Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2T-122-2006.pdf
PDF · 122.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/122/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Ing. Dagmar Jančiovej a Márie Kasperkevičovej v trestnej veci proti M. J., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.11.2014 rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný:
M. J. Z. Ě. Ř. T. G. Q., narodený XX.XX.XXXX Z. E., trvale bytom E. E., A. Č. XXX/XX,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 9.1.2001 v pobočke Istrobanky, a.s. v Nitre previedol V. Š.Í. na účet č. XXXXXX-XXXXXX/XXXX spoločnosti MaJ Export - Import, s.r.o., so sídlom SNP 144/61, Trenčianske Teplice, na základe dohody s jej konateľom M. J. finančné prostriedky vo výške 120.000,- USD s tou podmienkou, že obaja budú mať podpísaný vzor k predmetnému účtu a tieto finančné prostriedky budú na základe príkazu na úhradu, ktorý spoločne zadali, prevedené dňa 12.1.2001 na účet č. XXXXXX-XXXXXXXX/XXXX majiteľa H. F., od ktorého tieto pochádzali. Obvinený M. J. však dňa 10.1.2001 bez vedomia V. Š.U. zrušil ako dispozičné práva k účtu spolu s príkazom na úhradu, dňa 11.1.2001 vybral v hotovosti v pobočke Istrobanky, a.s. v Nitre z účtu spoločnosti MaJ Export - Import s.r.o. sumu 2.400,-- USD a následne dňa 17.1.2001 vybral z toho istého účtu v expozitúre Istrobanky, a.s. v Bratislave sumu 118.000,-USD, tieto použil pre vlastnú potrebu a spôsobil tak poškodenému H. F. škodu vo výške najmenej 5.532.600,-Sk (183.684,67 eura), t e d a : prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
- 2 - 2T/122/2006 - 664
t ý m s p á c h a l :
trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. l, 5 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.).
Z a t o i m s ú d u k l a d á :
Podľa § 248 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1, 5 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa §§ 58 ods. l písm. a/, 59 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného H. F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom K., I. F. Č. X, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného H. F., výsluchom svedkov V. Š., M.. N. W., T.. N. J., T.. Z. B., M. C., B. Y., T.. Q. K. R.., M. Y.Č., B. P., Y. Y., prečítaním svedeckých výpovedí M. G., Y. T. F., Q. V.. T. R. a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.
Obžalovaný M. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe a pre odstup času využíva svoje zákonné právo a vypovedať nebude. V prípravnom konaní uviedol, že je jediným konateľom spoločnosti MaJ Export - import , s.r.o., so sídlom v Trenčianskych Tepliciach. V roku 2000 mal záujem o prostriedky z dokumentárneho akreditívu, preto podpísal dňa 16.12.2000 v Nitre zmluvu o sprostredkovaní medzi spoločnosťou MaJ Export - import , s.r.o., a JUMI, s.r.o., Šaľa, ktorej predmetom bolo zabezpečenie dokumentárneho akreditívu za províziu. Akreditív mal byť vo výške 1.000.000,-- USD a poplatky mala tvoriť sumu 120.000,-- USD. Dňa 14.12.2000 v pobočke Istrobanky v Nitre sa stretol s H. F., a celá transakcia prebehla tak, že on vložil na účet spoločnosti MaJ Export - import, s.r.o., sumu 109.000,-- USD. Za zapožičanie tejto sumy žiadal úrok vo výške 11.000,-- USD, preto zadal dňa 14.12.2000 prevodný príkaz splatný dňa 15.12.2000, aby na účet H. F. bola vložená suma 120.000,-- USD. Dňa 14.12.2000 sa dohodol s H. F., že ho bude kontaktovať, keď bude potrebné vložiť na účet spoločnosti MaJ Export - import , s.r.o., sumu 120.000,-- USD, keď sa bude zahraničná banka dotazovať na ich solventnosť. Dňa 9.1.2001 sa stretol s V. Š. v pobočke Istrobanky v Nitre, kde V. Š. previedol na
- 3 - 2T/122/2006 - 665
účet spoločnosti MaJ Export - import , s.r.o., sumu 120.000,-- USD. V tento deň bol aj vystavený príkaz na úhradu splatný dňa 12.1.2001, na základe ktorého mali byť tieto finančné prostriedky poukázané a účet H. F.. Nepreberali možnosť výberu týchto finančných prostriedkov v hotovosti, nakoľko vtedy to nebolo potrebné. Dňa 9.1.2001 bol spolu s M. G. a predstaviteľmi spoločnosti JUMI, s.r.o., Šaľa, v Budapešti za pánom F., ktorému priniesli sumu 2.000,-- USD. Táto suma mala byť na poplatky spojené s uzatvorením zmluvy o úschove zo dňa 18.1.2001. Ďalších 118.000,-- USD mali vložiť ako zábezpeku u notára v Budapešti. Po návrate z Budapešti sa snažil skontaktovať s V. Š. a konzultovať s ním túto situáciu, ale to sa mu nepodarilo, preto v pobočke Istrobanky v Nitre zrušil podpisové právo V. Š. k účtu spoločnosti MaJ Export - import , s.r.o., a zrušil aj prevodný príkaz na sumu 120.000,-- USD, ktorý mal byť splatný dňa 12.1.2001. Následne, keď sa mu podarilo skontaktovať s V. Š., tak mu povedal, že peniaze sú v úschove u notára R. a vysvetlil mu, prečo mu zrušil podpisové právo k účtu.
Poškodený H. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré boli prevedené na jeho účet, aby mohol preukázať, že má peniaze pre ďalší biznis. Nebol oprávnený s týmito peniazmi nakladať. S prvým jednal s P., ktorý mu povedal, že má známeho, ktorý potrebuje na dva, tri dni mať v banke sumu 120.000,-- USD. Túto sumu poukázal. Prvýkrát mu boli peniaze vrátené, ale druhýkrát sa mu už peniaze nevrátili. Nepamätá si presne na účet akej spoločnosti peniaze posielal, ale vie že ju zastupoval obžalovaný J.. Dohodnutá bola doba splatnosti dva dni a prvýkrát mu peniaze v tejto dohodnutej dobe boli vrátené. Asi o dva, tri týždne ho kontaktoval P. alebo sám obžalovaný, že znovu potrebuje preukázať na svojom účte peniaze. Vtedy povedal, že nemá čas a peniaze môže dať V. Š., lebo odcestoval preč. Cez banku dal príkaz, aby suma 120.000,-- USD bola prevedená na účet V. Š.. V. Š. následne otvoril spoločne s obžalovaným účet a ktorom mali obaja podpisové právo a previedol na tento účet sumu 120.000,-- USD. Znovu za dva, tri dni mali byť peniaze vrátené na jeho účet. Nebolo možné s nimi nakladať, no napriek tomu mu peniaze vrátené neboli. V. Š. mu povedal, že obžalovaný nejakým spôsobom peniaze z účtu vybral. Obžalovanému povedal, aby mu peniaze vrátil. Tieto peniaze mali slúžiť na to, aby mali v banke na účte peniaze a aby si mohli vybrať z banky výpis z účtu, ktorým by sa preukazovali, že firma je solventná. Úroky od obžalovaného nepožadoval, lebo to bola džentlmenská dohoda. Nebola to pôžička, peniaze mali byť určené len na to, aby sa mohol preukázať výpisom z účtu, že v banke peniaze má. Doposiaľ dlh nemá uhradený. Nedostal peniaze ani od V. Š. a ani od obžalovaného. V. Š. mu nedal peniaze ani po tom, čo prebehla dražba bytu obžalovaného.
Svedok V. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného, stretli sa v súvislosti s tým, že H. F. odchádzal do zahraničia, pretože žije na polovicu tu na Slovensku a na polovicu v Amerike. Keď odchádzal požiadal ho, aby sa zúčastnil jednej finančnej transakcie, o ktorú ho požiadal P.. Povedal mu, že už raz robil takúto zábezpeku do banky a že on pošle zo svojho účtu peniaze, ktoré budú na účte obžalovaného tri dni a potom sa mu vrátia späť na účet. Bol disponentom toho účtu, z ktorého sa mali peniaze vrátiť F. na účet. Tieto peniaze mali byť na účte obžalovaného tri dni preto, aby mohol dostať akreditív a následne nejaký úver. Všetko to prebehlo v Istrobanke za prítomnosti riaditeľa pána P.. Pracovníci banky boli dostatočne informovaní o tejto transakcii
- 4 - 2T/122/2006 - 666
a nič nevyzeralo podozrivo. Peniaze v sume 200.000,- USD prišli na účet obžalovaného. Presne si už sumu nepamätá, lebo sa ho to netýkalo, ale s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o túto sumu. F. poslal peniaze na účet, ktorý mal spoločne s obžalovaným, pričom bol disponentom tohto účtu a po troch dňoch mal ísť do banky a dať príkaz, aby sa peniaze vrátili späť na účet F.. Keď prišiel do banky pani mu povedala, že príkaz od neho zobrať nemôže, pretože už nie je disponentom tohto účtu. Hneď volal obžalovanému a aj jeho kompanierom, ale nikto mu nezdvíhal telefón. Až neskôr mu povedali, že peniaze vybrali v hotovosti. J. nemohol zrušiť jeho dispozičné právo a banka mu toto mala oznámiť, že chcú takúto transakciu vykonať. Banka má tiež dodržiavať dobré mravy. Obžalovaný spravil jednu neodpustiteľnú chybu, že vybral peniaze z účtu v hotovosti. Mal prísť za ním a mal mu povedať, že potrebuje tieto peniaze vybrať a dať ich do notárskej úschovy. S týmto by nesúhlasil. Toto mu však nepovedal. Spočiatku to všetko vyzeralo seriózne a seriózne sa to riešilo v banke. Keď zistil, že boli vybraté peniaze z účtu, aj ďalej sa zaujímal o túto vec a to tak, že sa stretával s G. a ten ho informoval, že chodia aj do Budapešti, kde sú peniaze v úschove a snažia sa vec riešiť. Keď s F. využili všetky prostriedky na to, aby mu peniaze boli vrátené na účet a peniaze mu vrátené neboli, tak im nezostávalo nič iné len podať žalobu, ktorá súvisí s týmto konaním. F. urgoval peniaze odo neho späť a on ich zas žiadal späť od obžalovaného. Obžalovaný mu vysvetlil, že zrušil jeho dispozičné právo k účtu preto, lebo to bolo potrebné, aby mu verifikovali akreditív. Dohoda bola taká, že peniaze budú na tomto účte len tri dni a potom sa vrátia späť na účet F.. Nebol účastný prvej transakcie, vtedy bol iba šofér a priviezol F. do Nitry. Keď prebiehala druhá transakcia tak dohoda bola taká, že sa spraví prevod peňazí, ktoré budú tri dni účelovo viazané na účte obžalovaného a po troch dňoch sa vrátia späť F.. V čase, keď táto transakcia prebiehala ešte nemal podozrenie, že obžalovaný chce úmyselne podviesť jeho alebo F.. Potom však prestal obžalovanému dôverovať, pretože to čo nasledovalo potom ho o tom presvedčilo. Spočiatku hovoril, že sa snaží peniaze vybaviť v Maďarsku aj vo Švajčiarsku, ale všetko to zlyhalo. Potom už neprejavil žiadnu snahu, aby peniaze vrátil. Nepamätal si kedy uzatvoril zmluvu o pôžičke s obžalovaným, bolo to až po tejto transakcii. Peniaze obžalovanému požičal na podnikanie. Doposiaľ mu pôžičku neuhradil. F. niečo rieši prostredníctvom exekútora voči obžalovanému, asi rieši sumu 200.000,- USD. Nevie aký exekučný titul má F. voči obžalovanému. Keď boli s obžalovaným v banke a dostal dispozičné právo k účtu obžalovaného pýtal sa ho, či bude všetko v poriadku a v banke ho ubezpečili, že je všetko v poriadku, že príde o tri dni a dá príkaz, aby sa peniaze vrátili na účet F.. F. mu nezakázal povedať, že peniaze sú od neho, len mu povedal, že toto bude spôsob realizácie. Odchádzal vtedy preč do Ameriky a preto ho o to poprosil a on peniaze poskytne. Je pravda, že tvrdil obžalovanému, že peniaze sú jeho. Povedal mu to preto, lebo F. mu tie peniaze dal. Obžalovaný dlhuje iba raz sumu 200.000,- USD. Nepamätá si na to, či uzatvárali aj nejakú dohodu písomne o tom, že peniaze na účte obžalovaného budú tri dni a potom dá príkaz, aby sa vrátili na účet F.. Nevedel povedať, či takúto dohodu spísal F. s obžalovaným. Pamätá si len na ústnu dohodu, o ktorej hovorili pred pracovníčkami banky.
Svedok M.. N. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného. Mali spoločné obchodné aktivity v súvislosti so získaním finančných prostriedkov na podnikanie. Stretli sa vtedy väčšia skupina ľudí. Spoločnosť MaJ Export Import mal obžalovaný. Chceli získať finančné prostriedky, ale už si nepamätá od koho a ani aké boli toky finančných prostriedkov. Vie, že sa to nepodarilo. Raz boli na sedení v reštaurácii blízko banky a čakali na jej otvorenie. Okrem neho a obžalovaného tam boli ešte Y. Q. G.
- 5 - 2T/122/2006 - 667
a ešte ďalší dvaja alebo traja. Prostredníctvom tohto akreditívu mali prísť na Slovensko peniaze. Presne nevie pre koho peniaze mali prísť, asi pre tú ich skupinu. Vie, že boli aj v Maďarsku, ale on sám u notára
nebol. Nevie načo išiel do Maďarska, asi ako opora, aby boli väčšia skupina. V Budapešti nebol priamo na rokovaní, ale nevylučuje, že tam boli zložené nejaké peniaze. Zložené peniaze v Budapešti asi zmizli v dyme. Vie, že sa mal otvoriť akreditív, ale ten sa neotvoril. Nevie odkiaľ pochádzali peniaze, ktoré boli zložené ako zábezpeka na otvorenie akreditívu, zrejme boli požičané a následne sa mali vracať z akreditívu. Svedkyňa T.. N. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase, keď pracovala v Istrobanke, bola vykonaná transakcia, pričom dátumy a sumy už v pamäti nemá. Pamätá si, že sa mal otvárať Stand by akreditív zo Švajčiarskej banky. Tento akreditív sa otvára z toho dôvodu, že v prípade, že kupujúci nezaplatí tovar tak za neho zaplatí za tovar banka kupujúceho. Stand by akreditív mal byť otvorený na sumu 1.000.000,- USD. Akreditív bol otvorený pre spoločnosť MaJ Export - import. Banka v súvislosti s otvorením takéhoto akreditívu nemá žiadnu povinnosť, len oznamuje, že tento akreditív bol v jeho banke otvorený a je platobnou zárukou. V tomto prípade nešlo o žiadnu zábezpeku akreditívu. Tento Stand by akreditív bol podmienený vopred zaplateným poplatkom za avizovanie otvorenia akreditívu. Tento poplatok bol obvykle vo výške 0,25 % hodnoty akreditívu. Pri tejto transakcii bola podmienka, že akreditív môže byť avizovaný až keď bude poplatok zaplatený. Podľa zvyklosti a pravidiel ak by spoločnosť MaJ Export - import nezaplatila poplatok, mala možnosť Istrobanka žiadať spätne švajčiarsku banku o úhradu týchto poplatkov. Z tohto dôvodu žiadala banka poskytujúca akreditív, aby najprv boli uhradené poplatky, aby jej nevznikli zbytočné náklady. Švajčiarska banka podmienila avízo akreditívu až po zaplatení týchto poplatkov. Nepamätá sa na žiadne iné finančné prostriedky, iba na poplatky, ktoré boli blokované. K finančným operáciám, ktoré prebehli na účte spoločnosti MaJ Export - import sa nevie vyjadriť, nakoľko pracovala na Oddelení dokumentárnych obchodov a preto nemala prístup ku klientskym účtom. Spoločnosť MaJ Export - import nemusela preukazovať svoju solventnosť a to ani vo vzťahu k Istrobanke a ani vo vzťahu k banke, ktorá poskytovala tento akreditív. Stand by akreditív bol vystavený v prospech spoločnosti MaJ Export - import. Týmto akreditívom sa švajčiarska banka zaviazala, že ak kupujúci spoločnosti MaJ Export - import nezaplatí za tovar, tak cena tovaru bude uhradená z tohto akreditívu. Uhradená by bola po doručení príslušných dokumentov preukazujúcich dodanie tovaru. Solventnosť musí preukazovať kupujúci. V tomto prípade spoločnosť MaJ Export - import vystupovala ako predávajúci, teda ako oprávnený čerpať plnenie z tohto akreditívu. Predávajúci hradí poplatky za avizovanie akreditívu a za prípadné plnenie na základe uplatnenia nároku z tohto akreditívu. Stand by dokumentárny akreditív tak ako bol vystavený spĺňal nahlasovaciu povinnosť Istorobanky Úradu finančnej polície. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že v dokumentárnom akreditíve boli pre predávajúceho určené alebo dané podmienky, ktoré boli nesplniteľné. Išlo o popis tovaru, ktorý však nebol hmotným tovarom, ale to boli služby. Okrem toho sa požadoval cestný kamiónový dopravný list. Napriek tomu, že služby sa naložiť nedajú. Druhým dôvodom bolo to, že mali za každých okolností povinnosť nahlasovať transakcie pokiaľ išlo o vyššie objemy v súvislosti s platobnými nástrojmi, ktoré nie sú obvyklé v podnikateľskej činnosti tohto klienta. Stand by akreditív bol vystavený kľúčovanou SWIFT správou, ktorá vlastne predstavuje kľúčovaný a overený elektronický prenos správ medzi bankami. To znamená, že išlo o právoplatne vystavený Stand by akreditív UBS bankou Švajčiarsko.
- 6 - 2T/122/2006 - 668
Svedok T.. Z. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na stretnutie v Budapešti, ktoré bolo v roku 2001 si v kocke pamätá. Vznikla taká možnosť, že obžalovaný mal príležitosť vybaviť úver, alebo akreditívy vo švajčiarskej banke. Sprostredkovateľ mal dobrý kontakt a preto sa vycestovalo do Maďarska, kde bolo potrebné zložiť čiastku a dať dopredu peniaze, aby sa to vybavilo. Potom tento sprostredkovateľ zabezpečil notára, u ktorého sa zložili peniaze ako zábezpeka. Peniaze zložil obžalovaný. Tento notár po rozhovore s UBS bankou a s Istrobankou povedal, že po vybavení veci vyplatí peniaze. Potom sa dozvedeli, že notár peniaze niekomu vyplatil, ale nič nebolo vybavené. Až po dobrozdaní Istrobanky, že akreditív je čerpateľný M. J., mal notár peniaze vyplatiť. Predpokladá, že peniaze mal vyplatiť sprostredkovateľovi. Je rozdiel medzi tým, či akreditív bol čerpateľný a či bol čerpaný. Podľa jeho vedomostí čerpateľný bol a preto do celej veci bola zainteresovaná aj Istrobanka, aby bola istota, že peniaze prišli na účet toho, kto o akreditív požiadal. Nevie posúdiť aké vyjadrenie dala banka notárovi a či banka spravila nejakú chybu. Mohlo sa stať aj to, že notár peniaze vyplatil niekomu inému ako banke. Odkiaľ mal obžalovaný peniaze, ktoré zložil ako zábezpeku u notára v Budapešti nevie. Vie, že išlo o vysokú sumu a preto som aj odporučil, aby sa išlo cez notára.
Svedok M. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol som prítomný v Budapešti, keď mali s.r.o. a mali aj zmluvu so J.. Išli do Budapešti do advokátskej kancelárie. Tu mal J. rokovať s pánom notárom. Vo vnútri nebol, bol tam iba obžalovaný J. a ešte jeden kolega. Mali so sebou aj tlmočníka. Nevie, či obsah
rokovania bol aj v papierovej forme. Potom išli do nejakej banky, kde však neboli úradné hodiny. Vrátili sa späť do tej kancelárie, kde bola spísaná zápisnica. Nevie či bola odovzdaná hotovosť, lebo peniaze nevidel, nevidel ani zmluvu. Vie, že peniaze tam zložili do úschovy. Ako sa vyjadroval notár k uvoľneniu finančných prostriedkov nevie, lebo nevidel dokument a s notárom nehovoril. Jeho úlohou pri stretnutí v Budapešti mala byť skutočnosť, že ovládam maďarský jazyk a mal zastupovať ich s.r.o.. Vtedy mali zmluvu s obžalovaným, ale čoho sa tá zmluva týkala si už pre odstup času presne nepamätá. V predmete podnikania mali aj sprostredkovanie a to aj tovaru aj služieb. Napokon v Budapešti zistil, že kolegovia si priviedli svojho tlmočníka a nebol tam potrebný. Bol väčšinou vonku a fajčil. Nebol prítomný vnútri pri rokovaní. V notárskej kancelárii u F. bolo jedno stretnutie. F. mal zabezpečiť úver pre J. vo výške 1.000.000,-- USD. V zmluve bolo napísané aké finančné prostriedky budú ich spoločnosti vyplatené. Nedostali vyplatené nič a od obžalovaného nič nepýtali a ani nič od neho nedostali. Svedok B.Ú. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už veľmi málo z toho pamätá, pretože je to už dlhá doba. V Budapešti na rokovaní s F. sa nezúčastnil a podrobne si už nepamätá o čom tieto rokovania mali byť. Vie, že párkrát sedeli a rozprávali sa, ale už si obsah rozhovorov nepamätá. Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že ani po prečítaní jeho výpovede si na nič konkrétne nespomenul. Pamätá si iba na to, že nebol prítomný v Budapešti, keď sa uzatvárala zmluva. Nepamätá si na to, či pri niektorom z rokovaní spomínal obžalovaný odkiaľ má peniaze, ktoré následne zloží ako zálohu v Budapešti. Svedkyňa T.. Q. K. R.. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je to už veľa rokov dozadu a pamätá si iba na to, že bola prítomná, keď H. F. priniesol do banky peniaze a ďalej formou pôžičky boli odovzdané obžalovanému. Bolo to v Istrobanke v pobočke v Nitre. Peniaze boli vložené na účet a požičal ich obžalovanému na krátku dobu.
- 7 - 2T/122/2006 - 669
Podrobnosti si už nepamätá. Počula, že H. F. dvakrát požičal tieto isté peniaze obžalovanému, ale už druhýkrát prítomná nebola. Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania uviedla, že si nespomenula na žiadne konkrétne skutočnosti, ale je všetko pravda, čo je v zápisnici uvedené. Svedok T.. M. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie všetko si už pre odstup času pamätá. Okolo roku 2011 potreboval nehnuteľnosť a bol zoznámený s nejakými ľuďmi. Títo ľudia mu povedali, že je možné zo zahraničia získať úver alebo akreditív. Výsledok toho malo byť, že dostane peniaze. Aby získali sumu 6.000.000,-- Sk bolo potrebné zložiť sumu 600.000,-- Sk pánovi, ktorý poskytol sumu 6.000.000,-- Sk. Suma 600.000,-- Sk bola odmena tomu pánovi, že zloží sumu 6.000.000,-- Sk. V tom čase manželka zdedila byt v Bratislave a tak si požičal peniaze od nebankového subjektu a aby sa zabezpečil, že mu peniaze budú vrátené, tak podpísal s pánom K., ktorý bol vlastníkom spoločnosti KABA, s.r.o., Piešťany, zmluvu a zabezpečil túto sumu tak, že bola spísaná zmluva, že ručí svojou firmou alebo nehnuteľnosťou. Na základe tejto zmluvy o ručení potom poskytol svoje peniaze obžalovanému M. J.. Tieto peniaze následne zobral alebo F. alebo V. a na základe toho, že si zobrali tieto peniaze potom poskytol F. sumu 6.000.000,-- Sk. Suma 600.000,-- Sk ktoré zobral bola odmena za požičanie vopred. Potom suma 6.000.000,-- Sk bola zložená v banke, lebo taká bola požiadavka M., ktorý mal vybaviť akreditív. Potom sa suma 6.000.000,-- Sk vybrala z účtu v banke a išlo sa do Maďarska, pričom všetci boli optimisticky naladení, že akreditív bude otvorený. Suma 6.000.000,-- Sk bola odovzdaná F. v Budapešti a dohodnuté bolo tak, že nemôže peniaze zobrať z úschovy, kým nedajú na to pokyn. Bol aj pozitívny ohlas z banky, že sa to hýbe a že sa akreditív otvára. Všetci boli spokojní s priebehom, ale nakoniec sa ukázalo, že akreditív sa čerpať nedá. F. vybral peniaze bez ich pokynu. Zmluva o pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným H. F. bola uzavretá, ale nikdy ju v písomnej podobe nevidel, vie o nej len z počutia. Okrem podmienky, že peniaze je potrebné vrátiť neviem uviesť, že by boli dohodnuté aj iné podmienky tejto zmluvy. Sumu 600.000,-- Sk, ktorú poskytol obžalovanému ako odmenu pre F., nikdy neodstal späť. Nebol fyzicky prítomný pri tom, keď H. F. alebo V. Š. dali súhlas obžalovanému J.Ř. na výber peňazí z účtu. Určite však vedeli o tom, lebo o všetkom boli informovaní. Svedok B.U. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nepozná obžalovaného M. J.. Keď už bolo po všetkom, tak prišiel raz s pánom G.. Pozná jedine G. a F. a sprostredkovane cez F. Š.. V tejto trestnej veci vystupoval ako sprostredkovateľ pôžičky od F. G.. Výšku pôžičky si nepamätá. Vie, že pôžička prebehla normálne a F. boli peniaze vrátené späť. Raz večer prišiel k nemu Š. a pýtal si kontakt na G.. Povedal mu, že by znovu chcel poskytnúť pôžičku G.. Pri tejto príležitosti sa ho opýtal, ako dobre pozná G.. Odpovedal mu, že je to sused, lebo má firmu vedľa a tak ho pozná. Ešte raz prišiel k nemu do firmy Š. aj s dvadsiatimi vagabundmi s tým, že je dlžný peniaze. Povedal mu, že s tým nemá nič spoločné. Toto sa mohlo stať niekedy v roku 2003 alebo 2004. O dohode medzi F. Q. J. nič nevie. O druhej pôžičke nemá žiadne informácie. Keď prvýkrát poskytoval F. pôžičku, tak boli v Nitre v banke a Š. radil F., ako si
má zabezpečiť peniaze. Ešte si pamätá, že mu G. povedal, že pôžičku deponovali niekde do Maďarska, k notárovi a tieto peniaze z úschovy zmizli.
- 8 - 2T/122/2006 - 670
Svedok Y. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, tak sa jednalo o poskytnutie finančných prostriedkov na akreditív a bolo nutné zložiť peniaze. Peniaze zložil Š. obžalovanému J., ale ako prebehla celá transakcia, k tomu sa vyjadriť nevedel. Pamätá si, že obžalovanému prišli peniaze na účet a on ich potom presunul do Maďarskej republiky a tam potom niekde zmizli. Ešte si pamätá, že boli v pobočke Istrobanky v Nitre, kde pán riaditeľ sľúbil obžalovanému, že peniaze budú vyplatené. Čo sa týka osôb, tak si pamätá, že Š. spoznal cez pána G., ktorý potom dal dokopy Š. so J.. Toto súviselo s peniazmi na akreditív. Zmluvu o pôžičke si koncipoval sám J. a myslí si, že nebol dohodnutý žiadny termín na vrátenie pôžičky. Nemá vedomosť o tom, ako mohol J. s peniazmi nakladať. Nepozná osobu menom H. F.. Toto meno spomenul G., nevie v akej súvislosti, môže si len domyslieť, že to súviselo s peniazmi. V čase, keď mal byť uvoľnený akreditív, obžalovaného poznal a spolu aj stretávali. Obžalovaný nikdy predo ním nespomenul H. F. a ani nevie, či ho pozná. Peniaze do Maďarska niesol G. spolu so J.. Tam ich mali zložiť u nejakého notára. Vtedy G. radil, aby dali do zmluvy, že peniaze môžu byť z úschovy notára uvoľnené až vtedy, keď začne J. peniaze čerpať v Istrobanke v Nitre. Nakoniec sa dozvedel, že pravdepodobne zmluvu zle uzavreli, lebo peniaze v Maďarsku zmizli.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe. Napriek tomuto vyhláseniu obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný skutok spáchal. Sám priznal, že dňa 9.1.2001 sa stretol s V. Š. v pobočke Istrobanky v Nitre, kde V. Š. previedol na účet jeho spoločnosti MaJ Export - import, s.r.o., sumu 120.000,-- USD. V tento deň bol aj vystavený príkaz na úhradu splatný dňa 12.1.2001, na základe ktorého mali byť tieto finančné prostriedky poukázané a účet H. F.. V tento deň, po návrate z Budapešti, v pobočke Istrobanky v Nitre zrušil podpisové právo V. Š.Í. k účtu spoločnosti MaJ Export - import , s.r.o., a zrušil aj prevodný príkaz na sumu 120.000,-- USD, ktorý mal byť splatný dňa 12.1.2001. Zo spáchania skutku bol obžalovaný usvedčený nielen svojou výpoveďou, ale aj výpoveďou poškodeného H. F. a svedka V. Š.. Poškodený H. F. jednoznačne na hlavnom pojednávaní uviedol, že sumu 120.000,-- USD zapožičal obžalovanému prostredníctvom V. Š., nakoľko odchádzal do Ameriky. Za dva, tri dni mali byť peniaze vrátené na jeho účet. Bolo dohodnuté, že peniaze budú krátkodobo na účte obžalovaného, aby mohol preukázať svoju solventnosť. Nebolo možné s nimi nakladať inak, teda ani ich fyzicky z účtu vybrať. Svedok V. Š. jednoznačne uviedol, že tieto peniaze mali byť na účte obžalovaného tri dni preto, aby mohol dostať akreditív a následne nejaký úver. Bol disponentom toho účtu, z ktorého sa mali peniaze vrátiť F. na účet. Keď prišiel po troch dňoch do banky a chcel dať príkaz, aby sa peniaze vrátili späť na účet F., pani mu povedala, že príkaz od neho zobrať nemôže, pretože už nie je disponentom tohto účtu. Až neskôr mu povedal obžalovaný, že peniaze vybrali v hotovosti a dali ich do úschovy v Budapešti. Dohoda bola taká, že peniaze budú na tomto účte len tri dni a potom sa vrátia späť na účet F.. Ostatní vypočutí svedkovia priamo ku skutku, ktorý je predmetom tohto konania nevypovedali, potvrdili však skutočnosť, že obžalovaný peniaze z účtu vybral a zobral ich do Budapešti, kde bol informovaný, že budú v úschove u notára do uvoľnenia finančných prostriedkov z akreditívu. Z výpovede svedkyne T.. N. J. mal súd preukázané, že obžalovaný prostredníctvom dokumentárneho akreditívu by nedostal žiadny úver. Tento akreditív sa otvára z toho dôvodu, že ak kupujúci
- 9 - 2T/122/2006 - 671
nezaplatí tovar, tak za neho zaplatí za tovar banka kupujúceho. Stand by akreditív mal byť otvorený na sumu 1.000.000,- USD. Spoločnosť MaJ Export - import nemusela preukazovať svoju solventnosť a to ani vo vzťahu k Istrobanke a ani vo vzťahu k banke, ktorá poskytovala tento akreditív. Stand by akreditív bol vystavený v prospech spoločnosti MaJ Export - import. Týmto akreditívom sa UBS - švajčiarska banka zaviazala, že ak kupujúci spoločnosti MaJ Export - import nezaplatí za tovar, tak cena tovaru bude uhradená z tohto akreditívu. Uhradená by bola po doručení príslušných dokumentov preukazujúcich dodanie tovaru. Solventnosť musí preukazovať kupujúci. V tomto prípade spoločnosť MaJ Export - import vystupovala ako predávajúci, teda ako oprávnený čerpať plnenie z tohto akreditívu. Tento Stand by akreditív bol podmienený vopred zaplateným poplatkom za avizovanie otvorenia akreditívu. Tento
poplatok bol obvykle vo výške 0,25 % hodnoty akreditívu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zverenie sumy 120.000,-- USD obžalovanému poškodeným, nemá nič spoločné s poskytnutím Stand by dokumentárneho akreditívu obžalovanému švajčiarskou bankou. Obžalovanému bola zverená suma 120.000,-- USD a vložená na účet jeho spoločnosti, aby mohol preukázať, že má dostatok finančných prostriedkov aby uhradil poplatok za avizovanie otvorenia akreditívu. Podľa dohody nebol oprávnený finančné prostriedky z účtu vybrať, ale v lehote tri dni mal dať príkaz na ich vrátenie na účet poškodeného H. F.. Obžalovaný napriek tejto dohode, ktorú nespochybnil, finančné prostriedky z účtu vybral a odniesol do Budapešti, údajne do notárskej úschovy.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov, výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedkov jednotlivo a aj v ich súvislostiach súd nemal pochybnosti, že sa stal skutok ako je uvedené vo výroku rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Súd toto jeho konanie kvalifikoval ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 5 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože mal preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Súd ma preukázané, že obžalovaný nakladal so zverenými finančnými prostriedkami proti príkazu poškodeného. Škodou veľkého rozsahu podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov je škoda, ktorá presahuje päťstonásobok minimálnej mzdy. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 428/2005, ktoré bolo účinné do ukončenia účinnosti Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, bola minimálna mzda vo výške 6.900,-- Sk, teda 229,04 eura. Päťstonásobok tejto minimálnej mzdy je 3.450.00,-- Sk, teda 114.519,02 eura. Súd použil právnu kvalifikáciu podľa Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinnú v čase spáchania skutku, pretože je pre obžalovaného priaznivejšia ako právna kvalifikácia podľa Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný v čase rozhodovania.
Obžalovaný M. J. v mieste trvalého bydliska má dobrú povesť, pre priestupky nebol postihnutý a ani oznámený. Súdne trestaný pred spáchaním skutku nebol. T. č. sa hľadí na neho akoby odsúdený nebol.
Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu, prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, na následok jeho konania a motív jeho konania, na možnosť jeho nápravy, okolnosti celého prípadu a na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku. Po zvážení všetkých týchto skutočností mal súd za to, že použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej v § 248 ods. 5 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších
- 10 - 2T/122/2006 - 672
predpisov (päť až dvanásť rokov odňatia slobody), by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, preto mu mimoriadne uložil trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Podľa § 40 ods. 5 písm. c/ Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov pri znížení trestu odňatia slobody nemožno uložiť trest pod jeden rok, ak dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody je aspoň päť rokov. S prihliadnutím na toto ustanovenie zákona a všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2(dva) roky, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4(štyri) roky. Takto uložený trest súd považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného. Súd poškodeného H. F. s jeho nárokom na náhradu odkázal na občianske súdne konanie, napriek tomu, že si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že si nárok už uplatnil aj mimo trestného konania. Z výpovede obžalovaného a svedka V. Š. vyplynulo, že poškodený si svoj nárok rieši už aj prostredníctvom exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.