Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26S-1-2014.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Q. B., bytom W. XXX, XXX XX W., proti žalovanému: Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova tr. 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí č. OU-NR- OOP-2013/12425, jednohlasne, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na Krajský súd v Nitre bolo dňa 13. januára 2014 Okresným súdom Nové Zámky postúpené písomné podanie žalobcu označené ako „žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí č. OU-NR-OOP-2013/12425“, v ktorom žalobca poukázal na to, že priestupok sa neuskutočnil a celá vec je proti nemu vykonštruovaná, pričom s týmto rozhodnutím sa nestotožňuje. Uviedol, že v zázname je uvedené, že sa k činu priznal, čo nie je pravdou, nakoľko sa žiadny nestal a on nič nepodpisoval.
Vzhľadom na to, že súd zistil, že podanie má viacero vád, uznesením č.k. 26S/1/2014-11 zo dňa 27.05.2014 vyzval žalobcu, aby tieto vady, ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby v lehote 20 dní od doručenia odstránil pod následkom zastavenia konania (§ 205d ods. 3 OSP). Tieto vady spočívali v prvom rade v tom, že žalobca v žalobe neoznačil účastníka konania na strane žalovaného. Ustanovenie § 249 ods. 2 OSP v spojení s ustanoveniami § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP vyžaduje, aby žalobca označil a uviedol presný názov a sídlo žalovaného správneho orgánu, ktorý o veci rozhodol s konečnou platnosťou (druhostupňový správny orgán). Ďalšou povinnosťou žalobcu bolo taktiež uviesť presné označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda (uvedením jeho čísla a dátumu vydania), v akom rozsahu rozhodnutie a postup žalovaného napáda, dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, ktoré napáda (zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený) a aký konečný návrh vo veci robí, teda ako navrhuje, aby súd rozhodol, nakoľko cieľom súdneho konania nie je len preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov, ale súd musí po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu aj rozhodnúť. Zároveň bolo potrebné, aby žalobca predmetné podanie podpísal a datoval v dvoch vyhotoveniach. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 04.07.2014.
Následne žalobca doručil súdu podanie zo dňa 22.07.2014 označené ako vec: Uznesenie KSNR v právnej veci žalobcu: č. 26S/1/2014-11, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Okresného súdu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí č. OU-NR-OOP-2013/12425. Ďalej
uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Vychádzal z vyjadrení Obvodného úradu od p. O. a p. S., ktorí sú blízki známi súrodencom bývalej manželky. Mal za to, že jeho vyjadrenia boli písomné i ústne, avšak neboli brané vážne ani preskúmané do hĺbky. Ďalej uviedol, že taktiež pani sudkyňa hľadala vinníka iba v ňom a kládla mu nezmyselné otázky nesúvisiace s prípadom. Debatovala zvýšeným tónom. Poukázal na to, že napáda to v plnom rozsahu, vec nebola prešetrená do hĺbky, nakoľko výpovede boli vykonštruované inou osobou. Žiadal preto o zrušenie rozsudku v mene Slovenskej republiky č. 4C/114/2013-152, 4413210646. Po konzultácii sa s bývalou manželkou zhodol v tom, že zbytočné prieťahy medzi nimi a jej súrodencami k ničomu neviedli. Navzájom si všetko odpustili, žijú v spoločnej domácnosti a spolu platia energie. Nakoľko jeho manželka je vážne chorá, stará a o ňu a pomáha jej. Uviedol, že v prílohe prikladá súhlas bývalej manželky o pozastavenie súdu ako dôkaz o tom, že sa dohodli a odpustili si. Teší sa do ďalšieho spoločného života.
Krajský súd v Nitre po preskúmaní žaloby a jej doplnenia zistil, že vady žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného neboli odstránené a konanie je potrebné podľa § 250d ods. 3 OSP z uvedeného dôvodu zastaviť.
Podľa § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 79 ods. 1 veta prvá, druhá a tretia OSP, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Podľa § 249 ods. 1 OSP, konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
Podľa § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí.
Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 246c prvá veta OSP, sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (V. časť OSP), primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa § 104 ods. 2 prvá a tretia veta OSP, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Ak sa nepodarí nedostatok podmienok konania odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 43 ods. 1 OSP, sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Často krát v oblasti verejnej správy konanie a rozhodovanie znamená zásah do práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy poskytuje práve správne súdnictvo. Súdna kontrola štátnej moci je neoddeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na kontrole verejnej správy v tom smere, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a tiež či poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Medzi hlavné úlohy správneho súdnictva patrí najmä ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom je predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére verejnomocenských právomocí.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Konanie v správnom súdnictve sa vždy začína na návrh (podaním žaloby), pretože konanie vo verejnom súdnictve pojmovo ani nemôže začať inak ako podaním návrhu oprávnenou osobou. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP musí žaloba obsahovať aj konečný návrh o výroku rozhodnutia, pričom v zmysle obmedzenej jurisdikcie súdom pri rozhodovaní podľa piatej časti druhej hlavy OSP (správne súdnictvo), je súd oprávnený rozhodovať len v intenciách § 250j ods. 1, 2 alebo 3 OSP, t.j. žalobu zamietne podľa § 250j ods. 1 OSP alebo rozhodnutie správneho orgánu zruší v dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 alebo 3 OSP (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/49/2011 zo dňa 22.08.2012).
Teda okrem konečného rozhodnutia vo veci je potrebné, aby žalobca v žalobe uviedol, aký konečný návrh robí podľa § 249 ods. 2 OSP, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 alebo 3 OSP a zároveň musí ísť o rozhodnutie vydané v správnom konaní, ako rozhodnutie konečné a proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok v administratívnom konaní. Súd jednak nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným a ani prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Ide o zásadu iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu aplikovať
vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zároveň mu neprináleží preskúmavať prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté konečné rozhodnutie vo veci trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala.
Žalobca sa domáhal zrušenia rozsudku v mene Slovenskej republiky č. 4C/114/2013-152, 4413210646. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Nitre zistil vady podania, žalobcu vyzval okrem iného aj na odstránenie vád podania tak, aby žalobca presne označil rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktoré napáda (uvedením jeho čísla a dátumu vydania) a uviedol aký konečný návrh robí, (t.j. špecifikoval petit žaloby a uviedol ako navrhuje, aby súd rozhodol o jeho podaní). Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení na č.l. 11 špecifikoval vady konania a taktiež uviedol aj ako ich treba odstrániť s uvedením právnej úpravy a s poučením o následku zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Ako vyplýva z podania zo dňa 22.07.2014 žalobca vady podania (žaloby) neodstránil, keďže ani petit žaloby nie je formulovaný v súlade s § 250j ods. 2 a 3 OSP, ale tak, že žiada zrušiť rozsudok v mene Slovenskej republiky č. 4C/114/2013-152, 4413210646, pričom ako rozhodnutie, ktoré sa malo preskúmať uviedol rozhodnutie Okresného súdu Nitra (zrejme úradu), odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí č. OU-NR- OOP-2013/12425. Taktiež zmätočné bolo aj konštatovanie, že si odpustili s bývalou manželkou a taktiež že sa dohodli a odpustili si, preto predložil aj jej súhlas o pozastavenie súdu.
Vzhľadom na uvedené, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, súd je povinný uznesením konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 OSP. Navyše je potrebné uviesť, že vzhľadom na nesprávne naformulovaný petit žaloby, ide tu potom tiež i o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a v takomto prípade je tu i dôvod zastavenia konania podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobca neodstránil vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).