Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne K.. Y. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX V., proti žalovanej K.. C.M. S. - H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. X, XXX XX N., v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd nepripúšťa zmenu žalobného petitu podľa písomného podania žalobkyne zo dňa 31. októbra 2014,

II. Súd žalobu zamieta,

III. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I. dňa 18.12.2013 žiadala, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej za poškodenie dobrého mena v celých Košiciach, nakoľko je mediálne známa finančné odškodnenie vo výške 50 000 eur, verejné ospravedlnenie na Krajskej prokuratúre v Košiciach, ako aj zabezpečil výmaz z denníka vyšetrovacieho spisu, kde bola krivo obvinená za ohováranie a to žalovanou. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že na základe uznesenia ČVS:ORP-3912/SM- KE-2008 zo dňa 23.10.2008 bola neprávom obvinená zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona a to K.. Y. Y. a C. S. - H., ktorí jej svojim krivým obvinením spôsobili morálnu, finančnú a zdravotnú ujmu. K.. Y. Y. a pani S. - H. na všetkých policajných oddeleniach v Košiciach rozširovali o nej lži, tvrdili, že je štetka, debil, dement, alkoholička, zlodejka a páchateľka viacerých trestných činnou. Problém s uvedenými osobami má viac ako osem rokov, počas ktorých jej spôsobovali psychický teror. Z tohto dôvodu žiada, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 eur. Rovnako uviedla, že žalovaná vstupovala do jej bytu spolu so svojim komplicom K.. Y. Y., poškodili jej nábytok, porozbíjali cenné sochy a odcudzili z bytu zlaté šperky. Žalovaná je chronická klamárka, ktorej výpoveď sa vždy odlišuje. Naďalej ju ohovára v N.T. a narúša jej rodinné vzťahy. Nadáva jej, že je debil, dement a psychopat berúci lieky na hlavu, čo považuje za veľmi vážnu ujmu. Do konca si žalovaná najala vraha, pána S., ktorý na ňu mieril zbraňou. Polícia to odmietla vyšetriť. Viackrát sa jej v prítomnosti svedkov vyhrážala smrťou a v byte našla aj odseknutú hlavu bábiky. Päť rokov bola krivo obvinená na základe krivej svedeckej výpovedi odporkyne.

Uvedená právna vec bola Okresným súdom Košice I. dňa 7. Marca 2014 postúpená tunajšiemu súdu a to listom zo dňa 22.1.2014 z dôvodu miestnej príslušnosti.

Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 30. Mája 2014, kde žalobu žiadala v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň uviedla, že na žalobkyňu si zo svojich študentských čias prvé tri roky vôbec nespomína. Zaregistrovala ju až v 4 ročníku štúdia,

kde jej začala bezdôvodne, pričom nevie dodnes z akého dôvodu vulgárne, verejne na chodbe pred ostatnými študentmi nadávať. Vtedy si myslela, že ide o istý omyl, že si ju žalobkyňa s niekým zmýlila. Od tohto roku čelí veľmi vážnym lživým obvineniam, do konca ju žalobkyňa aj fyzicky napadla. Po každom podaní na jej osobu zo strany žalobkyne dochádza u nej k depresii a má vážnu obavu z toho, že tak ako to urobila s pánom profesorom Y., že mu dokonale ničila a možno zničila osobný život, tento zničí aj jej, nakoľko je šťastne vydatá a má dve krásne deti. Nemieni ďalej akceptovať tento nepochopiteľný stav. Nikdy sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, ani priestupku vo vzťahu k žalobkyni. Svoj profesionálny život venuje svojej odbornosti, svojej práci, svojej rodine a svojmu okoliu. Pochádza zo 6 člennej usporiadanej rodiny, nakoľko jej rodičia sa jej venovali a vštepovali do nej lásku a slušnosť tak, že by sa v živote neznížila k tomu, aby niekomu ublížila fyzicky, či verbálne. Žije slušne, morálne, eticky a čestne. Žaloba je absolútny totálny nezmysel, a preto ju žiada v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným vyšetrovacím spisom sp. zn. ČVS:ORP-602/1-OJP-KE-2010, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I. sp. zn. , ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa svoj žalobný návrh, ktorý bol pôvodne doručený Okresnému súdu Košice I. dňa 18. Decembra 2013 odôvodnila tou skutočnosťou, že na základe výmyslov žalovanej, ako aj K.. Y. Y. bola rozhodnutím Okresného Policajného riaditeľstva sp. zn. ČVS:ORP-3912/SM-KE-2008 zo dňa 23. Októbra 2008 krivo obvinená postupom podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona z trestného činu ohovárania. Žalovaná spolu s K.. Y. Y.V. jej týmto svojím podaním a trestným oznámením spôsobili finančnú, morálnu a zdravotnú ujmu. Osem rokov ju podrobovali psychickému teroru, z tohto dôvodu žiada, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur.

Súd si za týmto účelom vyžiadal z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície vyšetrovací spis sp. zn. ČVS:ORP-602/1-OJP-KE-2010, kde sa voči žalobkyni viedlo trestné stíhanie pre trestný čin ohovárania, z ktorého zistil nasledujúce skutočností:

Dňa 21.8.2008 bola s K.. Y. Y., nar. XX.X.XXXX spísaná zápisnica o trestnom oznámení pod sp. zn. ČVS:ORP-3912/SM-KE-2008, kde K.. Y. Y. uviedol, že podáva týmto trestné oznámenie na žalobkyňu, nakoľko opakovaným šírením nepravdivých údajov a lží o jeho osobe mu spôsobuje poškodenie jeho mena a vážnosti v mieste jeho bydliska, v mieste výkonu práce, ako aj v rodine. Zároveň uviedol, že žalobkyňu pozná ako študentku z Vysokej školy Fakulty bezpečnostného manažérstva Žilinskej univerzite v Žiline, detašované pracovisko Košice, kde pôsobil ako vysokoškolský učiteľ. Žalobkyňa sa viackrát domáhala osobného kontaktu s jeho manželkou v mieste jeho bydliska. O jeho osobe šírila nepravdivé údaje, jeho manželka sa tieto skutočnosti dozvedela od susedy pani H., pričom bola pohoršená. Rovnako žalobkyňa šírila medzi študentmi fakulty nepravdivé informácie o mileneckom vzťahu medzi ním a žalovanou, ktorá je tiež študentkou vysokej školy. Tieto informácie sa dostali aj vedeniu školy k rektorovi, čo malo za následok morálne a etické poškodenie jeho osoby na pracovisku.

Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Staré mesto sp. zn. ČVS:ORP-3912/ SM-KE-2008 zo dňa 2. Septembra 2008, začal vyšetrovateľ trestné stíhanie pre trestný čin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona voči žalobkyni tým, že dňa 18.8.2008 v presne nezistenom čase v Košiciach, vo vchode obytného domu oznámila nepravdivé informácie susedom a prostredníctvom nich aj manželke K.. Y. Y. o tom, že K.. Y. Y. neoprávnene vniká do jej bytu, ubližuje jej na zdraví a má milenecký vzťah so žalovanou, pričom tieto nepravdivé informácie boli spôsobilé narušiť rodinné vzťahy K.. Y. Y., spôsobili ohrozenie jeho vážnosti v mieste jeho bydliska a boli spôsobilé ohroziť vážnosť C. S. v mieste jej štúdia a narušiť jej rodinné vzťahy.

Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Staré mesto sp. zn. ČVS:OPP-3912/SM- KE-2008 zo dňa 26. Septembra 2008 bolo vznesené obvinenie postupom podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku voči žalobkyni, pričom uvedené uznesenie jej bolo doručené dňa 1.10.2008.

V trestnom konaní bola vypočutá aj žalovaná ako poškodená dňa 2. Septembra 2008, ktorá uviedla, že žalobkyňu pozná zo školy, bola to jej spolužiačka na Fakulte špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Košiciach, kde študovala od roku XXXX. Bližšie nekomunikovali, registrovali sa ako spolužiačky pretože mali spoločné prednášky a skúšky. Dňa 5.2.2008 jej bezdôvodne začala vulgárne nadávať pred školou v Košiciach na Požiarnickej ulici pred spolužiakmi a obviňovať ju z toho, že jej poškodila auto, ako

aj kradla v jej byte. Z jej správania bola pohoršená. Nasadla do auta k spolužiačke, avšak žalobkyňa ich prenasledovala, následne otvorila dvere na aute a ťahala ju von, pričom jej zničila kabelku. Celú túto udalosť oznámila na polícii, kde vyšetrovanie skončilo s tým, že ide o priestupok. Od vtedy na ňu žalobkyňa začala podávať trestné oznámenie, obviňovala ju zo skutkov, ktoré nikdy neurobila. Zároveň ju obvinila, že neoprávnene vzniká do jej bytu, kradne, poškodzuje jej auto, niekoľkokrát uviedla, že tieto skutky robí s K.. Y. Y., ktorý je jej učiteľ. Správa o týchto nepravdivých informáciách sa dostala aj k jej spolužiakom, čo poškodilo jej povesť a rovnako aj k jej advokátovi, zamestnávateľovi R.. R. X., ktorý ju v inej veci zastupoval a ktorý z týchto informácii bol pohoršený. Tieto informácie jej v tom čase boli spôsobilé privodiť stratu zamestnania. Okrem toho ju žalobkyňa na polícii v Košiciach obvinila, že je drogová dílerka, čo prišlo podanie na Obvodné oddelenie do L. a bola nútená tam podať vysvetlenie, čo poškodilo jej dobré meno. Rovnako sa uvedené skutočnosti dostali aj k jej rodičom, čím došlo k napätiu v ich vzájomných vzťahoch. So žalobkyňou nemala žiaden vzťah, v podstate o nej nič nevie.

Žalovaná bola zároveň vypočutá dňa 23.4.2010 kde uviedla, že so žalobkyňou nemá žiaden vzťah, boli len spolužiačky. Príčinu prečo sa tak správa nevie. Celé sa to začalo v škole neslušnými nadávkami, nevedela pochopiť, čo má žalobkyňa voči jej osobe. Raz na skúške jej začala vulgárne nadávať. So všetkými ostatnými spolužiakmi mala normálny vzťah. Vo februári, keď išla z jednej skúšky ju žalobkyňa fyzicky napadla, to bol aj podnet prečo išla na políciu. Rovnako čakala na pani Š., na parkovisku pred školou na Požiarnickej ulici, kde žalobkyňa stála s nejakou kamarátkou, vôbec ju nevnímala s tým, že z diaľky počula ako žalobkyňa nadáva. Vôbec nereagovala na tieto nadávky. Následne keď prišla pani Š., sadli spolu do auta a išli smerom do mesta. Na ulici Požiarnickej na červenú zastali, pani žalobkyňa vyšla z auta, otvorila dvere a začala jej ťahať kabelku, pričom jej roztrhala kabelku a všetky veci jej vypadli von. Následne začala ťahať aj ju. Bola zelená, preto všetky auta začali trúbiť a išli preč, žalobkyňa ich prenasledovala. Žalobkyňa začala vypisovať sms-ky na mobil pani Š., pričom boli to veľmi vážne obvinenia. Žalobkyni nedala vôbec žiaden podnet, aby voči nej takto postupovala.

Uznesením Okresnej prokuratúry Košice II. sp. zn. zo dňa 18.1.2012 bolo trestné stíhanie voči žalobkyni pre trestný čin ohovárania zastavené z dôvodu, že skutok nebol trestným činom a nebol zároveň dôvod na postúpenie tejto veci. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bolo preukázané, že žalobkyňa je doposiaľ presvedčená o tom, že skutočnosti, ktoré uvádzala o poškodených K.. Y. Y. a K.. C. S. sa zakladajú na pravde, čo vylučuje jej úmysel šírením nepravdivých údajov, značnou mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ich v zamestnaní či narušiť ich rodinné vzťahy alebo spôsobiť im vážnu ujmu. Z tohto dôvodu prokurátor dospel ku skutočnostiam, že nejedná sa o trestný čin a trestné stíhanie postupom podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2012.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. súd zistil, že žalobkyňa dňa 28.2.2011 podala žalobu, ktorá sa viedla pod sp. zn. , kde žalovala žalovaného v 1. rade K.. Y. Y., žalovanú v 2. rade Q. Y., v 3. Y. H., v 4. žalovanú v tomto konaní a v 5. rade Y.. V. N., okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II., kde žiadala, aby súd žalovaných zaviazal zaplatiť jej za špinenie jej mena morálnu, zdravotnú, spoločenskú ujmu počas 6 rokov, sumu 200 000 eur, ako aj poškodenie jej majetku, sumu 40 000 eur. Uvedené konanie sa skončilo uznesením č. k. - 652 zo dňa 15.4.2013 a to zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne písomným podaním zo dňa 8.3.2013 postupom podľa § 96 O.s.p. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2013.

V písomnom podaní, súdu doručenom dňa 18. Septembra 2014 žalobkyňa navrhla, aby súd v tomto konaní vypočul svedkov, ktorých označila v tomto písomnom podaní. Zároveň z písomného podania, ktoré bolo súdu doručené dňa 3. Novembra 2014 žalobkyňa rozšírila svoj žalobný návrh a žiadala, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej za poškodenie majetku a krádeži z jej bytu sumu 65 000 eur, ako aj finančné náklady spojené s obhajobou jej osoby v sume 6 500 eur.

Súd v konaní vypočul žalobkyňu, ktorá súdu uviedla, že túto žalobu podala z dôvodu, že boli porušené všetky jej práva. Žalovaná sa voči jej osobe dopustila konania tak, že v roku 2008 krivo vypovedala, pričom obidvaja s pánom K.. Y. na ňu podali trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania v roku 2008. Zároveň žalovaná napomáhala v trestnej činnosti K.. Y., ktorý bol ich učiteľom na škole. V tom čase ju začal zároveň sexuálne obťažovať, vyvolával jej v noci, stále jej zvonil, preto sa obrátila na jeho manželku, ktorú navštívila v prítomnosti dvoch svojich kamarátok, ako aj svedkov. Keďže manželka nebola doma, nechala odkaz susede, že sa s ňou potrebuje porozprávať. Následne pán K.. Y. na ňu

v roku 2008 podal trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania. K tomuto trestnému oznámeniu mu napomáhala žalovaná tým, že ju ohovárala pred spolužiakmi na pracovisku, rovnako pred rodičmi. Na základe príkazu sudcu U. zo dňa 2.10.2008 bola vylákaná na Policajnú stanicu nad Jazerom. Policajti ju vôbec k poškodeniu motorového vozidla nevypočúvali, vylákali ju so svedkom pred policajné auto a začali ju viesť na Krajskú políciu, kde už boli pripravené znalecké posudky Y.. H. a Y.. L. s jej okamžitým umiestnením do konca života do Ústavu v T.. Zároveň v aute bola umiestnená v klietke, kde zavolala do kancelárie prezidenta, čo policajti počuli, je o tom záznam, kde sa rozprávala s asistentkou prezidenta. Následne sa policajti začali medzi sebou rozprávať a odviezli ju na policajnú stanicu. Nie je jej zrejmé, ako sudca mohol vydať príkaz na vyšetrenie jej duševného stavu, keď nikde pred policajnými orgánmi nebola vypočutá, nikto s ňou nejednal. Má podozrenie, že K.. Y., ako aj žalovaná sú zapojení do bytovej mafie. V byte, kde žije sama jej odcudzili doklady o vlastníctve bytu a má pocit, že sa jedná o bytovú mafiu s úmyslom zbaviť ju svojprávnosti. Ich úmyslom bolo zbaviť ju svojprávnosti s tým, že je duševne chorá, aby ju pripravili o byt, v ktorom žije sama. Zároveň žalovaná L. K.. Y. chcú ju pripraviť o byt tým spôsobom, že si vymysleli, že je notorickou alkoholičkou, pričom zároveň súdu uviedla, že v živote nepila, nakoľko denne šoféruje auto. So žalovanou sa spoznala na vysokej škole, kde boli spolužiačky. Žalovaná zasiahla do jej ľudskej cti a dôstojnosti, ohovárala ju po Košiciach, že je dement, psychopat pred policajnými orgánmi, práve z tohto dôvodu si nemôže nájsť prácu, nakoľko je vyštudovaná policajtka a nikde ju nevezmú do pracovného pomeru. Zároveň pričinením žalovanej zo strany policajných orgánov jej bolo povedané, že je psychopat, dement, notorický alkoholik, práve z tohto dôvodu sa od nej odvrátili aj jej rodinní príslušníci, kamaráti, všetci s ňou ukončili vzťah. K zrejmému zásahu do jej práv došlo v čase, keď žalovaná v roku 2008 na ňu podala trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania. Pred policajtmi ju ohovorila, že je dement, debil, notorický alkoholik a duševne chorá. Takto k nej aj policajti pristupovali. V roku 2008 podala na ňu s K.. Y. žalovaná trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania. Žalobkyňa uviedla, že je verejne známou, nakoľko sa zapodieva parapsychológiou. Krajskí prokurátori ako V., N. a T. ju ohovárali, že je dement, psychopat, schizofrenik, dokonca pred jej známymi. Žalovaná spolu s K.. Y. zabezpečili sedem fiktívnych znaleckých posudkov, že je duševne chorá a je schizofrenikom. Tieto znalecké posudky sú toho času skartované, nakoľko sa obrátila na kanceláriu prezidenta. Žije ako morálny, čestný človek. Trestné stíhanie pre trestný čin ohovárania skončilo jeho zastavením prokurátorom L. v roku 2012. Prvýkrát došlo k zásahu do jej osobnostných práv v čase, keď K.. Y. spolu so žalovanou podali na ňu v roku 2008 trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania. Vtedy bolo prvýkrát zasiahnuté do jej práv. Zároveň konanie K.. Y. naďalej pokračuje, vchádza do jej bytu, necháva tam vzorku spermií. Má podozrenie, že je členom bytovej mafie s úmyslom ju pripraviť o byt. Suma 1200 eur, ktorú požaduje v žalobe predstavuje nevyhnutné výdavky na jej obhajobu, právne rady advokátov.

Žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že žalobkyňu pozná len zo školy, neboli vôbec v kontakte. Do kontaktu so žalobkyňou prišla len cestou polície a súdov cez krivé obvinenia a trestné oznámenia. Nikdy v živote na žalobkyňu nepodala trestné oznámenie. Na základe podaní žalobkyne bola vypočutá niekoľkokrát na polícii pre trestné činy, ktoré na ňu podáva žalobkyňa. Jej priatelia sa jej pýtali, ako sa niečo takého mohla dopustiť. Pokiaľ ide o K.. Y., toho pozná len zo školy, raz sa stretli na polícii. Rovnako na nich žalobkyňa podala žalobu na Okresnom súde Košice o zaplatenie sumy 240 000 eur. S pánom Y. nikdy nemala milenecký vzťah, do bytu žalobkyne v živote nechodili, na žalobkyňu nepodala žiadne trestné oznámenie. Prečo žalobkyňa voči nej takto postupuje, to súdu uviesť nevedela. Má pocit, že si ju žalobkyňa s niekým mýli. Do Košíc kvôli nej už radšej ani nechodí.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Žalobkyňa v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 3. Novembra 2014 rozšírila svoj žalobný návrh, kde žiadala, aby súd žalovanú zaviazal nahradiť jej škodu titulom poškodenia jej majetku a krádeže z bytu v hodnote 65 000 eur, ako aj finančné náklady spojené s obhajobou jej osoby v sume 6.500 eur.

Súd postupom podľa § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu žalobného petitu jeho rozšírením na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a vykonaného dokazovania nepripustil.

Žalovaná na pojednávaní dňa 10. Novembra 2014 vzniesla v tomto konaní námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne. Súd túto námietku žalovanej prednesenú na pojednávaní dňa 10. Novembra 2014 považoval v celom rozsahu za dôvodnú.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.2.2011 sp. zn. , podľa ktorého počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého narušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

Žalobkyňa sama na pojednávaní dňa 4. Septembra 2014 a 10. Novembra 2014 súdu uviedla, že prvýkrát došlo k zásahu do jej osobnostných práv v čase, keď K.. Y. spolu so žalovanou podali na ňu v roku 2008 trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania. Vtedy bolo prvýkrát zasiahnuté do jej osobnostných práv.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS:ORP-602/1-OJP-KE-2010 mal súd za preukázané, že trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania postupom podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona podal na žalobkyňu K.. Y. Y. dňa 21.8.2008. Súd je toho názoru, že námietka premlčania vznesená žalovanou je v celom rozsahu dôvodná. Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Staré mesto sp. zn. ČVS:OPP-3912-SM-KE-2008 zo dňa 24. Septembra 2008 bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie pre trestný čin ohovárania postupom podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona na základe trestného oznámenia, ktoré na ňu podal K.. Y. Y. dňa 21.8.2008. Z doručenky, ktorá sa nachádza na č. l. 4 pripojeného vyšetrovacieho spisu mal súd za preukázané, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobkyni doručené dňom 1.10.2008. Ak teda súdu sama žalobkyňa uviedla, že týmto trestným oznámením v roku 2008 pre trestný čin ohovárania postupom podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona bolo prvýkrát zasiahnuté do jej osobnostných práv, súd je toho názoru, že deň nasledujúci po doručení tohto uznesenia o vznesení obvinenia, t.j. dňa 2.10.2008, kedy sa prvýkrát dozvedela o skutočnosti,

že bolo na ňu podané takéto trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania, jej začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 2.10.2011. S poukazom na to, že žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy titulom porušenia jej osobnostných práv, súdu doručila až dňa 18. Decembra 2013, t.j. po zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, súd je toho názoru, že jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je v celom rozsahu premlčaný. Námietku vznesenú žalovanou v tomto konaním, súd tak v celom rozsahu považoval za dôvodnú.

Súdu však nedá na doplnenie záverov odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatovať aj nasledujúce skutočnosti:

Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná podaním trestného oznámenia spolu L. K.. Y. Y. v roku 2008, keď na ňu podali trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania, rovnako aj krivou výpoveďou v tomto konaní zasiahla do jej osobnostných práv. Uvedené tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde a žalobkyňa ich súdu nijakým spôsobom nepreukázala. V konaní nijakým spôsobom nepreukázala, aby konaním žalovanej bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv.

Súd k veci uvádza, že z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície sp. zn. ČVS:ORP-602/1-OJP-KE-2010 mal súd za preukázané, že trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania dňa 21.8.2008 podal na žalobkyňu K.. Y. Y. a nie žalovaná. Súd je z tohto dôvodu aj toho názoru, že žalovaná v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaná.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že krivou výpoveďou a vulgárnym nadávaním žalovanou na jej osobu pred policajnými orgánmi bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv na ochranu ľudskej dôstojnosti a cti k tomu súdu uvádza:

Žalovaná ako poškodená bola v uvedenom trestnom konaní vypočutá dňa 2. Septembra 2008 a dňa 23.4.2010.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.10.2006 podľa ktorého, výpoveď svedka alebo účastníka v trestnom konaní alebo občianskom je posudzovaná ako výkon stanovenej povinnosti, resp. práva. Pokiaľ pri ňom dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby nie je to hodnotené ako zásah neoprávnený a to s výnimkou prípadu, kedy sa ten kto výpoveď pred súdom uskutočnil dopustil excesu.

Súd po podrobnom preštudovaní výpovede žalovanej ako poškodenej v trestnom konaní na základe jej výpovede zo dňa 2. Septembra 2008 a 23.4.2010, ktoré sa nachádza na č. l. 63 - 73 trestného spisu nemal za preukázané, aby žalovaná ako poškodená vypočutá v tomto konaní sa dopustila excesu vo vzťahu k žalobkyni. Navyše súd zdôrazňuje, že žalobkyňa nepredložila súdu jediný dôkaz, z ktorého by mal súd za preukázané, že žalovaná zasiahla do jej osobnostných práv. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu považoval za nedôvodnú.

Žalobkyňa v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 18. Septembra 2014 žiadala, aby súd vykonal dokazovanie vypočutím jej navrhnutých svedkov. Rovnako návrh na doplnenie dokazovania v tom smere mala aj žalovaná a žiadala, aby súd v tomto konaní ako svedka vypočul R.. R. X.. Súd návrh na doplnenie dokazovania vypočutím navrhnutých svedkov v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 8. Októbra 1997, podľa ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený preskúmavať aj také konanie a rozhodnutie všeobecných súdov, ktorým by došlo k porušeniu základných práv tvoriacich obsah ústavného inštitútu súdnej ochrany. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

Súd návrhy na doplnenie dokazovania v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol. Mal za to, že v tomto konaní je nárok žalobkyne v celom rozsahu premlčaný, navyše žalobkyňa neuniesla v konaní

ani dôkazné bremeno, preto s poukazom na zásadu hospodárnosti a účelnosti konania, súd vykonanie týchto dôkazov v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná, žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku súdu č. I., ktorým súd nepripustil zmenu žalobného návrhu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.