Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-64-2013.pdf
PDF · 80.5 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/64/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a. s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35697270, zast. advokátom: Mgr. Martin Katriak, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: H. C., nar. XX. E. XXXX, bytom Mesto V., za účasti vedľajšieho účastníka 1/: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov IČO: 42176778, zast. advokátom: JUDr. Igor Šafranko a vedľajšieho účastníka 2/: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42264979, o 1.497,45 eur a príslušenstvo, o odvolaní vedľajšieho účastníka 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. júna 2013 č. k. 37C/26/2012-129 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti 712,94 eur a v časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
žalobkyni istinu vo výške 1,048,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne z dlžnej sumy od 9.7.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 51, § 420, § 488, § 489, § 491, § 494, § 517 ods. 1 a 2 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a odkazom na R 55/1971, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne (po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 448,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 448,85 eur od 9.7.2010 do zaplatenia) je dôvodný a oprávnený. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 20. 11. 2008 Zmluvu č. A4007719-0001 s Dodatkom zo dňa 20.11.2008 (neoddeliteľnou súčasťou sú VP), v zmysle ktorého žalobkyňa odpredala žalovanému 1 kus telekomunikačného zariadenia Huawei E220 USB modem za kúpnu cenu 1,- Sk, 1 kus notebooku ASUS F8RL za kúpnu cenu 1 Sk. Žalobkyňa sa zaviazala poskytovať služby žalovanému a predala mu uvedené telekomunikačné zariadenie a notebook za zníženú (akciovú) cenu a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť po dobu 36 mesiacov, čo však neurobil, a preto bola zmluva zo strany žalobkyne ukončená. Žalobkyňa si neuplatnila zmluvnú pokutu vo výške 35.000 Sk. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyúčtovanú 8-mimi faktúrami za obdobie 28.1.2010 až 23.6.2010 vo výške 335,66 eur, čím porušil svoje zmluvné povinnosti. Súd prvého stupňa priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie škody 132,41 eur, ktorá vznikla ako rozdiel medzi obvyklou predajnou cenou telekomunikačného zariadenia Huawei E220 USB modem vo výške 132,44 eur a jeho akciovou cenou, za ktorú bol žalovanému poskytnutý (0,03 eur), resp. tiež nárok na zaplatenie škody 580,53 eur, ktorá vznikla ako rozdiel medzi obvyklou predajnou cenou notebooku ASUS F8RL modem vo výške 580,56 eur a jeho akciovou cenou, za ktorú bol žalovanému poskytnutý (0,03 eur). Úrok z omeškania patrí žalobkyni vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (k 9.7.2010 vo výške 1,0%) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, t. j. 9%. O náhrade trov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku) v spojení s § 149 ods. 1 a § 151, resp. i § 10, § 16 a § 17 AT (vyhl. č. 655/2004 Z. z. - advokátskej tarify), keď procesne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 283,60 eur, z toho 62,50 eur za súdny poplatok a ako trovy právneho
zastúpenia z predmetu sporu 1.048,60 eur vo výške 221,10 eur a neúspešnému žalovanému uložil povinnosť zaplatiť ju k rukám právneho zástupcu žalobkyne.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného 1/, ktorý navrhol, aby ho odvolací súd nad sumu 335,66 eur zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. tretia veta, podľa ktorého predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. Škoda žalobkyne nemôže predstavovať rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou zariadenia. Išlo by len opäť o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala, lebo opäť by žiadnym spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Neprijateľnú a absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať. Od spotrebiteľa by bola požadovaná rovnaká suma, či by z 36 mesiacov viazanosti nesplnil nič, alebo by splnil napríklad 23 mesiacov. Uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobkyni žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako prvý predpoklad náhrady škody. Nárok na zaplatenie za neuhradené služby považuje za dôvodný. Súd prvého stupňa sa však nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania voči uplatnenej náhrade škody. Uviedol tiež, že žalobkyni by nemala patriť žiadna náhradu trov konania už len preto, že si celorepublikovo uplatňuje v rozpore s § 53a O. z. absolútne neplatnú zmluvnú pokutu.
Žalobkyňa a žalovaný sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/ nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach nesprávny a je dôvodné ho zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p.) a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 37C/26/2012 bolo zaplatenie 1.497,45 eur s príslušenstvom žalovaným žalobkyni. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti (712,94 eur s príslušenstvom) a tiež v časti trov konania.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Odvolacie dôvody uvádzané vedľajším účastníkom na strane žalovaného 1/ v odvolaní sú dané.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 335,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 9.7.2010 do zaplatenia je právoplatný, a preto odvolací súd jeho správnosť neskúmal (§ 206 ods. 2 a 3 O. s. p.).
Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva, že medzi žalobkyňou Orange Slovensko, a. s., ako poskytovateľkou a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pripojení dňa 20.11.2008, na základe ktorej poskytovateľka poskytla žalovanému koncové telekomunikačné zariadenie značky Huawei E220 USB, modem a notebook ASUS F5RL. V čl. 14, bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko, a. s. za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy a týchto Všeobecných podmienok vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním Služby, neoprávneným zasahovaním do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním mobilných telefónov alebo koncových zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním správne zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej (z 20.11.2008). Na právny vzťah žalobkyne a žalovaného je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinné od
1.1.2008, nakoľko podľa § 879j O. z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. V danej veci tvrdené porušenie zmluvy a nárok na zmluvnú pokutu mal žalobkyni vzniknúť až po 1.1.2008. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený zmluvou o pripojení posúdil súd prvého stupňa správne ako vzťah občianskoprávny, keď žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Odvolací súd sa v rozsahu 335,66 eur s príslušenstvom stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a platby za dodané služby nezaplatil (8 faktúr od 28.1.2010 do 23.6.2010 spolu vo výške 335,66 eur). Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je na právny vzťah založený zmluvou o pripojení potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. O. z.). Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o vzťah občianskoprávny alebo obchodnoprávny.
Žalobkyňa odvíja nárok na zaplatenie rozdielu medzi akciovými a trhovými cenami príslušných zariadení jednak od ustanovení O. z. a jednak zo znenia Všeobecných podmienok. Súd prvého stupňa sa však nevenoval dokazovaniu, resp. vysvetleniu skutočnosti, prečo žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu, v ktorej uviedla cenu 0,03 eur za každé zariadenie a v konaní pred súdom (resp. i predsúdnom konaní) už žiada sumu, za ktorú predáva predmetné zariadenia obvykle, t. j. nie pri podpise zmluvy o pripojení. Žalobkyňa neuvádza, že by bola k uzavretiu zmluvy o pripojení hocijakým spôsobom nútená, zmluva bola výsledkom konsenzu oboch zmluvných strán a žiadna zo strán nemala výhrady. Cenu predmetných zariadení dokonca určila sama žalobkyňa, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej znenie žalovaný nemohol nijako ovplyvniť.
Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení (resp. všeobecných podmienok) nevyplýva, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti - a to ktoroukoľvek zo strán - sa bude cena poskytnutých zariadení meniť z ceny ponúknutej (akciovej) na cenu obvyklú, či trhovú. Takto uplatnenú škodu nemožno považovať za škodu v pravom slova zmysle, ale skôr za obdobu zmluvnej pokuty, ktorú je potrebné považovať za jednoznačne neprimeranú sankciu, pretože nezohľadňuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia úhrady za poskytnuté služby dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie cien predmetných zariadení bolo len obchodnou politikou žalobkyne. Predaj zariadení za cenu nižšiu ako je ich skutočná trhová cenu, je výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobkyňou a žalovaným a tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobkyne menený prehodnotením rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladala.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej, ako aj v časti trov konania (v celom rozsahu) podľa § 221 ods. 1 písm. g/ a h/ O. s. p. zrušil a vec v týchto častiach podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou vedľajšieho účastníka, podľa ktorej by žalobkyni nemala patriť náhrada trov konania vôbec. V prejednávanej veci ide jednoznačne o sporové konanie, ktoré sa má spravovať zásadou úspechu a neúspechu, a preto bude úlohou súdu prvého stupňa po opätovnom prejednaní veci a riadení sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, zaoberať sa i pomerom úspechu a neúspechu účastníkov konania a následne rozhodnúť o náhrade trov konania podľa toho, ktorý z účastníkov zaznamenal v konaní úspech väčší, či menší. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania by tak prichádzalo do úvahy len v prípade, keby pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania bol prakticky na rovnakej úrovni.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.