Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/219/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. U. XXX, zastúpený AK - JUDr. Stanislav Kačšák, s.r.o., Ulica 1.mája 1246, Vranov nad Topľou, proti žalovanému VELIKOPOL, s.r.o., Kukorelliho 1505/50, Humenné, IČO 36463582, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, AK so sídlom v Humennom, Kukorelliho 1505/50, o zaplatenie 40 000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, č.k. -231 z 18.6.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 40 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 40 000 eur od 8.7.2010 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku vo výške, ktorá je predmetom konania a potvrdil to viacerými dôkazmi. Žalovaný sa nebránil v konaní tým, že by z jeho strany došlo medzi časom k vráteniu požičanej sumy. Žalovaný poukazoval v priebehu konania na znenie spoločenskej zmluvy žalovaného, a to konkrétne čl. 10 bod 5, ods. 10, z ktorého vyplývalo, že konateľ spoločnosti je oprávnený robiť v mene spoločnosti nasledujúce opatrenia a úkony len z predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia, konkrétne prevzatie a poskytnutie pôžičiek alebo úverov ak požičaný obsah presahuje čiastku 5 000 eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca ako konateľ spoločnosti mal pred poskytnutím pôžičky žiadať o súhlas valné zhromaždenie spoločnosti. Táto námietka z pohľadu súdu prvého stupňa nebola dôvodná vzhľadom k tomu, že z úplného výpisu obchodného registra žalovanej spoločnosti bol žalobca konateľom do 2.3.2010. Všetky pôžičky zo strany žalobcu boli žalovanému poskytnuté až po tomto období. Ďalšie tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca bol písomnou plnou mocou ako zamestnanec spoločnosti poverený na plnenie úloh konateľa spoločnosti, rovnako považoval súd prvého stupňa za nedôvodné, nakoľko fyzická osoba sa stáva konateľom spoločnosti až po rozhodnutí valného zhromaždenia. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax, z ktorej je zrejme, že nie je možné, aby sa fyzická osoba sa stala konateľom napr. na základe plnej moci udelenej osobe samostatnou spoločnosťou, pretože takouto formou postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nevznikne. Z toho dôvodu vyhovel žalobe, keďže boli splnené všetky podmienky uvedené v a priznal žalobcovi uplatnený nárok. O úroku z omeškania rozhodol podľa a Nariadenia vlády SR č. . Žaloba vyzval žalovaného dňa 30.6.2010 navrátenie pôžičky a stanovil mu lehotu do 7.7.2010. Z toho dôvodu súd prvého stupňa 8.7.2010 považoval deň, v ktorom sa žalovaný dostal do omeškania so

zaplatením záväzku voči žalobcovi a od tohto obdobia priznal úrok z omeškania vo výške 9% úrokovej sadzby k tomuto dátumu.

O trovách konania súd rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na ústavnoprávnu povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie, ktoré vyplýva z dohovoru SR a aj listiny základných práv a slobôd z čl. 6 ods. 1. Každý má právo na to, aby záležitosť spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Práve zo skutočnosti, že súdny proces musí byť spravodlivý, vyvodzuje Európsky súd povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie. Rozsudky súdov musia uviesť dostatočné dôvody, na ktorých sú založené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Garcia Ruiz v. Španielsko. Rovnako Ústavný súd SR z SR uviedol, že okrem prístupu k súdu priznáva sa aj určitá kvalita súdneho rozhodnutia inak povedané právo na spravodlivý proces. Rovnako poukázal na , kde v odôvodnení je potrené uviesť, čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, ako vyjadril žalovaný prípadné iný účastník, stručne, jasne a výstižne vysvetliť skutočnosti, ktoré považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Citoval tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Suominen v. Fínsko z 1.7.2003. Pokiaľ žalobca uvádzal, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke, je potrebné, aby boli naplnené všetky skutočnosti medi žalobcom a žalovaným. To znamená, že hoci nevyžaduje osobitnú formu a môže byť uzavretá aj ústne konkludentným prejavom, pojmovými znakmi sú prenechanie vecí, t.j. z peňazí na voľné nakladanie druhovo určené, čiže peniaze dočasne správneho vzťahu povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Súd prvého stupňa sa v konaní nezaoberal týmito atribútmi ani skutočnosťou, či sa jednalo uzavretie jednej zmluvy o pôžičke alebo viacerých zmlúv. Rovnako sa nezaoberal pohnútkou žalobcu poskytnúť žalovanému pôžičku v čase, keď už nebol ani štatutárnym orgánom, ani spoločníkom žalovaného a mal manažérsku zmluvu na dobu určitú do 31.7.2010. Poskytnúť pôžičku dlžníkovi, ktorý disponoval dostatočným zdrojom finančných prostriedkov je nedôvodné a vyplýva to zo stavu pokladne u žalovaného. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalobca mal dostatočnú vedomosť o spoločenskej zmluve žalovaného, keďže pred tým pôsobil ako spoločník a konateľ a vedel, že prevziať pôžičku vo výške 5 000 eur mohol žalovaný výlučne po predchádzajúcom súhlase jeho najvyššieho orgánu, teda valného zhromaždenia. Je teda mimoriadne nepravdepodobné, že žalobca prevzal na seba také riziko, že bez dostatočnej miery opatrnosti poskytol žalovanému pôžičku. Žalobca neuniesol bremeno materiálnej pravdy údajnej pôžičky, ktorá v kontexte súvislosti, ktoré uviedol vo vyššie uvedenom odvolaní nemá žiaden reálny dôvod. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevyporiadal ani s časťou žalovaného nároku, ktorý môžeme považovať za obranu žalovaného do výšky žalobcom uplatneného nároku a iba konštatoval, že o protinávrhu žalovaného v sume 102 286, 44 eur bolo konanie zastavené. Týmto konaním súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko sa súd nevyporiadal ani s dôvodnosťou uplatneného nároku žalovaného do výšky obrany voči žalobcovmu žalobnému návrhu. Z týchto dôvodov navrhol, aby bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vrátenú súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní vôbec nereaguje na najdôležitejšie dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa žalobe vyhovel, t.j. nezaoberal sa tým, či išlo o uzavretie jednej pôžičky alebo viacerých, neskúmal pohnútku žalobcu poskytnúť pôžičku, nezohľadnil unesenie bremena materiálnej pravdy, dostatočne neodôvodnené rozhodnutie a nevyporiadal sa s časťou žalobného návrhu, ktorú možno v rámci protinávrhu považovať za obranu žalovaného. Na všetky tieto námietky nie je však relevantný dôvod. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku popisuje dni, kedy došlo k požičaniu konkrétnych súm peňazí zo strany žalobcu pre žalovaného. Súd prvého stupňa ďalej spomínal, že považoval za preukázané, že žaloba postupne žalovanému opakovane peňažné pôžičky poskytol. Ohľadne pohnútky konania žalobcu súd v odôvodnení uvádza, že žalobca tak konal z dôvodu, že ho o poskytnutie pôžičiek požiadal spoločník a konateľ žalovaného. K termínu materiálnej pravdy používanému žalovaný v odvolaní poznamenáva, že zásada zisťovania materiálnej pravdy sa spomína v správnom práve a tiež aj v zrušenom bývalom , kedy tento termín označoval povinnosť konajúceho orgánu zistiť skutočný skutkový stav prejednávanej veci. Zásada materiálnej pravdy sa však v občianskom súdnom procese nespomína nakoľko civilný súd v občianskom súdnom konaní nedokazuje materiálnu pravdu ale vychádza z dôkazov

predkladaných samotnými účastníkmi konania. Iba v konaní podľa 120 ods. 2 má samotný súd možnosť sám od seba z úradnej moci vykonať dokazovanie aj nad rámec návrhov samotných účastníkov. V tomto súdnom prípade sa však nejedná o takého konanie. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za dostatočne odôvodnený, kde sa podrobne súd prvého stupňa venuje skutkovým zisteniam aj právnemu vyhodnoteniu v súdnom prípade, odôvodnenie nie je arbitrárne ani nepostráda logiku vysvetlených primeraných záverov. Námietka o nedostatočnom zdôvodnení rozsudku v takomto zmysle sa javí ako neopodstatnená. Žalovaný k odvolaniu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR , ktorý toto rozhodnutie s úvodom, že s jedná o právne odporúčaný názor NS SR, ktorý by mal vo svoje rozhodovacej činnosti stabilne poukazovať na časť citovaného odôvodnenia spomínaného ustanovenia. Po detailnejšom preskúmaní obsahu spomínaného ustanovenia, však žalobca prichádza k iným záverom. Časť textu odôvodnenia, ktorý citoval žalovaný v odvolaní, však vôbec nie je názorom NS SR, ale je iba oboznamovaním s obsahom predchádzajúcich súdnych rozhodnutí KS v Bratislave, . V konaní Najvyšší súd SR rozhodoval o dovolaní vtedajšieho žalovaného, ktorý tvrdil, že mu bola s postupom vtedajších súdov odňatá možnosť konať pred súdom a Najvyšší súd SR dovolanie vtedajšieho žalovaného odmietol ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. To znamená, že odôvodnenie tohto rozhodnutia skôr smeruje k dôvodnosti odvolania žalovaného. Žalovaný podal v tomto konaní aj protižalobu a žiadal, aby súd rozhodol v tomto konaní tak, že žalobu žalobcu zamietne a protižalobe v celom rozsahu vyhovie. Nežiadal, aby bolo oproti žalobe rozhodnuté iba v tej časti, v ktorej prevyšovala žalobcom uplatnená žalovaná suma. Žalovaná tak nepostupoval, aby uznal nárok žalobcu v časti do jeho výšky a aby žiadal kompenzáciu iba rozdiel medzi nárokom žalobcu a žalovaného na plnenie bolo predmetom rozhodnutia. Žalovaný sa v tomto konaní rozhodol podať protižalobu, nič mu nebránilo, aby postupoval samostatnou žalobou, kde by on vystupoval ako žalobca a žalobca v tomto konaní ako žalovaný. Žalobca nerozumie tvrdeniu žalovaného ako malo byť žalovaného znemožnená realizácia jeho procesných práv, keď súd o jeho protižalobe konal. Rozhodol o preddavku na trovy konania a následne o zastavení konania. Žalobca nezavinil, že žalovaný nezložil preddavok a z toho dôvodu postupoval súd v súlade s a konanie o protižalobe zastavil. Toto zastavenie zavinil svojou pasivitou samotný žalovaný. Žalovaný nepodal ani odvolanie proti tomuto uzneseniu. Preto navrhol v súlade s ustanovením rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , , a to bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav na základe takto zisteného skutkového stavu aj správne vec právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolanie konania.

Odvolací súd v konaní mal za preukázané, že žalobca v hotovosti zaznamenaním príjmových a výdavkových pokladničných dokladov odovzdal žalovanému sumu 40 000 eur. Dňa 26.4.2010 odovzdal sumu 26 500 eur dňa 26.4.2010 sumu 3 500 eur a dňa 14.5.2010 sumu 10 000 eur. Na tieto odovzdané sumy boli vystavené pokladničné príjmové doklady žalovaným overené podpisom konateľa spoločnosti žalovaného. Tieto finančné prostriedky boli riadne zúčtované v účtovníctve spoločnosti o čom svedčí znalecký posudok Ing. C. E.. Žalovaný dôkaz o vrátení týchto pôžičiek nepredložil. Žalobca pôsobil v žalovanej spoločnosti ako spoločník a konateľ, ktorého funkcia zanikla k 2.3.2010.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky pltná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa , v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa a , poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

Podľa , , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Najpodstatnejšou námietkou v odvolaní uvedenou žalovaným bola okolnosť dostatočného spôsobu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa s poukazom na judikatúru Ústavného súdu, Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej je zdôraznené právo účastníka konania na riadne zdôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalovaný konkrétne poukázal na štruktúru rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá má obsahovať stanoviska strán, vykonané dokazovanie jeho hodnotenie podľa jednotlivých vykonaných dôkazov a potom odôvodnenie, ktoré vo vzájomných súvislostiach prezentuje dôvody, prečo súd prvého stupňa prijal rozhodnutie vo veci, ktoré sa rovná výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacím dôvodom uvedeným žalovaným vzhľadom k tomu, že obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa spĺňa podmienky stanovené zákonom, konkrétne ustanovení . Rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje stanoviská oboch strán z predmetu sporu, rovnako odôvodňuje prečo sa nezaoberal protižalobcou žalovaného, skutkovo vymedzuje okolnosti, ktoré považuje za preukázané, uvádza výsledky vykonaného dokazovania výsluchom svedkov s tým, že uvádza aj jednotlivé vyjadrenia svedkýň a zároveň tiež poukázal na výsledky znaleckého dokazovania znalca z odboru účtovníctva a daňovníctva, ktorý skúmal daňovníctvo žalovanej spoločnosti v rozhodnom období, ktorého predmetom bolo aj poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalovaný sa obmedzil na vyjadrenie, v ktorom popieral existenciu akejkoľvek pôžičky poskytnutej zo strany žalobcu žalovanej spoločnosti a poukazoval na spoločenskú zmluvu spoločnosti, ktorej v minulosti bol spoločníkom a konateľom aj žalobca a mal vedomosť o fungovaní spoločnosti vo vzťahu k disponovaniu s finančnými prostriedkami a limitmi, ktoré spoločenská zmluva stanovovala pre nakladanie či už so spoločníkmi alebo konateľmi tejto spoločnosti. Z týchto dôvodov nemožno vychádzať z argumentov žalovaného uvedených v odvolaní, keďže tak vymedzenie skutkového stavu ako aj výsledky vykonaného dokazovania a v konečnom dôsledku právny záver súdu prvého stupňa sú v súlade so zákonom. Na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa nemá vplyv ani okolnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je uvedené na viacerých stranách rozhodnutia, keďže rozsudok súdu základné náležitosti stanovenej zákonom o rozhodnutí o veci samej spĺňa. Z obsahu rozhodnutia na str. 3 aj vyplýva, že súd prvého stupňa finančné plnenia žalobcu žalovanej považoval za viaceré pôžičky, čo vyplýva z gramatického výkladu ods. 2 na str. 3 rozhodnutia. Tak tiež je zrejme akým spôsobom súd posúdil nárok na vrátenie pôžičky, že išlo o ústnu pôžičku, ktorá bola poskytnutá a svedkovia potvrdili, že viackrát žalobca poskytoval spoločnosti žalovaného takéto finančné plnenia. Pokiaľ išlo o vrátenie pôžičky alebo lehotu na vrátenie pôžičky, táto bola takisto vymedzená v rozhodnutí súdu v 4 ods., str. 5 rozsudku, kde konštatuje kedy bol žalovaný vyzvaný na vrátenie, v akej lehote, kedy uplynula lehota na plnenie a kedy sa dostal žalovaný do omeškania. Výsledky vykonaného dokazovania vyplýval jednoznačný názor súdu prvého stupňa, že žalobcov nárok je dôvodný s prihliadnutím predovšetkým na dôkaz, ktorý takisto je v rozhodnutí súdu prvého stupňa uvedený, a to je znalecké dokazovanie, ktoré bolo vykonané v rámci konania prebiehajúceho pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru vo Vranove pod sp. zn. ČVS ORP a tento listinný dôkaz bol doplnený aj vypočutím znalca na pojednávaní pred konajúcim súdom. Z týchto dôvodov argumentácia žalovaného v podanom odvolaní z pohľadu súdu prvého stupňa je nedôvodná a

na základe dôkazov, ktoré boli vykonané jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s dominantným dôrazom na znalecký posudok a jeho závery, že výdavkové pokladničné doklady žalobcu a príjmové pokladničné doklady žalovaného sú riadne v účtovnej evidencii spoločnosti zaevidované s tým, že dôkaz o tom, že tieto z účtu žalovaného boli vrátené žalobcovi neboli preukázané.

Argumentácia týkajúca sa podanej protižalobe je v súlade so záverom súdu prvého stupňa nedôvodu, vzhľadom na zastavené konanie o protižalobe žalovanej a výrok nadobudol aj právoplatnosť. V ďalšom konaní žalovaný už neargumentoval kompenzačnou námietkou a obmedzil sa len na popieranie existencie pôžičky poskytnutej žalobcom. Preto postup súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za vecne správny.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozhodne o trovách konania až po právoplatnosti konania vo veci samej, odvolací súd poukazuje na túto okolnosť s tým, že súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o trovách konania bude rozhodovať aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.