Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-63-2024.pdf
PDF · 101.21 KB
Case nature
Subarea
6Co/63/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci navrhovateľky: X. Y., C., Š. M. D., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. XXXX/XX, XXX XX J. - D. C., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, 919 52 Dolné Dubové, IČO: 53 598 806, proti odporcovi: O. J., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XX, XXX XX D., občan SR, zastúpený: Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 157 337, so sídlom Kašmírska 24, 821 04 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.05.2024, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu v Pezinku zo dňa 20. mája 2024 č. k. 36C/34/2024 - 25, takto
rozhodol:
I. Výrok I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že odporcovi ukladá povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou odovzdávania maloletého dieťaťa O. Y., L.. XX.XX.XXXX za účelom styku s odporcom a s výnimkou vykonania úkonov nariadených štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, kedy nie je žiadne obmedzenie približovania sa.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
III. Súd p o u č u j e odporcu, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 20 m a to s výnimkou odovzdávania maloletého dieťaťa O. Y., L.. XX.XX.XXXX za účelom styku s odporcom, kedy je odporca povinný sa k navrhovateľke nepribližovať na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a s výnimkou vykonania úkonov nariadených štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, kedy nie je žiadne obmedzenie približovania sa ( výrok I.), vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol ( výrok II.) a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke vo výške určenej v uznesení o určení výšky náhrady trov súdneho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov, s výnimkou odovzdávania maloletého dieťaťa O. Y., L.. XX.XX.XXXX, za účelom styku s odporcom, kedy sa odporcovi ukladá nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov. Náhradu trov súdneho konania nežiadal priznať. Svoj návrh odôvodnila tým, že v minulosti tvorili s odporom pár,
pred približne rokom sa však rozpadol. Zo vzťahu navrhovateľky a odporcu sa dňa 06.06.2019 narodil ich maloletý syn, kvôli ktorému sa snažila s odporcom fungovať na priateľskej báze a vychádzať mu v ústrety čo sa starostlivosti o maloletého týka. Vo februári 2024 sa spolu s odporcom s maloletým synom vybrali spoločne na dovolenku na Kubu. Dňa 28.02.2024 sa odohralo fyzické napadnutie navrhovateľky odporcom, kedy odporca navrhovateľku v prítomnosti maloletého chytil za krk, hodil ju na posteľ a začal ju dusiť, pričom navrhovateľka upadávala do bezvedomia. Po pustení sa jej ešte pol hodinu točila hlava, v tú noc nevedela prehĺtať a ťažkosti má do dnešného dňa a užíva lieky, aby vedela fungovať v bežnom živote. O 2 dni, ešte počas pobytu, išla na Kube navrhovateľka k lekárke a absolvovala aj röntgenové vyšetrenie, pričom na odporúčanie lekárky si vyhotovila aj fotografie odtlačkov na krku. Po návrate na Slovensko sa dňa 07.03.2024 navrhovateľka dostavila na príslušné oddelenie PZ za účelom podania trestného oznámenia. Pre nepredvídateľnosť napadnutie počas dovolenky navrhovateľka pociťuje strach z odporcu, nemá istotu, že sa niečo podobné nezopakuje. Vzhľadom na násilné správanie sa odporcu, chce navrhovateľka kontakt s odporcom minimalizovať len na nevyhnutnú a minimálnu mieru a to výlučne súvisiacu s maloletým. Na ochranu svojej osoby sa však rozhodla pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom približovania sa odporcu k navrhovateľke, pretože má navrhovateľka z odporcu strach a obáva sa, aké následky by mohlo mať potenciálne ďalšie násilné a agresívne správanie sa odporcu voči navrhovateľke. Uvedený fyzický útok na navrhovateľku nebol prvým prípadom násilného správania sa odporcu voči navrhovateľke, keď v minulosti odporca navrhovateľku napadol na Donovaloch na návšteve, a to priamo nad kočíkom uplakaného jednoročného maloletého dieťaťa, ďalší raz bol odporca agresívny v taxíku cestou zo spoločnej akcie. Vždy však išlo o správanie sa odporcu pod vplyvom alkoholu a to aj počas útoku na dovolenke na Kube, pričom je možné sa obávať, že má odporca s alkoholom problém. Odporca sa však živí predajom alkoholu a teda je s ním v dennodennom styku. Do času napadnutia na dovolenke na Kube navrhovateľka správanie sa odporcu neriešila podniknutím právnych krokov, a to pre zachovanie dobrých vzájomných vzťahov. Súčasnú situáciu však považuje navrhovateľka za tak závažný zásah do jej fyzickej a psychickej integrity, že už ďalej nemôže byť voči správaniu sa odporcu ľahostajná, keďže sa obáva, ako by ďalší takýto incident mohol dopadnúť. Pre následky fyzického napadnutia bola navrhovateľka až do dňa 19.04.2024 práceneschopná, preto bolo možné zrealizovať rokovanie a následné podanie tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až teraz. Existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na dôvodnú obavu navrhovateľky z ďalšieho násilného správania sa odporcu voči jej osobe“.
3. Súd prvej inštancie z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i doložených listinných dôkazov právne odkazujúc na § 324 ods. ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, písm. h), § 329 ods. 1 C.s.p., čl. 15 ods. 1, čl. čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Skonštatoval, že ohrozenie nároku sa javí byť bezprostredné a vyplýva z vyjadrenia hotela, podľa ktorého aj samotný odporca potvrdil že navrhovateľku „schmatol za krk a hodil ju na posteľ“ v spojení s lekárskym posudkom „Kuba - malé, jemné lézie ako výsledok možného tlaku externou silou, nie sú spôsobené samotnou pacientkou“, ktoré popisuje poškodenie zdravia navrhovateľky. Z uvedeného je potom zrejmá potreba bezodkladnej úpravy vzťahov a to fyzické nepribližovanie sa navrhovateľky a odporcu, ktoré zabezpečí zachovanie ľudskej dôstojnosti navrhovateľky a preventívne aj jej zdravia.
3.1. Pokiaľ ide o primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, vzhľadom na chránený záujem (život a zdravie navrhovateľky, právo na nedotknuteľnosť navrhovateľky a jej dôstojnosť) mal za to, že je zásah do slobody pohybu odporcu primeraný, keďže tento je daný len miestom pohybu navrhovateľky, teda obmedzenie je fluidné, nevylučujúce z určitých miest po celú dobu účinnosti uznesenia.
3.2. Pokiaľ ide o vzdialenosť nepribližovania sa, ozrejmil, že v tejto časti upravil vzťahy odlišne od návrhu, keď vzdialenosť 20 metrov považoval za dostatočnú, zabezpečujúcu nemožnosť zásahu do fyzickej integrity navrhovateľky odporcom. Doplnil, že považoval za potrebné uložiť výnimku zo vzdialenosti za účelom zabezpečenia úkonov štátnych orgánov vrátane súdov, keď v istých štátnymi orgánmi uvedených prípadoch, je potreba byť v bližšom kontakte ako 20 metrov (napr. pojednávanie súdu). Súd potom vo väčšej vzdialenosti ako uvedenej vo výroku uznesenia a prípadoch vykonávania úkonov nariadených štátnymi orgánmi Slovenskej republiky návrh zamietol. Vzhľadom na zistené skutočnosti a daný právny stav potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
4. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že plne úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, keď táto bola v spore proti odporcovi plne úspešná a súd
nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného sporového poriadku) určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v § 255 Civilného sporového poriadku.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nepravdivé. Uviedol, že navrhovateľka zrejme opomenula, prečo k takémuto incidentu vôbec prišlo, a súd sa zameral len skutočnosti, ktoré opisuje navrhovateľka. Poukázal na to, že navrhovateľka opomenula dôvod ich rozchodu, a to z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov, kedy navrhovateľka sa správa arogantne, agresívne a nevie ovládať svoje chovanie. Navrhovateľka v deň, a to 28. 2. 2024, kedy sa mal incident odohrať, bola už od rána pod vplyvom alkoholu, v ten večer v prítomnosti ich priateľov mu agresívne hodila maloletého syna do rúk, a odišla na jemu neznáme miesto a nemala záujem o syna. Rozvinul, že odišiel syna uložiť do postele spať, nakoľko bolo veľa hodín, a matka ešte stále nebola pri maloletom. Syna uspal a driemal pri ňom, keď prišla navrhovateľka pod vplyvom alkoholu rozsvietila svetlá a začala nepríčetne kričať, či synovi umyl zúbky, v afekte chytila zubnú kefku a spiacemu synovi ju strčila násilne do úst, až sa syn skoro povracal a začal veľmi plakať. O tomto zážitku rozprával, aj učiteľkám v škôlke. Zdôraznil, že navrhovateľku neškrtil, odhodil ju v strachu o syna na posteľ a navrhovateľka odišla so synom na dvor hotela, kde sa pred ich priateľmi smiala, bola veselá. Podotkol, že bolo veľa hodín približne 22,30 hod. a navrhovateľka vôbec neuvažovala, že jej výstupy v stave opitosti, môžu ich synovi spôsobiť traumy na celý život. Ďalej odvolateľ ozrejmil, že aby sa vyhol konfliktom, objednal inú izbu, nakoľko na dovolenke mali byť ešte 5 dní. Vo vzťahu k zápisnici o podaní vysvetlenia podanom navrhovateľkou dňa 7. 3. 2024 uviedol, že sa o nej dozvedel až z podania navrhovateľky. Podčiarkol, že vo veci nebol vypočutý ani ako svedok, resp. podozrivý. Považoval za zarážajúce, že navrhovateľka bola cca po mesiaci a to od 21. 3 . 2024, uznaná práceneschopnou. Rovnako mal za to, že nie je na mieste, ošetrenie u lekára, až po mesiaci po návrate z dovolenky. Mal za to, že po 3 týždňoch, už nemohla mať navrhovateľka žiadne modriny na krku, ktoré ani nemohla mať, nakoľko jej modriny nespôsobil. Napokon za nepravdivé považoval tvrdenia navrhovateľky, že sa mal chovať v taxíku voči nej vulgárne pri návrate zo spoločnej akcie. Naopak poukázal na to, že v taxíku do neho útočila navrhovateľka, ktorá bola pod vplyvom alkoholu a slovne a fyzicky ho napádala a chcela vyvolať hádku, o čom svedčí čestné prehlásenie od taxikára, ktorý ich v ten večer viezol domov z akcie. Uzavrel, že týmto návrhom navrhovateľka sleduje to, aby syna O. zveril súd do jej výlučnej starostlivosti, a aby mohol vídať môjho syna v režime, ktorý si stanoví navrhovateľka.
6. Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zmeniť.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len
zo samotných tvrdení navrhovateľa, pričom je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
10. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. postačuje, ak je osvedčená existencia možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda navrhovateľky. Osvedčenie existencie hrozby zásahu do telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti ), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, keďže nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu kontaktov alebo priblíženia - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej žiť v strachu a obavách pred zásahmi do svojej integrity.
11. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany telesnej a duševnej integrity navrhovateľky je potrebné jej návrhu vyhovieť. Navrhovateľka listinnými dôkazmi priloženými k návrhu dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany odporcu reálne hrozí, že môže dochádzať k násilnému správaniu z jeho strany, ktoré predstavuje bezprostredné ohrozenie fyzického a duševného zdravia žalobkyne, teda jej telesnej a duševnej integrity tak, ako to má na mysli ust. § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p.
12. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p.
13. Pokiaľ ide o vzdialenosť nepribližovania sa, v tejto časti dospel odvolací súd k záveru, že na naplnenie účelu nariadenia neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci, ktorým je ochrana navrhovateľky pred akýmikoľvek útokmi odporcu, bude postačujúce, keď uloží odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou odovzdávania maloletého dieťaťa O. Y., L.. XX.XX.XXXX za účelom styku s odporcom a s výnimkou vykonania úkonov nariadených štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, kedy nie je žiadne obmedzenie približovania sa. Táto vzdialenosť je na jednej strane spôsobilá zabrániť ich fyzickému kontaktu, ale na strane druhej reálne umožní styk odporcu so synom ako aj realizáciu úkonov štátnych orgánov vrátane súdov, keď je v istých prípadoch potreba byť v bližšom kontakte ako 5 metrov (napr. pojednávanie súdu).
14. Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu spočívajúce v tvrdení, že dôvody uvedené v návrhu sa nezakladajú na pravde a že týmto návrhom navrhovateľka sleduje to, aby ich syna O. zveril súd do jej výlučnej starostlivosti, a aby sa odvolateľ mohol vídať so synom v režime, ktorý si stanoví navrhovateľka, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že neodkladné opatrenie nemôže prejudikovať práva a povinnosti sporových strán a navrhovateľka v konaní o jeho nariadenie nemusí svoje tvrdenia preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť tak, ako v spore vo veci samej, ale postačuje len osvedčenie rozhodujúcich skutočností. V danej veci na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a najmä na základe dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, mal i odvolací súd dostatočne osvedčenú existenciu nevyhnutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe treba považovať za osvedčené ohrozenie duševnej i telesnej integrity navrhovateľky, čo odôvodňuje postup podľa § 325 ods. 2 h/ C.s.p. Súd prvej inštancie naviac dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel, jasne, stručne, zrozumiteľne a v náležitom rozsahu uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. K odvolacej argumentácii odporcu odvolací súd záverom uvádza, že správanie sa navrhovateľky ako ženy nemôže byť dôvodom pre fyzické útoky zo strany odporcu ako muža na ňu a to ani v prípade, ak sa navrhovateľka správala spôsobom odporcom opísaným.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. vo výroku I. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a neodkladné opatrenie nariadil v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie jeho účelu a vo zvyšku návrh zamietol.
16. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20240701> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
17. V súlade s citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže uložiť povinnosť navrhovateľovi neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej a v prípade, ak tak súd neurobí, má povinnosť poučiť strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
18. Nakoľko odvolací súd navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 C.s.p., v zmysle § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. potom poučil odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Možnosť odporcu domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, vyplývajúca z § 334 C.s.p. mu rovnako ostáva zachovaná.
19. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s 396 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, keď každá mala v konaní čiastočný úspech.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ ( § 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 1,2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).