1, § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 3 ods. 2, § 49 ods. 2, § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. V dôvodoch žaloby tvrdil, že na vytýčený termín ústneho pojednávania sa riadne ospravedlnil a napriek tomu, že bolo ospravedlnenie žalovanému doručené dňa 25.03.2011, kedy bol aj určený termín ústneho pojednávania, toto ospravedlnenie je opatrené prezenčnou pečiatkou prvostupňového správneho orgánu s dátumom prijatia až 28.03.2011. Pokiaľ prvostupňový správny orgán konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, postupoval v rozpore so zákonom, keď žalobca po fyzickom prevzatí predvolánky na ústne pojednávanie sa doporučenou zásielkou prvostupňovému správnemu orgánu ospravedlnil a nesúhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Mal za to, že porušením postupu prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutím v neprítomnosti žalobcu bol porušený zákon. Ďalej tvrdil, že príslušníci polície porušili zákon, keď jazdili 200 km rýchlosťou v miestach, kde je rýchlosť jazdy obmedzená na 110 km/hod. bez toho, aby mali na to dôvod, keď jazdili na civilnom automobile bez označenia príslušnosti k polícii. Uviedol, že sa ani nedá poznať, či sú to policajti alebo iní cestní piráti, ktorí svojou riskantnou jazdou ohrozujú všetkých, ktorých stretnú. Takto ohrozili aj žalobcu, mihli sa okolo jeho vozidla v čase skutku rýchlosťou 200 km/hod. v bočnej vzdialenosti 10 cm, pričom stačil závan vetra a mohlo dôjsť k hromadnej kolízii. V podanej žalobe konštatoval, že „následne 40 km sa nechali prenasledovať žalovaným (zrejme myslel žalobcom - poznámka krajského súdu), ktorý hneď zavolal na č. 158 a oznámil nebezpečného piráta na ceste, pričom 40 km utekali pred žalovaným (zrejme žalobcom - poznámka krajského súdu) bez toho, aby mu ukázali svoju skutočnú identitu. Podľa tvrdenia žalobcu 40 km sa neobjavilo žiadne policajné vozidlo, ktoré by reagovalo na telefonické oznámenie žalobcu, pred posledným možným miestom zastavenia zapli majáky. Potom mu bolo jasné, prečo sa neobjavilo žiadne policajné auto reagujúce na oznam žalobcu, ale až po pol hodine po zastavení na parkovisku a jeho posádka pomáhala kolegom z pirátsky jazdiaceho civilného automobilu a nie žalobcovi ako oznamovateľovi. Ďalej poukázal na správne konanie súvisiace s dopravnou nehodou, ktorá sa stala v decembri r. 2009 v Považskom Chlmci, pár metrov za čerpacou stanicou, kde SUV vozidlo zrazilo p. Z. S., odhodilo ju do priekopy, ostala v bezvedomí ležať, vodič aj s autom nezastavil a z miesta stretu ušiel. Následne Z. S. podľahla svojim zraneniam v nemocnici. Poukázal, že uvedené konanie príslušníci policajného zboru doteraz neobjasnili.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 25.07.2014. Zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Považoval žalobu za nedôvodnú.
Krajský súd preskúmal vec v rozsahu žalobných bodov a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom, 7) 7) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, § 18 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 23 ods. 7, § 52 ods. 7, § 70 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 12 zákona č. 280/2006 Z.z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov.
Podľa § 16 ods. 5 cit. zákona, vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.
Podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. účinného k 31.10.2011, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením,
Podľa § 22 ods. 1 písm. k) cit. zákona, iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 22 ods. 2 písm. c) cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,
Podľa § 22 ods. 2 písm. e) cit. zákona, písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom k 31.10.2011, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Krajský súd prioritne skúmal, či prvostupňový správny orgán konal zákonne, keď konal v neprítomnosti žalobcu na ústnom pojednávaní, ktorého sa žalobca nezúčastnil a ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Z obsahu priestupkového spisu krajský súd zistil, že predvolanie na pojednávanie vytýčil prvostupňový správny orgán dňa 28.02.2011, z ktorého dňa je aj vyhotovené predvolanie na pojednávanie určené na termín 25.03.2011 v čase o 08:00 hod. v budove Okresného dopravného inšpektorátu na ulici Veľká okružná 31, kancelária č. 6/prízemie. Súčasťou predvolania je opísanie priestupku, ktorý sa stal 12.01.2011 na diaľnici D1, ustanovenie právnych predpisov, vo vzťahu ku ktorým priestupkové konanie prvostupňový orgán vedie a vytyčuje termín ústneho pojednávania. Súčasťou predvolania je aj poučenie, že pokiaľ sa predvolávaná osoba nemôže dostaviť v stanovenom čase, je oprávnená svoju neúčasť oznámiť včas pred pojednávaním osobne, listovou zásielkou na hore uvedenú adresu alebo písomne, faxom na č. 0961403529 v čase od 07:30 do 15:30 hod. v pracovných dňoch, aby mohol byť stanovený nový termín pojednávania. Súčasťou predvolania je aj poučenie, že v prípade, že sa predvolaný nedostaví bez závažných dôvodov, môže mu byť uložená poriadková pokuta, a to aj opakovane. Predvolanie obsahuje aj konštatovanie, že správny orgán predvolávanému oznamuje, že v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. bolo voči predvolávanému (žalobcovi) začaté správne konanie týkajúce sa v predvolaní uvedeného priestupku. Toto predvolanie doručoval prvostupňový správny orgán ako doporučenú zásielku do vlastných rúk, o čom svedčí pripojený originál doručenky viažuci sa k doručovaniu predvolania, z ktorého súd zistil, že Pošta Žilina 1 doručovala žalobcovi na adresu, ktorú uviedol žalobca v správe o objasňovaní priestupku - E. XXXX/XX, L. s tým, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie bol vykonaný dňa 01.03.2011, opakované doručenie 02.03.2011 a deň uloženia zásielky 02.03.2011. Z doručenky krajský súd zistil, že dňa 21.03.2011 fyzicky označený adresát (žalobca) túto zásielku prevzal.
Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca sa ospravedlnil prvostupňovému správnemu orgánu písomným podaním z 22.03.2011. Ako dôvod ospravedlnenia uviedol, že má povinnosti študenta VŠ, ktoré sú stanovené rozvrhom ešte z decembra 2010 a sídlo tejto inštitúcie sa nachádza mimo Žiliny a už 24.03.2011 sa bude nachádzať mimo mesta Žilina a vytýčeného termínu pojednávania sa z dôvodu tejto objektívnej prekážky nemôže zúčastniť. Ďalej uviedol, že predvolanie obdržal až dňa 21.03.2011, tri dni pred dátumom konania ústneho pojedávania 25.03.2011. Toto ospravedlnenie doručoval žalobca doporučenou zásielkou R 76256062, Pošta Žilina 1, ktorá bola podaná 23.03.2011 na pošte a je opatrená prezenčnou pečiatkou Okresného riaditeľstva PZ Žilina - Okresný dopravný inšpektorát - 28.03.2011. Z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/402/2011 (č.l. 85) súd zistil, že uvedená poštová zásielka bola dodaná adresátovi, t.j. prvostupňovému správnemu orgánu dňa 25.03.2011. Zásielku prevzal oprávnený prijímateľ - splnomocnenec PS442/10/1.
Ustanovenie § 24 zákona č. 71/1967 Zb. upravuje v ods. 1, že dôležité písomnosti a najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. V § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákonodarca upravil postup doručovania zásielok charakteru predvolania na ústne pojednávanie do vlastných rúk v prípade, že nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý.
V súlade s cit. zákonným ustanovením, podľa názoru krajského súdu, správny orgán I. stupňa postupoval, keď predvolanie na ústne pojednávanie určené na termín 25.03.2011 doručoval žalobcovi na adresu, ktorú uviedol aj v súvislosti s objasňovaním priestupku a ktorá je zároveň miestom jeho trvalého pobytu - E. XXXX/XX, L.. Z doručenky predvolania, ktorá je súčasťou administratívneho spisu je zrejmé, že pošta vykonala dňa 01.03.2011 neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie, ktoré sa nepodarilo realizovať ani dňa 02.03.2011, z tohto dôvodu dňom 02.03.2011 uložila uvedenú zásielku na pošte. V súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené fikciou doručenia tretím dňom od uloženia zásielky, teda dňom 05.03.2011.
Krajský súd dáva do pozornosti, že predvolanie je dátované dňom 28.02.2011 a vzhľadom na dátum neúspešného pokusu o doručenie - 01.03.2011, je zrejmé, že prvostupňový správny orgán promptne po vyhotovení predvolania dňa 28.02.2011 doručoval predvolanie žalobcovi. Žalobca v dôsledku doručenia predvolania na pojednávanie fikciou doručenia v súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. mal od 06.03.2011 do 21.03.2011 dostatočný časový priestor na to, aby si zásielku fyzicky prevzal a s jej obsahom sa aj oboznámil. Nakoľko neznalosť zákona neospravedlňuje, nastalo doručenie predmetnej zásielky do vlastných rúk žalobcovi v súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a predvolanie na ústne pojednávanie vytýčené na termín 25.03.2011, v súlade so zákonom, bolo žalobcovi doručené a v súlade s § 73 ods. 1 prvá veta zákona č. 372/1990 Zb. bol realizovaný voči žalobcovi prvý procesný úkon správneho orgánu, čím žalobca nadobudol status obvineného z priestupku.
Pokiaľ žalobca fyzicky prevzal predvolanie dňa 21.03.2011, mal možnosti aj v takomto krátkom časovom období (od 21.03. do 25.03.2011) vykonať nielen listovou zásielkou, ale aj iným spôsobom, ospravedlnenie neúčasti na vytýčenom termíne pojednávania. Mohol tak učiniť osobne, nakoľko jeho trvalé bydlisko bolo v rovnakom meste ako sídlo prvostupňového orgánu (Žilina), mohol splnomocniť inú osobu, aby tento úkon v jeho neprítomnosti realizovala (tak ako splnomocnil inú osobu na nahliadnutie do spisu dňa 16.08.2011), svoju neprítomnosť mohol ospravedlniť faxovým alebo e-mailovaým podaním, resp. telefonicky na číslo, ktoré uviedol prvostupňový správny orgán v predvolaní. Pokiaľ žalobca ospravedlnil svoju neúčasť písomným podaním z 22.03.2011, toto písomné podanie (ospravedlnenie ako doporučená zásielka), tak ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a dokladov, ktoré sa nachádzajú na č.l. 85 pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/402/2011, bolo podľa vyjadrenia pošty z 24.10.2011 pod č. 3120/2011-ORP-ODD doručené adresátovi - prvostupňovému správnemu orgánu dňa 25.03.2011, kedy ju splnomocnený zástupca prvostupňového správneho orgánu fyzicky prevzal. Splnomocnený zástupca, ako sa vyjadril žalovaný, zásielku odovzdal prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28.03.2011 tak, ako je uvedené na prezenčnej pečiatke, ktorá sa nachádza na liste žalobcu z 22.03.2011.
Krajský súd konštatuje, že žalobca v podanej žalobe nespochybnil, že by v čase doručovania výzvy 01.03.2011 až po uloženie doporučenej zásielky 05.03.2011 sa nezdržiaval v mieste doručovania, ani neprodukoval k týmto skutočnostiam dôkazy, nepreukázal, že by v rozpore so zákonom došlo k uloženiu doporučenej zásielky - predvolania na pojednávanie (ďalej len „posudzovaná zásielka“). Taktiež nepreukázal, okrem skutkového tvrdenia, dôvody, ktoré by ho oprávňovali nezúčastniť sa vytýčeného termínu pojednávania z dôvodu konkrétnych študijných povinností. V obsahu administratívneho spisu, ako aj podanej žaloby, absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by preukazoval, že 25.03.2011 sa musel povinne zúčastniť výučby a nemohol sa z nej ospravedlniť. Žalobca len všeobecne, nekonkrétne spochybnil hodnovernosť doručenky viažucej sa k doručovaniu prvostupňového rozhodnutia.
Podľa názoru krajského súdu, žalobca nepreukázal, že skutkové okolnosti, ktoré uviedol v ospravedlnení ako dôvody neúčasti na vytýčenom termíne pojednávania boli reálne, sú hodnoverné a nie vykonštruované.
Krajský súd dospel k záveru, že boli zo strany správneho orgánu I. stupňa splnené podmienky na konanie v neprítomnosti obvineného z priestupku - žalobcu, v deň ústneho pojednávania, ktorý bol vytýčený dňa 25.03.2011, keď žalobca (v súlade so zákonom, doručenému predvolaniu na ústne pojednávanie určeného na deň 25.03.2011) sa nedostavil na toto pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia, keď jeho ospravedlnenie nebolo doručené včas, napriek tomu, že bol zo strany správneho orgánu poučený o možnostiach a spôsobe ospravedlnenia sa z neúčasti na pojednávaní, keď od uloženia zásielky 05.03.2011 si zásielku vyzdvihol až 21.03.2011 (nepreukázal ani dôvody, prečo si zásielku prevzal až ku koncu lehoty) a keď v krátkom časovom období od 21.03. do 25.03. nevyužil inú možnosť, ktorou mohol ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a len obyčajnou doporučenou listovou zásielkou (nie 1. triedou) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a nespochybnil postup doručovateľa, ktorý je vyznačený na doručenke (deň výzvy na opakované doručenie, deň uloženia zásielky), ako nesúladný so skutočnosťou.
Krajský súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre konanie správneho orgánu v neprítomnosti obvineného a dňom doručenia predvolania na pojednávanie dňa 05.03.2011 bol realizovaný prvý úkon správneho orgánu v konaní o priestupku obvineného (žalobcu). Z predvolania na určený termín pojednávania, ktoré bolo žalobcovi doručené 05.03.2011 boli zrejmé všetky skutočnosti, aby žalobca, ktorý dňom doručenia sa stal obvineným z priestupku, bol uzrozumený, o aké konanie vo vzťahu ku konkrétnemu priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu sa jedná a o ktorom bude na ústnom pojednávaní správny orgán I. stupňa konať.
Zo spôsobu ospravedlnenia na pojednávaní musel byť žalobca uzrozumený, že zásielku, ktorú podával na pošte dňa 23.03.2011 ako obyčajnú zásielku, nemusí správny orgán prebrať včas.
Je právom navrhovateľa, využiť ospravedlnenie neúčasti na vytýčenom termíne pojednávania, pokiaľ sú na jeho strane dôležité dôvody, aby ústne pojednávanie za účelom prejednania priestupku bolo určené na iný termín. Je právom každého obvineného z priestupku, či toto právo využije. Pokiaľ žalobca k tomuto úkonu pristúpil, bol povinný preukázať dôležitý dôvod, pre ktorý nie je možné sa zúčastniť vytýčeného termínu pojednávania a svoje skutkové tvrdenia, ktoré zakladal na účasti na vzdelávacom procese mimo Žiliny, mal preukázať dôkazmi, resp. preukázať, že jeho absencia v škole dňa 25.03.2011 nemohla byť zo strany školy tolerovaná a predovšetkým sa mal ospravedlniť včas.
Krajský súd dospel k záveru, že žalobná námietka nezákonného konania prvostupňového orgánu a rozhodovania v neprítomnosti žalobcu, nie je z dôvodná.
Dôvodná nie je, podľa názoru krajského súdu, ani námietka, v ktorej žalobca tvrdil, že boli porušené jeho práva upravené v § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.
K námietke žalobcu, že boli porušené jeho práva upravené v § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., krajský súd poukazuje, že po obvinení z priestupku mal žalobca dostatočný časový priestor sa k veci písomne vyjadriť, teda od 06.03.2011 do 25.03.2011. Mohol tak urobiť písomne, resp. mohol v ospravedlnení z neúčasti na ústnom pojednávaní, ktoré doručoval 22.03.2011 obyčajnou doporučenou zásielkou poštou.
Krajský súd konštatuje, že doručenie predvolania na ústne pojednávanie bolo žalobcovi doručené v súlade so zákonom dňa 05.03.2011. Do 25.03.2011 mal žalobca dostatočný časový priestor, aby sa nielen riadne a včas ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a požiadal o vytýčenie nového termínu ústneho prejednávania priestupku, ale mal možnosť sa k veci aj písomne vyjadriť, navrhnúť dôkazy, spochybniť dôkazy, ktoré sú obsahom priestupkového spisu a ktoré boli podkladom pre vydanie tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca v žalobe poukazoval, že 40 km prenasledoval vozidlo, o ktorom mal vedomosť, že je to policajné vozidlo bez príslušného označenia policajného zboru, ktoré išlo rýchlosťou okolo 200 km/h, oznámil tieto skutočnosti na čísle 158, čím de facto potvrdil, že prekročil, v nameranom úseku, dopravnou značkou určenú rýchlosť 110 km/h o viac ako 30 km. Tieto skutočnosti žalobca v správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 12.01.2011 nespochybnil a v súlade s tým je aj obsah jeho žaloby. Skutočnosť, že zistil vozidlo, ktoré ide 200 km rýchlosťou, teda jedná sa o cestného piráta, neoprávňovala žalobcu na to, aby ho 40 km, rýchlosťou vyššou než 110 km/h, prenasledoval.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že správne orgány nevykonali dôkaz výsluchom dvoch svedkov, ktorí boli prítomní vo vozidle žalobcu v čase spáchania skutku, krajský súd zdôrazňuje, že procesný návrh na výsluch konkrétnych svedkov žalobca počas priestupkového konania nevykonal, týchto svedkov nenavrhol vypočuť a doplniť dokazovanie ani v odvolaní. Preto odvolací orgán nemal povinnosť sa s takýmto návrhom na doplnenie dôkazov vysporiadať a nie je možné ani v súdnom prieskume podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa zaoberať námietkami, ktoré nevzniesol účastník konania (žalobca) v priestupkovom konaní.
Krajský súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu o nedostatočne zistenom skutočnom stave veci správnymi orgánmi a porušení práva žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, práva navrhnúť dôkazy, klásť svedkom otázky, nie sú dôvodné, naviac, keď žalobca do rozhodnutia žalovaného mal možnosť sa k veci písomne vyjadriť, mal možnosť podávať návrhy na vykonanie dôkazov aj v rámci odvolacieho konania, keď konanie prvostupňového a druhostupňového orgánu tvorí jeden celok a odvolací orgán - žalovaný, je povinný a kompetentný vysporiadať sa s návrhmi na vykonanie dôkazov. Krajský súd poznamenáva, že obsahom odvolania žalobcu je len spochybnenie vytýčenia termínu pojednávania a konanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v neprítomnosti obvineného z priestupku (žalobcu). Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu síce konštatuje, že prvostupňový správny orgán prekrútil skutočný stav veci, avšak bez bližšej argumentácie a v odvolaní absentuje akýkoľvek návrh na vykonanie dôkazov, napr. výsluch dvoch svedkov. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca nazeral do spisu pred vydaním druhostupňového rozhodnutia dňa 16.08.2011, oboznámil sa s podkladmi rozhodnutia, a to prostredníctvom splnomocneného zástupcu a obsah spisu mu bol odovzdaný aj na vyhotovenom nosiči DVD, dňa 24.08.2011 prevzal splnomocnený zástupca žalobcu fotokópie spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu, o ktoré požiadal. Z toho vyplýva, že žalobca bol s podkladmi na vydanie druhostupňového rozhodnutia riadne oboznámený. Správny orgán mu umožnil nahliadnuť do spisu a zabezpečil fotokópie z neho, o ktoré požiadal.
Táto skutočnosť dotvrdzuje fakt, že žalobca mal možnosť reagovať na dôkazy, ktoré boli a sú súčasťou administratívneho spisu a boli podkladom pre vydanie správnych rozhodnutí. Krajský súd preto nezistil v postupe správnych orgánov pri vydávaní prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia nezákonnosť.
K žalobným bodom, v ktorých poukazoval na konanie príslušníkov polície pri objasňovaní iných dopravných nehôd, priestupkov, resp. trestných činov, keď konkrétne uviedol prípad poškodenej Z. S., krajský súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je priestupok, ktorého sa dopustil žalobca, na vec nemajú vplyv skutočnosti vo vzťahu k iným dopravným udalostiam a nemôže mať ani skutočnosť, či určití príslušníci policajného zboru poručujú právne predpisy a jazdia ako cestní piráti alebo nie. Tieto žalobné námietky pre posúdenie veci a rozhodnutie žalovaného vyhodnotil súd ako bezpredmetné.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že vo vzťahu k jeho osobe nezačal správny orgán správne konanie v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., krajský súd sa k tejto skutočnosti už vyjadril. Poukazuje však na ust. § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktorý je špeciálnym ustanovením výlučne pre konanie o priestupkoch. Upravuje začatie konania o priestupku a moment, kedy občan (podozrivý) sa stáva obvineným z priestupku. Ustanovenie § 73 ods. 1 prvá veta zákona č. 372/1990 Zb. je obdobou ust. § 18 ods. 2 druhá veta Zákona o správnom konaní, ktoré je možné aplikovať s poukazom na § 51 zákona č. 372/1990 Zb., iba v prípadoch, ak uvedenú procesnú a právnu situáciu neupravuje konkrétne ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb.
Podľa názoru krajského súdu, doručením predvolania na vytýčený termín ústneho pojednávania, v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. vo väzbe na § 51 zákona č. 372/1990 Zb. teda dňom 05.03.2011 sa začalo priestupkové konanie vo vzťahu k žalobcovi, žalobca mal dostatočný časový priestor do určeného termínu pojednávania 25.03.2011, aby sa riadne a včas ospravedlnil z neúčasti na vytýčenom termíne pojednávania, preukázal dôležitý dôvod pre takýto postup, vyjadril sa k veci, navrhoval dôkazy. Tieto procesné návrhy - vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, podávať návrhy na vykonanie dôkazov, namietať tvrdené skutočnosti, mohol realizovať v plnej miere aj po vydaní a doručení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného (v odvolaní). Z obsahu administratívneho spisu však takýto postup žalobcu nevyplýva a nevyplýva z neho, že by spochybnil skutkový stav zistený správnymi orgánmi preukázaný dôkazmi, na ktoré žalovaný a prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach poukazoval a z ktorých ako podkladov rozhodnutia pri rozhodovaní vychádzal.
Krajský súd zdôrazňuje, že nie je z obsahu administratívneho spisu zrejmé, ani z tvrdení žalobcu v žalobe, že malo dôjsť k začatiu priestupkového konania vykonaním prvého úkonu správneho orgánu voči jeho osobe už dňa 16.02.2011.
Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu žalobných bodov, ktoré riadne a včas v podanej žalobe formuloval žalobca. Žalobca žalobnými dôvodmi, ktoré sú obsahom žaloby z 21.07.2014 nespochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, z tohto dôvodu krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.
Žalobca v konaní nemal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario nevzniká mu právo na náhradu trov konania, preto súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.