Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_21Csp-74-2020.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 436,18 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 175,97 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 165,97 eur od 7.2.2017 do zaplatenia a zo sumy 10,- eur od 7.3.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.8.2020 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 183,04 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 45,48 eur od 4.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 27,89 eur od 6.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 45,55 eur od 4.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 24,98 eur od 1.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 1.3.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 126,85 eur a náhradu trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telecom a.s. na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný vedený pod referenčným číslom 3019630001. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb, na základe ktorého mal žalovaný pravidelne splácať ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Následne poskytnuté služby vyúčtoval právny predchodca žalobcu faktúrou č. 76089919116 na sumu 45,48 eur so splatnosťou k 3.11.2016, faktúrou č. 7609962738 vo výške 27,89 eur so splatnosťou k 5.12.2016, faktúrou č. 7610931790 vo výške 35,55 eur so splatnosťou k 3.1.2017, faktúrou č. 3411911570 vo výške 24,98 eur so splatnosťou k 31.1.2017, faktúrou č. 3412910803 vo výške 39,14 eur so splatnosťou k 28.2.2017.
Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetom konania je otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR a nebola zistená ani iná adresa súčasného pobytu žalovanej, preto súd v zmysle § 111 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP uplatnil fikciu doručenia, kedy sa písomnosť považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Dňa 22.12.2020 tunajší súd rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že nebola preukázaná aktívna legitimácia predložením listinného dôkazu Zmluvou o postúpení pohľadávky. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s pripojenou pôvodnou Zmluvou o postúpení pohľadávky. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.02.2022 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol vo svojom odôvodnení, že považuje za potrebné vyjadriť sa taktiež k rozhodnutiu o merite veci, teda zamietnutiu žaloby z dôvodu, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, keďže nepreukázal postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti poukázal na to, že z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Zároveň je potrebné uviesť, že z príloh žaloby, ktoré samotný žalobca označil ako prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyplýva, aby takouto prílohou bola aj zmluva o postúpení pohľadávok. Z obsahu žaloby teda, s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP vyplýva rozhodná skutočnosť, že žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom aj keď túto zmluvu neoznačil v rámci príloh žaloby, odvolací súd považuje za príliš formalistické to, pokiaľ sa súd prvej inštancie s touto skutočnosťou nevysporiadal a žalobu, bez vyžiadania tejto listiny od žalobcu, jednoducho zamietol. Zároveň je nepochybné, že prílohou žaloby bolo oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 20.08.2018, ktoré právny predchodca žalobcu adresoval žalovanej, pričom aj keď nie je preukázané doručenie tejto písomnosti, nemožno uzavrieť tak, ako to urobil súd prvej inštancie, že táto písomnosť nebola žalovanej doručená, a teda že postúpenie pohľadávky nebolo dlžníkovi oznámené (bod 14. odôvodnenia rozsudku). V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Odvolací súd v tomto ohľade taktiež poukazuje na obsah odvolania žalobcu, ktorý uviedol, že nemôže niesť zodpovednosť za to, pokiaľ upomínací súd v Banskej Bystrici nepostúpil Okresnému súdu Poprad všetku dokumentáciu, ktorá mu bola predložená pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a špecifikuje, že zmluva o postúpení pohľadávok sa nachádza v Registri OpP pod č. 49/2019. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie preveriť aj túto skutočnosť (vyzvať upomínací súd) a následne vo veci rozhodnúť, keďže je nepochybné, že v súčasnosti je už súčasťou spisu jednak zmluva o postúpení pohľadávok, ako aj príloha k tejto zmluve, ktorá sa týka dlhu žalovanej.
Súd v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie.
Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi: zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Dodatkom k zmluve, žiadosťou o zmenu zmluvy, žiadosťou o ukončenie zmluvy, odstúpením od zmluvy, všeobecnými podmienkami, osobitnými podmienkami, cenníkom, faktúrou, výzvou na zaplatenie, oznámením o postúpení pohľadávky, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:
Dňa 23.5.2016 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb so žalovaným. Predmetom zmluvy malo byť poskytnutie verejnej telefónnej služby s programom služieb Happy XS mini NAJ s aktiváciou služieb a poskytnutím mobilného telefónu Huawei Ascend G620S. K zmluve bol uzavretý Dodatok dňa 23.5.2016. V zmysle uzavretej zmluvy boli pre
žalovaného vystavené faktúry. Dňa 20.8.2018 spoločnosť oznámila postúpenie pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) žalovanému.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo pokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik je povinný
uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Vykonaným dokazovaní súd zistil, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný, keďže preukázal listinný dôkaz Zmluvu o postúpení pohľadávky a Oznámenie o postúpení pohľadávky, a v súvislosti s týmto poukazuje na § 526 ods. 2 OZ, z ktorého vyplýva, že ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania Zmluvy o postúpení.
Teda po posúdení procesnej podmienky, či žalobca je aktívne legitimovaný, súd pristúpil k prejednaniu vo veci samej a mal za to, že predloženými listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie verejnej telefónnej služby s programom služieb Happy XS mini NAJ s aktiváciou služieb a poskytnutím mobilného telefónu Huawei Ascend G620S. Zmluvné strany uzavreli Dodatok dňa 23.05.2016. V zmysle uzavretej zmluvy boli žalovanej vystavené faktúry č. 76089919116 na sumu 45,48 eur so splatnosťou k 3.11.2016, č. 7609962738 vo výške 27,89 eur so splatnosťou k 5.12.2016, č. 7610931790 vo výške 35,55 eur so splatnosťou k 3.1.2017, č. 3411911570 vo výške 24,98 eur so splatnosťou k 31.1.2017, č. 3412910803 vo výške 39,14 eur so splatnosťou k 28.2.2017. Súd mal za to, že žalobca preukázal oprávnenosť svojho postúpeného nároku, ktorý žalovaná nezaplatila.
Súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd priznal zákonný úrok z omeškania po splatnosti každej jednotlivej faktúry.
Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Úspešnému žalobcovi súd priznal trovy konania voči neúspešnému žalovanému tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.