Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-365-2013.pdf
PDF · 74.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/365/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom P.. X. J., vo veci navrhovateľa H. Q., T..Q.., XXX XX B., F. X, D.: XX XXX XXX, proti odporcovi X. F., Z.. X.P. XXXX, B. B. B., H. C. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu I.M. Z. X. X. Q., H. I., XXX XX B., Q. X, D.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 416,78 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 333,80 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 17.februára 2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Vedľajší účastník n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi zaplatiť mu sumu 416,78 Eur (s príslušenstvom a trovami konania) titulom neuhradených faktúr a zmluvnej pokuty, resp. náhrady škody.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, nezúčastnil sa ani jedného z nariadených pojednávaní.
Oznámením zo dňa 1.júla 2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a neprijateľné podmienky v nej obsiahnuté.
Súd konal (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti odporcu a vedľajšieho účastníka a dokazovanie vykonal najmä oboznámením sa s písomným vyjadrením navrhovateľa, zmluvou o pripojení č. A3963548 s dodatkom, pokusom o pokonávku zo dňa 2.februára 2012, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete, pričom zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli zmluvu o pripojení, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi služby v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a odporca sa zaviazal za ne platiť
Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 333,80 Eur. Pokusom o pokonávku ho navrhovateľ vyzval na uhradenie dlžnej sumy v dodatočnej lehote, do 16.februára 2012. Pretože pohľadávku neuhradil, odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty, t.j. od 17.februára 2013 si navrhovateľ uplatňuje aj úrok z omeškania.
Žalovaná suma 416,78 Eur pozostáva zo sumy 333,80 Eur za neuhradené služby a zo sumy 82,98 Eur ako zmluvnej pokuty za účastnícky program, resp. náhrady škody, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi tým, že odporca získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej.
Podľa § 53 ods. 1, 3, 4 písm.k/, 5 O.z. nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nespĺňa svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z citovaných zákonných ustanovení je nesporné, že O.z. v § 53 ods. 4 písm. k/ za neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nespĺňa svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. S takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je spojená sankcia neplatnosti, uvedená v § 53 ods. 5. Pretože § 53 nebol nikdy zaradený medzi prípady relatívnej neplatnosti, ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Je nesporné, že zmluvná pokuta za nezaplatenú splatnosť ceny služieb, ktorá nezahrňuje intenzitu porušenia povinnosti, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je právne významné, či aj dôjde k porušeniu povinnosti na strane spotrebiteľa, s ktorou je spájaná neprijateľná zmluvná podmienka, ale dôležité je, či objektívna zmluvná podmienka vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán. Preto návrh navrhovateľa v časti zmluvnej pokuty nemôže byť úspešný.
Na argumentáciu navrhovateľa, že zmluvná pokuta predstavuje skutočnú spôsobenú škodu zodpovedajúcu hodnote dotácie do poskytnutého telefónu, súd uvádza, že škodu treba posudzovať podľa § 420 O.z. Na vznik tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je potrebné kumulatívne splnenie štyroch podmienok (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie). Navrhovateľ nesúci dôkazné bremeno v tomto prípade nepreukázal už splnenie prvého predpokladu. Podľa § 442 ods.1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky predáva navrhovateľ zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu preto nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale následkom zmluvného konsenzu účastníkov, ktorý nemôže byť navrhovateľom reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, lebo za mobilný telefón dostal dohodnutú kúpnu cenu. S tým je spojené i nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s inkasovaním dohodnutej kúpnej ceny.
Pretože vo zvyšku má súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 333,80 Eur (predstavujúcu neuhradené faktúry za poskytnuté služby) za preukázaný, v tejto časti mu vyhovel a zároveň mu priznal úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 O.z. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa dlh odporcu stal splatný.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ uspel v rozsahu 80,05 %, odporca (a vedľajší účastník na jeho strane) v rozsahu 19,95 %. Za tohto pomeru úspešnosti nemožno priznať ani jednému účastníkovi náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.