Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-254-2014.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/254/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: J. W., B.. X.XX.XXXX, X. U. L., U. Y. XX, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 62 proti odporcovi: T. W., B.. X.XX.XXXX, X. U.É. L., T. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, 17. novembra 31, o zaplatenie 3 000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 600,- eur, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 11. 4. 2014 do 17. 9. 2014 a zo sumy 600,- eur od 18. 9. 2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 180,- eur a na účet jej právnej zástupkyne navrhovateľky trovy právneho zastúpenia vo výške 306,30 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie čo do zaplatenie istiny vo výške 2.400,- eur zastavuje.
Súd návrh čo do výšky úrokov z omeškania nad 5,25 % ročne zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.8.2014 domáhala od odporcu zaplatenia istiny 3 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 11.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/100/2010 zo dňa 13.9.2010 bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené. Dňa 13.6.2012 uzatvorili s odporcom Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov týkajúcu sa nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX H. XXXX katastrálne územie U.Š. L.. Podľa článku IV ods. 1 Dohody nehnuteľnosti prešli do výlučného vlastníctva odporcu. Podľa ods. 2 bol odporca povinný vyplatiť jej sumu 6 000,- eur v dvoch splátkach, prvú vo výške 3 000,- eur do 7 dní po doručení rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a druhú vo výške 3 000,- eur do 7 dní po vyprataní uvedených nehnuteľností. Prvú splátku odporca uhradil riadne a včas. Z nehnuteľnosti sa odsťahovala dňa 3.3.2014, napriek tomu druhá splátka nebola odporcom uhradená a to napriek jej opakovaným výzvam.
Na základe návrhu a listinných dôkazov predložených navrhovateľkou bol dňa 21.8.2014 súdom vydaný platobný rozkaz, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 3 000,- eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 11.4.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, v ktorom navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že z jeho strany došlo k čiastočnej úhrade dňa 5.3.2013 vo výške 830,- eur prostredníctvom jeho matky. Z toho 230,-
eur bolo na úhradu linky a garniží na základe požiadavky navrhovateľky a 600,- eur bola splátka na vyporiadanie. Navrhovateľke tak dlhoval iba sumu 2 400,- eur, ktorú už uhradil.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že k zániku jej bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom došlo až rozvodom ich manželstva v roku 2010. Dňa 13.6.2012 s odporcom uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti a to byt a dva pozemky. Dohodli sa, že za nehnuteľnosti jej odporca vyplatí sumu 6 000,- eur spôsobom, ako je uvedené v písomnej dohode. Prvá časť sumy t. j. 3.000,- eur jej bola zo strany odporcu uhradená na dvakrát po povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Ďalšia suma t. j. 3.000,- eur jej mala byť vyplatená do 7 dní po odsťahovaní sa z bytu, ktorý bol predmetom dohody. Z bytu sa sťahovala 3.3.2014, pri čom bola prítomná aj matka odporcu, ktorá ju žiadala, aby kuchynskú linku a garniže nechala v byte. Keďže sa jednalo výlučne o jej veci, dohodla sa s matkou odporcu na tom, že kuchynskú linku a garniže nechá v byte a za tieto jej bude vyplatená suma 830,- eur. Jednalo sa o ústnu dohodu medzi ňou a matkou odporcu, pri ktorej odporca nebol prítomný. Bola tam prítomná jej mama a staršia dcéra. Následne na druhý deň jej matka odporcu odovzdala priamo do ruky sumu 830,- eur. O odovzdaní tejto sumy nebol vystavený žiaden písomný doklad. Pri odovzdávaní peňazí bol už prítomný aj odporca. Sumu 2 400,- eur jej odporca uhradil dňa 17.9.2014.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že byt, ktorý bol predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľkou bol nadobudnutý za finančné prostriedky od jeho rodičov. Byt sa prerábal taktiež s prispením finančných prostriedkov jeho rodičov. Následne bola zabudovaná v byte kuchynská linka, bez drezu a elektrospotrebičov v hodnote 30 000,- Sk. Z bytu sa odsťahoval aj so staršou dcérou ešte pred rozvodom manželstva. V byte ostala bývať navrhovateľka s druhou dcérou. Pri uzatvorení dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa s navrhovateľkou dohodol, že z bytu si odnesie len osobné veci a dary. Navrhovateľka odsťahovala svoje osobné veci z bytu, ako aj vybavenie kuchynskej linky, plus jej bola zaplatená suma 830,- eur. Sumu 3 000,- eur vyplatil navrhovateľke v súlade s dohodou t. j. po povolení vkladu v katastri nehnuteľností z jeho finančných prostriedkov a to polovicu prevodom z účtu a polovicu v hotovosti oproti podpisu. Suma 2 400,- eur bola navrhovateľke vyplatená z finančných prostriedkov jeho rodičov prevodom z ich účtu, po obdŕžaní platobného rozkazu tunajšieho súdu. Suma 600,- eur z dohody bola navrhovateľke vyplatená v rámci sumy 830,- eur, ktorú prevzala v marci 2013 a ktorá jej bola vyplatená za kuchynskú linku a za garniže. Navrhovateľka sa z predmetného bytu odsťahovala 4.3.2014.
Vypočutá svedkyňa T. W.H.B. uviedla, že sumu 2 400,- eur vyplatila navrhovateľke z jej účtu v septembri tohto roku z dôvodu, že odporca nemal peniaze. Sumu 600,- eur jej dala v marci 2014 za kuchynskú linku a 230,- eur za garniže a dopravu z jej peňazí, ktoré vybrala z účtu. Túto sumu jej vyplatila priamo do ruky v hotovosti bez akéhokoľvek písomného potvrdenia. Bolo to vtedy, keď sa navrhovateľka sťahovala z bytu. Výšku t.j. sumu 830,- eur určila navrhovateľka s jej mamkou s tým, že takúto sumu chce za kuchynskú linku a garniže, ktoré ostávali v byte. Po tom, čo odporcovi bol doručený platobný rozkaz tunajšieho súdu dospeli k tomu, že kuchynská linka bola staršia a aj garniže a preto suma 600,- eur bola daná navrhovateľke ako doplatok.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkyňu oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/100/2010-30 zo dňa 13.9.2010, Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželom zo dňa 13.6.2012, výpismi z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX katastrálne územie U. L., Nájomnou zmluvou zo dňa 1.4.2014, a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/100/2010-30 zo dňa 13.9.2010 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2010. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva. Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželom zo dňa 13.6.2012 uzatvorenou medzi účastníkmi konania bolo vyporiadané ich bezpodielové spoluvlastníctvo a to pokiaľ sa týka nehnuteľností v katastrálnom území U. L. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX - parcely č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX zapísané pod X. v podiele XXXX/XXXXX, na liste vlastníctva č. XXXX - parcela č. XXXX/X zapísané pod X. v podiele 1/1, na liste vlastníctva č. XXXX - byt č. X na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX
postavenom na parcele č. 1616 pod B2 v podiele 1/1 a na liste vlastníctva č. 1980 - parcely č. XXXX a č. XXXX/XX pod X. v podiele XXXX/XXXXX. Podľa článku IV bod 1 uvedené nehnuteľnosti sa stali výlučným vlastníctvom odporcu. Podľa bodu 2 uvedeného článku Dohody odporca vyplatí navrhovateľke sumu 6 000,- eur z toho 3 000,- eur najneskôr do 7 dní potom, ako im bude doručené rozhodnutie príslušného orgánu o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti a sumu 3 000,- eur najneskôr do 7 dní potom, čo navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosti vypratá (odsťahuje sa).
Z navrhovateľkou predložených listov vlastníctva č. 1981, 1986, 1980 katastrálne územie Spišské Podhradie bolo zistené, že ako vlastník vyššie uvedených nehnuteľností v podieloch predtým patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov je zapísaný odporca a to na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
Zhodným tvrdením účastníkov konania bolo preukázané, že po povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti odporca riadne a včas t.j. v súlade s Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uhradil navrhovateľke sumu 3 000,- eur.
Navrhovateľka ako nájomca uzatvorila dňa 1.4.2014 nájomnú zmluvu s prenajímateľom Služby mesta s.r.o. U. L., predmetom ktorej bol nájom 2-izbového bytu s platnosťou od 1.4.2014. Podľa tvrdení účastníkov konania sa navrhovateľka z bytu pôvodne patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov odsťahovala už 4.2.2014.
Výsluchom navrhovateľky a svedkyne T. W. bolo preukázané, že vypočutá svedkyňa v marci 2014 zaplatila navrhovateľke sumu 830,- eur v hotovosti. Podľa výpovede oboch uvedená suma bola navrhovateľke zaplatená za kuchynskú linku a garniže, ktoré navrhovateľka pri sťahovaní ponechala v byte odporcu a to na základe ústnej dohody navrhovateľky a svedkyne. Odporca pri dohode nebol prítomný.
Zhodným tvrdením účastníkov konania, ako aj vypočutej svedkyne, mal súd preukázané, že odporca zaplatil navrhovateľke dňa 17.9.2014 sumu 2 400,- eur.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania svoj návrh späť, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149a Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia istiny 3 000,- eur titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pred začatím pojednávania vo veci vzala svoj návrh čiastočne, čo do sumy 2 400,- eur späť a to z dôvodu, že uvedená suma jej bola zo strany odporcu uhradená dňa 17.9.2014. Keďže k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania, súhlas odporcu s týmto čiastočným späťvzatím nebol potrebný. V zmysle citovaného ustanovenia § 96 O.s.p. tak súd konanie čiastočne, čo do sumy 2 400,- eur zastavil.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania rozvodom ich manželstva t.j. dňa 5.11.2010, došlo medzi účastníkmi k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva dohodou uzavretou dňa 13.6.2012. Uvedená dohoda sa týkala vyporiadania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, bola uzatvorená v zákonom stanovenej písomnej forme a v lehote do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nadobudla účinnosť povolením vkladu do katastra nehnuteľností, čo bolo preukázané výpisom z aktuálneho listu vlastníctva, kde ako vlastník nehnuteľností uvedených v dohode je uvedený odporca. Ani jeden z účastníkov platnosť uzatvorenej dohody nenamietal. Pokiaľ odporca uviedol, že nehnuteľnosti boli zakúpené z finančných prostriedkov jeho rodičov, súd poukazuje na to, že táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť uzatvorenej dohody. Uzatvorená dohoda je teda platným právnym úkonom a to tak v časti týkajúcej sa nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v nej uvedených, ako aj povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania podielov sumu 6 000,- eur.
Dokazovaním mal súd preukázané, že prvú čiastku vo výške 3 000,- eur v zmysle článku IV. bod 2 dohody odporca navrhovateľke riadne uhradil. Taktiež jej bola vyplatená suma 2 400,- eur t.j. časť z druhej splátky v zmysle uvedeného článku a to po podaní návrhu na začatie tohto konania zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka zotrvala na zaplatení sumy 600,- eur t.j. zvyšnej čiastky druhej splátky podľa dohody. Keďže Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nie je v zmysle ustanovení Exekučného poriadku exekučným titulom, iným spôsobom než podaním návrhu na začatie konania sa navrhovateľka svojich práv domáhať nemohla.
Podľa tvrdenia odporcu suma 600,- eur mala byť navrhovateľke zaplatená jeho matkou - vypočutou svedkyňou v marci 2014. Navrhovateľka potvrdila, že spolu suma 830,- eur jej skutočne vyplatená matkou odporcu bola, avšak nie z dôvodu plnenia na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale za kuchynskú linku a garniže, ktoré boli jej výlučným vlastníctvom a ktoré ostali v byte patriacom odporcovi. Toto jej tvrdenie bolo potvrdené aj vypočutou svedkyňou, ktorá uviedla, že sumu 830,- eur zaplatila navrhovateľke na základe dohody medzi nimi dvoma a to za kuchynskú linku a garniže. Pokiaľ aj následne svedkyňa uviedla, že po doručení platobného rozkazu tunajšieho súdu prehodnotila s odporcom, že navrhovateľke bola za kuchynskú linku a garniže vyplatená vysoká suma, táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. Suma 600,- eur bola totiž zaplatená navrhovateľke na základe dohody, ktorú nie je možné jednostranne zmeniť zo strany odporcu resp. jeho matky bez súhlasu navrhovateľky, zvlášť s poukazom na to, že šlo o účelovú zmenu po doručení platobného rozkazu.
Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že odporca navrhovateľke titulom medzi nimi uzavretej Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zaplatil celkove len sumu 5 400,- eur a preto návrhu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 600,- eur.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úroky z omeškania boli navrhovateľke priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca mal druhú splátku vo výške 3 000,- eur podľa článku IV. bod 2 Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť navrhovateľke do 7 dní po vyprataní nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto dohody. Z výpovede účastníkov mal súd preukázané, že nehnuteľnosti navrhovateľka vypratala dňa 4.3.2014, teda uvedená suma jej mala byť navrhovateľom zaplatená najneskôr dňa 11.3.2014. Už 12.3.2014 sa tak odporca dostal do omeškania so zaplatením sumy 3 000,- eur. Navrhovateľka požadovala úrok z omeškania až od 11.4.2014 a preto jej boli úroky z omeškania priznané od uvedeného dňa v zmysle jej návrhu. Úrok z omeškania jej bol priznaný zo sumy 3 000,- eur do 17.9.2014, kedy bola zo strany odporcu uhradená suma 400,- eur a následne od 18.9.2014 zo sumy 600,- eur. Výška úroku z omeškania bola určená v zmysle citovaného ustanovenia § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. platného v čase omeškania odporcu t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššia ako úroková sadzba ECB, ktorá v tom čase bola určená vo výške 0,25 %. V prevyšujúcej časti vzhľadom na to, že horná hranica úrokov z omeškania je stanovená kogentne a jej prekročenie nie je prípustné, súd čo do výšky požadovaného úroku z omeškania návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení. Ich náhradu priznal navrhovateľke, ktorá mala v konaní len čiastočný neúspech čo do výšky požadovaných ročných úrokov z omeškania. Náhrada trov konania bola navrhovateľke priznaná aj v tej časti nároku, v ktorej došlo k zastaveniu konania a to z dôvodu, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľky došlo pre správanie odporcu, ktorý uvedenú sumu uhradil až po podaní návrhu na začatie konania a teda návrh bol aj v tejto časti podaný dôvodne.
Trovy konania priznané navrhovateľke pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 180,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 306,30 eur.
Trovy právneho zastúpenia boli určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony, ktoré súd považoval za účelné a to:
- prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 13.5.2014 - § 13a ods. 1 písm. a/,
- podanie návrhu na začatie konania dňa 8.8.2014 - § 13a ods. 1 písm. c/,
- účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014 - § 13a ods. 1 písm. d/.
Trovy právneho zastúpenia neboli priznané za jeden úkon a to podanie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 16.5.2014 a to z dôvodu, že sa jedná o úkon pred začatím konania vo veci, ako aj z dôvodu, že tento úkon súd nepovažuje za účelný vzhľadom k tomu, že odporca bol povinný plniť na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bola mu známa lehota, ako aj výška požadovaného plnenia.
Hodnota jedného úkonu právnej pomoci bola určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za prvé dva uvedené úkony zo sumy 3 000,- eur a za účasť na pojednávaní zo sumy 600,- eur t.j. odmena bola určená vo výške 282,18 eur (dvakrát po 121,17 eur plus 39,84 eur). K odmene bol pripočítaný režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej pomoci v roku 2014 po 8,04 eur t.j. spolu režijný paušál vo výške 24,12. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 306,30 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.