Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-481-2013.pdf
PDF · 182.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/481/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o, Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Y. I., narodený XX. X. XXXX, bytom E. XX, Y., 2. S. E., narodený X. X. XXXX, bytom A. A. XX, Y., zastúpený: M. H., narodená XX.X.XXXX, bytom A. A. XX, Y., o zaplatenie 15 169,90 eur s príslušenstvom a iné, takto
rozhodol:
I. Súd návrh voči žalovanému v rade 1 zamieta.
II. Súd návrh voči žalovanému v rade 2 zamieta.
III. Súd konanie voči žalovanému v rade 1 v časti sumy 879,24 eur zastavuje.
IV. Súd žalovanému v rade 1 náhradu trov konania nepriznáva.
V. Súd žalovanému v rade 2 náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 3. 2013 sa žalobca voči žalovaným v rade 1 a v rade 2 domáha zaplatenia sumy 15 169,90 eur, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 13 519,53 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov.
Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 11. 2009 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. na neho pohľadávku proti žalovaným. Postupca uzatvoril dňa 1. 11. 2004 so žalovaným v rade 1 Zmluvu o splátkovom úvere č. 283825685, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v rade 1 neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca postúpil od zmluvy a vyzval žalovaného v rade 1 na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavuje sumu 15 669 eur (472 071,41 Sk), ktorá pozostáva z istiny 14 019,53 eur (422 352,36 Sk), úroku z omeškania 1650,03 eur (49 719,05 Sk. Žalovaný v rade 1 uznal uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. V tomto konaní si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 12. 9. 2012, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca má za to, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila splátky úveru riadne a včas, postupca zosplatnil úver a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy. Žalovaní uhradili sumu 150 eur dňa
13. 5. 2010, sumu 50 eur dňa 15. 6. 2010, sumu 150 eur dňa 13. 7. 2010, sumu 50 eur dňa 19. 8. 2010, sumu 50 eur dňa 14. 12. 2010, sumu 50 eur dňa 21. 2. 2011. Dlžná suma 15 169,90 eur pozostáva zo sumy neuhradenej istiny úveru vo výške 13 519,53 eur (t. j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu sumy 500 eur) a úroku z omeškania 1650,37 eur (t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky).
Uznesením č. k. 8C/481/2013-72 zo dňa 9. 10. 2013 súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný v rade 1 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 169,90 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 13 519,53 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia. Žalovaný v rade 2 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8989,44 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 8989,44 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia. V rovnakej lehote sú žalovaný v rade 1 a v rade 2 povinní zaplatiť trovy konania. Splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných“.
Na základe podania žalobcu zo dňa 29. 4. 2014 v spojení s upresnením na pojednávaní dňa 8. 7. 2014 sa žalobca domáha voči žalovanému v rade 1 domáha zaplatenia sumy 14 290,66 eur, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1 3519,53 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia, voči žalovanému v rade 2 zaplatenia sumy 8989,44 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 8989,44 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia.
Žalovanú sumu žalobca špecifikoval v podaní zo dňa 29. 4. 2014 tak, že dňa 4. 11. 2009 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu časť 22. splátky a 97 nasledujúcich splátok v plnej výške, v celkovej výške 15 669,90 eur, ktorá pozostáva z istiny 14 019,53 eur a z úroku z omeškania 1650,37 eur. Istina 14 019,53 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný v rade 1 čerpal dňa 13. 11. 2004 peňažné prostriedky v celkovej výške 9958,18 eur/300 000 Sk, žalovaný v rade 1 z poskytnutého úveru uhradil v celkovej výške 3158,78 eur/95 161,60 Sk dňa 13. 11. 2004 - 5000 Sk, dňa 20. 12. 2004 - 4368 Sk, dňa 20. 1. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 2. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 3. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 4. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 5. 2005 - 6,10 Sk, dňa 9. 6. 2005 - 15,10 Sk, dňa 8. 7. 2005 - 8714,80 Sk, dňa 29. 7. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 8. 2005 - 4368 Sk, dňa 28. 9. 2005 - 4245,20 Sk, dňa 14. 11. 2005 - 4490,80 Sk, dňa 9. 12. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 12. 2005 - 35,70 Sk, dňa 9. 1. 2006 - 4332,30 Sk, dňa 20. 1. 2006 - 7,60 Sk, dňa 9. 2. 2006 - 4360,40 Sk, dňa 9. 3. 2006 - 4368 Sk, dňa 7. 4. 2006 - 4368 Sk, dňa 9. 5. 2006 - 4368 Sk, dňa 20. 5. 2006 - 91,70 Sk, dňa 9. 6. 2006 - 4276,30 Sk, dňa 20. 6. 2006 -18,60 Sk, dňa 7. 7. 2006 - 4349,40 Sk, dňa 9. 8. 2006 - 4368 Sk, dňa 27. 9. 2006 - 2801,50 Sk. Z úhrad žalovaného v rade 1 bola istinu započítaná suma 2958,26 eur/89 120,50 Sk, na poplatky suma 165,97 eur/5000 Sk, na úrok z omeškania suma 34,55 eur/1041 Sk. Zmluvný úrok v celkovej výške 6831,75 eur v platobnej histórii predstavuje súčet položky Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou a vyčíslený za príslušné obdobie ku dňu 30. 11. 2004 vo výške 1770 Sk, ku dňu 31. 12. 2004 vo výške 3049,70 Sk, ku dňu 31. 1. 2005 vo výške 3036,80 Sk, ku dňu 28. 2. 2005 vo výške 2 733,80 Sk, ku dňu 31. 3. 2005 vo výške 3007,70 Sk, ku dňu 30. 4. 2005 vo výške 2898,70 Sk, ku dňu 31. 5. 2005 vo výške 2997,10 Sk, ku dňu 30. 6. 2005 vo výške 2931,20 Sk, ku dňu 31. 7. 2005 vo výške 2990,50 Sk, ku dňu 31. 8. 2005 vo výške 2945,50 Sk, ku dňu 30. 9. 2005 vo výške 2849,50 Sk, ku dňu 31. 10. 2005 vo výške 2935,50 Sk, ku dňu 30. 11. 2005 vo výške 2846,40 Sk, ku dňu 31. 12. 2005 ku dňu 2919,60 Sk, ku dňu 31. 1. 2006 vo výške 2907,10 Sk, ku dňu 28. 2. 2006 vo výške 2615,40 Sk, ku dňu 31. 3. 2006 vo výške 2931,20 Sk, ku dňu 30. 4. 2006 vo výške 2864,30 Sk, ku dňu 31. 5. 2006 vo výške 2948,50 Sk, ku dňu 30. 6. 2006 vo výške 2934,60 Sk, ku dňu 31. 7. 2006 vo výške 3016,90 Sk, ku dňu 31. 8. 2006 vo výške 3128,40 Sk, ku dňu 30. 9. 2006 vo výške 3048,20 Sk, ku dňu 31. 10. 2006 vo výške 3164,30 Sk, ku dňu 30. 11. 2006 vo výške 3098,10 Sk, ku dňu 31. 12. 2006 vo výške 3237 Sk, ku dňu 31. 1. 2007 vo výške 3274,20 Sk, ku dňu 28. 2. 2007 vo výške 2991,30 Sk, ku dňu 31. 3. 2007 vo výške 3346,20 Sk, ku dňu 30. 4. 2007 vo výške 30. 4. 2007 vo výške 3215 Sk, ku dňu 31. 5. 2007 vo výške 3356,30 Sk, ku dňu 30. 6. 2007 vo výške 3284,60 Sk, ku dňu 31. 7. 2007 vo výške 3431,10 Sk, ku dňu 31. 8. 2007 vo výške 3469,70 Sk, ku dňu 30. 9. 2007 vo výške 3395,60 Sk, ku dňu 31. 10. 2007 vo výške 3547 Sk, ku dňu 30. 11. 2007 vo výške 3471,20 Sk, ku dňu 31. 12. 2007 vo výške 3626 Sk, ku dňu 31. 1. 2008 vo výške 3666,80 Sk, ku dňu 29. 2. 2008 vo výške 3468,80 Sk, ku dňu 31. 3. 2008 vo výške 3747,10 Sk, ku dňu 30. 4. 2008 vo výške 3667 Sk, ku dňu 31. 5. 2008 vo výške 3830,40 Sk, ku dňu 30. 6. 2008 vo výške 3748,50 Sk, ku dňu 31. 7. 2008 vo výške 3915,60 Sk, ku dňu 31. 8. 2008 vo výške 3959,60 Sk, ku dňu 30. 9. 2008 vo výške 3874,90 Sk, ku dňu 31. 10. 2008 vo výške 4047,60 Sk, ku dňu 30. 11. 2008 vo výške 3961,10 Sk, ku dňu 31. 12. 2008 vo výške 4137,60 Sk, ku dňu 31. 1. 2009 vo výške 138,88 eur, ku dňu 28. 2. 2009 vo výške 141,87 eur, ku dňu 31. 3. 2009 vo výške 141,87 eur, ku dňu 30. 4. 2009 vo výške 138,83 eur, ku dňu 31. 5. 2009 vo výške 145,02 eur, ku dňu 30. 6. 2009 vo výške 141,91 eur, ku dňu 31. 7. 2009 vo výške 148,24 eur, ku dňu 31. 8. 2009 vo výške 149,90 eur, ku dňu 30. 9. 2009 vo výške 146,69 eur,
ku dňu 31. 10. 2009 vo výške 152,33 eur, ku dňu 4. 11. 2009 vo výške 14,99 eur. Istina tak predstavuje súčet položiek 9958,18 eur + 187,86 eur + 6831,75 eur - 2958,26 eur = 14 019,53 eur (bezhotovostné čerpanie úveru + zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou + zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou
- úhrady žalovaného v rade 1 na istinu). Po postúpení žalovaní uhradili sumu 500 eur, ktorá bola v plnej výške započítaná na istinu, na istine zostala neuhradená suma 13 519,53 eur. Úrok z omeškania vo výške 771,13 eur bolo vyčíslený ku dňu 31. 5. 2005 vo výške 8,70 Sk, ku dňu 9. 6. 2006 vo výške 6,50 Sk, ku dňu 30. 6. 2005 vo výške 23,20 Sk, ku dňu 8. 7. 2005 vo výške 11,60 Sk, ku dňu 29. 7. 2005 vo výške 7,30 Sk, ku dňu 28. 9. 2005 vo výške 6,60 Sk, ku dňu 30. 9. 2005 vo výške 0,10 Sk, ku dňu 31. 10. 2005 vo výške 9,40 Sk, ku dňu 14. 11. 2005 vo výške 10,50 Sk, ku dňu 30. 11. 2005 vo výške 8 Sk, ku dňu 9. 12. 2005 vo výške 6,60 Sk, ku dňu 31. 12. 2005 vo výške 8,70 Sk, ku dňu 9. 1. 2006 vo výške 6,50 Sk, ku dňu 31. 1. 2006 vo výške 8,70 Sk, ku dňu 9. 2. 2006 vo výške 6,50 Sk, ku dňu 28. 2. 2006 vo výške 6,60 Sk, ku dňu 9. 3. 2006 vo výške 6,60 Sk, ku dňu 31. 3. 2006 vo výške 10,20 Sk, ku dňu 7. 4. 2006 vo výške 5,90 Sk, ku dňu 3. 4. 2006 vo výške 9,30 Sk, ku dňu 9. 5. 2006 vo výške 7,60 Sk, ku dňu 31. 5. 2006 vo výške 10 Sk, ku dňu 9. 6. 2006 vo výške 7,50 Sk, ku dňu 30. 6. 2006 vo výške 10,60 Sk, ku dňu 7. 7. 2006 vo výške 6,80 Sk, ku dňu 31. 7. 2006 vo výške 11,60 Sk, ku dňu 9. 8. 2006 vo výške 8,70 Sk, ku dňu 31. 8. 2008 vo výške 13,10 Sk, ku dňu 27. 9. 2006 vo výške 38,20 Sk, ku dňu 31. 10. 2006 vo výške 59,80 Sk, ku dňu 30. 11. 2006 vo výške 91,80 Sk, ku dňu 31. 12. 2006 vo výške 131,30 Sk, ku dňu 31. 1. 2007 vo výške 167 Sk, ku dňu 28. 2. 2007 vo výške 181 Sk, ku dňu 31. 3. 2007 vo výške 238,50 Sk, ku dňu 30. 4. 2007 vo výške 264 Sk, ku dňu 31. 5. 2007 vo výške 306,60 Sk, ku dňu 30. 6. 2007 vo výške 327 Sk, ku dňu 31. 7. 2007 vo výške 370,60 Sk, ku dňu 31. 8. 2007 vo výške 402,50 Sk, ku dňu 30. 9. 2007 vo výške 419,90 Sk, ku dňu 31. 10. 2007 vo výške 466,50 Sk, ku dňu 30. 11. 2007 vo výške 481,70 Sk, ku dňu 31. 12. 2007 vo výške 530,40 Sk, ku dňu 31. 1. 2008 vo výške 562,40 Sk, ku dňu 29. 2. 2008 vo výške 554,70 Sk, ku dňu 31. 3. 2008 vo výške 626,30 Sk, ku dňu 30. 4. 2008 vo výške 636,40 Sk, ku dňu 31. 5. 2008 vo výške 690,30 Sk, ku dňu 30. 6. 2008 vo výške 698,30 Sk, ku dňu 31. 7. 2008 vo výške 754,20 Sk, ku dňu 31. 8. 2008 vo výške 786,20 Sk, ku dňu 30. 9. 2008 vo výške 791,10 Sk, ku dňu 31. 10. 2008 vo výške 850,10 Sk, ku dňu 30. 11. 2008 vo výške 850,30 Sk, ku dňu 31. 12. 2008 vo výške 901,50 Sk, ku dňu 31. 1. 2009 vo výške 30,81 eur, ku dňu 28. 2. 2009 vo výške 28,92 eur, ku dňu 31. 3. 2009 vo výške 33,32 eur, ku dňu 30. 4. 2009 vo výške 33,36 eur, ku dňu 31. 5. 2009 vo výške 35,64 eur, ku dňu 30. 6. 2009 vo výške 35,56 eur, ku dňu 31. 7. 2009 vo výške 37,89 eur, ku dňu 31. 8. 2009 vo výške 39,01 eur, ku dňu 30. 9. 2009 vo výške 38,82 eur, ku dňu 31. 10. 2009 vo výške 41,26 eur, ku dňu 4. 11. 2009 vo výške 5,41 eur. Úroky z omeškania spolu predstavujú sumu 805,68 eur. Z úhrad žalovaného v rade 1 bola na úrok z omeškania započítaná suma 34,55 eur, na úroku z omeškania zostala suma 771,13 eur.
Podaním zo dňa 26. 6. 2013 žalovaný v rade 2 uviedol, že bol ručiteľom žalovaného v rade 1, uplatňuje námietku premlčania. Má za to, že splatnosť úveru nastala dňom postúpenia úveru dňa 4. 11. 2009. V zmysle ustanovenia § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka je uznanie dlhu dlžníkom účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas. Poukázal na to, že uznaním dlhu zo strany žalovaného v rade došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobcu. Pôvodný veriteľ ho ako ručiteľa neupovedomil o omeškaní žalovaného v rade 1. Dňa 21. 8. 2012 mu bol doručený pokus o zmier.
Podaním doručeným súdu dňa 4. 2. 2014 žalovaný v rade 2 uviedol, že žalobcovi nepatrí právo mimoriadneho vyhlásenia splatnosti úveru, mimoriadnu splatnosť mohol vyhlásiť pôvodný veriteľ. Tvrdenia žalobcu, že voči žalovanému v rade 2 sa domáha sumy 8989,44 eur, ktorá predstavuje 62 neuhradených a nepremlčaných splátok, počnúc dňom 20. 9. 2009 a poslednou splátkou zo dňa 20. 10. 2014 pokladá za účelové. Ak sa preukáže, že pôvodný veriteľ nevyhlásil mimoriadnu splatnosť považuje celé postúpenie za neplatné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného v rade 1, žalovaného v rade 2, zástupkyne žalovaného v rade 2, oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Podaním doručeným súdu dňa 17. 2. 2014 žalobca poukázal na § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď banka mohla postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že pri ručiteľskom záväzku sa postupuje v zmysle Obchodného zákonníka ako aj pri zmluve o úvere všeobecne, ktorá je absolútnym obchodom, čo je aj v súlade s Uznesenia NS SR. Tvrdenia žalovaného v rade 1/ sú čisto účelové pokiaľ ide o
uznanie dlhu v snahe vyhnúť sa plneniu splatného dlhu. Pokiaľ ide o vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, žalobca nemá vedomosť o tom, že by pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu, túto vyhlásil žalobca dňom 21.8.2012. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 1/ vychádzali z dohody o uznaní dlhu, v ktorom sa premietli údaje z prílohy č. 1. dohody o postúpení pohľadávok. Voči žalovanému v rade 2 sa žalobca domáha zaplatenia sumy 8.989,44 eur, ktorá predstavuje 62 neuhradených a nepremlčaných splátok, počnúc splátkou zo dňa 20.9.2009 a poslednou splátkou zo dňa 20.10.2014. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, poukazuje na ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého vyplýva možnosť postúpenia pohľadávky aj na žalobcu ako je to v tomto prípade. Žalobca má vyriešenú otázku namietaného premlčania pokiaľ ide o žalovaného v rade 1/ poukazuje na uznanie zo strany žalovaného v rade 1 a pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/ predmetom sú nepremlčané splátky a poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 6MCdo/4/2012, 2MCdo/3/2011. Je možné, že v sume 14.019,53 eur sú zahrnuté len splátky a prípadný rozdiel vznikol v súvislosti s tým, že splátky uhradené žalovaným v rade 1/ pred postúpením boli uhrádzané oneskorene a teda predmetom postúpenia v rámci tejto sumy boli aj úroky z omeškania. Žalobca sa v zmysle podania zo dňa 29.4.2014 voči žalovanému v rade 1/ domáha zaplatenia sumy 14.290,66 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13.519,53 eur od 12.9.2012 do zaplatenia. V zmysle uvedeného berie žalobca návrh voči žalovanému v rade 1/ v časti sumy 879,24 eur späť a v tejto časti navrhuje konanie zastaviť. Táto čiastka 879,24 eur predstavuje rozdiel oproti vyčíslenému úroku z omeškania podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby, ktorá bola dohodnutá zmluvne a to nad rámec zákonnej výšky úroku z omeškania. Pôvodný veriteľ na základe úhrad žalovaného postúpil na žalobcu časť 22. splátky a 97 nasledujúcich splátok v plnej výške. Pokiaľ ide o istinu 13.519,53 eur, táto je vyčíslená v zmysle článku 2 bodu 3 zmluvy v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Pokiaľ ide o platby vo výške 500,- eur, ktoré boli uhradené po postúpení pohľadávky, tieto boli započítané na istinu (14.019,53 eur - 500,- eur = 13.519,53 eur). Pokiaľ ide o vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1.650,37 eur v zmysle zmluvy o postúpení, tento úrok z omeškania bol znížení na zákonnú výšku úroku z omeškania o sumu 879,24 eur, ktorá je predmetnom späťvzatia voči žalovanému v rade 1/ a predmetom konania zostali úroky z omeškania vo výške 771,13 eur (1.650,37 eur - 879,24 eur). Suma 771,13 eur je postupne vyčíslená vo vyjadrení z 29.4.2014. Zo strany žalobcu bolo žalovaným doručované oznámenie o postúpení pohľadávky a o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a pokus o zmier ako predžalobná výzva. V zmluvy o postúpení pohľadávok má žalobca platnú pohľadávku voči žalovanému v rade 1 a žalovanému v rade 2. Uznanie zo strany žalovaného v rade 1/ považuje za platné a týmto uznaním začala plynúť nová premlčacia 10-ročná doba. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/ poukazuje na § 310 Obchodného zákonníka s tým, že uznanie žalovaného v rade 1/ malo v tomto rozsahu účinky aj vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ minimálne pokiaľ ide o začatie plynutia novej premlčacej doby.
Žalovaný v rade 1 uviedol, že návrh navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Zmluvu o splátkovom úvere uzavrel. Splátky začal platiť, avšak prestal z nedostatku finančných prostriedkov. Podpis na Dohode o uznaní záväzku z 12.4.2010 je jeho. Bolo to asi tak, že mu uznanie prišlo poštou, musel ho podpísať a poslať späť. Nevie, čo znamená premlčanie nároku. Keď podpisoval uznanie, nevedel, ani čo znamená premlčanie ani to, že dlh môže byť, resp. je premlčaný. Voči žalovanej sume vznáša námietku premlčania. Nie je si vedomý, že mu Slovenská sporiteľňa a.s. doručila písomnosť o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. V prípade rozhodnutia žiada splátky vo výške 100,- eur s tým, že zamestnaný, má ďalšiu pôžičku ktorú spláca.
Žalovaný v rade 2 uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania. Pán I. si uznal dlh, tak si ho má zaplatiť. O ručení tam nie je žiadna zmienka. Žiada povoliť splátky 100 eur mesačne. Je síce zamestnaný, však má tri vyživovacie povinnosti.
Zástupkyňa žalovaného v rade 2 uviedla, že navrhuje návrh voči žalovanému v rade 2/ zamietnuť v celom rozsahu. Nestotožňuje sa s vyjadrením žalobcu, že splatnosť úveru nastala 12.9.2012. Má za to, že pohľadávka musela byť už splatná pred postúpením pohľadávky, to znamená pred dňom 4.11.2009. Namieta jej premlčanie. S dohodou o uznaní záväzku zo dňa 12.4.2010 nesúhlasí a teda ako ručiteľa žalovaného v rade 2/ nezaväzuje. Poukazuje na Uznesenie NS 3Obdo/7/2009, v zmysle ktorého predmetom postúpenia nemôže byť celý záväzkový vzťah. Nespochybňuje skutočnosť, že úverový vzťah je absolútnym obchodom, avšak poukazuje na to, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu úverových zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čiže v tomto prípade premlčacia doba v zmysle OZ. Na daný právny vzťah sa bude aplikovať Občiansky zákonník aj s ohľadom na posúdenie
vznesenej námietky premlčania. V prípade, že došlo k postúpeniu pohľadávky aj splátok splatných po postúpení t.j. 4.11.2009, postúpenie týchto pohľadávok je neplatné, nakoľko náš právny poriadok nepozná postúpenie zmluvy, ale pozná postúpenie splatných pohľadávok. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/, aj keď sa nejedná o absolútny obchod, prednosť má aj pokiaľ ide o premlčanie úprava Občianskeho zákonníka. Písomnosti zo strany žalobcu začali chodiť od roku 2012, predtým žalovanému v rade 2/ neboli doručované žiadne písomnosti, ani oznámenia o postúpení pohľadávky, ani žiadne písomnosti zo strany právneho predchodcu o tom, že žalovaný v rade 1/ je v omeškaní s úhradou splátok v zmysle zmluvy o úvere.
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0283825685 zo dňa 13. 11. 2004 vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanému v rade 1 poskytnúť 300 000 Sk (9958,18 eur). Žalovaný v rade 1 sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky formou splátok po 4368 Sk (144,99 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka splatná dňa 20. 12. 2004, posledná splátka 20. 10. 2014. Výška úrokovej splátky 11,80 % ročne v deň podpisu zmluvy. Žalovaný v rade 1 podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami, Sadzobníkom a nemá k nim výhrady.
Z dohody o ručení zo dňa 13. 11. 2004 vyplýva, že žalovaný v rade 2 prehlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa ktorá vznikla z úverovej zmluvy, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 300 000 Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou.
Zo Všeobecných obchodných podmienok 7.6. písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so plácaním jednej splátky alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 11. 2009 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému v rade 1, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4. 11. 2009 pohľadávku vo výške 15 669,90 Sk s príslušenstvom na žalobcu (doručené žalovaný v rade 1 dňa 28. 12. 2009).
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 11. 2009 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému v rade 2 že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4. 11. 2009 pohľadávku vo výške 15 669,90 Sk s príslušenstvom na žalobcu.
Pokusom o zmier zo dňa 21. 8. 2012 oznámil žalobca žalovanému v rade 1, že dňom 21. 8. 2012 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, dlžná suma k 4. 11. 2009 vo výške 15 319,90 eur pozostáva z istiny 13 519,53 eur, úroku z omeškania 1650,37 eur, náklady žalobcu 150 eur. A zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní odo dňa doručenia.
Pokusom o zmier zo dňa 21. 8. 2012 oznámil žalobca žalovanému v rade 2 že dňom 21. 8. 2012 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, dlžná suma k 4. 11. 2009 vo výške 15 319,90 eur pozostáva z istiny 13 519,53 eur, úroku z omeškania 1650,37 eur, náklady žalobcu 150 eur. A zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní odo dňa doručenia.
Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 12. 4. 2010 (ďalej len „Dohoda“) súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v rade 1 ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. V Dohode v bode 2. uznal žalovaný v rade 1 čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazník 283825685 celkom vo výške 16 395 eur/493 915,77 Sk, ktorá pozostáva z istiny 14 019,53 eur (422 352,36 Sk), z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 14 019,53 eur (422 352,36 Sk) za dobu od 4. 11. 2009 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto Dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur (4518,90 Sk). V dohode v bode 3.1 označenom Forma splatenia záväzku bola dohodnutá výška splátok 150 eur k 20. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 4. 2010 a dátum poslednej splátky 20. 9. 2010 (príloha - splátkový kalendár) a v tom istom bode posledná veta obsahuje vyhlásenie žalovaného v rade 1, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Pričom prílohou je splátkový kalendár, v zmysle ktorého sú splátky 1. vo výške 150 eur splatná dňa 20. 4. 2010, 2. vo výške 150 eur splatná dňa 20. 5. 2010, 3. vo výške 150 eur splatná
dňa 20. 6. 2010, 4. vo výške 150 eur splatná dňa 20. 7. 2010, 5. vo výške 150 eur splatná dňa 20. 8. 2010, 6. vo výške 15 645 eur splatná dňa 20. 9. 2010.
Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 10. 2. 2014 vyplýva, že zo strany Slovenskej sporiteľne nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0283825685 zo dňa 13. 11. 2004 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.
Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd konanie voči žalovanému v rade 1 v časti sumy 879,24 eur zastavil, keď so späťvzatím návrhu vyjadril súhlas žalovaný v rade 1.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví, ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Predmetom konania zostala požiadavka, žalovaný v rade 1 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14 290,66 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 13 519,53 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia, žalovaný v rade 2 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8989,44 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 8989,44 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia.
Žalovaný v rade 1 aj žalovaný v rade 2 vzniesli v konaní námietku premlčania voči žalovanej sume.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Právny vzťah medzi žalovanou a žalobcom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Žalobca s tým nesúhlasil, nakoľko žalovaná podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 8.3.2011. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ods. 2 ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške, ods. 3 pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú, ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákona o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba, ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ods. 6 veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Predovšetkým je potrebné uzavrieť, že podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia úverovej zmluvy právnym predchodcom žalobcu so žalovaným v rade 1 zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definícii spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení platnom v čase jej uzavretia, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.
Keďže právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný v rade 1 pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať ho za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ žalovanému v rade 1 ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaný v rade 1 ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., keď zároveň nebolo preukázané, že by uzavretá zmluva bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je tak vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.
Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
S ohľadom na obsah zmluvy o úvere zo dňa 13. 11. 2004 v spojení s platobnou históriou mal súd preukázané, že žalovanému v rade 1 bol poskytnutý právnym predchodcom žalobcu úver vo výške 300 000 Sk, s úrokovou sadzbou 11,80 % ročne, bez uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, s výškou splátok 14368 Sk, so splatnosťou splátok mesačne k 20. dňu, prvá splátka splatná dňa 20. 12. 2004 a konečná splatnosť 20. 10. 2014. Žalovaný v rade 1 mal teda povinnosť uhrádzať splátky do 20. 10. 2014 pri dodržaný splátkového kalendára. Súd mal za preukázané tvrdením žalobcu, ktoré v konaní nebolo spochybnené, že žalovaný v rade 1 uhradil na úver k 27. 9. 2006 sumu vo výške 3158,78 eur/95 161,60 Sk a následne od 13. 5. 2010 do 21. 2. 2011 sumu 500 eur. Spolu teda žalovaný v rade 1 uhradili sumu 3658,78 eur (3158,78 eur + 500 eur). Súd podrobil predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 13. 11. 2004 kontrole a mal preukázané, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške RPMN v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľskom úvere (súdom zistená výška RPMN 12,74 %), čo má za následok, že na zmluvu o úvere sa hľadí ako na zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný v rade 1 skutočne čerpal úver vo výške 9759,01 eur /294 000 Sk (súd odpočítal od sumy 300 000 Sk - poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru, keďže v skutočnosti bol žalovanému v rade 1 poskytnutý úver vo výške 294 000 Sk) a celkom na tento úver zaplatil sumu 3658,78 eur. Z tohto dôvodu by mal povinnosť zaplatiť sumu 6100,23 eur, ak by súd nepovažoval návrh voči žalovanému v rade 1 z dôvodu vznesenej námietky premlčania za nedôvodný. Nakoľko predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov pri dodržaní splátkového kalendára a výšky splátky 144,99 eur/4368 Sk, by žalovaný v rade 1 bol splatil sumu poskytnutého úveru 9759,01 eur/294 000 Sk ku dňu 20. 7. 2010 a to formou 67 splátok od 20. 12. 2004 do 20. 6. 2010 x 4368 Sk + 1 splátky k 20. 7. 2010 vo výške 1344 Sk (67 splátok x 4368 Sk + 68. splátka vo výške 1344 Sk = 294 000 Sk).
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 11. 2009 postúpil postupca túto pohľadávku na žalobcu. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní je daná na základe predložených oznámení o postúpení pohľadávky zaslaných žalovaným ako aj v spojení s predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 11. 2009. Žalobca uviedol, že dňa 4. 11. 2009 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu časť 22. splátky a 97 nasledujúcich splátok v plnej výške, v celkovej výške 15 669,90 eur, ktorá pozostáva z istiny 14 019,53 eur a z úroku z omeškania 1650,37 eur. Zároveň uviedol a vyplýva to aj z platobnej histórie, že žalovaný v rade 1 nezaplatil splátku v celej výšku už ku dňu 20. 5. 2005, pričom od 27. 9. 2006 sa dostal do sústavného omeškania, keď naposledy zaplatil splátku čiastočne dňa 27. 9. 2006. Podľa vyššie citovaného článku Zmluvy č. 7 bod 7.6.1 VOP teda nastali podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca bol teda oprávnený vykonať svoje právo a zosplatniť úver. Potom deň, kedy bol právny predchodca žalobcu oprávnený zosplatniť celý dlh, možno považovať za deň, v zmysle ktorého sa právo mohlo vykonať prvýkrát v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, teda za deň, kedy začala plynúť premlčacia doba. Za uvedeného stavu, keď splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rade 1 bol v sústavnom omeškaní od 27. 9. 2006, teda neuplatnil splátku splatnú dňa 20. 9. 2006, bol právny predchodca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dňa 30. 9. 2006 a nasledujúcim dňom začala plynúť 3 ročná premlčacia doba. Žalobca podal návrh dňa 21. 3. 2013, pričom súd považuje vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného v rade 1 za dôvodnú. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu omeškania žalovaného v rade 1 so splácaním dlhu, potvrdzuje súdu aj Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok v zmysle ktorej vyplýva počet dní omeškania 1172, čo korešponduje s počtom dní odkedy bol právny predchodca oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru dňa 30. 9. 2006 ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 11. 2009 súd zistil počet dní omeškania 1131 dní, teda v prílohe je dokonca uvedených viac dní omeškania o 42 dní. S ohľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a podľa vyššie uvedeného žalovaný bol povinný zaplatiť výšku poskytnutého úveru poskytnutého úveru 9759,01 eur/294 000 Sk pri dodržaní splátkového kalendára formou 67 splátok od 20. 12. 2004 do 20. 6. 2010 a 68. splátky vo výške 1344 Sk, teda ku dňu 20. 7. 2010. Nakoľko má súd za to, že už právny predchodca mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru k 30. 9. 2006, pričom vyhlásením mimoriadnej splatnosti bol zostatok úveru vo výške 6569,16 eur (45 splátok od 20. 10. 2006 do 20. 6. 2010 x á 144,99 eur + splátka vo výške 1344 Sk/44,61 eur). Pričom len táto suma mohla byť predmetom postúpenia pohľadávky a nie suma vo výške 15 669,90 eur.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia dohody o splátkach nekalé obchodné praktiky sú zakázané, ods. 2 obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, ods. 3 obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne, ods. 4 za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Dohody o splátkovom kalendári spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Dohody o splátkach za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nakoľko vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka je vzťahom spotrebiteľským, súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane
spotrebiteľa). Súčasný zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Všeobecná premlčacia lehota, ktorá je upravená v § 101 Občianskeho zákonníka je tri roky. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky v zmysle cit. § 110 ods. 1 veta druhá O.s.p. je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej lehoty tak, že platné uznanie práva zakladá beh novej 10-ročnej premlčacej lehoty a namiesto doteraz ušlej premlčacej doby začína bežať nová 10-ročná premlčacia lehota odo dňa, keď k uznaniu práva došlo. Uznanie práva je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka musí spĺňať i osobitné náležitosti predpísané v citovanom ustanovení, predovšetkým musí byť urobený v písomnej forme (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a musí sa týkať tak jeho dôvodu, ako jeho výšky. Inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka, ktorý ak namieta, že dlh neexistuje, je povinný túto skutočnosť preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Splnením predpokladov uvedených v cit. § 558 Občianskeho zákonníka dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej lehoty v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by v úkone absentoval výslovne prísľub zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie premlčacej lehoty podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka nevznikne. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
Súd má za to, že žalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 10. 4. 2010 v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o žalovanom v rade 1 (súčasťou tohto formulára bolo aj ustanovenie, že žalovaný v rade 1 uznáva premlčaný dlh). V Dohode v bode 2. uznal žalovaný čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazník 283825685 celkom vo výške 16 395 eur (493 915,77 Sk), ktorá pozostáva z istiny 14 019,53 eur (422 352,36 Sk), z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 14 019,53 eur (422 352,36 Sk) za dobu od 4. 11. 2009 do splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur (4518,90 Sk). V dohode v bode 3.1 označenom Forma splatenia záväzku bol dohodnutý počet splátok 6, výška splátok minimálne vo výške 150 eur k 20. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 20. 4. 2010 a dátum poslednej splátky je 20. 9. 2010. V tejto súvislosti dáva súd po pozornosti, že žalovaný v rade 1 uznať celkom sumu vo výške 16 395 eur, pričom tak ak už súd vyššie skonštatoval, právny predchodca mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru k 30. 9. 2006 celkom vo výške 6569,16 eur (45 splátok od 20. 10. 2006 do 20. 6. 2010 x á 144,99 eur + splátka vo výške 1344 Sk/44,61 eur). Pričom len táto suma mohla byť predmetom postúpenia pohľadávky. Predmetná dohoda neobsahuje už údaj o konkrétnom výške vyčísleného úroku z omeškania. Pokiaľ ide o predmetný splátkový kalendár, ktorý tvorí prílohu k predmetnej dohode z tohto vyplýva, že s odkazom na obsah článku 3.1 dohody, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť sumu 16 395 eur formou 6 splátok, pričom prvých 5 splátok po 150 eur a poslednú 6 splátku vo výške 15 645 eur. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že výška, ktorú žalovaný v zmysle predmetnej dohody uznal, už v časti istiny 16 395 eur, prevyšuje sumu 6569,16 eur, ktorá mohla byť predmetom postúpenia pohľadávky, pričom už len posledná 6 splátka je vo vyššej suma ako celá možné
pohľadávka vo výške 6569,16 eur. Pričom výšku sumu uvedenej v uznaní mala samozrejme vplyv na výšku jednotlivých splátok.
Žalobca počas konania nepreukázal, že žalovanému v rade 1 ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu takýmto spôsobom vyčísleného dlhu ako aj význam premlčania. Žalovaný v rade 1 následne bez toho, aby mu boli vysvetlené následky uznania záväzku ako vyčíslenia uznanej sumy, vyčíslenia splátok v rámci dohody, túto dohodu podpísal (došlo k narušeniu ekonomického správania sa priemerného spotrebiteľa). Ak by žalobca vysvetlil žalovanému v rade 1 následky uznania dlhu (10-ročná premlčacia doba), ako aj konkrétny spôsob ním vyčíslenej sumy, ktorá bola predmetom uznania, bolo by prinajmenšom nelogické, aby žalovaný v rade 1 s takýmto poznatkom dohodu podpísal. Už s ohľadom skutočnosť, že uznaná suma presahu dlžnú sumu, ktorá mohla byť predmetom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ešte právnym predchodcom žalobcu. S ohľadom na to, že žalovaný v rade 1 sa zaviazal uznaný dlh platiť v splátkach, má súd za to, že mal jediný cieľ, aby mu bolo umožnené, dlh splácať. V dohode sa uvádza výška splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach, pričom žalobca vyčíslil výšku splátok spôsobom vyššie uvedeným, ktorý nie je v súlade so zákonom a nebol ani v záujme žalovaného v rade 1 s ohľadom aj na výšku poslednej splátky v sume 15 645 eur, ktorá prevyšuje samo osebe výšku dlžnej sumy zistenej súdom. Súd má za to, že týmto spôsobom došlo zo strany žalobcu k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v obchodnej činnosti. Predmetné znenie Dohody má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému v rade 1 vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku, avšak vo vyššej sume, na akú by mal žalobca vôbec nárok a v konečnom dôsledku sa žalobca týmto spôsobom domáha aj predĺženia premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku ako aj súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Súdu je z rozhodovacej činnosti zrejmé, že žalobca nakupuje premlčané pohľadávky vo veľkom množstve a následne iniciuje stretnutia, na ktorých bez náležitého vysvetlenia následkov uznania záväzkov spotrebiteľom, necháva dohody o uznaní záväzku podpisovať s úmyslom docieliť nápravu pochybenia právnych predchodcov žalobcu spočívajúcu v nepodaní žaloby včas a s cieľom získať výhody na úkor spotrebiteľa. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1 je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu ale aj Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Súd považuje predmetnú Dohodu za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je neplatná, a ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Pričom podstatne narušila alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku ale k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Predmetnú Dohodu súd posúdil aj v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Posudzujúc platnosť takéhoto právneho úkonu súd dospel k záveru, že ide absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom taktiež obchádza zákon.
Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať nielen ustanovenia § 558 a § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ale tak už bolo vyššie uvedené aj ustanovenia § 7 zákona č. 250/2007 Z. z., § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný v rade 1 síce v rámci Dohody uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi a to v celkovej výške 16 395 eur, pričom tak ako už bolo vyššie uvedené, predmetné uznanie trpí vadou neplatnosti, keď výšku dlhu vyčíslil žalobca spôsobom uvedeným vyššie, ktorý nie je v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že platnosť takéhoto právneho úkonu ako je uznanie dlhu, je neplatným právnym úkonom, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a preto ani nemôže spôsobil pretrhnutie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatie novej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa ustanovenia § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky, ods. 3 úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola žalobcom z zosplatnená dňa 21. 8. 2012, avšak tento deň nasleduje potom ako zmluva zanikla jej uplynutím, keď súd ma preukázané, tak to už vyššie uviedol, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v rade 1 skutočne čerpal úver vo výške 9759,01 eur /294 000 Sk (súd odpočítal od sumy 300 000 Sk - poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru) a žalovaný v rade 1 zaplatil na tento úver zaplatil sumu 3658,78 eur. Z tohto dôvodu mal teda naďalej povinnosť zaplatiť sumu 6100,23 eur. Pri dodržaní splátkového kalendára a výšky splátky 144,99 eur/4368 Sk, by žalovaný v rade 1 bol splatil sumu poskytnutého úveru 9759,01 eur/294 000 Sk ku dňu 20. 7. 2010 a to formou 67 splátok od 20. 12. 2004 do 20. 6. 2010 x 4368 Sk + 1 splátky k 20. 7. 2010 vo výške 1344 Sk (67 splátok x 4368 Sk + 68. splátka vo výške 1344 Sk = 294 000 Sk. Nakoľko návrh žalobcu bol podaný dňa 21. 3. 2013 a žalovaný v rade 1 vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd čiastočne stotožnil a mal za to, že splátky do 20. 3. 2010 sú premlčané a splátky od 20. 4 2010 do 20. 7. 2010 nie sú premlčané, keďže žalobca podal návrh na súd dňa 21. 3 2013 t. j. potom ako uplynula premlčacia lehota pokiaľ ide o splátky do 20. 3. 2010. Splátka od 20. 4. 2010 do 20. 7. 2010, Podľa vyššie uvedeného vyčíslenia predstavujú spolu sumu vo výške 479,58 eur vyčíslenú ako 3 x á 144,99 eur + čiastočná splátka vo výške 1344 Sk/44,61 eur, ktorú súd považuje za nepremlčanú.
Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa ustanovenia § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel, ods. 2 ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Podľa ustanovenia § 305 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 306 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu, ods. 2 ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi, ods. 3 ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
Podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa ustanovenia § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval, ods. 2 ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, ods. 3 uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Žalobca sa voči žalovaného v rade 2 domáha zaplatenia sumy 8989,44 eur, ktorá predstavuje 62 neuhradených a nepremlčaných splátok, počnúc dňom 20. 9. 2009 a poslednou splátkou zo dňa 20. 10. 2014. Charakteristickým znakom ručenia je, že ručiteľovi povinnosť vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti je akcesorickej povahy. Ručením možno zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá v čase uzavretie ručiteľského záväzku už existuje. Ručiteľ je rovnako zaviazaný ako dlžník. Ručiteľský záväzok zaniká zánikom hlavného záväzku, t. j. nezávisle od vôle ručiteľa, a tiež v dôsledku právneho úkonu ručiteľa najmä splnením záväzku ručiteľa, ak uplatnenie námietok dlžníka spôsobí zánik hlavného záväzku, uplynutím doby a podobne. Ako už bolo vyššie uvedené súd sa stotožnil so vznesenou námietkou premlčania žalovaného v rade 1 a zároveň má za to, že taktiež vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného v rade 2 je dôvodná. Nakoľko ručiteľský záväzok žalovaného v rade 2 je záväzkom akcesorickej povahy. Žalobca nemal právo žiadať od žalovaného v rade 2 zaplateniu sumy 8989,44 eur, ktorá predstavuje 62 splátok od 20. 9. 2009 do 20. 10. 2014, nakoľko tak ako už bolo vyššie uvedené, úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný v rade 1 mal pri zachovaní riadnej splatnosti splátok úver splácať do 20. 7. 2010. Žalobca sa teda od odporcu mohol domáhať zaplatenia splátok od 20. 9. 2009 do 20. 7. 2010 spolu vo výške 1491,56 eur (10 x á 144,99 eur + 44,61 eur). Avšak aj vo vzťahu k sume 1491,56 eur, je návrh voči žalovanému v rade 2 nedôvodný, keď právny predchodca žalobcu mal právo ku dňu 30. 9. 2006 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a návrh podal žalobca dňa 21. 3. 2013 t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby ale aj štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka.
Súd má za to, že na danú je treba aplikovať § 101 Občianskeho zákonníka, keď v tejto veci nie je možné postupovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní, ktorej aplikácie sa žalobca s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. sp. zn. 6M Cdo/4/2012 dovoláva, keďže uvedené nie je možné aplikovať aj na predmetnú vec. Nakoľko žalovaný v rade 1 a žalovaný v rade 2 vzniesli námietku premlčania, túto súd považoval za odôvodnenú, preto z vyššie uvedených dôvodov návrh v celom rozsahu tak voči žalovanému v rade 1 ako aj voči žalovanému v rade 2 ako nedôvodný zamietol. Z dôvodu hospodárnosti sa súd ďalej v konaní nezaoberal výškou a dôvodnosťou požadovaného úroku z omeškania ani skutočnosťou či žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O trovách konania žalobcu a žalovaného v rade 1 súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá (v časti zastavenia bol úspešný žalovaný v rade 1, keď zastavenie zavinil žalobca), keď však plne úspešnému žalovanému v rade 1 náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.
O trovách konania žalobcu a žalovaného v rade 2 súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď však plne úspešnému žalovanému v rade 1 náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.