Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/116/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janka Benkovičová a sudcov JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci navrhovateľky – matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXX, zastúpená Mgr. Viera Laczová, advokátka so sídlom Paulínska 17, Trnava, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené - otcovi E. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom mesto G., o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom ako matka, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. – 89 z 10. novembra 2020, takto

rozhodol:

Odvolanie otca o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené E. F., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.). Zároveň zveril maloletú H. s účinnosťou od 30.04.2020 do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok (výrok II.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 30.04.2020 (výrok III.). Otcovi taktiež uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 30.04.2020 do 31.10.2020 v sume 176,22 eur v pravidelných splátkach po 10,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. V odvolaní okrem iného namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie sa do jeho dispozície dostal až dňa 15.10.2021. Zároveň poukázal na svoj zdravotný stav, v dôsledku ktorého nemohol podať odvolanie v 15. dňovej lehote od doručenia. Uviedol, že dňa 18.10.2021 dostal prvý infarkt a následne dňa 25.10.2021 dostal druhý infarkt.

K odvolaniu otca sa vyjadrili matka maloletej i kolízny opatrovník.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( – ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané ( a – ďalej len „CMP“), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) a zistil, že odvolanie otca bolo podané oneskorene, preto je potrebné ho odmietnuť.

Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19.01.2021 (ďalej len „“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

Podľa , ustanovenie platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

Podľa , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Podľa , do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

Podľa , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa , lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

Z citovaných ustanovení vyplýva objektívna podmienka podania odvolania v stanovenej lehote, ktorá je pätnásť dní, počítaných od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej jej počiatok, ktorým je deň, kedy bol odvolateľovi doručený rovnopis

písomného vyhotovenia rozhodnutia, t. j. rozsudku alebo uznesenia. Keďže ide o lehotu procesnú, nezapočítavajú sa do jej plynutia dni dopravy písomnosti na súd.

Nakoľko otec nemá od 14.03.2017 evidovanú adresu trvalého pobytu v Registri obyvateľov SR, súd prvej inštancie napadnutý rozsudok otcovi správne doručoval oznámením na úradnej tabuli súdu podľa . Rozsudok súdu prvej inštancie tak bol otcovi doručený v zmysle ust. v spojení s ust. 8 písm. a) a dňa 16.03.2021 (č. l. 93 spisu), a to aj napriek tomu, že sa otec o tom nedozvedel. Lehota na podanie odvolania proti rozsudku začala otcovi plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení, t. j. 17.03.2021 a jej posledným, 15. dňom, kedy bolo možné podať odvolanie včas, bol deň 31.03.2021 (streda). Otec podal odvolanie osobne na Krajskom súde v Trnave (príslušný odvolací súd) až dňa 27.07.2022 (č. l. 106 spisu), t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, teda oneskorene.

Skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie bol otcovi doručený v súlade s právnymi predpismi dňa 16.03.2021, nemôže vzhľadom na vyššie uvedené ovplyvniť ani tvrdenie otca o tom, že sa predmetný rozsudok dostal do sféry jeho dispozície až dňa 15.10.2021, pretože ako vyplýva zo súdneho spisu mu bol právoplatný rozsudok doručený osobne na súde prvej inštancie (č. l. 92 spisu). Rovnako nemožno prihliadať ani na tvrdenie otca o jeho zlom zdravotnom stave, ktorý mu bránil podať odvolanie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia rozsudku. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že , ktorý sa v zmysle ust. subsidiárne aplikuje aj na mimosporové konania, umožňuje účastníkovi konania podať návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na vykonanie procesného úkonu (vrátane odvolania) z ospravedlniteľného dôvodu podľa . Z obsahu spisu je zrejmé, že otec toto procesné právo nevyužil a takýto návrh nepodal.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie podal otec oneskorene, odvolací súd toto odvolanie v súlade s odmietol bez toho, aby sa odvolaním vecne zaoberal.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).