Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1498-2002.pdf
PDF · 79.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Er/1498/2002
Uznesenie
Okresný súd v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava proti povinnému: J. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Am F. X/X, T., N., o vymoženie sumy 1.187,84 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Soňou Stodolovou, exekútorský úrad Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 96,32 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany poverením zo dňa 2.12.2002 poveril súdneho exekútora na základe návrhu oprávneného v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. - platobný výmer č. 2001/2804 zo dňa 27.04.2001.
Súdny exekútor podaním zo dňa 13.08.2013 podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pohľadávky voči tretím osobám, účty v peňažných ústavoch, z ktorých by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu, ako aj z vyjadrenia a spisu súdneho exekútora mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Povinná síce je vlastníkom nehnuteľnosti na území SR, ale bezcennej (lesné pozemky v spoluvlastníckom podiele 1/714), podľa dopravného inšpektorátu nevlastní žiadne motorové vozidlá, na účtoch nemá žiadne finančné prostriedky, na povinnú je vedených viacero exekúcií, nemá žiaden príjem.
Lustráciou v Obchodnom vestníku č. 94B/2010 súd zistil, že Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky - dlžníčky: Mária Straková, nar. 16. 6. 1959, bytom: 955 01 Topoľčany, Čsl. armády 36, zastúpená JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, advokátkou, so sídlom: Šamorín-Mliečno, Dolná ul. 186/4, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, na dlžníka: Mária Straková, nar. 16. 6. 1959, bytom: 955 01 Topoľčany, Čsl.armády 36, uznesením č. k. 32K 4/2010-120 zo dňa 20. 4. 2010 zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka: Mária Straková, nar. 16. 6. 1959,
bytom: 955 01 Topoľčany, Čsl. armády 36. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 5. 2010. Súd lustráciou v REGOB tiež zistil, že povinná ukončila trvalý pobyt na území SR a od 5.10.2012 je prihlásená k trvalému pobytu v Rakúsku.
Súd podotýka, že pre jeho rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Súdny exekútor uvádza, že musí v konaní prihliadať na hospodárnosť a je povinný vykonávať svoju činnosť tak, aby nenavyšoval oprávnenému trovy konania. Podľa súdneho exekútora je ďalšie pokračovanie v exekúcii neúčelné, neefektívne a nehospodárne a súd sa stotožňuje s jeho názorom.
Z uvedených dôvodov exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.2.2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 134,23 eur.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), odsek 3, § 15 ods. 1 písm. a) za úkon: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, § 15 ods. 1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, § 15 ods. 1 písm. g) každé zisťovanie bydliska povinného REGOB 2 x á 3,32 eur = 6,64 eur, § 15 ods. 1 písm. h) každé ďalšie zisťovanie platiteľa mzdy povinného Soc. poist. 8 x á 3,32 eur = 26,56 eur, § 15 ods. 1 písm. i) zisťovanie účtu povinného 3,32 eur, § 15 ods. 1 písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku pov. ODI, Kataster, hnut. majetok 5 x á 3,32 eur = 16,60 eur, celkom 18 x 3,32 eur spolu 59,76 eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal ako časovú odmenu podľa § 14 ods. l písm. a) Vyhlášky za nasledujúce úkony: vypracovanie výzvy na dobrovoľné plnenie povinnosti (5.6.2003, 1.8.2003, 9.12.2003, 16.11.2005, 18.1.2006, 15.08.2006, 9.6.2010) á 5 min. = 35 min., vypracovanie správy o stave exekúcie 30 min., spolu - 2 začaté hodiny (á 6,64 eur za každú aj začatú hodinu), spolu 13,28 eur.
Súd podotýka, že pri výzve na dobrovoľné plnenie sa mení iba údaj o dátume, preto je uplatnenie času 20 minút za každú výzvu s ohľadom na horeuvedené excesívne a prehnané. Jednotlivé časy sa v zmysle vyhlášky spočítavajú na výslednú sumu, nie je preto možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu za každý čiastkový úkon v dĺžke jednej nezačatej hodine, ale iba v súčte všetkých dĺžok času exekútorskej činnosti.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 vyhlášky za úkony: vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie , nakoľko súdny exekútor si odmenu za tieto úkony uplatnil aj podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd mu za tieto úkony priznal odmenu v rámci § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky a preto ju nebolo možné priznať aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Pri tomto spôsobe výpočtu odmeny súdneho exekútora sa súd riadil tým, že keďže ani Exekučný poriadok ani vyhláška neupravuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a), zrejme ide o úkony odlišné od úkonov stanovených v § 15 ods. 1 vyhlášky. Priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) aj písm. b) by znamenalo priznanie duplicitnej odmeny za totožný úkon.
Exekútor si vyčíslil odmenu nesprávne, v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení v čase rozhodnutia súdu (ďalej len „vyhláška“). Z logického a gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Za jednotlivé úkony patrí súdnemu exekútorovi odmena, a to podľa § 14 ods. l písm. b/ a § 15 ods. 1 vyhlášky. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu, aby mal exekútor nárok na odmenu za každý úkon, ktorý by bol vykonaný počas začatej hodiny, a ktorý nie je uvedený v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky, tak by to bolo výslovne v tomto ustanovení uvedené. Exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky za každý úkon, ktorý netrval celú hodinu, čo v konečnom dôsledku viedlo k navŕšeniu jeho odmeny. Exekútor tým porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého mu uvedená sadzba patrí za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že počtom hodín sa rozumie súhrn celých hodín za jednotlivé úkony, ktoré je exekútor povinný sčítať. Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 eur patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Ak sa tak nestalo, potom nie je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Súd postupoval v súlade s právnym názorom NS SR v rozhodnutí uverejnenom pod sp.zn. 5 M Cdo 6/2008 "pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení do 30. apríla 2008) je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky (v znení do 30. apríla 2008) je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2007, sp.zn. 1 MCdo 7/2006, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2007 pod por.č. 69). Pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie". Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu uvedenú vo vyúčtovaní trov exekúcie za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie 40 min., nakoľko nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Exekúcia začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Uvedený úkon tvorí súčasť úkonu získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, teda išlo o duplicitné uplatnenie náhrady trov exekúcie.
Súd nepriznal exekútorovi v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 60 min. vynaložených na návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko podľa názoru súdu súdny exekútor už pri týchto činnostiach neuskutočňuje výkon rozhodnutia a ani nevymáha pohľadávku oprávneného, čo je účelom exekučného konania.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné a lustrácie vo výške 7,23 eur.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd s poukazom na rozhodnutie NS SR 4Mcdo 14/2006 podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len "vyhláška") sumu 80,27 eur + 20% DPH (16,05 eur), spolu 96,32 eur, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného.
Pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Topoľčany. V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.