Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-285-2014.pdf
PDF · 97.8 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/285/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Secapital S.á.r.L., 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxembursko, IČ: B 108305, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti odporcovi: T. C., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. U. XXX/X, B., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, v konaní zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 1.279,24 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 116,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 116,63 € od 17.7.2010 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 57,05 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 123,90 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky dojednané medzi Consumer Finance Holding a.s. a odporcom vo Všeobecných podmienkach platných od 1.1.2008, uvedené v bode 12.2 "spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.", v bode 12.3 "V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu Spoločnosti." , v bode 12.4 "V prípade vypovedania zmluvy Spoločnosťou, má Spoločnosť právo uplatniť si Pokutu za vypovedanie zmluvy." , sú ako neprijateľné, n e p l a t n é .
odôvodnenie:
Dňa 20.2.2013 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.279,24 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.279,24 € od 17.7.2010 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. uzatvoril dňa 17.3.2008 zmluvu o pôžičke č. 7036571, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.577,77 €, ktoré sa odporca zaviazal splatiť 42 mesačnými splátkami po 61,38 € mesačne. Odporca titulom pôžičky uhradil sumu 1.350,36 €. Keďže odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 26.6.2010 vyzval odporcu na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz.
Súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť vopred neospravedlnil. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky, podmienok, predžalobnej upomienky spolu s doručenkou, vyjadrenia, prehľadu splátok a úhrad, všeobecných obchodných podmienok, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohami, výpisu z príslušnej evidencie navrhovateľa, uznesenia č.k. 8Ro/107/2013-36 zo dňa 9.1.2014, vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu, vyjadrenia navrhovateľa, špecifikácie istiny, úroku a pokút a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 17.3.2013, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy č. 7036571 zo dňa 17.3.2008, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 8Ro/107/2013-36 zo dňa 9.1.2014 pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že na miesto pôvodného navrhovateľa (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Secapital S.á.r.L..
Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 17.3.2008, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.659,70 €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 61,38 € s dobou splácania 42 mesiacov. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 26.6.2010, tento vyzval odporu na okamžitú úhradu dlžnej sumy vo výške 1.252,83 € do 3 dní od doručenia upomienky. Z predloženého prehľadu úhrad vyplynulo, že odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatil celkove sumu vo výške 1.350,36 €.
Odporca sa k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadril, hoci mu tieto boli spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručené dňa 24.10.2014.
Vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám písomne vyjadril. Poukázal na to, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským založeným formulárovou dohodou a k nej pripojenými zmluvnými ustanoveniami. Ďalej poukázal na to, že zmluva, z ktorej navrhovateľ odvodzuje uplatnený nárok sa riadi režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z.z.. namietal, že zmluva neobsahuje údaj o priemernej RPMN, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto mal za to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a odporcu zaviazať len na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo titulom úveru čerpal a tým, čo titulom úveru už uhradil. Vo zvyšnej časti žiadal návrh zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia pôžičky, sankčnej pokuty, pokuty za vypovedanie ako aj pokuty za omeškania, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia zmluvy.
Podľa bodu 12.2. Všeobecných obchodných podmienok si navrhovateľ uplatnil na zaplatenie i zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorá zmluvná pokuta je v zmysle bodu 12.2. všeobecných obchodných podmienok splatná v 30 deň po splatnosti jednotlivej splátky. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky.
Podľa bodu 12.3 Všeobecných obchodných podmienok, v prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu Spoločnosti.
Podľa bodu 12.4. Všeobecných obchodných podmienok, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.
Navrhovateľ ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o úvere a teda súd sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej istiny úveru a sankčnej pokuty, ktorá bola medzi účastníkmi zmluvy dojednaná pre prípad porušenia zmluvy.
V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky. Súd na predmetný záväzkovoprávny vzťah aplikoval príslušné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže predmetný záväzkovoprávny vzťah považoval za spotrebiteľský, pričom medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z.), ktorá spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (keď údaj o konečnej splatnosti úveru a o výške, počte a termíne splátok vyplýva z uzavretej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, pričom údaj o priemernej RPMN v čase uzavretia zmluvy nebolo možné uviesť (podľa § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2. Povinnosť uvádzať ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej hodnote RPMN pod hrozbou toho, že v opačnom prípade bude úver bezúročný a bez poplatkov, bola do zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zavedená novelou č. 568/2007 Z.z. účinnou od 01.01.2008. Z webovej stránky Ministerstva financií SR vyplýva, že súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2008 (ktorých súčasťou je prvýkrát priemerná hodnota RPMN) boli zverejnené 29.4.2008, teda povinnosť uvádzať údaj o priemernej hodnote RPMN v spotrebiteľských úveroch vznikla najskôr až dňa 29.6.2008 (teda až po uzavretí zmluvy zo dňa 17.3.2008). Súd mal v konaní preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo dňa 17.3.2008 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa v mesačných splátkach po 61,38 € s dobou splácania 42 mesiacov, celkove vo výške 2.577,77 €. Odporca titulom poskytnutého úveru uhradil sumu 1.350,36 €. Navrhovateľ vyčíslil svoju pohľadávku nasledovne: titulom dlžnej istiny suma vo výške 1.116,63 € (1.659,70 € (suma poskytnutej pôžičky) - 676,19 € (suma prislúchajúcej platby započítaná na istinu) + (807,29 € (suma prislúchajúceho úroku) - 674,17 € (suma prislúchajúcej platby započítanej na úrok)), titulom zmluvnej pokuty suma vo výške 151,81 € a titulom nákladov v súvislosti s vymáhaním pohľadávky 10,80 €, celkove teda sumu vo výške 1.279,24 €.
Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že navrhovateľ na základe zmluvy o pôžičke odporcovi poskytol úver vo výške 1.659,70 €. Taktiež nebolo sporné, že odporca titulom úveru zaplatil sumu 1.350,36 €, z ktorej sumy bola suma vo výške 676,19 € započítaná na dlžnú istinu a suma vo výške 674,17 € na zmluvný úrok. Súd preto v časti zaplatenia uplatnenej istiny pozostávajúcej z nezaplatenej časti úveru vo výške 1.116,63 € návrhu vyhovel. Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. navrhovateľovi aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie určenej navrhovateľom, t.j. odo dňa 17.7.2010 do zaplatenia.
V časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a nákladov v súvislosti s vymáhaním pohľadávky súd návrh zamietol z dôvodu, že určil neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, na ich základe nevzniká právo navrhovateľovi na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z takýchto zmluvných podmienok. Dojednania upravené v bodoch 12.2., 12.3 a 12.4. všeobecných obchodných podmienok súd považoval za neprijateľné podmienky jednoznačne poškodzujúce spotrebiteľa predovšetkým preto, že tieto dojednania neboli v zmluve dojednané, boli určené len vo všeobecných podmienkach. Pri uzatváraní zmluvy medzi jej účastníkmi bol použitý štandardný formulár s vopred určenými podmienkami a obsahom a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa názoru súdu sama tá skutočnosť, že pokuta a náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky neboli uvedené v zmluve o poskytnutí pôžičky (ale boli upravené vo formulárovej podobe všeobecných obchodných podmienok), vnáša do tohto právneho vzťahu značný nepomer majúci dopad aj na vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ako aj náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktorých výška nebola ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustálená. Pritom zmluvná pokuta predstavuje viacnásobný postih odporcu za nedodržanie rovnakej zmluvnej podmienky, a to nedodržanie splátkového kalendára. Vo všeobecných podmienkach dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Súd
pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednania účastníkov zmluvy o zmluvnej pokute a nákladoch v súvislosti s vymáhaním pohľadávky sú neprijateľné a preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre ich rozpor s dobrými mravmi) neplatné. Na základe takýchto neplatných zmluvných dojednaní právnemu predchodcovi navrhovateľa nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty ani nákladov v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktorých dôvodnosť a výšku navrhovateľ v konaní ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danej právnej veci bol navrhovateľ v časti konania o zaplatenie sumy 1.116,63 € s príslušenstvom úspešným účastníkom. Neúspech mal v časti konania o zaplatenie sumy 162,61 €.
Navrhovateľ si titulom náhrady trov konania uplatnil na zaplatenie náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 76,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 61,41 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,81 € a náhradu DPH, celkove titulom trov právneho zastúpenia sumu 166,13 €. S ohľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov (keď navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu 87,29 % a neúspešný v rozsahu 12,71 %), súd priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu zodpovedajúcu 74,58 % (87,29 - 12,71 = 74,58) z celkových priznaných trov konania. Titulom zaplateného súdneho poplatku tak súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 57,05 € (74,58 % zo sumy 76,50 €) a titulom trov právneho zastúpenia sumu 123,90 € (74,58 % zo sumy uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré trovy boli zo strany navrhovateľa uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Priznanú náhradu trov konania súd v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.