Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-226-2014.pdf
PDF · 76.8 KB
Case nature
Subarea
17C/226/2014
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti odporcovi: M. O., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom S. XX/XX, XXX XX N., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre konanie Z.. F. G., zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 2.874,11 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 24.10.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 2.874,11 eura s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Osvedčením o dedičstve č.k. 26D/168/2012 zo dňa 11.3.2013 vydaným Okresným súdom Galanta, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 11.3.2013 bolo ukončené dedičské konanie po poručiteľovi Z. O., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom S. XX/XX, XXX XX N., zomr. dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému navrhovateľ eviduje pohľadávku vo výške 2.874,11 eura. Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku v celkovej sume 2.874,11 eura do dedičského konania po poručiteľovi. Predmetná pohľadávka bola zahrnutá do súpisu pasív dedičstva a podľa osvedčenia o dedičstve, pohľadávku oprávneného nadobudol odporca M. O.. V zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Navrhovateľ listami zo dňa 10.5.2013, 18.7.2013 a 16.9.2013 vyzval odporcu na úhradu predmetnej pohľadávky. Výzva zaslaná na adresu trvalého bydliska sa navrhovateľovi vrátila s poznámkou „adresát neznámy“, navrhovateľ doposiaľ neeviduje zo strany odporcu vo vzťahu k predmetnej pohľadávke žiadnu úhradu. Navrhovateľ k návrhu pripojil fotokópiu Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Galanta č.k. 26D/168/2012 zo dňa 11.3.2013, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 11.3.2013.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 28.10.2014. Pred otvorením pojednávania súd podľa § 118 ods. 2 O.s.p. poučil prítomného zástupcu navrhovateľa o tom, že vyššie citované osvedčenie o dedičstve je podľa § 41 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/1995 Z.z. exekučným titulom, a preto samotný návrh bude potrebné zamietnuť pre res iudicatae. Na to prítomný zástupca navrhovateľa uviedol, že žiada súd o lehotu 3 dní na vyjadrenie, či navrhovateľ zotrváva na návrhu. Podaním zo dňa 29.10.2014, doručeným súdu dňa 30.10.2014 sa navrhovateľ vyjadril tak, že predmetné Osvedčenie o dedičstve zo dňa 11.3.2013, č.k. 26D/168/2012, navrhovateľ nepovažuje za vykonateľný exekučný titul. V osvedčení o dedičstve bola pohľadávka navrhovateľa zaradená len do súpisu pasív a bola medzi dedičmi, bez účasti navrhovateľa, uzavretá dohoda o vyporiadaní dedičstva. Táto dohoda však nepriznáva navrhovateľovi ako veriteľovi právny nárok, ktorý by mohol byť pre veriteľa priamo podkladom na vykonanie exekúcie. V tomto prípade teda nie sú splnené podmienky na to, aby sa mohol navrhovateľ ako veriteľ domáhať
priamo na základe tohto osvedčenia o dedičstve nariadenia výkonu exekúcie. Uvedené je zdôvodnené aj tým, že zaradenie dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje existenciu dlhu a ani nezakladá právo veriteľa na jeho vymáhanie, veriteľ si preto musí uplatniť svoj nárok osobitnou žalobou na súde. Osvedčenie o dedičstve okrem toho vo vzťahu k veriteľovi neobsahuje náležitosti exekučného titulu vyžadované zákonom. V každom exekučnom titule totiž musí byť jednoznačne označená osoba oprávneného a povinného, musí byť jednoznačne zrejmé, čo je predmetom plnenia, aká je lehota na plnenie, musí byť opatrený doložkou vykonateľnosti.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania).
Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné.
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1, prípadne vec postúpiť inému orgánu.
Za neodstrániteľné nedostatky sa považujú:
- nedostatok právomoci súdu (§ 7 a 8 O.s.p.),
- litispendencia (§ 83),
- res iudicata (§ 159 ods. 3),
- nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19).
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2, písm. e) zák. č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, možno vykonať exekúciu aj na podklade osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených.
Súd má za to, že predmetná pohľadávka navrhovateľa, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, bola priznaná na základe osvedčenia o dedičstve (osvedčenie o dedičstve je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
e/ z. č. 233/1995 Z.z.) - v dedičskom konaní bola pohľadávka vyporiadaná medzi tými istými účastníkmi konania a aj keď lehota na plnenie nie je určená, postupuje sa tak podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., teda je potrebné ju splniť do 3 dní. Námietka navrhovateľa, že na osvedčení nie je doložka vykonateľnosti neobstojí, nakoľko je možné ju doplniť na osvedčenie.
Dokonca terajšia právna prax všeobecne akceptuje názor, že v prípade, ak oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci aj tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený (univerzálna sukcesia v zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 470 Občianskeho zákonníka): „Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 7. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 18/2009)
Nakoľko res iudicatae (prekážka rozhodnutej veci) je nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, nemôže súd vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie, ktoré sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vzhľadom k prekážke rozhodnutej veci zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.