Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/350/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou, v právnej veci žalobcu X/ S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. W.. S. XXX/XXX, N., X/ S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. N. S. XXX/XX-XX, Y., právne zastúpení Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 78, Poprad proti žalovanému Mesto Svit, Hviezdoslavova 33, Svit, IČO: 00 326 607, právne zastúpené advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o. so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, o ochrane osobnosti s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a vo výrokoch I., III.

II. Žalobca v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť trovy konania žalovanému v sume 198,23 eur na účet právneho zástupcu Advokátskej kancelárii Hudzík & Partners s.r.o. na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v K. G. N., M..N.., K. K., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Nároky žalobkyne v 2/ rade II., IV. a VI. v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.10.2012 domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby sa ospravedlnil za verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia o jeho osobe a na svoje náklady v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečil, aby bolo na úradnej tabuli mesta Svit zverejnené ospravedlnenie: „Mesto Svit sa týmto verejne ospravedlňuje S. G. za nepravdivé tvrdenia, ktoré uviedla zamestnankyňa Mesta Svit na jeho adresu vo večernom spravodajstve Televízie Markíza odvysielanom dňa 05.06.2012“, a to po dobu 90 dní. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 3.000,- eur a náhradu trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 05.06.2012 zamestnankyňa žalovaného p. S. P. nevhodne a verejne uviedla na jeho adresu, že: ,,deti nejavia záujem o matku a mesto sa stalo opatrovníkom p. G.". Uvedený prejav zamestnankyne bol odvysielaný v hlavnom večernom spravodajstve Televízie Markíza v príspevku pod názvom „Byť mŕtvym sa nevypláca.“ Jeho matka M. G. podľa lekárskych správ je psychiatricky liečená od roku 1964 na S. K., neskôr preklasifikovanú na U. N.. V roku 1969 pri nevydarenom pokuse o samovraždu matka usmrtila zaškrtením svojho slepého syna. Má narušenú identitu osobnosti a predstavuje sa pod iným menom. V roku 1977 bola opakovane liečená v Psychiatrickej liečebni v Plešivci, odkiaľ viackrát ušla. Po poslednom úteku na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poprade č.k. -36 zo dňa 24.03.1995 bola vyhlásená za mŕtvu. Vo februári 2011 bola zadržaná príslušníkmi OO PZ Nové Mesto nad Váhom a následne bola zistená jej totožnosť na základe porovnávania DNA. Napriek tejto tragédii, ktorá sa stala pred mnohými rokmi

v jeho rodine na svoju matku nezanevrel a po jej nájdení poskytol starostlivosť a pomoc v rozsahu, ktorý umožňuje jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Pre svoju matku vybavil potrebné doklady, občiansky preukaz, rodný list a preukaz poistenca. Prihlásil ju na trvalý pobyt, pričom potrebné doklady zaslal ústavu-Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci, kde bola vzhľadom na jej zdravotný stav umiestnená. Na adresu menovaného ústavu pre svoju matku v mesiacoch september až december pre zaslal niekoľko balíkov s oblečením, s potravinami a hygienickými potrebami. Okrem uvedeného jej niekoľkokrát zaslal aj peňažnú hotovosť. Z uvedeného je zrejmé, že výrok zamestnankyne žalovaného o tom, že deti nejavia o matku záujem je nepravdivý. Navyše týmto nepravdivým výrokom menovaná zamestnankyňa žalovaného výraznou mierou zasiahla do jeho osobnostnej sféry, poškodila jeho česť, vážnosť a dôstojnosť pred širokou verejnosťou. Zamestnankyňa žalovaného svojim výrokom o tom, že nejaví o matku záujem ho vykresila pred verejnosťou, ako osobu, ktorej správanie k blízkej osobe je nekorektné, neúctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že zamestnankyňa žalovaného nie je tou osobou, ktorá by vedela objektívne vyhodnotiť jeho vzťah k matke a nie je ani osobou, ktorá by tento vzťah mala hodnotiť pred širokou verejnosťou. Po tejto udalosti veľmi negatívne pocítil dôsledky nepravdivých vyjadrení, keď musel dennodenne vysvetľovať priateľom, známym a susedom, ako to je v skutočnosti s jeho matkou a aký je medzi nimi vzťah a že zverejnený odcitovaný výrok jeho vzťah s mamou vykresľuje inak, ako to v skutočnosti je.

Žalovaný sa k žalobe vo veci písomne nevyjadril.

Na pojednávaní dňa 28.03.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že citovaným výrokom žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do intímnej sféry života a rodinného života žalobcu. Potom, čo bola znovu nájdená matka žalobcu, nemala žiadne doklady a veci. Z toho dôvodu jej žalobca začal vybavovať potrebné doklady, s tým, že za ňu uhrádzal výdavky, keďže nárok na priznanie dôchodku jej bol priznaný neskôr. Poukázaním na aktívny prístup žalobcu chcel vyvrátiť nepravdivosť výroku žalovaného o tom, že nejavil žiadny záujem o matku. Uviedol, že žalobca sa stará o svojich svokrovcov, ktorí majú vysoký vek, bývajú niekoľko rokov pod jednou strechou. Žalobca je invalidný dôchodca, ktorý má tri bypassi na srdci a starostlivosť o psychicky chorú mamu by už nezvládol. Z toho dôvodu je umiestnená v zariadení sociálnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil v súdnom konaní o zmene opatrovníctva, aby bol naďalej opatrovníkom matky. Mal za to, že zo strany zamestnankyne žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do oblasti rodinného života žalobcu. Pre tragické okolnosti, ktoré sa odohrali v minulosti v ich rodine, nebolo by vhodné sa vyjadrovať pred širokou verejnosťou a hodnotiť vzťah žalobcu a jeho matky, pretože to patrí do oblasti rodinného života žalobcu. Ten nie je verejne známou osobou, je občan, ktorý si zaslúži právo na súkromie.

Na pojednávaní žalobca uviedol, že trpí traumou od 13. rokov a nebolo mu príjemné vyhlásenie žalovaného. Po odvysielaní citácie zamestnankyne žalovaného v Televízii Markíza vnímal skutočnosti zle. Po odvysielaní televízneho príspevku ako prvá mu volala švagriná z Bratislavy, potom S.. N. a upovedomil ho o reportáži, keďže boli dlhoroční susedia a vedel o skutočnostiach z jeho života. Uviedol, že tri týždne nechodil na pivo ani sa von prechádzať, keďže sa ho vždy niekto pýtal ohľadom príspevku. Uzavrel sa doma na tri týždne, vyhýbal sa spoločnosti a bol označený verejnosťou ako zlý syn. Tí, čo sa ho na to pýtali, nemali vedomosť o súvislostiach s jeho matkou. Keď bola jeho matka preložená z Ú. I. N. K., bol vyzvaný súdom, aby vzal funkciu opatrovníka po p. K.. Keďže orgány činné v trestnom konaní potrebovali byť v styku s osobou, ktorá mala nejaké vedomosti o jeho matke, z toho dôvodu zobral túto funkciu. Skutočnosti, ktoré boli odvysielané Televíziou Markíza, zasiahli aj jeho deti. Manžel jeho dcéry, jej mal vykrikovať, že je strelená ako jej babka a že to majú v rodine. Tieto informácie mal jeho zať z médií po odvysielaní predmetného príspevku. Nikdy nebol prizvaný na odbor sociálnych vecí do Svitu, aby im vysvetlil situáciu a to ani keď bol opatrovníkom. Poukázal na skutočnosť, že zamestnankyňa žalovaného p. P., mala vedomosť o tom, že vybavoval pre svoju matku doklady v súvislosti s trvalým pobytom. Uviedol, že jeho manželka o jeho minulosti vedela.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že výrok, ktorý vyslovila p. P., ako zamestnankyňa žalovaného považuje za výrok v medziach určených zákonom a ani jeho prezentáciou v televíznom vysielaní nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu. Neoprávnenosť tohto zásahu je vylúčená z dôvodu, že občiansko-právna ochrana osobnosti sa neposkytuje proti tým tvrdeniam, ktoré

sa síce dotýkajú vážnosti a cti občana, ale ide o tvrdenia pravdivé. Pravdivú informáciu, ktorú uviedla zamestnankyňa žalovaného nepovažuje za informáciu, ktorej pravdivosť je možné spochybňovať. Ide totiž o informáciu, ktorá bola priamo uvedená v rozhodnutí Okresného súdu Poprad, sp. zn. , v ktorom súd rozhodoval o zmene opatrovníka (pre už nebohú -pozn. súdu) pani Balážovú. Súd týmto rozhodnutím odvolal z funkcie opatrovníka žalobcu a ustanovil za opatrovníka žalovaného. V rozhodnutí súdu, v jeho odôvodnení súd oprel svoje tvrdenia aj o návrh, ktorý bol podaný na súd Liečebňou Samuela Bluma v Plešivci. V návrhu uviedol, že ustanovený opatrovník - syn pani G. sa o ňu nezaujíma, nenavštevuje ju a ako opatrovník si neplní svoju funkciu, preto je potrebné zmeniť opatrovníka. V konaní o ustanovenie opatrovníka na pojednávaní žalobca nesúhlasil s ustanovením za opatrovníka, nakoľko uviedol, že je invalidný dôchodca. Uznesenie súdu sa stalo právoplatným dňa 09.03.2012. Uznesenie súdu je verejnou listinou, ktorá ako taká sa považuje za pravdivú, kým sa nepreukáže opak. Poukázala na to, že p. P. vo výroku nehodnotila vzťah žalobcu s matkou a nevyslovila svoj názor na vec, ani hodnotiaci úsudok, ale vychádzala iba z tvrdení uvedených v súdnom rozhodnutí a preto týmto nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu.

Písomným podaním zo dňa 25.04.2013 právny zástupca žalobcu požiadal písomným návrhom o vstúpenie ďalšieho účastníka konania do konania na strane žalobcu a to sestru žalobcu S. G., čím žiadal zároveň zmeniť aj návrh na začatie konania. Zmeneným návrhom žiadal, aby sa žalovaný ospravedlnil, žalobcovi aj žalobkyni za nepravdivé tvrdenia o ich osobe a žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi v 1/ rade sumu 1.500,- eur a žalobkyni v 2/ rade 1.500,- eur. Žalobkyňa v 2/ rade S. G. súhlasila so vstupom do konania, v zmysle procesných podmienok.

Uznesením zo dňa 31.05.2013 súd vstup S. G. do súdneho konania nepripustil, ako ďalšieho účastníka v zmysle § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a nepripustil zmenu petitu žaloby z dôvodu, že pri posudzovaní ochrany osobnosti žalobkyne v 2/ rade ide o iné skutkové okolnosti, ako v prípade žalobcu v 1/ rade. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie s tým, že Krajský súd v Prešove uznesením zastavil odvolacie konanie o odvolaní proti výroku, ktorým súd zmenil petit žaloby a zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení vstupu nového účastníka S. G. a vrátil vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uznesením zo dňa 27.06.2014 tunajší súd pripustil vstup S. G., ako ďalšieho účastníka konania na strane žalobcu do konania, ako žalobkyňu v 2/ rade, keďže právny názor odvolacieho súdu, je pre súd nižšieho stupňa záväzný.

Na pojednávaní dňa 11.11.2014 za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov súd vyhlásil uznesenie ktorým pripustil zmenu a rozšírenie petitu žaloby. Vzhľadom na to, že uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov, súd upustil od písomného vyhotovenia rozhodnutia v zmysle OSP.

Z výpovede svedkyne Z. G., manželky žalobcu v 1/ rade vyplynulo, že po odvysielaní výroku zamestnankyne žalovaného sa ozvala jej švagriná, pani U. a jej dcéra z Bratislavy. Uviedli nám, že na základe tohto vysielania boli zobrazení, ako krkavčie deti, ktoré nejavia o matku záujem, čo nie je pravdou. Jej manžela a jeho sestru postavili do pozície nevďačných detí. Odkedy sa našla matka jej manžela-žalobcu v 1. rade, spolupracoval so súdmi. Žalobkyňa v 2/ rade išla identifikovať matku po jej nájdení a poskytla DNA. V tom čase po odvysielaní TV príspevku ich oslovovali známi, ktorí vedeli a poznali celú históriu jej manžela a museli im vysvetľovať, že sa o matku postarali a že jej všetko zabezpečili a tiež komunikovali s pracovníčkou Ústavu v Plešivci. Do ústavu posielali balíky, peniaze, spolupracovali s nimi. V zamestnaní ju oslovili kolegyne, ktorým musela vysvetľovať čo sa stalo. Ďalej uviedla, že žalobca v 1/ rade je invalidným dôchodcom 20 rokov a nepracuje. Nevedela uviesť či správanie okolia sa zmenilo voči jej manželovi. Väčšinou ich konanie spočívalo vo vysvetľovaní o tom, že sa starajú o matku a to bolo pre nich zaťažujúce. Voči nim neboli prejavované žiadne posmešky zo strany verejnosti. Matku žalobcu nenavštevovali v Plešivci, keďže jej zdravotný stav bol taký, že nikoho nerozpoznávala. Po tom ako sa matka žalobcov nečakane objavila, poslali jej asi 3 krát šatstvo, hygienické potreby, zimné topánky, oblečenie. Po odvysielaní reportáže museli ľuďom vysvetľovať situáciu cca mesiac. Aby uviedli skutočnosti na pravú mieru museli vysvetľovať p. Petrušovej, p. Wiernej, p. Ďuricovej a iným, ako to v skutočnosti bolo. Žalobca bol po odvysielaní príspevku rozhorčený a vrátili sa mu všetky spomienky z minulosti. Kamaráti žalobcu hoô6 chvíľu oslovovali milionárom a niekedy to aj

posmešne vyznelo. Žalobcu to mrzelo, nechcel ísť ani na ulicu, aby ho takto neoslovovali. Pri nakupovaní stretli susedu, ktorá ich oslovila, či vedia o tom, že TV Markíza odvysielala reportáž a zaujímala sa aká situácia v skutočnosti je a či sa starajú o matku. Mala pocit, že konštatovanie zamestnankyne žalovaného vyznelo tónom, že žalobcovia sú nevďačnými deťmi.

Zamestnankyňa Mesta Svit S. P. na pojednávaní dňa 11.11.2014 uviedla, že na začiatku boli oslovení Ústavom Plešivec, ktorý ich informoval o matke žalobcov. Ústav ich informoval, že spolupráca so žalobcom, ako opatrovníkom nie je dobrá a to ani s dcérou p. G.-žalobkyňou v 2. rade. Keďže s nimi viazla komunikácia, to bol dôvod že zariadenie v Plešivci navrhlo na opatrovníctvo p. G. žalovaného. Do TV Markíza sa vyjadrila na podklade skutočností uvádzaných v uznesení tunajšieho súdu, že súd šetrením zistil, že dcéra a syn nesúhlasia s opatrovníctvom. Vyjadrila sa na základe skutočností, ktoré boli uvedené v rozhodnutí súdu a jej úmyslom nebolo ublížiť žalobcom.

Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom účastníkov konania a svedkov, listinnými dôkazmi rodným listom M. G., príjmovým pokladničným dokladom o úhrade poplatku za potvrdenie o trvalom pobyte zo dňa 04.07.2011, podacím lístkom, poštovým peňažným poukazom na sumu 40,- eur pre pani Balážovú, podacími lístkami, podacím lístkom - balík, poštovým peňažným poukazom na sumu 50,- eur, dokladom o zaslaní balíka, poštovným peňažným poukazom na sumu 60,- eur pre pani G., zoznamom zaslaných vecí, pripojeným spisom sp.zn. o zmenu opatrovníka, zisťovaním o súhlase dcéry M. G. s ustanovením za opatrovníka, úradným záznamom o telefonickom skontaktovaní sa so žalobkyňou v 2/ rade, zápisnicou z pojednávania zo dňa 13.02.2012, uznesením č. k. -22, návrhom na zmenu opatrovníka zariadenia Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci, zápisnicou z pojednávania vo veci sp. zn. zo dňa 25.01.1995, uznesením Obvodného úradu v Poprade vo veci sp. zn. , výstrižkom z týždenníka PLUS 7 dní, DVD nosičom súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Na tunajšom súde pod sp. zn. bolo vedené konanie ktoré sa začalo podaním návrhu Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci na zmenu opatrovníka pre ich pacientku M. G., nar. 08.04.1929. Ako dôvod v návrhu uviedla, že za opatrovníka p. G. bol ustanovený jej syn S. G. s tým, že jeho matka bola od 23.02.2011 hospitalizovaná v Psychiatrickej liečebni. Uviedol, že súdom ustanovený opatrovník sa o svoju matku nezaujíma, nenavštevuje ju, a ako opatrovník si neplní svoju funkciu. Za opatrovníka odporučili ustanoviť Mesto Svit, Hviezdoslavova 269/3. Súd v konaní o zmene opatrovníka sa prioritne pokúsil osloviť rodinných príslušníkov p. M.G. G., ktorí by pripadali do úvahy, ako opatrovník a to dcéra p. G. a manželka žalobcu v 1/ rade. Psychiatrické zariadenie súdu na jeho žiadosť zaslalo správu v ktorej uviedlo bydlisko dcéry M. G. s tým, že táto nebola ani raz svoju matku v Liečebni navštíviť, ale 2 krát jej poslala balíček a 2 krát finančnú hotovosť vo výške 40,- eur. Psychiatrické zariadenie uviedlo, že na manželku žalobcu v 1. rade (v predmetnom konaní) nemajú kontakt a nie sú im známe o nej údaje. Dňa 23.11.2011 sa súd v osobe zákonného sudcu JUDr. Alexandry Kolcunovej, telefonicky spojil so žalobkyňou v 2. rade, či súhlasí, aby bola aspoň dočasne ustanovená za opatrovníčku. Súd jej vtedy ozrejmil v čom spočíva opatrovníctvo s tým, že by bola ustanovená za opatrovníčku len do času, pokiaľ jej matka bude preradená z Psychiatrickej liečebne do Domu sociálnych služieb. Upovedomil ju, že v prípade jej nesúhlasu bude matke ustanovený opatrovník Mesto Svit. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.12.2011 žalobkyňa v 2. rade uviedla súdu, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníčku jej matke. Dňa 13.01.2012 sa informovala pani X., sestra na Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma, v ktorom bola umiestnená p. M. G., v akom štádiu sa nachádza súdne konanie a kedy súd rozhodne, keďže ich pacientke z dôvodu prebiehajúceho konania o zmene opatrovníka, nie je jej poukazovaný dôchodok, ktorý Sociálna poisťovňa vinkuluje na svojom účte do právoplatného rozhodnutia súdu o zmene opatrovníka. Zároveň oznámila, že s deťmi pacientky sa ťažko komunikuje a zabezpečovanie potrieb, ako kupovanie hygienických a iných pomôcok pacientke je z týchto dôvodov sťažené. Na pojednávanie o zmene opatrovníctva, dňa 13.02.2012 sa dostavil žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s opatrovníctvom, z dôvodu, že je invalidne postihnutý, nemá dostatok finančných prostriedkov ani odborných vedomostí na opatrovníctvo. Uviedol, že jeho matka je pre neho cudzí človek, poriadne si ju ani nepamätá, pretože bola často hospitalizovaná. Súd uznesením rozhodol tak, že zmenil uznesenie Okresného súdu Poprad vydané po č. k. -40 dňa 25.01.1995 tak, že uvoľnil žalobcu v 1. rade z funkcie opatrovníka pre nesvojprávnu Alžbetu Balážovú, nar. 08.04.1929. Zároveň ustanovil menovanej nového opatrovníka Mesto Svit - žalovaného, ktorému vymedzil rozsah

práv a povinností tak, že opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať nesvojprávnu M. G. v bežných veciach, s výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas súdu. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, ,,že mal preukázané, že návrh na zmenu opatrovníka je dôvodný. M. G. bola umiestnená v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci a bolo v jej záujme, aby funkciu opatrovníka vykonávalo Mesto Svit. Z toho dôvodu odvolal z funkcie ustanoveného opatrovníka žalobcu v 1. rade a za nového opatrovníka p. G. ustanovil Mesto Svit, ktorému zároveň vymedzil rozsah práv a povinností. Šetrením u rodinných príslušníkov zistil, že dcéra p. G. nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka a syn, ktorý bol ustanovený za opatrovníka uviedol, ako dôvod nesúhlasu byť opatrovníkom, že je invalidný dôchodca a má čo robiť, aby sa postaral sám o seba, nie to o svoju matku. V odôvodnení boli ďalej uvedené skutočnosti, ktoré uviedla Psychiatrická liečebňa a to, že dôvodom na podanie návrhu na zmenu opatrovníka bolo, že súdom ustanovený opatrovník sa o svoju matku nezaujíma, nenavštevuje ju a ako opatrovník si neplní svoju funkciu." Voči tomuto rozhodnutiu účastníci konania nepodali opravný prostriedok, ani voči odôvodneniu uznesenia .

M. G. liečená v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci od roku 1977, v minulosti viackrát ušla. Po poslednom úteku, bola na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad pod č. k. -36 zo dňa 24.03.1995 vyhlásená za mŕtvu. Vo februári 2011 bola zadržaná príslušníkmi OO PZ Nové Mesto nad Váhom. Následne bola zistená jej totožnosť na základe porovnávania DNA so žalobkyňou v 2/ rade. Žalobca v 1. rade vybavil po tom, čo bola nájdená potrebné doklady ako občiansky preukaz, rodný list a preukaz poistenca. Prihlásil ju na trvalý pobyt, pričom potrebné doklady zaslal Ústavu- Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci, kde bola umiestnená. Taktiež zaslal pre svoju matku v mesiacoch september až december pred Vianocami niekoľko balíkov s oblečením, potravinami a hygienickými potrebami. Zaslal jej aj peňažnú hotovosť v sume 40,- eur dňa 06.07.2011, sumu 50,- eur dňa 27.09.2011 a sumu 60,- eur dňa 20.12.2011. Dňa 05.06.2012 p. S. P., zamestnankyňa žalovaného, ktorý bol ustanovený za opatrovníka p. A. Balážovej, vyššie uvedeným konaním, urobila reportáž s Televíziou Markíza a uviedla, že: „Deti nejavia záujem o matku a mesto sa stalo opatrovníkom pani G.“. Uvedený prejav zamestnankyne bol odvysielaný v hlavnom večernom spravodajstve TV Markíza v príspevku pod názvom „Byť mŕtvym sa nevypláca.“ Uvedené uviedla na základe rozhodnutia tunajšieho súdu č. k. -22, ktoré im bolo doručené, ako novému opatrovníkovi.

Po odvysielaní reportáže žalobca v 1. rade musel susedom, ktorý ich poznali vysvetľovať, že vyhlásenie p. P. nebolo pravdivé, a že nie je pravdou, že o matku spolu so sestrou nejavia záujem. Tento stav vysvetľovania okoliu žalobcu v 1. rade trval mesiac. Žalobca v 1. rade nechodil von asi tri týždne. Najbližšia rodina žalobcu v 1. rade, ako manželka, jeho deti, bližší známi mali vedomosť o traumatizujúcej minulosti žalobcu v 1. rade. Posmešky z okolia nevnímala manželka žalobcu v 1. rade, iba čo sa týkalo poznámok od kamarátov žalobcu, že je milionár. Po odvysielaní TV príspevku bol žalobca v 1. rade rozhorčený a vrátili sa mu všetky spomienky z minulosti. Žalobca v 1. rade je invalidný dôchodca, ktorý už dlhodobo nepracuje a stará sa o svojich svokrovcov. Zamestnankyňa žalovaného sa vyjadrila do reportáže TV Markíza, ako bolo vyššie uvedené na základe skutočností, ktoré boli uvedené v rozhodnutí súdu, ako verejnej listine.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v

značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 112 ods. 2 OSP, ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

Podľa § 118a ods.1, 2 OSP, vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2 <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99>).

Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Podľa § 121 OSP, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej slobody. Ide o demonštratívny výpočet, keď jednotlivé dielčie práva na ochranu osobnosti musia byť chápané iba ako exemplifikatívne, typické; do celkového práva na ochranu osobnosti možno preto nepochybne zaradiť aj tu výslovne neuvedené práva na ochranu osobnej slobody. Občiansky zákonník umožňuje za určitých podmienok považovať namiesto nepeňažného zadosťučinenia peňažnú náhradu (peňažné zadosťučinenie). Peňažné zadosťučinenie môže priznať len súd svojim rozhodnutím. Finančné zadosťučinenie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti možno priznať, pokiaľ nie je postačujúce morálne zadosťučinenie a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzickej osobe vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Peňažné zadosťučinenie má miesto len v prípade, že primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce, a to s prihliadnutím na demonštratívny výpočet dôvodov uvedených v zákone, a to, že v značnej miere bola znížená dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby, vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti alebo z iného vážneho dôvodu, ktorý musí byť výslovne uvedený v rozhodnutí súdu. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide najmä vtedy, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje prežíva ako závažnú. Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorý nemožno použiť na vyváženie a zmiernenie bežnej či len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Pri určení výšky peňažného zadosťučinenia súdom určuje zákon dve kritéria: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a ďalej okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súdy preto musia v každom jednotlivom prípade vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu.

V predmetnom prípade žalobcovia správne žalovali Mesto Svit, keďže jeho zamestnanec urobil vyhlásenie do TV Markíza a tým bola splnená procesná podmienka pasívnej legitimácie. Zamestnanec prípadne iná použitá osoba nezodpovedajú osobne priamo postihnutej fyzickej osobe; za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá takúto osobu na svoju činnosť použila. Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti podľa ustanovenia § 13 je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození osobnostného práva fyzickej osoby, pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu.

Súd mal preukázané v zmysle zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy a posúdením tohto prípadu vo všetkých súvislostiach a jednotlivo každú skutočnosť, že žaloba nebola podaná dôvodne a nedošlo k zásahu do práv žalobcu v 1. rade. Súd mal preukázané, že zamestnankyňa žalovaného p. P., pri poskytnutí informácie TV Markíza dňa 05.06.2012, v súvislosti s ich opatrovníctvom Mesta Svit, k už nebohej p. M.X. G.Z., z ktorej neskôr vznikla reportáž, sa vyjadrila v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu, sp. zn. . Svojím vyjadrením iba konštatovala skutočnosti uvedené vo verejnej listine, rozhodnutí Okresného súdu Poprad. V tomto prípade súd posudzoval z čoho vychádzala zamestnankyňa pri poskytnutí informácií TV Markíza. Súd mal za to, že pokiaľ bolo vydané takéto rozhodnutie súdom v ktorom boli uvedené citované skutočnosti, a tieto citoval žalovaný, nemôže ísť o neoprávnený zásah do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, ak sa po jeho vydaní preukáže, že nebolo rozhodnutie vydané dôvodne. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené, ako nezákonné. V konaní o zmene opatrovníctva, ktoré bolo vedené na tunajšom súde sa súd v konaní márne pokúšal, aby p. A. G. zastupovalo aspoň jedno z jej detí, teda žalobcov a to aspoň dočasne. Na tieto skutočnosti sa pamätal aj sudca okresného súdu JUDr. Alexandra Kolcunová, ktorý rozhodoval v konaní o zmene opatrovníka a zhodou okolností ide o toho istého sudcu aj v predmetnom konaní vystupujúceho pod novým priezviskom JUDr. Alexandra Mochnacká. Na pojednávaní žalobca v 1. rade, ani písomnou formou nenamietal skutočnosti, ktoré uvádzal v návrhu navrhovateľ, že si žalobca v 1. rade neplní funkciu opatrovníka a o svoju matku sa nezaujíma. Tento návrh bol doručený žalobcovi v 1. rade dňa 26.1.2012, s tým že doručenka je súčasťou pripojeného spisu . Žalobca v 1. rade ani na pojednávaní v pôvodnom konaní konanom dňa 13.02.2012, v ktorom sa mohol brániť, žiadne skutočnosti, týkajúce sa tvrdeného jeho nezáujmu o matku nenamietal. Naopak iba súdu prisvedčil, že jeho matka je preňho cudzí človek. Ďalej súd poukazuje na to, že voči odôvodneniu súdneho rozhodnutia žalobca ešte mohol podať opravný prostriedok. Tento opravný prostriedok podaný nebol a preto možno usúdiť, že so skutočnosťami v rozhodnutí uvedenými žalobca súhlasil. V konečnom dôsledku sa na základe týchto skutočností, uvedených súdom v rozhodnutí zo dňa 13.02.2012, vyjadrila zamestnankyňa žalovaného, teda citovala skutočnosti, uvedené v rozhodnutí okresného súdu, vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, druhý odsek, druhá veta súdneho rozhodnutia č.k. -2 zo dňa 13.02.2012.

Súd prihliadol v tomto prípade aj na tragicky neľahké prežité detstvo žalobcov a teda žalobcu v 1. rade, s tým že odvysielaním reportáže sa im vrátili spomienky, ale tieto sa im vrátili aj v súvislosti s objavením ich matky, po dlhých rokoch. Súd poukázal, že aj pasívnym prístupom k opatrovníctvu ich matky a teda odmietnutím opatrovníctva si túto situáciu zavinili sami, keďže opatrovník má právo do istej miery sa vyjadrovať o osobe, u ktorej bol ustanovený ako opatrovník, ako to bolo v prípade Mesta Svit. Súd taktiež prihliadol na argumentáciu žalobcu v 1. rade, že po objavení sa jeho matky vybavil jej doklady, postaral sa o šatstvo, hygienické potreby a zaslal aj finančné prostriedky, ktoré bolo potrebné vynaložiť na práčovňu a iné nevyhnutné veci pre jeho matku. Nemožno však opomenúť na tú skutočnosť a položiť si otázku, kto iný sa mal postarať o matku, hoci psychicky ťažko chorú, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou poznačila detstvo svojich detí v negatívnom svetle, ale určite nie úmyselne, ako jej vlastné deti. Tie, jej podľa názoru súdu mali poskytnúť prvotnú starostlivosť a teda ju aj poskytli, bez ohľadu na to, o aký hlboký vzťah išlo k matke.

Súd v závere uvádza, že pokiaľ bolo vydané takéto rozhodnutie, nejde o neoprávnený zásah do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, ak sa po jeho vydaní preukáže, že nebolo rozhodnutie vydané dôvodne. Preto súd žalobu zamietol čo do výroku I..

V neposlednom rade súd poukazuje aj na meniaci sa požadovaný nárok žalobcu v 1. rade ako primerané zadosťučinenie, kedy pri podaní žaloby žiadal 3.000 eur a neskôr pri zmene žaloby už túto sumu rozdelil medzi dvoch žalobcov po 1.500 eur. A keďže voči svojej osobe nevzal žalobu v časti sumy 1.500 eur späť, v tejto časti žalobu čo do výroku III. o zaplatenie 1.500 eur súd zamietol. Súd procesne posúdil, že podaním zmeny žaloby išlo o rozšírenie žaloby o nový nárok 1500 eur, voči žalobkyni v 2. rade.

Čo sa týka zamietnutia návrhu na ďalšie dokazovanie zo strany žalobcu v 1. rade, súd poukazuje na to, že nešlo o takých svedkov o ktorých by žalobca nemal vedomosť v čase podania žaloby, ktorých mohol navrhnúť vypočuť do konca prvého pojednávania, o čom bol náležite poučený uznesením na čl. 27 súdneho spisu a doručené dňa 28.01.2013 jeho právnemu zástupcovi.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 138 ods. 1 OSP, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Vzhľadom na to, že v konaní bol žalobca neúspešný nevzniklo mu právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému vzniklo právo a teda aj nárok na náhradu trov konania, ale iba v 1/2 z dôvodu, že žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov v jednej polovici. Právny zástupca žalovaného si vyúčtoval trovy konania v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov s tým, že odmena za jeden právny úkon právnej služby predstavovala 91,29 eur. Úkony právnej služby predstavovali: prevzatie a príprava zastúpenia 01.08.2012 á 91,29 eur, podanie žaloby 07.02.2013 á 91,29 eur, účasť na pojednávaniach dňa 28.03.2013 a 11.11.2014, 2 x 91,29 eur, teda spolu odmena za úkony právnej služby predstavovala 365,16 eur. Ďalej si právny zástupca uplatnil náhrady režijného paušálu za úkony právnej služby v celkovej sumy 31,29 eur (1 x 7,63 eur + 2 x 7,81 eur + 1 x 8,04 eur). Súd priznal odmenu úspešnému žalovanému iba v 1/2 a to v sume 198,23 eur a zaviazal žalobcu v 1. rade na ich náhradu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd vylúčil návrh žalobkyne v 2/ rade na samostatné konanie, keďže pri preskúmavaní skutkových okolností, tieto sa líšili od skutkových okolností v prípade žalobcu. Preto mal súd za to, že vylúčenie návrhu bude hospodárne aj vzhľadom na kontradiktórnosť konania a dokazovania v rámci konania o ochrane osobnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.