Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_10Cb-64-2014.pdf
PDF · 91.88 KB
No categories available
10Cb/64/2014
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: C. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. T. XXXX/X, XXX XX S. Y., právne zastúpený: JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, proti odporcom: 1/ REKOSTAVEX, s.r.o., so sídlom 029 56 Zákamenné 709, IČO: 36 376 469, 2/ V.. Q.J. D., T.. XX.XX.XXXX, H. Ľ. B. XXXX/XX, XXX XX H. H., o určenie, že právo na plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 z 2.11.2010 neexistuje, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 3.7.2013 domáhal, aby súd určil, že právo priznané odporcovi v rade 1/ rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 z 2.11.2010 neexistuje. Na odôvodnenie svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že označeným rozsudkom bol zaviazaný zaplatiť odporcovi v rade 1/ sumu 72.469,65 eur spolu s príslušenstvom, zmluvnú pokutu a nahradiť trovy konania. Odporca v rade 1/ následne podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a zároveň postúpil predmetnú pohľadávku odporcovi v rade 2/. Navrhovateľ považuje exekučné konanie za nezákonné vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka priznaná označeným rozsudkom už neexistuje. Navrhovateľ ako objednávateľ uzatvoril s odporcom v rade 1/ Zmluvu o dielo č. XX/XXXX, ktorej predmetom bolo vykonanie diela "Rekonštrukcia interiéru a dostavba rekreačného zariadenia v I. - R.". Cena za vykonanie diela bola dojednaná vo výške 396.575,65 eur. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že navrhovateľ poskytne odporcovi v rade 1/ zálohu na materiál a práce, ktorá sa odpočíta z konečnej faktúry. Počas realizácie diela odporca v rade 1/ vystavil viacero faktúr, vrátane faktúry č. XXXXXX a faktúry č. XXXXXX, ktoré boli predmetom vyššie označeného konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín. Navrhovateľ všetky faktúry odporcovi v rade 1/ riadne uhradil. Odporca v rade 1/ však z konečnej faktúry neodpočítal navrhovateľom poskytnutú zálohu, takže v konečnom dôsledku navrhovateľ zaplatil odporcovi v rade 1/ za vykonanie diela o 3.694,72 eur viac, než aká bola suma medzi účastníkmi konania dohodnutá a odporcom v rade 1/ za skutočne vykonané práce vyfakturovaná.
Navrhovateľ taktiež namieta procesný postup Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a neumožnil tak navrhovateľovi realizovať ústavou priznané právo na súdnu ochranu. Uznesenie z 27.7.2010 obsahujúce výzvu na vyjadrenie sa k podanej žalobe ako aj predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi doručené fikciou podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP). Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 2.11.2010 v neprítomnosti navrhovateľa súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 153b OSP rozsudkom pre zmeškanie, ktorý bol navrhovateľovi doručený taktiež prostredníctvom fikcie. Uplatnený spôsob doručovania súdnych písomností tak neumožnil navrhovateľovi vyjadriť sa k podanej žalobe
a preukázať, že žalovaná pohľadávka bola ešte pred podaním návrhu uspokojená, ani uplatniť proti vydanému rozsudku opravné prostriedky.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2Cb/19/2010 zistil totožnosť účastníkov, ako aj totožnosť predmetu konania v obidvoch veciach, preto uznesením zo dňa 13.5.2014 č.k. 10Cb/64/2014-96 konanie v prejednávanej veci zastavil z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Svoj záver odôvodnil skutočnosťou, že právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 z 2.11.2010 priznávajúci odporcovi v rade 1/ peňažné plnenie na základe faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX v sebe zahŕňa aj pozitívne určenie existencie uplatneného práva. Z tohto dôvodu vytvára označený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín prekážku rozhodnutej veci pre akýkoľvek ďalší návrh na určenie vychádzajúci z rovnakého skutkového základu pri zachovaní identity účastníkov a predmetu konania.
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namieta, že súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa vo veci samej týkajúcimi sa neexistencie práva priznaného rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 z 2.11.2010, iba skonštatoval prekážku rozhodnutej veci. Takýto postup považuje za arbitrárny a v rozpore so zásadou zákazu odopretia spravodlivosti. Zároveň poukázal na názor prezentovaný v právnej teórii, podľa ktorého v prípade zániku priznaného práva z hmotnoprávnych dôvodov pred vydaním exekučného titulu nemožno postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť, ale nápravu možno dosiahnuť jedine osobitnou žalobou, ktorou sa povinný bude domáhať určenia, že právo na plnenie priznané exekučným titulom neexistuje (Exekučný poriadok Komentár - tretie prepracované a doplnené vydanie, prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., edícia Súbor platných predpisov 2006, s. 215). Uvedená právna teória sa aplikuje aj v praxi a ako príklad navrhovateľ uviedol uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 31.10.2013 sp. zn. 5Er/17/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.1.2014 sp. zn. 20CoE/127/2013, ktorým predchádzalo uznesenie Krajského súdu v Žilina zo dňa 11.7.2013 sp. zn. 20CoE/18/2013, v ktorých súdy jednoznačne akceptovali žalobu o určenie, že právo na plnenie priznané iným rozsudkom neexistuje a z dôvodu jej uplatnenia povolili odklad exekúcie. Podľa názoru navrhovateľa, v prípade, že sa tunajší súd odchýlil od uvedenej právnej teórie a ustálenej judikatúry Krajského súdu v Žiline, bolo jeho povinnosťou tento odklon dostatočne a presvedčivo odôvodniť, čo neučinil.
O podanom odvolaní navrhovateľa rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 12.8.2014 č.k. 13Cob/194/2014-147, ktorým uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 13.5.2014 č.k. 10Cb/64/2014-96 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie o zastavení konania označil za predčasné, nakoľko v podanom odvolaní došlo k rozšíreniu argumentácie navrhovateľa, s ktorou sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Zároveň skonštatoval, že prvostupňový súd správne zistil prekážku rozhodnutej veci tvorenú rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2.11.2010, keďže i v danom navrhovateľom vyvolanom konaní ide o tých istých účastníkov ako v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/19/2010 a súčasne ide o totožnosť nároku - skutku, ktorým je posúdenie záväzku navrhovateľa na plnenie odporcom. Odvolací súd ďalej uložil prvostupňovému súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia rozšírenou argumentáciou navrhovateľa a zaujať názor vo väzbe k rozhodnutiam doloženým navrhovateľom v odvolaní a k námietke navrhovateľa v rovine apelovania na princíp právnej istoty v tom, že je potrebné na rovnakú otázku dať rovnakú odpoveď, resp. v prípade prijatia odlišného názoru musia byť závery dostatočným spôsobom odôvodnené.
Podľa ustanovenia § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, súd považuje za záväzný právny názor odvolacieho súdu prezentovaný v uznesení zo dňa 12.8.2014 č.k. 13Cob/194/2014-14, v zmysle ktorého konanie sp. zn. 10Cb/64/2014 trpí neodstrániteľnou vadou nedostatku podmienok konania spôsobených existenciou prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorú predstavuje rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010 č.k. 2Cb/19/2010-68. S poukazom na tento záver súd opätovne rozhodol o zastavení konania podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá OSP.
Na základe pokynu odvolacieho súdu sa súd zaoberal argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní zo dňa 2.6.2014 a za týmto účelom sa oboznámil s obsahom odvolania a pripojených rozhodnutí, pričom zistil nasledované skutočnosti:
Uznesením zo dňa 11.7.2013 sp. zn. 20CoE/18/2013 Krajský súd v Žiline zrušil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 29.11.2012 č.k. 5Er/17/20111-280, ktorým vyhovel námietkam vzneseným povinným proti exekúcii a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu označeného rozhodnutia je zrejmé, že predmetné exekučné konanie sa vedie na podklade rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010 č.k. 2Cb/19/2010-68, ktorý predstavuje rozsudok pre zmeškanie. Na základe námietky povinného Okresný súd Dolný Kubín zistil, že k zániku vymáhanej pohľadávky došlo ešte pred vydaním exekučného titulu - rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru Okresného súdu Dolný Kubín rozsudok pre zmeškanie predstavuje výnimku zo zásady, že exekučný súd neprihliada na splnenie dlhu pred vydaním exekučného titulu, nakoľko v opačnom prípade by povinný musel v exekúcii splniť tú istú pohľadávku opätovne. Z uvedeného dôvodu námietkam vyhovel. Na základe odvolania oprávneného bola vec predložená Krajskému súdu v Žiline, ktorý vyslovil záver, že v prípade zániku práva z hmotno-právnych dôvodov pred vydaním exekučného titulu nemožno postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť, ale nápravu možno dosiahnuť len osobitnou procesnou žalobou, ktorou sa bude povinný domáhať určenia, že priznané právo na plnenie neexistuje. Krajský súd v Žiline na rozdiel od Okresného súdu Dolný Kubín vychádzal z predpokladu, že zákonodarca neupravuje odlišnú právnu silu jednotlivých exekučných titulov ani osobitné postavenie rozsudku pre zmeškanie, preto nie je možné akceptovať obranu povinného, že jeho pohľadávka zanikla pre vydaním exekučného titulu.
Okresný súd Dolný Kubín, viazaný vyššie uvedeným názorom Krajského súdu v Žiline, uznesením zo dňa 28.1.2014 č.k. 5Er/17/2011-398 zamietol námietky povinného a povolil odklad exekúcie vedenej voči povinnému až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/64/2014. Akceptoval tak navrhovateľom podanú žalobu o určenie neexistencie práva priznaného právoplatným rozsudkom ako dôvod povolenia odkladu exekúcie, konštatujúc, že výsledkom konania 10Cb/64/2014 môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku odvolania podaného oprávneným bolo uvedené rozhodnutie vo výroku, ktorým súd povolil odklad exekúcie, potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.1.2014 sp. zn. 20CoE/127/2013 a vo výroku, ktorým súd zamietol námietky povinného proti exekúcii zostalo nedotknuté. V odôvodnení sa Krajský súd v Žiline v plnom rozsahu stotožnil s postupom a názorom Okresného súdu Dolný Kubín.
Súčasťou argumentácie navrhovateľa v odvolaní zo dňa 2.6.2014, s ktorou je tunajší súd povinný sa vysporiadať, je tvrdenie o arbitrárnom charaktere predchádzajúceho procesného postupu, kedy súd zastavil konanie pre prekážku rozhodnutej veci napriek skutočnosti, že Krajský súd v Žiline vo vyššie označených rozhodnutiach označil navrhovateľom podanú žalobu o určenie, že právo priznané rozsudkom neexistuje, za jedinú možnú obranu povinného v exekučnom konaní, ak k zániku vymáhaného práva došlo ešte pred vydaním exekučného titulu. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu súd konštatuje, že z obsahu preskúmaných rozhodnutí Krajského súdu v Žiline skutočne vyplýva jeho záver o prípustnosti takéhoto druhu žaloby. Jedná sa však o názor exekučného senátu Krajského súdu v Žiline, ktorý pre tunajší súd rozhodujúci obchodnoprávnu vec v odlišnom konaní nie je záväzný. Zároveň uvedený názor Krajského súdu v Žiline možno označiť za ojedinelý, nakoľko z dostupných rozhodnutí iných okresných a krajských súdov ani zo zverejnených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tunajšiemu súdu nie je známe, že by bol všeobecne prijatý a aplikovaný v praxi. Rovnako ani navrhovateľ na podporu svojho stanoviska nepredložil žiadne ďalšie rozhodnutia iných súdov, ktoré by zastávali rovnaký názor. Za ustálenú judikatúru pritom možno považovať len takú prax súdov, ktorá má oporu vo všeobecne záväznej právnej norme a je konštantne potvrdzovaná rozhodnutiami viacerých súdov rôznych stupňov v priebehu dlhšieho časového obdobia. Aj v takom prípade sa však stále jedná iba o neformálny prameň práva, ktorý má nespochybniteľný význam pri budovaní jednotného výkladu práva, avšak nie je pre súdy pri ich rozhodovacej činnosti záväzný.
Krajský súd v Žiline vo svojich rozhodnutiach, ktoré pripúšťajú žalobu o určenie, že právo na plnenie priznané rozsudkom neexistuje, vychádza z monografie JUDr. Jána Mazáka: Exekučný poriadok - Komentár, v ktorého časti vysvetľujúcej ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) sa uvádza: "K zániku práva z hmotnoprávnych dôvodov môže dôjsť aj pred vydaním exekučného titulu. V takom prípade nemožno
postupovať podľa tohto ustanovenia. Procesnú nápravu možno dosiahnuť len osobitnou procesnou žalobou, ktorou sa žalobca bude domáhať určenia, že priznané právo na plnenie neexituje. Takýmto spôsobom možno dosiahnuť zastavenie exekúcie vykonávanej aj na základe rozsudku pre zmeškanie, ak ho nebolo možné odvrátiť iným procesným spôsobom." V uvedenom výklade je pripustená osobitná žaloba o určenie, že priznané právo na plnenie neexistuje, avšak bez toho, aby sa autor bližšie zaoberal jej ďalšími procesnými súvislosťami najmä účinkami pôvodného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia priznávajúceho právo na plnenie vo vzťahu k podmienkami konania o takejto žalobe. Z citovaného textu nie je zrejmé, akým spôsobom mienil autor preklenúť procesnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá sa nepochybne objaví pri každej aplikácii takejto žaloby.
Konajúci súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zákonná úprava v ustanovení § 114 ods. 6 OSP upravuje procesné podmienky podania žaloby na zrušenie kontumačného rozsudku, ak odporca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu lehotu na podanie vyjadrenia k veci a v ust. § 153c OSP, ak odporca z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol kontumačným rozsudkom. Podmienky podania žaloby na zrušenie kontumačného rozsudku zákon viaže o.i. na procesné lehoty podania tohto návrhu, ktorých nedodržanie nie je možné preklenúť podaním žaloby na určenie, že právo na plnenie priznané súdnym rozhodnutím neexistuje. V snahe získať komplexný prehľad o názoroch právnej teórie na predmetnú spornú otázku sa súd oboznámil aj s ďalšou dostupnou odbornou literatúrou, konkrétne: Števček, M., Ficová, S. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2011; Hromádková, L., Horváth, E.: Exekučný poriadok s komentárom. Žilina: Poradca s.r.o., 2011; Krajčo, J.: Komentár. Exekučný poriadok. Bratislava: Eurounion spol. s r.o., 2009. Ani v jednej z uvedených publikácii súd neobjavil obdobný názor ako uvádza JUDr. Ján Mazák, teda že by nemožnosť zastavenia exekúcie v prípade zániku priznaného práva pred vydaním rozhodnutia bolo možné zvrátiť osobitnou žalobou o určenie, že priznané právo neexistuje. Tento názor tak nemožno považovať za záver, ktorý by bol právnou teóriou bezvýhradne akceptovaný.
Súd si je vedomý potreby vytvárať svojou rozhodovacou činnosťou stav právnej istoty, ktorého základom je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, teda zachovanie rovnakého posúdenia určitej právne relevantnej otázky pri jej opakovaní sa v rovnakých podmienkach. Je však potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že sudcovia rôznych súdov a rôznych súdnych oddelení nemajú vždy možnosť podrobne sa navzájom oboznámiť so smerovaním ich rozhodovacej činnosti. Rozličné procesné postupy a právne názory sú tak prirodzeným výsledkom aplikačnej praxe existujúcej sústavy všeobecných súdov, pričom ich zosúlaďovanie nie je úlohou prvostupňového súdu. Tunajší súd zotrváva na právnom názore, podľa ktorého právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010 č.k. 2Cb/19/2010-68 priznávajúci odporcovi v rade 1/ peňažné plnenie obsahuje aj pozitívne určenie existencie uplatneného práva, a preto vytvára prekážku rozhodnutej veci pre konanie Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 10Cb/64/2014 o žalobe navrhovateľa zo dňa 26.6.2013, ktorou sa domáha určenia, že právo priznané odporcovi v rade 1/ rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 z 2.11.2010 neexistuje. Na odôvodnenie odklonu tohto právneho názoru od názoru, ktorý prezentoval Krajský súd v Žiline vo vyššie oboznámených rozhodnutiach, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.4.2009 sp. zn. 1 Obo/95/2008, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne stotožnil so záverom nižších súdov, podľa ktorých právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci už rozsúdenej pre konania o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, nakoľko vychádza z rovnakého právneho a skutkového základu. Za predpokladu, že by bolo možné uplatňovať určovacím návrhom, či existuje právo na plnenie, o ktorom plnení ako povinnosti bolo už právoplatne rozhodnuté, by dochádzalo k porušovaniu zásady zakotvenej v ustanovení § 159 OSP a zároveň k preskúmavaniu právoplatného rozhodnutia v odvolacom konaní, čo právny poriadok Slovenskej republiky (OSP), nepripúšťa. Bolo vecou žalobcu, pokiaľ bol na určité plnenie duplicitne zaviazaný, aby sa bránil jeho zákonnou možnosťou, podaním odporu, a pokiaľ tak neurobil, ani jeho prípadná duplicitná povinnosť, sa nedá podaním žaloby o určenie neexistencie priznaného plnenie zhojiť. Za bezpredmetnú Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí označil aj skutočnosť, že návrh na podanie takejto žaloby účastníkovi odporučil súd.
S poukazom na prijaté rozhodnutie o zastavení konania pre neodstrániteľný nedostatok podmienok súd nie je povinný ani oprávnený zaoberať sa vecno-právnou argumentáciou navrhovateľa v rozsahu posudzovania dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie 72.469,65 eur, nakoľko táto otázka bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2Cb/19/2010. To
isté platí aj vo vzťahu k námietkam navrhovateľa týkajúcim sa procesného postupu Okresného súdu Dolný Kubín pri doručovaní súdnych písomností navrhovateľovi, ktoré bolo potrebné uplatniť cestou zákonom predvídaných opravných prostriedkov. Nejedná sa preto o odmietnutie spravodlivosti, ako to tvrdí navrhovateľ v odvolaní zo dňa 2.6.2014.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, nakoľko navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, pričom vznik trov na strane odporcov z obsahu spisového materiálu nevyplýva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.