Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-245-2012.pdf
PDF · 77.34 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/245/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Alpenstrasse 2, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporkyni: P. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX M., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice
- Staré Mesto, IČO: 42 326 923, právne zastúpeného: Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 420,93 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 75,84 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok za návrh v sume 18,30 eur, ktorý po právoplatnosti tohto uznesenia vráti navrhovateľovi Daňový úrad Bratislava.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.6.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 420,93 eur s príslušenstvom a trovy konania.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.5.2014 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. V podaní zo dňa 22.9.2014 sa právny zástupca vedľajšieho účastníka vyjadril k návrhu, pričom vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 75,84 eur.
Dňa 4.11.2014 bolo Okresnému súdu Skalica doručené podanie navrhovateľa, ktorým berie svoj návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu obrany odporkyne vedľajším účastníkom, žiada konanie zastaviť, nepriznať účastníkom náhradu trov konania a vrátiť navrhovateľovi krátený súdny poplatok za návrh.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Navrhovateľ má dispozičné právo návrhom, do ktorého patrí aj právo vziať návrh celkom späť. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoje dispozičné právo využil a návrh vzal celkom späť pred prvým pojednávaním, pričom súhlas odporkyne so späťvzatím sa v tomto štádiu konania nevyžaduje, súd konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V tomto prípade by mala odporkyňa právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si odporkyňa trovy konania neuplatnila, pričom zo spisu jej ani žiadne nevznikli, súd rozhodol o tom, že sa odporkyni náhrada trov konania nepriznáva.
Keďže v danom konaní na strane odporkyne vystupuje vedľajší účastník, súd rozhoduje aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a ktoré boli účelne vynaložené.
Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd má zo Stanov vedľajšieho účastníka preukázané, že predmetom jeho hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom a teda z toho mu vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane odporkyne, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
V zmysle § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V tomto prípade by mala odporkyňa právo na náhradu trov konania avšak nakoľko si odporkyňa žiadne trovy neuplatnila a zo spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Toto ustanovenie možno aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania
celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada aj na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, pričom je potrebné zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zistenie, že účastník mal úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania.
K námietke navrhovateľa, aby vedľajšiemu účastníkovi neboli trovy konania priznané v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p treba uviesť, že navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná. Práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku bolo vo svojej podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu.
Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v celkovej sume 75,84 eur, nakoľko navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci) 2 x 29,88 eur, režijný paušál 2 x 8,04 eur.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
O vrátení súdneho poplatku za návrh rozhodol súd podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a preto súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok zaplatený vo výške 25 eur krátený o 6,70 eur , t.j. vo výške 18,30 eur. Súdny poplatok vráti navrhovateľovi príslušný daňový úrad podľa sídla poplatníkov, po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým je Daňový úrad Bratislava.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).