Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoZm/27/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: T. X., X. Š. X, XXX XX X., o zaplatenie 661,03 eur s príslušenstvom a odmenou 2,20 eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -32 zo dňa 9.9.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -32 zo dňa 9.9.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 2,20 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 661,03 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 661,03 eur od 24.1.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 661,03 eur od 29.3.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2,20 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 13.3.2009 na zmenkovú sumu 661,03 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.1.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu a ani úroky. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č. k. SR 04760/10 z 10.6.2010 rozhodcovský súd odporkyni uložil povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 661,03 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 661,03 eur od 24.1.2010 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 661,03 eur od 29.3.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.6.2010 a dňa 1.7.2010 sa stal vykonateľným.

Súd s poukazom na o rozhodcovskom konaní uviedol, že aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal ( ).

Súd s navrhovateľom súhlasil v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by nebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec znovu prejednať. Podľa súdu však nie je možné súhlasiť s názorom, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Súd poukázal na to, že o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených ( a ), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho jeho ustanovenia podľa súdu nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry potrebné ustanovenie Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa , resp. , je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu.

Súd uviedol, že navrhovateľ sa v tomto súdnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto pokiaľ ani jedna zo strán nedoplní skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu a jeho priamu súvislosť so zmenkou, nie je podľa súdu možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu.

Súd tiež uviedol, že, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd, ktorý však v uznesení č. k. -9 v tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho vecnú nesprávnosť. Súd v zmysle v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uznesenia exekučného súdu vychádzal. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá podľa neho žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae.

Súd poukázal na to, že Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 04760/10 z 10.6.2010 už odporkyni právoplatne uložil povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila 661,03 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 661,03 eur od 24.1.2010 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 661,03 eur od 29.3.2010 do zaplatenia. Ten istý nárok si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporkyni na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ,

s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ podľa súdu potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda podľa súdu právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.

Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 661,03 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 661,03 eur od 24.1.2010 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy 661,03 eur od 29.3.2010 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Súd tiež konštatoval, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 2,20 eur. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny zaviazal.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporkyni. Odporkyňa náhradu trov prisúdiť nežiadala, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil.

K prekážke res iudicata navrhovateľ opäť poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. zo 16.1.2013, sp. zn. z 21.3.2012 a z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 31.5.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje. Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v tomto konaní odporcom, je teda nulitným právnym aktom, ktorý nemôže zakladať prekážku res iudicata. Prvostupňový súd bol preto podľa navrhovateľa povinný na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

K záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest navrhovateľ uviedol, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so

záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle , pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 30.10.2014 podľa Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek č.l. 7 ods. 3 Nariadenia nariadil a vykonal pojednávanie, je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom podľa verejne vyhlásil rozsudok.

Taktiež nie je dôvodné odvolanie v časti, kde navrhovateľ namietal vykonávanie dôkazov, keďže predmetom je zmenka ako listinný cenný papier. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa skúmal, či možno návrhu vyhovieť s poukazom na Rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.6.2010, ktorým bola odporkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 661,03 eur, zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 661,03 eur od 24.1.2010 do zaplatenia ako aj 6% ročný úrok zo sumy 661,03 eur od 29.3.2010 do zaplatenia a trovy konania o výške 209,13 eur zo zmenky, ktorá je i predmetom tohto konania.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2010 a vykonateľnosť dňa 1.7.2010, a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007) nepochybne vyplýva, že už indosant (Pohotovosť, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola indosovaná až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle , čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď prihliadal k právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ktorý mu bránil rozhodnúť o tom istom nároku.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa , , ako vecne správny potvrdil.

Odporkyni súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnila ani jej žiadne nevznikli.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné