Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/1/2009

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Vladimírom Hribom, PhD. v právnej veci žalobcu: G. R., spol. s r.o., Y. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Alexej Přeček, advokát, Ostravská 626, Praha - Letňany, Česká republika, proti žalovanému: A. R., a.s., J. 7, F., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát, Hlavná 70, Košice, o zaplatenie 351.233,98 eur (10.581.275,- Sk) takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu G., spol. s r. o., P. IV, G. XXX, XXX XX P. č. 4, ČR, IČO: XX XXX XXX uplatnil protinávrhom z 30.9.2002 voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 351.233,98 eur (10.581.275,- Sk).

Predmetná suma pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 7.444.000,- Sk, ušlého zisku vo výške 1.465.564,- Sk, kompletizačnej prirážky vo výške 394.000,- Sk a revízií a repasácií technologických zariadení vo výške 1.277.711,- Sk.

Právny predchodca žalobcu (ďalej len žalobca) ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli 10.11.1993 Zmluvu o dielo č. 12/0001/93 na dodávku a montáž technologickej časti stavby „Rozšírenie ČOV Stará Ľubovňa“, pričom si dohodli termíny stavebnej pripravenosti: PS 01 07/94 (stav pripravenosti), 12/94 (ukončenie montáže), PS 02 07/94 - 12/94, PS 06 - 11/93 a 07/94 - 04/94, PS 08 03/94 - 04/94, PS 09 11/93 - 04/94.

Pre prípad omeškania objednávateľa - žalovaného so splnením záväzku podľa č.l. 3 zmluvy, si účastníci konania dohodli zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každý deň omeškania.

Žalovaný si svoj záväzok nesplnil a dostal sa do omeškania, preto žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za:

· PS 01 2981 dní (od 1.7.1994 do 30.9.2001) x 500,- Sk, čo je 1.490.500,- Sk, · PS 02 2981 dní (od 1.7.1994 do 30.9.2002) x 500,- Sk, čo je 1.450.500,- Sk, · PS 06 2981 dní (od. 1.7.1994 do 30.9.2002) x 500,- Sk, čo je 1.490.500,- Sk, · PS 08 3095 dní (od 1.3.1994 do 30.9.2002), čo je 1.547.500,- Sk, · PS 09 2850 dní (od 1.11.1993 do 30.9.2002), čo je 1.425.000,- Sk.

Zmluvná pokuta predstavuje celkom čiastku 7.444.000,- Sk.

Ušlý zisk za prevádzkové súbory PS 01 a PS 02 v celkovej hodnote 9.770.428,- Sk, z toho 15% predstavuje sumu 1.465.564,- Sk.

Kompletizačná prirážka predstavuje čiastku 394.000,- Sk a revízia a repasácia technologických zariadení sumu 1.277.711,- Sk.

Žalovaný ako zhotoviteľ diela mal s Mestom R. V. uzatvorenú zmluvu o dielo na stavbu „Rozšírenie ČOV Stará Ľubovňa“. Pre nedostatok finančných prostriedkov na strane objednávateľa došlo v mesiaci máj 1994 k pozastaveniu všetkých prác na uvedenej stavbe a to napriek tomu, že žalovaný mal so žalobcom platne uzatvorenú Zmluvu o dielo č. 12/0001/93 z 10.11.1993, podľa ktorej mal žalobca vykonať dodávku a montáž technologickej časti predmetnej stavby.

Je nesporné, že účastníci konania - žalobca a žalovaný - uzatvorili Zmluvu o dielo č. 12/0001/93 dňa 10.11.1993, pričom žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. Rozsah zmluvy o dielo je definovaný v čl. 2 - predmet zmluvy o dielo. Zároveň si účastníci tejto zmluvy dohodli termíny plnenia prevádzkových súborov PS 01, PS 02, PS 04, PS 06, PS 07, PS 08 a PS 09. V čl. 6 si zmluvné strany dohodli náhrady a sankcie.

Taktiež nie je sporné, aj keď túto skutočnosť žalobca odmieta, že na základe listu žalovaného zo 17. mája 1994 došlo k pozastaveniu prác na stavbe ČOV Stará Ľubovňa. Týmto listom žalovaný pozastavil práce na predmetnej čističke a nežiadal pokračovať v prácach zabudovania technológie. Z obsahu listu, ktorým žalovaný žiadal žalobcu stornovať všetky objednávky a technologické dodávky strojov a zariadení, je možné vyvodiť, že išlo vlastne o odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť konštatuje Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. Obdo V 49/2003 z 27.6.2005.

Podľa § 351 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa § 349 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

Listom zo dňa 17.5.1994 (čl. 15) žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe jednania s priamym investorom a jeho zápisu do stavebného denníka zastavuje ďalší postup prác na stavbe „Rozšírenie ČOV Stará Ľubovňa“, a preto žiada stornovať všetky objednávky na technologické dodávky strojov.

Na tento list reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 19.5.1994 (čl. 100), v ktorom okrem iného nesúhlasil so stornovaním strojov a zariadení a trval na plnení Zmluvy o dielo č. 12/0001/93 zo dňa 10.11.1993.

Žalovaný sa stotožnil s názormi odvolacieho a dovolacieho súdu na vyvodenie zhodného právneho záveru o základe sporu, ktorým je zánik Zmluvy o dielo č. 12/0001/93 zo dňa 10.11.1993 odstúpením od nej listom žalovaného zo dňa 17.5.1994, ktorý právny predchodca žalobcu G. spol. s r. o. prevzal najneskôr dňa 19.5.1994.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o dielo č. 12/0001/93 zo dňa 10.11.1993 zanikla odstúpením od nej listom žalovaného zo dňa 17.5.1994, ktorý právny predchodca žalobcu G. spol. s r. o. prevzal najneskôr dňa 19.5.1994.

Tento záver súdu je v súlade s horeuvedenými právnymi názormi Najvyššieho súdu SR.

Podľa ust. 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa ods. 2, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 263 Obchodného zákonníka sú všetky ustanovenia upravujúce premlčanie kogentnej povahy, teda účastníci sa nemôžu od právnej úpravy obsiahnutej v týchto ustanoveniach odchýliť, ani túto vylúčiť.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie, má premlčanie za následok, že právo nemôže byť priznané, ani uznané súdom pokiaľ povinná osoba premlčanie namietne.

V ustanovení § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravený začiatok premlčacej doby všeobecne a na toto ustanovenie nadväzuje osobitná úprava pre jednotlivé práva. Všeobecná úprava začiatku plynutia premlčacej doby platí iba vtedy, ak nie je v Obchodnom zákonníku pri niektorých právach určený začiatok plynutia premlčacej doby inak. Z toho vyplýva, že vo vzťahu všeobecnej a osobitnej úpravy prednostne platí osobitná úprava.

Začiatok plynutia premlčacej doby je daný a posudzovaný objektívne. Teda na začiatok plynutia premlčacej doby nebudú mať vplyv také skutočnosti, či oprávnený mohol uskutočniť právny úkon, alebo vykonať právo, alebo mu v tom bránili rôzne okolnosti, alebo či mal vedomosť o možnosti uskutočniť právny úkon, alebo vykonať právo.

V rozhodnutí Najvyššieho súdu R 1/1998 v právnej vete je uvedené: Všeobecná 3-ročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel, alebo nevedel o svojom práve.

Podľa ust. § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

V konaní nebolo sporné, že vzťah medzi účastníkmi konania sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Účelom inštitútu premlčania je stimulácia veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv, snaha predchádzať dôkaznej núdzi na strane veriteľa v dôsledku plynutia času a prispieť k právnej istote v súkromnoprávnych vzťahoch.

Žalobca až protinávrhom zo dňa 30.9.2002, doručeným súdu na pojednávaní konanom dňa 10.10.2002, uplatnil voči žalovanému horeuvedené nároky zo zmluvy, ktorá zanikla odstúpením najneskôr 19.5.1994.

V danom prípade právo žalobcu na uplatnenie nárokov zo zmluvy o dielo, ktorá zanikla najneskôr 19.5.1994, vzniklo 20.5.1994 a teda premlčacia doba uplynula 19.5.1998.

Vzhľadom na zmluvne dohodnuté termíny plnenia v Zmluve o dielo č. 12/0001/93 a podanie protinávrhu sú všetky nároky z uvedenej zmluvy o dielo premlčané a to aj v prípade, ak by zo strany žalovaného nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.

Možnosť odstúpenia od zmluvy si zmluvné strany dohodli v článku 6.2 zmluvy a teda tvrdenie žalobcu, že od uvedenej zmluvy nebol žalovaný oprávnený odstúpiť, je neopodstatnené.

Pretože k zániku zmluvy podľa § 351 Obchodného zákonníka došlo najneskôr 19.5.1994 a protinávrh žalobcu zo dňa 30.9.2002 bol súdu doručený na pojednávaní konanom dňa 10.10.2002, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku súd dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je opodstatnená, a preto žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.