Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-41-2022.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, žalovaný R. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. M. C. č. XXX/XX, T., o zaplatenie 127,90 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 127,90 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 21.10.2022 domáhal sa proti žalovanému zaplatenia 127,90 eur a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur.
2. Návrh odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou, zriadenou na základe zák. č. 532/2010 Z.z.. Je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z. z.. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada“) podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z. z. vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z. z., s periodicitou platenia úhrad: mesačná. Kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie od 1.5.2020 do 30.6.2022. Výzvou zo dňa 9.6.2022 ho vyzval na úhradu dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Zásielka sa mu vrátila s poznámkou poštového doručovateľa: zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Dlh žalovaného predstavuje sumu 110,90 eur, a pozostáva z 23 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období, z pokuty 17,- eur (§ 10 zák. č. 340/2012 Z. z.) a zo zaplatených poštových sadzieb 2,10 eur.
3. Súdu sa dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť súčasné miesto pobytu žalovaného. Postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, zverejnil oznámenie o podanej žalobe na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke. Po 15 dňoch od zverejnenia sa žaloba považovala za doručenú, a to aj vtedy, ak sa žalovaný ako adresát o tom nedozvedel.
4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
5. V predmetnej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 127,90 eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním 2,10 eur. Išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 Civilného sporového poriadku.
6. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, sa k veci samej nevyjadril. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Keďže žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, súd ich považoval za nesporné.
7. Súd sa oboznámil s prehľadom predpisov a platieb, s Výzvou zo dňa 9.6.2022, s doručenkou, s potvrdením tarifnej ceny za úhradu zásielky.
8. Žalovaný bol v období od 1.5.2020 do 30.6.2022 odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste: ul. M. C. č. XXX/XX, T., X. kód: XXZSSXXXXXXXXXXH.
9. Z predloženého prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb vyplýva, že v období od 1.5.2020 do 30.6.2022 žalovaný realizoval úhrady nasledovne: dňa 12.1.2021 9,28 eur, dňa 17.5.2021 75,38 eur, dňa 10.12.2021 25,- eur, dňa 10.1.2022 30,- eur, celkovo 139,66 eur. Prehľad predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb, ktorý žalobca predložil je z časového obdobia január 2012 až jún 2022, kedy mal žalovaný zaplatiť celkovo sumu 584,64 eur (126 mesiacov krát 4,64 eur), pričom zaplatil 473,74 eur. Rozdiel medzi sumou 584,64 eur a 473,74 eur je 110,90 eur. Z úhrady zo dňa 12.1.2021 9,28 eur, dňa 17.5.2021 75,38 eur, dňa 10.12.2021 25,- eur, dňa 10.1.2022 30,- eur si žalobca započítal sumu 129,92 eur na dlh na úhradách z obdobia pred dátumom 1.5.2020, a na úhrady za predmetné časové obdobie od 1.5.2020 do 30.6.2022 si započítal 9,74 eur (v období od 1.5.2020 do 30.6.2022 mal žalovaný zaplatiť 120,64 eur: 26 mesiacov krát 4,64 eur), dlh predstavuje 110,90 eur (120,64 eur mínus 9,74 eur).
10. Výzvou zo dňa 9.6.2022 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku, vyčísleného ku dňu 30.6.2022. Zásielka sa mu vrátila dňa 30.7.2022 s poznámkou poštového doručovateľa: zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
11. Podľa potvrdenia Tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 21.2.2022, cena platná od 1.3.2022 predstavuje 2,10 eur.
12. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 o úhrade za služby verejnosti, je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 o úhrade za služby verejnosti, je vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady Rozhlas a televízia Slovenska.
14. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 340/2012 o úhrade za služby verejnosti, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
15. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 340/2012 o úhrade za služby verejnosti, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
16. Podľa § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 340/2012 o úhrade za služby verejnosti platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur.
17. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
18. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
19. Na základe žalovaným nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu a z predpisu úhrad za služby verejnosti a platieb mal súd za preukázané, že žalovaný bol v kontrolovanom období odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste: ul. Y. EIC kód: XXZSSXXXXXXXXXXH. Ako odberateľ elektrickej energie bol v zmysle ustanovenia § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. povinný platiť úhrady za služby verejnosti. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by bol od platenia úhrady oslobodený, alebo že by ju platil na inom odbernom mieste, a že by zároveň túto skutočnosť oznámil žalobcovi. Výška úhrady za služby verejnosti predstavuje mesačne 4,64 eur. Dlh na úhradách v období od 1.5.2020 do 30.6.2022 predstavuje 110,90 eur. Okrem uvedenej sumy súd zaviazal žalovaného aj na úhradu pokuty vo výške 17,- eur, na ktorú vznikol žalobcovi nárok v súlade s § 10 ods. 3 a 5 zákona č. 340/2012 Z.z.. Žalobca uniesol dôkazné bremeno aj ohľadom nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za poštovné vo výške 2,10 eur. Z predloženej doručenky vyplýva, že žalovanému bola zaslaná výzva doporučene do vlastných rúk s doručenkou a súdu predložil aj potvrdenie o tarifnej cene poštovného.
20. V posudzovanej veci nešlo o spotrebiteľský spor vedený medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP). Predmetom sporu bolo zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t. j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Ako to už bolo uvedené, fyzická osoba platí za vysielanie žalobcu formou koncesionárskych poplatkov, financuje verejnú službu. Iná je situácia, keď fyzická osoba na základe zmluvy platí ako predplatiteľ danej programovej stanice za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ. Žalobca teda nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ale predmetom jeho činnosti je poskytovanie programových služieb vo verejnom záujme, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 2Co 125/2018).
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.