Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-121-2013.pdf
PDF · 89.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/121/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou v právnej veci navrhovateľky : P.. X. N., A.. X.X.XXXX, W. W. XXX, E.Y. X., zastúpená JUDr. Alojzom Markechom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Teplická 121, proti odporcovi : W.. H. N., A.. XX.X.XXXX, W. S., X. XX/XX, E. X., zastúpený Mgr. Karolom Vlasákom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. P. N., A.. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov H. N., A.. XX.X.XXXX Y. X. N., H.. U., A.. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
II. Súd zveruje maloletého P. N., A.. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu mal. P., A.. X.X.XXXX sumou 80,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Odporca je oprávnený stretávať sa s mal. P. 2 krát do mesiaca od 14.00 hod. do 17.00 hod. v termíne dohodnutom s navrhovateľkou minimálne 48 hodín vopred.“
IV. Navrhovateľka pripraví a odovzdá maloletého odporcovi v mieste obvyklého pobytu dieťaťa a odporca vráti maloletého navrhovateľke v mieste obvyklého pobytu dieťaťa.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo a mal. P., A.. XX.XX.XXXX zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého 80,- eur mesačne. Zároveň uviedla, že navrhuje úpravu styku odporcu s maloletým a to tak, že odporca
je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 16. hodiny do 18. hodiny za prítomnosti navrhovateľky.
V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili po dvojročnej známosti. Zo začiatku bolo manželstvo harmonické, problémy nastali asi pred dvomi rokmi, keď zostal odporca nezamestnaný a nastali problémy s finančným zabezpečením chodu domácnosti. Vážne nezrovnalosti a problémy sa stupňovali, dochádzalo k vzájomným hádkam. Situáciu zhoršovala aj skutočnosť odlišných pováh a rozdielnosť názorov. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu navrhovateľka nastúpila do práce v januári 2013. Počas jej neprítomnosti zabezpečoval starostlivosť o maloletého odporca, nakoľko bol v evidencii úradu práce. Avšak starostlivosť o maloletého nezvládal psychicky. V dôsledku nezrovnalostí stupňujúcich sa hádok dochádzalo až k vzájomnému sa vyhrážaniu, došlo postupne k vzájomnému sa odcudzeniu a zániku citovej väzby. Od 01.03.2013 žijú účastníci oddelene, nakoľko po veľkonočných sviatkoch sa navrhovateľka spolu s maloletým nevrátila do spoločnej domácnosti od svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú s výchovou maloletého počas výkonu jej práce. Ďalej uviedla, že odporca sa s maloletým stretáva za jej prítomnosti, avšak väčšina stretnutí končí vzájomnými hádkami. Poukázala, že manželstvo dlhodobo neplní funkciu, čoho následkom bolo opustenie spoločnej domácnosti, nakoľko táto neriešiteľná situácia a vzájomné správanie sa účastníkov nepriaznivo pôsobili na vývoj a výchovu maloletého.
Navrhovateľka dospela k názoru, že neustálym riešením problémov došlo k vzájomnému ochladeniu vzťahov, dlhodobo sa intímne nestýkajú a aj pre duševný rast a výchovu maloletého bude lepšie, keď podá návrh na rozvod ich manželstva.
Odporca vo výpovedi uviedol, že dôvodom rozvratu manželstva bola strata vzájomnej komunikácie a to podľa jeho názoru daný problém bol možný riešiť návštevou manželskej poradne. Potvrdil, že vzájomné hádky boli najmä z dôvodu finančných a v podstate podcenil dôvod straty zamestnania a nevynaloženie väčšieho úsilia v hľadaní si zamestnania. Nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, nakoľko k navrhovateľke naďalej pociťuje citovú väzbu a má záujem na zachovaní rodiny.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so sobášnym listom, rodným listom maloletého, s príjmom navrhovateľky, so správou úradu práce o šetrení pomerov zo dňa 09.2014, so správou z konzultácie s odborným psychológom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.09.2014, s lekárskou správou, ako i s ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch išlo o manželstvo prvé, ani jeden z účastníkov nemá iné vyživovanie povinnosti. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: W. Č.. XXX.
Z výsluchu súd zistil, že manželstvo uzatvárali po viac ako dvojročnej známosti. Vzájomné nedorozumenia vznikali od času, keď odporca stratil zamestnanie, čo vyústilo do vzájomných hádok a riešením danej situácie nástupom navrhovateľky do zamestnania ešte počas materskej dovolenky. Vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne rozvrátené, najmä zo strany navrhovateľky, ktorá nemá záujem pokračovať v ďalšom zotrvaní v manželskom zväzku s odporcom. Manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené, účastníci spolu nežijú, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, a to ekonomickú, ani biologickú ani výchovnú. Poslanie manželstva spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia spolu so svojimi deťmi žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si navzájom podporu a pomoc. Toto manželstvo si prestalo plniť svoje poslanie a stalo sa len formálnym zväzkom muža a ženy.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci nedodržiavali vo vzájomných vzťahoch povinnosti vyplývajúce im z manželstva v zmysle ust. § 18 Zákona o rodine a to spolu žiť, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Manželstvo účastníkov neplní ani jednu zo svojich funkcií, funkciu hospodársku, biologickú, výchovnú, ani funkciu vzájomnej pomoci, je hlboko a trvale rozvrátené, preto ho súd ako neperspektívne rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd videl v dlhotrvajúcich nezhodách účastníkov. V danom prípade nebola úspešná konzultácia na referáte poradensko psychologických služieb nariadená súdom.
V zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťoval príčiny rozvratu manželstva účastníkov a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadol. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine s poukazom na ust. § 113 ods. 1 O.s.p., súd v konaní o rozvod manželstva upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, alebo nejakého majetkového prospechu.
Dohoda rodičov o výške výživného zo strany odporcu na maloleté dieťa vychádza z ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Dohodnuté výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov dieťaťa, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa. Navrhovateľka je zamestnaná s mesačným príjmom 1.100,- eur mesačne a odporca je od dňa 01.02.2014 v evidencie úradu práce / predchádzajúca evidencia od 19.03.2012-02.12.2013/.
V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, súd na čas po rozvode upravil i práva a povinnosti rodičov k maloletému P. a schválil rodičovskú dohodu, ktorú účastníci na pojednávaní konanom dňa 10.11.1014 uzavreli podľa citovaného § 24 odst. 3 Zákona o rodine. Maloletého na čas po rozvode zveril do opatery a výchovy navrhovateľky, odporca sa zaviazal prispievať na výživu mal. P. 80,- eur mesačne.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z príjmu navrhovateľky, ktorý je vo výške X.XXX,- eur ako aj na skutočnosť, že odporca je v súčasnosti v evidencie úradu práce. Súd s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine dospel k právnemu názoru, že navrhovaná a dohodnutá výška výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam oboch rodičov, pričom prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletého.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov konania, nakoľko išlo o konanie o rozvod manželstva účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Plnenie povinností uložených týmto rozhodnutím môže byť vymáhané v exekúcii.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.