Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-45-2013.pdf
PDF · 87.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Cb/45/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni L., štátnej občianke SR o zaplatenie 536,23 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 536,23 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 686,47 eur od 31.7.2009 do 12.1.2012, čo predstavuje sumu 1.537,72 eur, zo sumy 454,23 eur od 13.1.2012 do 14.2.2012, čo predstavuje sumu 51,- eur, zo sumy 372,23 eur od 15.2.2012 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 686,47 eur od 25.1.2010 do 12.1.2012, čo predstavuje sumu 81,24 eur, zo sumy 454,23 eur od 13.1.2012 do 14.2.2012, čo predstavuje sumu 3,35 eur, zo sumy 372,23 eur od 15.2.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy vo výške 2,29eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 32,-eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 140,10 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ proti odporcovi návrhom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky.
Právnym titulom návrhu je zmenka so zmenkovou sumou vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku, zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 31. 7. 2009 do 12. 1. 2012, čo predstavuje sumu 1.537,72 eur, zo sumy 454,23 eur od 13. 1. 2012 do 14. 2. 2012, čo predstavuje sumu 51,- eur, zo sumy 372,23 eur od 15. 2. 2012 do zaplatenia, 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku od 25. 1. 2010 do 12. 1. 2012, čo predstavuje sumu 81,24 eur, zo sumy 454,23 eur od 13. 1. 2012 do 14. 2. 2012, čo predstavuje sumu 3,35 eur, zo sumy 372,23 eur od 15. 2. 2012 do zaplatenia a zákonné právo na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.
Navrhovateľ proti odporcovi uplatnil právo na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výškach uvedených vo výrokovej časti rozsudku.
Návrh v ďalšom odôvodnil tvrdením, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky vystavenej odporcom 20. 1. 2009 na zmenkovú sumu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 31. 7. 2009 do 12. 1. 2012, čo predstavuje sumu 1.537,72 eur, zo sumy 454,23 eur od 13. 1. 2012 do 14. 2. 2012, čo predstavuje sumu 51,- eur, zo sumy 372,23 eur od 15. 2. 2012 do zaplatenia. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ k návrhu pripojil i originál zmenky a výpis z Obchodného registra.
Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku previedol na navrhovateľa.
Podľa Čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s Čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa Čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa Čl. 5 ods. 4 Nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
Podľa Čl. 13 ods. 1, 2 Nariadenia dokumenty sa doručujú poštovou službou doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia. Ak nemožno vykonať doručenie v súlade s ods. 1, doručenie sa môže vykonať akýmkoľvek spôsobom ustanoveným v Čl. 13 alebo 14 Nariadenia.
Podľa Čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Po zaplatení súdneho poplatku za návrh v súlade s Čl. 5 ods. 2 Nariadenia súd doručoval odporcovi kópiu návrhu na uplatnenie pohľadávky s vyplnenou časťou vzorového tlačiva C na odpoveď.
Podľa Čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v Čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Podľa § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Navrhovateľ nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie.
Odporca vo vyplnenom tlačive C nevzniesol k podanému návrhu námietky a pohľadávku akceptoval.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení z 21. 5. 2014 k predmetnému vyjadreniu odporcu okrem iného predovšetkým poukázal na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť.
Z prvopisu zmenky mal súd preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu.
Zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané Článkom I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle Čl. I. § 76 ods. 2 tejto právnej úpravy o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.
Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do 1 roka od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu (Čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).
V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.
Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (Čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).
Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa Čl. I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky.
V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle Čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V danom prípade tak učinil sadzbou 0,25 % denne.
Výška úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, zmenkovým zákonom upravená nie je. Jej určenie sa ponecháva na samotného vystaviteľa. Podľa prvej vety Čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom.
Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa Čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6 % úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.
V ďalšom súd zdôrazňuje, že Navrhovateľ vo svojom návrhu uplatnil nárok zo zmenky, predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ predložil originál zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samotné právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky.
Navrhovateľ je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.
Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou navrhovateľa s poukazom na ust. § 17 ZŠZ, podľa ktorého cit.: „Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.“
Z uvedeného vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V sporovom konaní tak nemôže činiť odporca, tým menej súd.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22. 10. 2008, podľa ktorého cit.: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného).“
Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolnosti uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený odporcu na nich ani upozorniť (ust. § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá sa v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 11. 6. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky.
Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd vyhovel návrhu v časti uplatneného práva na zmenkovú sumu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, 6 % ročný úrok z nej a zmenkovú odmenu vo výškach uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa Čl. 16 Nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Úspešnému navrhovateľovi tak bolo priznané právo na náhradu trov konania vo výške uvedenej vo výrokovej časti II. tohto rozsudku z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Zároveň mu bolo priznané právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške uvedenej vo výrokovej časti II. tohto rozsudku podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za úkony právnej služby: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. Písomné podanie na súd (návrh), každý á 36,52 eur + 2 x režijný paušál za rok 2013 v sume 7,81 eur + 20 % DPH a 3. Odpoveď na vyjadrenie odporcu 36,52 eur + režijný paušál za rok 2014 v sume 8,04 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.