Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/126/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni: Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 29. 7. 2014 č.k. - 68, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. - 68 žalobu zamietol. Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou z 27. 9. 2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 442,56 Eur titulom porušenia povinnosti exekučným súdom - Okresným súdom Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. , vedenej navrhovateľom ako oprávneného proti povinnému H. T., kde súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora do 30 dní, ako to upravuje Exekučného poriadku č. Z nesprávneho úradného postupu si uplatňuje majetkovú škodu na vynaložených nákladoch spojených s činnosťou navrhovateľa v čiastke 175,- Eur, ktorá pozostáva zo 70,- Eur nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov informačného systému, 40,- Eur za udržiavanie a správu informačného systému, 50,- Eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, ako aj ďalších 15,- Eur ako výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde a poštovné a telekomunikačné výdaje. Táto suma by nezaťažila oprávneného, ak by exekučný súd postupoval správne a dodržiaval by zákonom stanovenú lehotu.

Keďže exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 258 dní uplatňuje si nemajetkovú ujmu 442,56 Eur, čo zodpovedá praxi Ústavného súdu SR, ktorý priznáva za jeden mesiac omeškania s rozhodnutím súdu náhradu 55,32 Eur. Nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíval v nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do majetkových práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, či riziko insolvencie povinného. Nie je možné opomenúť, že nezákonným zásahom do práv navrhovateľa došlo u riadiacich členov navrhovateľa a jeho majiteľov k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti a tiež to spôsobilo zánik plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, stratu zisku a ovplyvnenie ďalších podnikateľských postupov navrhovateľa, čím spôsobil neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Samotné podanie navrhovateľa je zmätočné, pričom tento odkazuje na exekučný spis, čím v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na navrhovateľovi. Naviac nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Nie je jasné, z akého titulu sa domáha náhrady škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Dňa 23. 4. 2012 odporkyni boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už 27. 9. 2012 boli podané na súd žaloby, t.j. pred uplynutím 6-mesačnej lehoty zo zákona na predbežné prerokovanie podaných žiadosti, čím došlo k zmareniu akýchkoľvek možností predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.

Exekučný poriadok č. v rieši otázku zmeny súdneho exekútora. Ak súd nerozhodne v 30-dňovej lehote a navrhovateľ ako oprávnený nevyužil účinný prostriedok nápravy, nepodal sťažnosť, potom zanedbal svoju preventívnu povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku ( .).

Ak by aj súd nerozhodol v zákonnej lehote, tak oprávnenému v exekučnom konaní nemohla vzniknúť škoda, pretože v exekúcii do svojej zámeny mal pokračovať pôvodný súdny exekútor poverený na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ nepreukázal ani vznik a ani výšku škody, pričom náklady na správu informačného systému by navrhovateľovi vznikli tak či tak, bez ohľadu na tvrdené prieťahy, pričom sám navrhovateľa je spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a využíva k svojej činnosti informačný systém, ktorý mu poskytuje prehľad o poskytnutých úveroch. Požadovanie paušálnej sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je podľa odporkyne nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami. Inak je preskúmanie nároku znemožnené.

Pri nemajetkovej ujme 442,56 Eur vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý priznáva za jeden rok prieťahu čiastku 663,88 Eur, odvolávka na rozhodnutie Ústavného súdu SR nevyvoláva automatické priznanie nemajetkovej ujmy. Tú navrhovateľ musí preukázať vznik nemajetkovej ujmy, ako aj to, že je mu potrebné poskytnúť náhradu v peniazoch. Odporkyňa navrhuje zamietnuť žalobu.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený viedol na Okresnom súde Vranov nad Topľou exekúciu pod sp. zn. , kedy dňa 8. 12. 2005 bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi návrh na zmenu súdneho exekútora. O návrhu o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodol 31. 3. 2010.

Navrhovateľ v konaní vychádzal zo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom podľa cit. zákona v znení účinnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa cit. zákona nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom, ak príslušný orgán do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojí nárok, potom podľa cit. zákona môže podať návrh na súd. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk a podľa ods. 2, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Ust. Exekučného poriadku č. umožňuje oprávnenému kedykoľvek v priebehu exekučného konania, aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Podľa ods. 9 súd rozhodnutie o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň s vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Zákon definuje nesprávny úradný postup ako porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo urobiť rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu škody má ten, komu bola takýmto postupom škoda spôsobená. Navrhovateľ vyčíta nesprávny úradný postup Okresnému súdu Vranov nad Topľou, ktorý ako exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonnej 30-dňovej lehote, ale až po 258 dňoch. Navrhovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je v kompetencii Ústavného súdu SR. To nepreskúmavajú všeobecné súdy v konaniach o náhradu škody podľa

Aj keď predmetom konania o nároku navrhovateľa je skúmanie nesprávneho úradného postupu súdu a tým vzniku škody, súd považuje za správne poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale v tomto exekučnom konaní dĺžka konania bola ovplyvnená aj správaním súdneho exekútora, ktorý na výzvu súdu včas nereagoval. V priebehu času, kedy bol podaný návrh na zmenu súdneho exekútora nemohlo dôjsť ani k škode, pretože pôvodný súdny exekútor mal podľa zákona vykonávať exekučné konanie do doby, kým nedôjde k zámene súdneho exekútora. Keď sa navrhovateľ domáhal náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou správy pohľadávky, tak je možné uhradiť len skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorý je navrhovateľ povinný preukázať. Navrhovateľ v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody v konkrétnej veci, a to ani po výzve súdu. Bol síce doložený znalecký posudok č. 1/2014, kde znalcom sú určené priemery nákladov na počet posudzovaných konaní, ale v tomto prípade si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vyčíslenú paušálne bez ohľadu na okolnosti toho ktorého prípadu. Naviac si uplatňuje škodu viac ako 5-násobne vyššiu ako je určená znaleckým posudkom. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou. Jedná sa o jednostranné tvrdenie navrhovateľa, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch. Náklady na výkony zamestnancov sú bežnými nákladmi, s ktorými musí navrhovateľ počítať. Tieto náklady nepostačujú na preukázanie výšky majetkovej škody. Podľa súdu navrhovateľ nepreukázal, či mu vôbec vznikla škoda a v akej výške v konkrétnom prípade.

Pri nemajetkovej ujme nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy s povinnosťou uniesť dôkazné bremeno. Podľa zák. č je dôležité preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ to vymedzuje ako ovplyvnenie podnikateľských postupov a neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ ju ničím nekonkretizoval a nepreukázal. Nie je možné priznať nemajetkovú ujmu len na základe abstraktných tvrdení účastníka, pričom nemajetková ujma nezávisí automaticky od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak ani sám exekútor nedodržal lehotu na vyjadrenie a zaslanie spisu, nebolo možné objektívne dodržať lehotu ani súdom. Nedodržanie lehoty nemohlo spôsobiť neistotu, alebo škodu či nemajetkovú ujmu vzhľadom na spomínanú skutočnosť, že do rozhodnutia o návrhu oprávneného o zmene súdneho exekútora má exekúciu vykonávať pôvodný exekútor. Je ťažko uveriteľné, aby podnikateľské plány navrhovateľa boli závislé od rozhodnutia o zmene súdneho exekútora.

Keď navrhovateľ v konaní nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, či zmenšenie majetku navrhovateľa v dôsledku nesprávneho úradného postupu, súd návrh v celku ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. . Neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyňa si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnej odporkyni nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie navrhovateľ. Súd vo veci rozhodol na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany zákonného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdny dvor EÚ opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej súdnej agendy a pod. Štrasburský súd poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavke čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Navrhovateľ v konaní doložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom Súčasťou znaleckého posudku sú prílohy s podrobným prehľadom o vynaložených mzdových nákladoch, materiálnych nákladoch navrhovateľa.

Súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania prejudiciálnej otázky Ústavnému súdu SR. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a k tomu dodáva:

Navrhovateľ v konaní uplatnil právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pretože v rozpore s Exekučného poriadku súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu. Tým došlo k prieťahom v súdnom konaní a navrhovateľovi vznikla škoda a nemajetková ujma. Svoj nárok opiera o o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Ust. vymedzuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom nesprávny úradný postup je definovaný ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Rozsah náhrady škody je vymedzený v s tým, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom podľa zákona v prípade, keď samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné nárok uspokojiť inak. V konaní si navrhovateľ uplatňuje právo na náhradu škody v rozsahu 175,- Eur a nemajetkovú ujmu 442,56 Eur z dôvodov porušenia povinnosti exekučným súdom - Okresným súdom vo Vranove nad Topľou pri vedení exekúcie proti povinnému H. T.. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 31. 3. 2010 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, ale okresný súd uznesením z 8. 4. 2013 čk. - 53 vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a zastavil ju. Notárska zápisnica, ktorá bola titulom na vedenie exekúcie nebola spôsobilým exekučným titulom, pretože plnomocenstvo udelené na spísanie notárskej zápisnice Mgr. Tomášovi Kušnírovi bolo neúčinné, lebo záujmy zástupcu a zastúpeného boli v rozpore. Išlo o zjavné porušenie zákona a keďže išlo o neplatné plnomocenstvo, nie je možné ho odvolať, pretože neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

Čo sa týka náhrady škody 175,- Eur súvisiace s administratívnymi výdavkami správy pohľadávky, tak tieto finančné náklady predstavujú tak či tak náklady navrhovateľa súvisiace so správou pohľadávky od vzniku zmluvného vzťahu do prípadného uspokojenia takéhoto nároku dlžníkom. Navrhovateľ tieto náklady vymedzuje za obdobie od zbytočného uplynutia lehoty medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia o tejto zmene, pričom navrhovateľ nepreukázal, že táto čiastka ako škoda mu vznikla práve v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zámene súdneho exekútora do 30 dní od obdŕžania návrhu na zmenu súdneho exekútora. Ak by súd prijal takúto úvahu navrhovateľa, že za správu pohľadávky po dobu omeškania má navrhovateľ nárok na náhradu 175,- Eur, tak za dobu od právoplatnosti notárskej zápisnice do doby podania návrhu na zmenu súdneho exekútora by administratívne náklady vysoko prekročili hodnotu vymáhanej pohľadávky.

Navrhovateľ požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty o zámene súdneho exekútora, pričom nemajetková ujma predstavuje finančné zadosťučinenie 442,56 Eur, čo je 55,32 Eur za 1 mesiac omeškania, pretože Ústavný súd SR v rozhodnutí č.k. -38 pri prieťahu v konaní v trvaní 1 roka a 1 mesiaca priznal finančné zadosťučinenie 15.000,- Sk. Podľa odvolacieho súdu prieťahy v inom súdnom konaní v trvaní 1 roka nemôžu byť podkladom na obdobný postup, ako pri uplatnenom nároku navrhovateľa. Navrhovateľ ničím nezdôvodnil, že práve táto nemajetková ujma mu vznikla v súvislosti s porušením práva a že samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Je potrebné prihliadnuť aj na to, ako dopadla exekučná vec, kde navrhovateľ vymáhal pohľadávku z neplatnej notárskej zápisnice. Ak navrhovateľ ako oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pretože nemal titul na vedenie exekúcie, kde notársku zápisnicu podpísala osoba s neplatným plnomocenstvom, tak prípadné nedodržanie lehoty na zmenu súdneho exekútora postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku nebola dôvodom na neúspech navrhovateľa v exekučnom konaní. Navrhovateľ ťažko preukáže škodu z tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ak sám navrhovateľ vymáhal pohľadávku v exekučnom konaní bez právomocného a vykonateľného titulu. Neúspech navrhovateľa v exekučnom konaní nemôže byť základom pre vymáhanie náhrady škody, kde nárok na priamu materiálnu škodu v súvislosti s administratívnymi výdavkami za správu pohľadávky nemôžu byť ani podkladom na postup podľa , teda ani na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ust. vymedzuje kritéria výšky nemajetkovej ujmy, medzi ktorými sa konštatuje aj závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k ním došlo, či závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému. Navrhovateľ ako oprávnený viedol exekúciu bez platného titulu, a to platnej notárskej zápisnice a tak sám navrhovateľ zapríčinil náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, keď nemá ani titul ako podmienku na vedenie exekúcie. Odvolací preto potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol.

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pričom podľa ods. 3 na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd správne konštatoval, že nepostačí samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazov o vynaložení nákladov. Naviac sa jedná o administratívne náklady, ktoré má navrhovateľ so správou pohľadávky a nemôže ich uplatniť ako náhradu škody pre porušenie povinností súdu v exekučnom konaní. Administratívne náklady nemôžu byť predmetom exekúcie, pretože exekúcia je vždy prisúdenú pohľadávka ako titul, nie dodatočné náklady so správou tejto pohľadávky. Keď navrhovateľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, prípadnou insolventnosťou povinného, tak ide o hypotetické uvažovanie navrhovateľa bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry navrhovateľa. Súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či priznanie nemajetkovej ujmy na základe aplikácie Nálezu Ústavného súdu SR o priznaní finančného zadosťučinenia zapríčiním prieťahov v súdnom konaní, keď naviac exekúcia bola vyhlásenia za neprípustnú. Odvolací súd preto potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ bol návrh zamietnutý.

Ak navrhovateľ v konaní poukazuje na znalecký posudok č. 1/2014, tak nejedná sa o znalecký posudok, pretože dokazovanie znalcom nebolo nariadené súdom. Samotný znalecký posudok č. 1/2014 nie je nevyhnutné považovať ako dôkaz, pričom údaje z tohto znaleckého posudku nie sú verifikovateľné a znalec vychádzal len z údajov poskytovaných navrhovateľom. Tento znalecký posudok je aj tak bez významu vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si zapríčinil neúspech v exekučnom konaní, ak viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu - platnej notárskej zápisnice podpísanej povereným zástupcom dlžníka.

Čo sa týka námietky neprerušenia konania, pretože bola podaná ústavná sťažnosť, táto námietka sa objavila len v odvolaní navrhovateľa. V návrhu na začatia konania boli požiadania na vydanie medzitýmného rozsudku, že je daná zodpovednosť Slovenskej republiky za škodu.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania. Neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania, pričom odporkyňa si náhradu trov konania nežiadala, preto s poukazom na v spojení s súd mohol rozhodnúť tak, že neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a úspešnej odporkyni sa neprisudzuje náhrada trov, pretože si ich neuplatnila.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli, resp. si ich nežiadala, preto odporkyni nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.