Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-35-2022.pdf
PDF · 132.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobkyne: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., D. nad K. XXX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. októbra 2021, č. k. 11C/12/2017-327 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., a vo výroku VI. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým , v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.808,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.808,36 € od 18. 08. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,00 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku IV. určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA 12/005225 uzatvorená dňa 08.10.2012 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neplatnou. Vo výroku V. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, čl. 6 úverovej zmluvy č. SUA 12/005225 zo dňa 08. 10. 2012 je neprijateľnou zmluvou podmienkou a neplatnou. Vo výroku VI. (nesprávne uvedené ako výrok V.) žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 63,9 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.242,36 €, ktorá suma predstavuje rozdiel celkovej uhradenej sumy žalobkyňou a poskytnutého úveru a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.500,00 €; určenia, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni splnomocnenie na prepis majiteľa osobného automobilu, ktorým bol úver zabezpečený vlastníckym právom k predmetu financovania. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11C/12/2017 - 205 zo dňa11. septembra 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/12/2017 - 258 zo dňa 08. augusta 2019. Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a V. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovné: Po vyjadrení žalobkyne na pojednávaní a písomnom vyjadrení žalovaného súd najskôr ustálil žalovanú sumu, ktorú žalobkyňa od žalovaného žiada titulom bezdôvodného obohatenia, a to sumu 5.808,36 €.
Žalobkyňa uviedla, že od spoločnosti Autocentrum AAA Auto, a.s. zakúpila osobné motorové vozidlo za kúpnu cenu 4.916,00 € s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 550,00 € tejto spoločnosti vyplatila v hotovosti. Žalobkyni boli tou istou spoločnosťou poskytnuté služby a tovar v hodnote 566,00 € s DPH, fa č. 1830 120584 (čl. 33 spisu). Na zaplatenie kúpnej ceny poskytol žalobkyni žalovaný úver, a to úverovou zmluvou zo dňa 08.10.2012 (ďalej ako „predmetná zmluva o úvere“). V zmysle úverovej zmluvy bol úver poskytnutý vo výške 6.015,56 €. Doposiaľ podľa výpisov z účtu v banke žalobkyňa žalovanému uhradila celkovú sumu 10.174,36 €. Z vyjadrenia žalovaného vyplývalo, že marketingová akcia vo výške 1.550,00 €, ktorú žalovaný uhradil za klienta na účet predajcu, bola použitá na úhradu časti kúpnej ceny predmetu financovania vo výške uvedenej v kúpnej zmluve/daňovom doklade a na úhradu ceny tovaru, ktorý klientka od predajcu pri uzatvorení obdŕžala vo výške uvedenej v daňovom doklade, t.j. bola použitá na úhradu ceny tovaru vo výške 566,00 € za klientku, v zmysle faktúry č. FVTN1830 120584. Z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 08.10.2012 súd zistil, že žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky na financovanie motorového vozidla Audi A4 Avant II Diesel 2,5 TDI multitronic (ďalej ako „predmetné vozidlo“). Predmetné vozidlo žalobkyni dodal predávajúci - spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. Predajná cena predmetu financovania bola stanovená na 5.482,00 € vrátane DPH, klientom bola zaplatená časť kúpnej ceny 550,00 € v hotovosti. Pri celkovej výške úveru 6.015,56 € predstavovali náklady spojené s poskytnutím úveru 1.083,56 €. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a predávajúcim - spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. zo dňa 08. 10. 2012 (ďalej ako „predmetná kúpna zmluva“) je kúpna cena za automobil dohodnutá vo výške 4.916,00 €. Časť kúpnej ceny vo výške 550,00 € bola predávajúcemu zaplatená žalobkyňou v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 4.366,00 € (4.916,00 - 550,00) bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č. 12005225 uzatvorenej medzi kupujúcim - žalobkyňou a žalovaným. Podľa daňového dokladu (faktúry) č. FVTN1830 - 120584 vystavil predajca žalobkyni faktúru na zaplatenie 5.482,00 € (4.916,00 € kúpna cena motorového vozidla a 566,00 € cena za poskytnutý tovar) s tým, že suma 4.932,00 € je hradená bankovým prevodom a suma 550,00 € v hotovosti. V celkovej čiastke 5.482,00 € je už zahrnutá zľava vo výške 1.683,00 €. Podľa výpisov z bankového účtu žalobkyne, žalobkyňa žalovanému do podania žaloby uhradila spolu 10.174,36 €. Dňa 08. 10. 2012 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Právne vec súd posúdil podľa § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy; § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2 písm. e), h), § 11 ods. 1 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z.; § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok. Súd uviedol, že predmetom konania je zaplatenie sumy 5.808,36 eur spolu s úrokom z omeškania, pričom žalobkyňa zároveň žiadala od žalovaného zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.500,- eur. Súd predmetný spor posúdil ako spor spotrebiteľský. Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy súd zistil, že v nej absentuje riadne uvedenie údaja o celkovej výške nákladov, celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zák. č. 129/2020 Z. z.. V celkovej výške nákladov, celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť nie je zahrnutá suma 1083,56 € ako náklady spojené s poskytnutím úveru), čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. e), h) cit. zák., a to s poukazom na znenie a význam ust. § 2 písm. g), h), l) zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj gramatický význam slovného spojenia "náklady spojené s poskytnutím úveru. Žalovaný uviedol, že žalobkyni bol poskytnutý úver v celkovej výške 6.015,56 €, na nákup predmetu financovania 5.482,00 € pri úhrade klientom 550,00 €, t.j. 4.932,00 € a na úhradu nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru 1.083,56 €. Výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania a náklady veriteľa spojené s poskytnutím úveru. Žalovaný v konaní preukázal, že spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. poukázal na účet sumu 2.633,56 € (1.083,56 € náklady spojené s poskytnutím úveru + 1.550,00 € marketingová akcia). Súd bol toho názoru, že uvedené platby boli predmetom dohody žalovaného a spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. Tvrdenia žalovaného, že z ustanovenia úverovej zmluvy v bode 2.1 vyplýva, že žalobkyni boli poskytnuté až dva úvery, a to úver na nákup predmetu financovania a úver na úhradu nákladov žalovaného spojených s poskytnutím úveru vo výške uvedenej nižšie (t. j. sumy 1.083,56 €) podľa súdu neobstoja. Pokiaľ ide o predmet financovania v hodnote 5.482,000 € pri úhrade 550,00 € žalobkyňou v hotovosti, na ktorú bol úver žalovaným poskytnutý, predmet financovania predstavoval sumu 4.932,00 €, a to 4.366,00 € ako kúpna cena motorového vozidla a 566,00 € ako cena za tovary a služby. Pritom na sumu 566,00 €, predstavujúcu cenu za tovary a služby, mala žalobkyňa nárok v zmysle poskytnutej marketingovej akcie a túto sumu za žalobkyňu zaplatil žalovaný spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. (ďalej aj ako „predajca“). Tým, že žalovaný sumu 566,00 € zahrnul do výšky úveru 6.015,56 €, konal v rozpore s dohodnutými podmienkami. Nakoľko súd dospel k záveru, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená celková čiastka úveru, celkové náklady, úver v takomto
prípade považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., a teda žalovaný mal nárok len na sumu reálne poskytnutého úveru. Podľa prehľadu uhradených platieb v prospech žalovaného mal súd za preukázané, že žalobkyňa úver vo výške 4.366,00 € čerpala a v prospech žalovaného do podania žaloby uhradila spolu 10.174,36 €. Žalovaný sa bezdôvodne na úkor žalobkyne obohatil o sumu 5.808,36 €; uhradená suma žalobkyňou 10.174,36 € mínus reálne poskytnutá výška úveru 4.366,00 €. Suma 566,00 € za cenu tovarov a služieb, ktorú si žalovaný započítal do výšky úveru, bola poskytnutá žalobkyni žalovaným v rámci marketingovej akcie 1.550,00 €. Súd preto žalobe ohľadne zaplatenia žalovanej sumy 5.808,36 € vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni súdom priznanú sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.808,36 € od 18.08.2017, t. j. od podania žaloby do zaplatenia. Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvorenú dňa 08.10.2012 posúdil súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda nie je podľa súdu založená na objektívnom vyhodnotení výšky zabezpečeného dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a výške príslušenstva pohľadávky a umožňuje zabezpečiť nielen úver, ale aj príslušenstvo. Dohodu o zrážkach zo mzdy súd tiež vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému obchádzať účinnú justičnú kontrolu. Zmluvný úrok, ktorý bol dojednaný v sadzbe 30,999410 % ročne bol podľa súdu neprimerane vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvné ustanovenie o úroku z úveru súd podľa § 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi posúdil ako absolútne neplatné. Za dôvodný mal súd aj nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Podľa názoru súdu, suma 1.000,00 € zodpovedá ochrane spotrebiteľa s poukazom na konkrétnosti súdenej veci. Súd zamietol žalobu žalobkyne v časti, v ktorej žiadala uložiť žalovanému povinnosť vydať žalobkyni splnomocnenie na prepis majiteľa osobného automobilu, ktorým bol úver zabezpečený vlastníckym právom k predmetu financovania. Uloženie takejto povinnosti žalovanému nemá podľa súdu oporu v ustanoveniach zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník o zastúpení na základe plnomocenstva a súd by tak rozhodol nad rámec zákona. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že pomerne úspešnej žalobkyni v rozsahu 63,9 % (žalovaná suma je 8308,36 €, priznaná suma je 6808,36 €, úspech žalobkyne je 81,95 % a úspech žalovaného je 18,05 %, úspech žalobkyne je tak po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 63,9 %) priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.
2. Proti tomuto rozsudku , výroku I., II. a výroku VI. o náhrade trov konania , podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1) písm. f) a písm. h) CSP. Uviedol, že v úverovej zmluve je výška poskytnutého úveru uvedená v sume 6.015,56 eur. Táto suma pozostáva zo samotnej istiny vo výške 4.932 eur ( predajná cena 5.482 eur - 550 eur, ktoré klient zaplatil v hotovosti 4.932 eur), náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1.083,56 eur, a teda 6.015,56 eur, čo predstavuje reálne preplatenú výšku úveru. Žalovaný argumentoval tým, že žalobkyni boli poskytnuté až dva úvery, a to úver na nákup predmetu financovania a úver na úhradu nákladov žalovaného spojených s poskytnutím úveru. K uvedenému žalovaný uvádza, že žiadny platný všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci sa na prejednávanú oblasť, t.j. ani zákon o spotrebiteľských úveroch, ani príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani ustanovenia Obchodného zákonníka o úverovej zmluve nezakazujú možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. K žiadnemu zavádzaniu zo strany žalovaného nedošlo, nakoľko žalobkyňa presne vedela, v akej výške jej bude úver poskytnutý a ona sama s touto výškou súhlasila. Celkovo tak žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 6.015,56 eur. Čiastka 4.932,- eur predstavuje úver poskytnutý na financovanie predmetu kúpy, t.j. motorového vozidla. Čiastka 2.633,56 eur uvedená na doklade - výpis z účtu zo dňa 29.10.2012 ,pozostáva podľa žalovaného zo sumy 1.083,56 eur, ktorá predstavuje v úverovej zmluve uvedené náklady spojené s poskytnutím úveru a sumy 1.550 eur, ktorá predstavuje marketingovu akciu v zmysle bodu 10.1 úverovej zmluvy (zľavu na motorové vozidlo, ktorú predajcovi za klienta uhradil žalovaný ako veriteľ). Náklady nie sú samostatným príjmom žalovaného, ale je to náklad, ktorý žalovaný vynakladá na udržanie distribučnej siete (provízia poskytnutá predajcovi). Celkovo teda žalovaný preplatil predajcovi na základe žalovanej úverovej zmluvy sumy 4.932 eur + 2.633,56 eur = 7.565,56 eur, čo je skutočnosť podložená relevantnými dôkazmi. Z dôvodu rozhodovacej praxe súdov z obdobia po uzatvorení úverovej zmluvy, kedy súdy začali vytýkať a spochybňovať započítavanie nákladov spojených s poskytnutím úveru do samotnej istiny, na základe čoho vyhlasovali úver za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný uznáva nárok žalobkyne v časti určenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. V prípade pochybností s reálnou výškou predajnej ceny a tiež poskytnutého úveru žalovaný poukázal na faktúru predávajúceho - spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. na sumu 5.482 eur, ktorú žalobkyňa ako klient podpísala.
V samotnej faktúre sú uvedené položky: motorové vozidlo, príprava vozidla k predaju+ služby, Garance AIM Bronze, Navigácia, mapy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že samotná úverová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by predmetom úverovej zmluvy malo byť výlučne financovanie motorového vozidla. Práve naopak v bode 3.1. sa uvádza: „Predmetom financovania podľa tejto zmluvy je motorové vozidlo, vrátane prípadných doplnkových služieb, poskytovaných dodávateľom k tomuto vozidlu.“ Ďalšou skutočnosťou, ktorú je nevyhnutné v konaní podľa žalovaného zohľadniť, je to, že žalovaná úverová zmluva bola vyhotovovaná až následne, a to na podklade vyhotovenej faktúry zo strany predajcu, v ktorej sa žalobkyňa taktiež oboznámila s celkovou výškou kúpnej ceny a výškou doplatku, ktorý bude preplatený formou úveru. Žalobkyňa v celom konaní nespochybnila poskytnutie úveru vo výške 6.015,56 eur žalovaným predajcovi. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ aj súd vyhodnotil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenia predstavuje len výšku úrokov a poplatkov. Nemôže však dôjsť k spochybňovaniu samotnej preplatenej istiny z dôvodu, že žalobkyňa spochybňuje poskytnutie služieb zo strany predávajúceho. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru súdov SR. Žalovaný svoje tvrdenie o výške poskytnutého úveru taktiež podložil aj výpisom z účtu, preto zastával názor, že v konaní uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno o správnosti výšky poskytnutého úveru vo výške 4.932 eur aj v prípade, že úverová zmluva je vyhodnotená za bezúročnú a bez poplatkov. K primeranému finančnému zadosťučineniu žalovaný uviedol, že spotrebiteľove práva a povinnosti úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené, spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval. Dokonca doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o porušení práv alebo povinností žalobkyne zo strany žalovaného. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Aj v tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru súdov SR. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že v prípade spotrebiteľských úveroch slúžiacich na financovanie motorového vozidla, istinu úveru predstavuje iba suma, ktorú má tvoriť doplatok na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny. Žalobkyňa ďalej uviedla, že náklady žalovaného s poskytnutím úveru nemôžu tvoriť istinu úveru, čo podľa nej vyplýva aj z právnej úpravy a súdnej praxe. Náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1083,56 eur žalovaný nezahrnul do celkových nákladov spotrebiteľa a nezohľadnil ich ani pri výpočte RPMN. Žalovaný tieto náklady zahrnul do výšky úveru a tým znemožnil mať reálnu predstavu o poskytovanom úvere. Žalovaný tak dosiahol, že celková odmena bola vyššia. V zmluve o úvere je nesprávne uvedená celková čiastka úveru a celkové náklady, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa uviedla, že v predmetnej kúpnej zmluve prejavila vôľu prijať úver vo výške 4.336,- eur, t. j. len v sume zodpovedajúcej zvyšnej časti (doplatku) kúpnej ceny osobného motorového vozidla. Naproti tomu v zmluve o úvere bola ako predajná cena predmetu financovania uvedená suma 5.482 eur a celková výška úveru 6.015,56 eur. Podľa žalobkyni žalovaný jednostranne určil výšku úveru a jednostranne zvýšil sumu doplatku za motorové vozidlo, i keď nepreukázal, z akého dôvodu k zvýšeniu predajnej ceny automobilu došlo. V predmetnej veci podľa žalobkyne mal byť úver použitý výhradne na účel financovania doplatku kúpnej ceny vozidla a mal predstavovať sumu 4.366 eur a nie financovanie ďalších, v zmluve o úvere a v kúpnej zmluve, neuvedených a nešpecifikovaných doplnkových nákladov za vozidlo, o ktoré žalobkyňa nemala záujem. Žalobkyňa mala za to, že je vylúčené, aby náklady spojené s poskytnutím úveru tvorili súčasť istiny poskytnutého úveru. Táto suma je províziou (peňažnou odmenou za sprostredkovanie), ktorú žalovaný niekoľko dní po poskytnutí úveru zaplatil predajcovi. V danej veci nie je dôvod, aby bola povinnosť uhradiť túto sumu prenesená na žalobkyňu. Žalovaný na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobkyni skutočne poskytol peňažné prostriedky len v sume 4.366 eur predstavujúcej doplatok kúpnej ceny automobilu. Podľa žalovanej je neprípustné, aby veriteľ premietol do istiny úveru skryté povinné náklady na financovanie niečoho, čo spotrebiteľ ani nežiadal. Povinné náklady nesmú tvoriť istinu úveru. Ďalej uviedla, že kúpna cena musí byť podľa zákona presná a jasná každej zmluvnej strane. Bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi celkovo zaplatenou sumou žalobkyňou a zvyšnou časťou kúpnej ceny motorového vozidla, t. j. 5808,36 eur. K primeranému finančnému zadosťučineniu žalobkyňa uviedla, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že sa žalobkyňa pustila do sporu s nepochybne silnejším subjektom. Žalobkyňa súhlasila s výškou priznaného zadosťučinenia v sume 1000,- eur. Vzhľadom na uvedené
žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovaného zamietol.
4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobkyni uviedol, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ku ktorým by sa žalovaný nevyjadril už vo svojom odvolaní a v predchádzajúcich podaniach. Zopakoval, že úverová zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobkyne ( ktorý je potvrdený podpisom žalobkyne na zmluve), že má záujem získať úver vo výške 6.015,56 eur za účelom financovania. Zopakoval tiež, že žalovaná úverová zmluva bola vyhotovovaná až následne a to na podklade vyhotovenej faktúry zo strany predajcu, v ktorej sa žalobca taktiež oboznámil s celkovou výškou kúpnej ceny v hodnote 5.482 eur a výškou doplatku, ktorý bude preplatený formou úveru. Odmietol, že by došlo k navýšeniu predajnej ceny v porovnaní s kúpnou cenou predajcu, ktorá bola vyúčtovaná vo faktúre a už vonkoncom k tomu nedošlo bez vedomosti žalobkyne, keďže faktúru osobne podpísala. Tvrdenia žalobkyne o „hypotetickej predstave o výške úveru“ sú podľa žalovaného vyslovene zavádzajúce a bez akéhokoľvek reálneho podloženia relevantným dôkazom. Zopakoval tiež svoju predchádzajúcu argumentáciu k nároku na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne , aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I. II. a VI. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:
6. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. II. a VI. . Vo výrokoch III., IV. a V. rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho v tejto časti nepreskúmaval.
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutých výrokoch na tom právnom závere, že v predmetnej zmluve o úvere absentuje riadne uvedenie údaja o celkovej výške nákladov, celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zák. č. 129/2020 Z. z.., keďže v nej nie je zahrnutá suma 1083,56 € ako náklady spojené s poskytnutím úveru, čo je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. e), h) zákona č. 129/2010 Z. z. , z dôvodu ktorého je predmetná zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. Súd ďalej zistil, že predmet financovania bol v hodnote 5.482,000 €, pri úhrade 550,00 € žalobkyňou v hotovosti, na ktorú bol úver žalovaným poskytnutý, a preto dlžná suma bola vo výške 4.932,00 €, a to 4.366,00 € ako kúpna cena motorového vozidla a 566,00 € ako cena za tovary a služby, ktoré však podľa súdu boli uhradené v zmysle poskytnutej marketingovej akcie a túto sumu za žalobkyňu zaplatil žalovaný predajcovi, t. j. spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. . Na základe toho súd dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne na úkor žalobkyne obohatil o sumu 5.808,36 € spočívajúcu v sume uhradenej žalobkyňou vo výške 10.174,36 € mínus reálne poskytnutej výšky úveru 4.366,00 €.
8. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1) písm. f) a písm. h) CSP, a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§365 ods. 1 písm. f) CSP/, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) CSP/.
9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP vychádza z právneho posúdenia veci, ktorým je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Jedná sa o činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:
12. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že uznáva nárok žalobkyne v časti určenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný teda tento záver súdu prvej inštancie vo svojom odvolaní nenamieta. Namieta ale, že mu vznikol nárok na zaplatenie sumy, ktorú označoval ako náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1.083,56 eur, keď podľa žalovaného suma 6.015,56 eur predstavuje reálne z jeho strany preplatenú výšku úveru. Žalovaný rovnako ako pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že žalobkyni boli poskytnuté až dva úvery, a to úver na nákup predmetu financovania a úver na úhradu nákladov žalovaného spojených s poskytnutím úveru.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaného o tom, že žalobkyni predmetnou zmluvou o úvere mali byť poskytnuté dva úvery, už vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal, pričom dospel k záveru, že táto argumentácia žalovaného neobstojí. Z vykonaného dokazovania totižto vôbec nevyplývalo, že žalovaný mienil predmetnou zmluvou o úvere žalobkyni poskytnúť dva úvery, a to úver na financovanie vozidla a úver na financovanie nákladov spojených s poskytnutím úveru, ktoré žalovaný preplácal predajcovi, ako sám uviedol na udržanie distribučnej siete. Základná ochrana spotrebiteľa spočíva aj v tom, aby spotrebiteľ vedel vzhľadom na jasné a zrozumiteľné ustanovenia zmluvy posúdiť rozsah svojho záväzku. Účelové tvrdenie o tom, že žalovaný poskytol žalobkyni namiesto jedného úveru, úvery dva, aj podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja. Pokiaľ by tomu tak bolo, aj keby boli úvery obsiahnuté na jednej zmluve, v takejto zmluve by muselo byť jasne rozlíšené, že ide o dva úvery. Naproti tomu žalovaný v predmetnej zmluve o úvere neuvádzal ani len také údaje, ktoré by nasvedčovali pravdivosti jeho tvrdenia, keď uvádzal len jednu celkovú výšku úveru, a to v sume 6015,56 eur, len jednu RPMN, úrokovú sadzbu, splatnosť úveru, splátku, počet splátok a pod. Z uvedeného dôvodu je preto aj odvolacia námietka žalovaného o tom, že by mal nárok aj na sumu 1.083,56 eur , nedôvodná. Táto suma netvorila istinu úveru, ale bola poplatkom za poskytnutie úveru pre žalovaného (bez ohľadu na to, aká bola dohoda medzi žalovaným a predajcom ohľadne tejto sumy), a teda v prípade, keď je predmetná zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, čo žalovaný nenamietal, nárok na vrátenie tejto sumy žalovanému nevznikol.
14. Vzhľadom na záver o tom, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, bolo potrebné zistiť skutočný rozsah sumy, ktorú žalovaný žalobkyni titulom úveru poskytol. Keďže predmetná zmluva o úvere je zmluvou účelovou, a to na účel financovania motorového vozidla, nie je možné posúdiť túto zmluvu izolovane od kúpnej zmluvy, aj keď ide o dva odlišné záväzkové vzťahy, na ktorú skutočnosť poukazoval žalovaný v odvolaní aj s odkazom na príslušnú judikatúru súdov. V tomto smere pre zistenie výšky úveru, ktorá bola žalobkyni skutočne poskytnutá, je tak nevyhnutné vychádzať z kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej bola predajná cena vozidla vo výške 4.916,- eur. Z tejto zmluvy tiež vyplývalo, že časť kúpnej ceny vo výške 550,- eur bola predajcovi zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdzuje aj príjmový pokladničný doklad z dátumom vystavenia dňa 08.10.2012. Predajca následne vystavil daňový doklad - faktúru č. FVTN1830_120584, z ktorej vyplýva fakturovaná suma za predmetné vozidlo vo výške 4.916,- eur a za služby s označením „SL0006 Príprava vozidla k predaji + služby“ v sume 183,00 eur; SL00175 Garance AIM Bronze (nad 22“ v sume 382,- eur, KSMS00994 Navigace True Trac Orbit
v sume 0,5 eur a SL00186 Mapy: CZ, SK, PL v sume 0,5 eur, t. j. uvedené služby celkom v sume 566,- eur. Celkom na úhradu bola fakturovaná suma 5482,- eur, pričom podľa tohto dokladu bola v celkovej čiastke už zahrnutá zľava. Dlžná suma za vozidlo, ktorá mala byť predmetom financovania zmluvou o úvere preto bola vo výške 4.916 eur.
15. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere v bode 10. bolo aj ustanovenie o marketingovej akcii, v ktorom sa žalovaný a žalobkyňa dohodli, že žalovaný uhradí pri podpise zmluvy predajcovi sumu vo výške 1550,- eur, ktorá bude použitá na úhradu časti kúpnej ceny predmetu financovania vo výške uvedenej v kúpnej zmluve/daňovom doklade a ďalej na úhradu ceny tovaru, ktorý žalobkyňa od predajcu pri uzatvorení zmluvy obdržala vo výške uvedenej v daňovom doklade. Uvedená suma mala preto byť použitá z časti na úhradu kúpnej ceny predmetu financovania vo výške uvedenej v kúpnej zmluve/daňovom doklade, ale ďalej aj na úhradu ceny tovaru, t. j. v tomto prípade úhradu vyššie uvedených služieb v sume 183,00 eur; SL00175 Garance AIM Bronze nad 22“ v sume 382,- eur, KSMS00994 Navigace True Trac Orbit v sume 0,5 eur a SL00186 Mapy: CZ, SK, PL v sume 0,5 eur (ďalej len „služby“), celkom v sume 566,- eur. Podľa daňového dokladu - faktúry č. FVTN1830_120584, mala byť už zľava zahrnutá do tejto ceny. Iné tovary, ako uvedené služby, ako vyplývajú z bodu 10 predmetnej zmluvy o úvere v ustanovení o marketingovej akcii, neboli žalobkyni poskytnuté. Pokiaľ teda suma marketingovej akcie mala slúžiť aj na úhradu tovarov (v danom prípade služieb), je zrejmé, že táto suma z marketingovej akcie tieto náklady žalobkyne pokryla, t. j. vo výške 566 eur, keďže v opačnom prípade by výška marketingovej akcie bola započítaná len do ceny vozidla, čo je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením bodu 10. predmetnej zmluvy o úvere o marketingovej akcii a o použití tejto sumy aj na úhradu tovarov (v predmetnej zmluve o úvere použité slovne spojenie „...a ďalej na úhradu ceny tovaru...“). Zvyšná časť poskytnutej sumy marketingovej akcie následne už bola súčasťou kúpnej ceny predmetu financovania, a to vozidla, ako to vyplývalo z daňového dokladu a z uvedeného bodu 10. predmetnej zmluvy o úvere, a teda táto bola v tejto časti použitá na úhradu kúpnej ceny vozidla.
16. Z uvedeného teda možno ustáliť skutočnú výšku poskytnutého úveru žalobkyni, a to výšku istiny v sume 4.366 eur vypočítanú tak, že predmet financovania bol v hodnote 5.482 eur, pri úhrade 550,- eur žalobkyňou vo výške 4.932,- eur a z toho z marketingovej akcie vyplatená suma 566,- eur ako cena za služby, a teda celkom suma poskytnutého úveru 4.366 eur (4.932,- eur - 566,- eur), ako uviedol aj súd prvej inštancie. Pokiaľ teda žalobkyňa vyplatila žalovanému sumu 10.174,36 eur, bezdôvodné obohatenie je vo výške 5.808,36 eur.
17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinnom v čase podania žaloby žalobkyne na súd, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
18. Pod uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba rozumieť konkrétne žalovateľné právo, teda nárok, ktorý vyplýva z porušenia práv na ochranu spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi. Podľa názoru odvolacieho súdu, predmetné ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je potrebné, aby sa súdne konanie, v ktorom spotrebiteľ uplatnil svoje právo, už právoplatne skončilo, ale je možné o tomto nároku rozhodnúť už aj v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a v ktorom bol spotrebiteľ úspešný. V opačnom prípade by bol spotrebiteľ zaťažený nutnosťou iniciovať ďalšie konanie, čo by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše o niektorých porušeniach práv žalobkyni vo vzťahu ku konaniu žalovaného v podobe neprijateľných zmluvných podmienok (výrok IV. a V. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) súd už právoplatne rozhodol, keďže tieto neboli napadnuté odvolaním. Právo na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon - § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. - ak sú ale splnené podmienky stanovené zákonom a týmito podmienkami sú, že 1) spotrebiteľ uplatní na súde porušenie práv a povinností určených ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi na jeho ochranu proti porušiteľovi a 2) spotrebiteľ je v tamto konaní úspešný.
19. Odvolací súd má za to, že sú splnené podmienky pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď žalobkyňa ako spotrebiteľ úspešne uplatnila na súde porušenie svojich práv žalovaným spočívajúcich vo vyššie uvedených skutočnostiach/ na základe porušenia zákonných povinností žalovaného podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov/, a teda v nedostatkoch predmetnej zmluvy o úvere, pre ktoré je táto zmluvou bezúročnou a bez poplatkov, ako aj v neprijateľných zmluvných podmienkach v podobe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 12/005225 uzatvorenej dňa 08.10.2012 (výrok IV. súdu prvej inštancie, ktorý nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť) a výrok V. (ktorý tiež nebol napadnutý odvolaním) o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy predmetnej úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto porušenia povinností žalovaného sú porušením povinností v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a teda zakladajú vznik nároku žalobkyni.
20. Pokiaľ ide o výšku priznaného finančného zadosťučinenia, žiadne ustanovenie neupravuje výšku zadosťučinenia inak ako označením „primerané“. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, t. j. nie pre konštatovanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie (kde je potrebné, aby sa spotrebiteľ úspešne domohol porušenia svojich práv na súde), je preto potrebné posúdiť nasledovné okolnosti majúce vplyv na výšku prípadnej ujmy, t. j. intenzitu zásahu do práv spotrebiteľa, výšku nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžku trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom, spoločenskom živote žalobkyne. Vychádzajúc z týchto okolností je odvolací súd toho názoru, že finančné zadosťučinenie, ktoré priznal súd prvej inštancie vo výške 1000,- € je vzhľadom na výšku priznaného bezdôvodného obohatenie 5.808,36 eur primerané. Odvolací súd prihliadol aj na dĺžku závadného stavu. Vyššie uvedená predmetná zmluva o úvere od začiatku neobsahovala všetky náležitosti, pričom žalobkyňa výrazne preplatila istinu poskytnutého úveru a bola nedôvodne finančne zaťažená, čo objektívne mohlo mať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne. Žalobkyňa nebola povinná preukázať, aký konkrétne negatívny vplyv porušenie povinnosti žalovaného v jej živote malo, ale len to, či intenzita porušenia povinnosti žalovaného bola objektívne spôsobilá vyvolať nie zanedbateľné negatívne dôsledky v jej živote.
21. Na zdôraznenie odvolací súd dodáva, poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 4Cdo/298/2020, že žalobkyňa ako spotrebiteľ úspešne uplatnila na súde porušenie svojho práva z dôvodu porušenia zákonných povinností žalovaného ako dodávateľa podľa zákona č. 129/2010 Z. z., keď jej žalobe o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia súd vo vzťahu k tomuto nároku v celom rozsahu vyhovel, pričom pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal z primeranosti finančného zadosťučinenia, ktorú skutkovú okolnosť posúdil správne aj súd prvej inštancie, ktorý vyhodnotil, že prihliadal na výšku na započítanie do poskytnutého úveru žalovaným aj náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1.083,56 eur a sumu 566,- eur za cenu tovarov a služieb, vzhľadom na výšku reálne čerpaného úveru a výšku celkových nákladov, výšku žalobkyňou uhradenej sumy , intenzitu zásahu žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľa, obáv žalobkyne z konania žalovaného, ktorý si účtoval poplatky za omeškanie a výzvy , že žalobkyňa bude musieť odovzdať motorové vozidlo ako skutočnosť, že žalobkyňa i naďalej uhrádzala splátky úveru. Odvolací súd sa preto s výškou primeraného finančného zadosťučinenia určenou súdom prvej inštancie preto stotožnil.
22. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalovaného v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.
23. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., a vo výroku VI. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP tak, že úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).