Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-202-2004.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Subarea
11Er/202/2004
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávnených: 1/ OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísanou v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447, zast. v konaní: JUDr. Veronika Kubriková, advokátka, so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, 2/ Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v právnej veci pobočky Levice, IČO: 30 807 484, povinnému: O. A., E.. XX.XX.XXXX, E. I. S. XXX, Ž., zast. v konaní opatrovníčkou O.. A. D., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o vymoženie 907,59 eura s príslušenstvom,
rozhodol:
Súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov z a m i e t a.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávneným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,62 eura, a to v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice poveril dňa 21.04.2004 súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka so sídlom v Nitre, vykonaním exekúcie EX 737/2004 na základe vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Levice - rozhodnutia č. 422/99 zo dňa 12.03.1999 a č. 243/98 zo dňa 27.04.1998, na vymoženie vyššie uvedenej sumy.
Dňa 18.05.2012 bol na súd súdnym exekútorom doručený podnet na zastavenie exekúcie, podaný v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) a návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 31 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku, ďalej len EP). Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 57,52 eura a žiadal zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie. Podľa § 4 ods. 1, písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. (ďalej len ZSP), od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 07.02.2012 požiadal oprávneného v zmysle § 197 ods. 2 EP, aby v lehote 14 dní od doručenia žiadosti zložil preddavok na trovy exekúcie vo výške 100 eur. Oprávnený v stanovenej lehote uvedený preddavok neuhradil. Súd po preskúmaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie má za to, že predmetný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nezloženia preddavku oprávneným je neopodstatnený. Exekučné konanie začalo na návrh Sociálnej poisťovne, pobočka Levice a vykonateľných rozhodnutí Sociálnej
poisťovne Bratislava, pobočka Levice - rozhodnutia č. 422/99 zo dňa 12.03.1999 a č. 243/98 zo dňa 27.04.1998. Exekúcia sa vedie vo veci sociálneho zabezpečenia a preto podľa § 4 ods. 1 písm. c ) ZSP je toto konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku. V zmysle § 31 ods. 2 EP tak nie je dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie. Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003), pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušil zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorého Sociálna poisťovňa pobočka Levice vykázala povinnému poistné, prechodným ustanovením vo vzťahu k povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, je ustanovenie § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia sa pri ich platení a vymáhaní po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Preskúmaním obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučné tituly - rozhodnutie č. 422/99 zo dňa 12.03.1999 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.04.1999 a č. 243/98 zo dňa 27.04.1998 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.06.1998. Desaťročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. je považovaná za lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne
neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom). Na preklúziu práva súd musí prihliadnuť ex offo v každom štádiu konania, a preto prebiehajúcu exekúciu podľa ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP zastavil.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len vyhlášky), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 cit. ustanovenia vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V otázke procesného zavinenia oprávneného vo vzťahu k zastaveniu exekúcie, súd zastáva názor, že oprávnení vedieť mali a mohli o prekluzívnej lehote uvedenej v ustanovení § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z.. Teda v danom prípade bol splnený zákonný predpoklad na uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 odsek 1 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na uvedené, súd uložil oprávneným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 33,62 eura, ktoré pozostávajú:
- z odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky v sume 13,28 eura (2 x 6,64 eura) za nasledujúce úkony: vypracovanie správy pre oprávneného o vykonanom šetrení a jeho zaevidovanie a odoslanie - 40 min., vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie na súd, jeho zaevidovanie a odoslanie
- 35 min.
- z odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods.1 písm. a), c), a j) vyhlášky v sume 9,96 eura (3 x 3,32 eura) za nasledujúce úkony: získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného
- z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 4,78 eura za poštovné a telekomunikačné poplatky
- a z 20% DPH v sume 5,60 eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrady hotových výdavkov exekútora napriek zneniu ustanovenia § 196 Exekučného poriadku s poukazom na to, že súdny exekútor
bol v čase rozhodovania súdu platiteľom dane z pridanej hodnoty a nakoľko uplatnené trovy exekúcie neboli platené v mene a na účet fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňovalo, ale išlo o sumy podliehajúce u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty. Súd pri vyčíslení hodinovej odmeny postupoval v zmysle § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky, tak že sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vyjadrené v minútach, pričom skúmal účelnosť času vynaloženého súdnym exekútorom na vykonanie toho - ktorého úkonu. S poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008, z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Vychádzajúc s uvedeného, nie je v rozpore s § 14 ods. 1 , písm. a) vyhlášky sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky. Súd preskúmal vyčíslenie trov predložených súdnym exekútorom a dospel k záveru, že uvedené vyčíslenie nebolo v úplnom súlade s vyhláškou, a tak časť trov žiadaných súdnym exekútorom nepriznal z nižšie uvedených dôvodov. Chybou v špecifikácii trov exekúcie je uplatňovanie odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za nasledujúce úkony: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie (10 min.), zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch súdneho exekútora (25 min.), zabezpečenie si výpisu z OR alebo ŽL povinného cestou internetu (15 min.), vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a zaslanie na súd (20 min.), zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie (15 min.), vypracovanie upovedomenie o začatí exekúcie (25 min.), rozposlanie upovedomenia a ich zaevidovanie (20 min.), zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie (15 min.), žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jeho odoslanie (10 min.), vyhotovenie faktúry pre oprávneného a jej odoslanie (15 min.), vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie (15 min.). Podľa názoru súdu ani jeden z týchto úkonov nie je úkonom, ktorý by smeroval k účelnému výkonu exekúcie, pričom úkony „zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie (15 min.), žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jeho odoslanie (10 min.)“ nikdy ani neboli vykonané, nakoľko v tomto súdnom konaní súd doposiaľ vôbec nerozhodoval o zastavení exekúcie. Odmenu za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch súdneho exekútora, zabezpečenie si výpisu z OR alebo ŽL povinného cestou internetu, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a zaslanie na súd, zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno priznať z dôvodu, že všetky úkony exekútora smerujúce k získaniu poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné pri vyčíslení odmeny subsumovať pod ustanovenie § 15 odsek 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého je tento úkon odmeňovaný výlučne paušálnou odmenou v sume 3,32 eura. Obdobným prípadom je aj nepriznanie hodinovej odmeny za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a rozposlanie upovedomenia a ich zaevidovanie, nakoľko tento úkon je odmeňovaný paušálnou sumou v zmysle § 15 odsek 1 písm. c) vyhlášky. V prípade, že by súd priznal exekútorovi hodinovú odmenu aj za tieto úkony exekučnej činnosti, došlo by k bezdôvodnému a najmä duplicitnému odmeňovaniu jedného úkonu paušálnou aj hodinovou odmenou. Súd nepriznal hodinovú odmenu špecifikovanú ako vyhotovenie faktúry pre oprávneného a jej odoslanie (15 min.), vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie (15 min.), archivácia spisu, vyvedenie z evidencií súdneho exekútora (50 min.), nakoľko podľa § 25 vyhlášky, je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom za administratívne práce sa, v súlade so súdnou praxou, považuje aj archivácia spisu. Vzhľadom k tomu, že k spomínaným úkonom dochádza až po ukončení exekučného konania, tak ich ani nemožno považovať za úkony priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou (v zmysle § 22 cit. vyhlášky). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd exekúciu zastavil a uložil oprávneným v súlade s ustanovením § 203 odsek 1 Exekučného poriadku povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 33,62 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Levice. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.